Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
87c/384156.6eaa0c.pdf
PDF · 111.97 KB
No categories available
3Cdo/185/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 185/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Slovenskej
republiky – Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina, so sídlom v Ţiline, V. Spanyola
č. 43, IČO: 17 335 825, zastúpenej JUDr. Š. S., advokátom so sídlom v Ţ., proti odporkyni T.,
s.r.o., so sídlom v Ţ., IČO: X., zastúpenej Mgr. P. L., advokátom so sídlom v P.,
o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn.
4 C 186/2010, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 31. marca
2011 sp. zn. 7 Co 105/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke do 3 dní náhradu trov dovolacieho
konania 64,41 € do rúk JUDr. Š. S., advokáta so sídlom v Ţ..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina uznesením z 8. februára 2011 č.k. 4 C 186/2010-64 nariadil
v zmysle § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbeţné opatrenie, ktorým aţ do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej zakázal odporkyni 1. umiestňovať na parcele č. X. o výmere X. m²
zapísanej na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie Ţilina (ďalej len „nehnuteľnosť“)
predajné stánky, 2. nehnuteľnosť zapoţičať, dať do nájmu, podnájmu tretím osobám. Bol toho
názoru, ţe navrhovateľka pri opätovnom podaní návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia
osvedčila skutočnosti potrebné pre nariadenie predbeţného opatrenia, preukázala, ţe
odporkyňa po tom, čo navrhovateľka účinne odstúpila od zmluvy o nájme nehnuteľnosti
(30. júna 2010), nehnuteľnosť v primeranej lehote nevypratala, naopak napriek tomu, ţe mala
vedomosť o podaní ţaloby o vypratanie nehnuteľnosti ako i (prvého) návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia z 9. septembra 2010, listom z 27. októbra 2010 navrhovateľke
oznámila umiestnenie ďalšieho predajného stánku o výmere X. m² na nehnuteľnosti. Keďţe
odporkyňa na nehnuteľnosti po odstúpení navrhovateľky od zmluvy o nájme umiestňovala
predajné stánky a nehnuteľnosť prenechávala na uţívanie tretím osobám, návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia vyhovel.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Ţiline uznesením z 31. marca 2011 sp. zn.
7 Co 105/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej odporkyni zakázal 1. umiestňovať na nehnuteľnosti predajné stánky
a 2. nehnuteľnosť dať do podnájmu tretím osobám. Bol zhodného názoru ako súd prvého
stupňa, ţe v danej veci je dôvodné nariadiť predbeţné opatrenie, keďţe si to vyţaduje ochrana
práv navrhovateľky, ktorá je s odporkyňou v súdnom spore o ukončenie nájomného vzťahu
a vypratanie nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil len z dôvodu, ţe výrok
o zákaze „zapoţičať“ nehnuteľnosť tretím osobám je nezrozumiteľný a výrok o zákaze dať
nehnuteľnosť do „nájmu“ tretím osobám je v rozpore s § 666 Občianskeho zákonníka, keďţe
nájomca môţe dať vec tretej osobe len do podnájmu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá ţiadala
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Namietala
existenciu vady v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p., nakoľko o identickom návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia bolo uţ právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Ţiline
z 15. decembra 2010 sp. zn. 6 Co 402/2010, ktorým bol návrh na nariadenie predbeţného
opatrenia zamietnutý. Ďalej nesúhlasila s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe
navrhovateľka osvedčila svoje tvrdenia o nutnosti nariadenia predbeţného opatrenia.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odporkyne ako nedôvodné
zamietnuť. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za vecne správne, ktoré netrpí ani
vadou podľa § 237 písm. d/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je T. opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Hoci v danom prípade ide čiastočne aj o uznesenie uvedené
v § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
prípustnosť dovolania podľa T. zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú totiţ vymenované prípady, ktoré
vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo
dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje
proti uzneseniu o predbeţnom opatrení, pričom nie je významný spôsob rozhodnutia
odvolacieho súdu v porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Dovolací súd, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., preskúmal prípustnosť
dovolania aj podľa ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti
kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo
uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ c/, e/ aţ g/
O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v konaní
pred súdmi niţších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.
Doručené uznesenie, ktorý uţ nemoţno napadnúť odvolaním, je právoplatné (§ 159
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe
sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.).
Prekáţka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia
(zistenie) v kaţdom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva
vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté,
a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
V danej veci, ktorej predmetom je vypratanie odporkyne z nehnuteľnosti,
navrhovateľka doručila 8. septembra 2010 súdu návrh na nariadenie predbeţného opatrenia
(ďalej len „prvý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia“), ktorým ţiadala, aby súd
odporkyni zakázal 1. umiestňovať na nehnuteľnosti predajné stánky, 2. nehnuteľnosť
zapoţičať, dať do nájmu, podnájmu tretím osobám. Okresný súd Ţilina uznesením
z 30. septembra 2010 č.k. 4 C 186/2010-30 prvému návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Odporkyňa podala proti tomuto uzneseniu odvolanie
a Krajský súd v Ţiline uznesením z 15. decembra 2010 sp. zn. 6 Co 402/2010 uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, ţe prvý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Ako
vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu zamietajúci výrok odôvodnil tým, ţe
navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť a nutnosť nariadenia predbeţného opatrenia, keďţe
nijakým spôsobom nedoloţila tvrdenia, ţe odporkyňa na nehnuteľnosti neoprávnene
umiestňovala ďalšie predajné stánky a prenechávala nehnuteľnosť na uţívanie tretím osobám.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2010.
Navrhovateľka doručila 11. januára 2011 súdu ďalší návrh na nariadenie predbeţného
opatrenia (ďalej len „druhý návrh na nariadenie predbeţného opatrenia“), ktorým ţiadala
zhodne s prvým návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia, aby súd odporkyni zakázal
1. umiestňovať na nehnuteľnosti predajné stánky, 2. nehnuteľnosť zapoţičať, dať do nájmu,
podnájmu tretím osobám. Navrhovateľka tento návrh doplnila o nové skutkové okolnosti,
na základe ktorých odporkyňa 9. septembra a 27. októbra 2010 umiestnila na nehnuteľnosti
ďalšie predajné stánky, na preukázanie ktorých priloţila k návrhu oznámenie odporkyne
z 27. októbra 2010 o umiestnení predajného stánku o výmere X. m² na nehnuteľnosti, ako
i fotografiu urobenú 9. septembra 2010. Okresný súd Ţilina o tomto druhom návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia rozhodol uznesením z 8. februára 2010 č.k.
4 C 186/2010-64 tak, ţe mu v celom rozsahu vyhovel. Odporkyňa podala proti tomuto
uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Ţiline dovolaním odporkyne
napadnutým uznesením z 31. marca 2011 sp. zn. 7 Co 105/2011.
Právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nie
vţdy zakladá prekáţku veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p.; je tomu tak len vtedy, ak nedôjde k zmene skutkových okolností. Pokiaľ
však po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbeţného opatrenia dôjde
k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie), nezakladá
uţ právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbeţného opatrenia prekáţku
veci právoplatne rozhodnutej a súd môţe rozhodnúť o novom návrhu na nariadenie
predbeţného opatrenia, i keby išlo o návrh toho istého účastníka s petitom identickým ako bol
petit návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov)
právoplatne uznesením súdu zamietnutý (porovnaj aj stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 uverejnené pod č. 25 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR č. 3/2011).
Keďţe v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o zamietnutí prvého návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia došlo k zmene skutkových okolností, ktorými
navrhovateľka osvedčovala dôvodnosť druhého návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia
a nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, rozhodnutiu o druhom návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia nebránila prekáţka veci právoplatne rozhodnutej
v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Z toho dôvodu je námietka
odporkyne o existencii vady v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. nedôvodná.
Pokiaľ dovolateľka namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacieho súdu,
treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený
skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada
konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov
je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších
stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. I keby tvrdenia
dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),
dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo).
Nakoľko v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady
trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy T.
konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon
právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 19. júla 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej
odmeny za T. úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 57 €, čo
s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje 64,41 €.
Dovolací súd poznamenáva, ţe navrhovateľke nepriznal poţadovanú 20 % DPH, lebo advokát
zastupujúci navrhovateľku nepreukázal, ţe je jej platiteľom.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti T. uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. februára 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková