Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu: M. J., nar. X., bytom H. X., L. M., právne zastúpeného J.. I. V.,

advokátom, M. H. X., L. M., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/13939-

90649/2010/992016-r zo dňa 23. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline č. k. -39 zo dňa 25. januára 2011, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

-39 zo dňa 25. januára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu voči rozhodnutiu

žalovaného I/228/13939-90649/2010/992016-r zo dňa 23.8.2010, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – správcu dane – Mesta Liptovský Mikuláš

platobný výmer č. 120441/2010 zo dňa 24.5.2010, ktorým správca dane podľa § 20 zákona

č. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady drobné

stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“)

a o správe daní v znení neskorších predpisov vyrúbil žalobcovi daň

z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 122,24 Euro a to za, že je vlastníkom pozemku trvalého

2

trávnatého porastu o výmere 479 mparc. č. X.6, č. LV X., k.ú. O., obec L. M. na ktorom bola

povolená stavba záhradnej chatky rozhodnutím stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš č.

ÚRaSP č. 2008/04320-Zt z 10.9.2008 podľa § 6 ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach,

pozemku trvalé trávnaté porasty parc. č. X. o výmere 594 m2 v 1/148 a parc. č. X. o výmere

1.514 m2 v 1/148 zapísaných na LV č. X. v k.ú. O., obec L. M. a ornej pôdy podľa § 6 ods.

1 písm. a/ zákona o miestnych daniach a za užívanie 617 953 m2 trvalých trávnatých

porastov.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z podkladov pripojených

v administratívnom spise žalovaného súd zistil, že žalobca postavil na základe stavebného

povolenia stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚRaSP č. 2008/04320-Zt

z 10.9.2008 na pozemku parc. č. X.6, zapísanom na č. LV X., k.ú. O., obec L. M. záhradnú

chatku a preto sa zmenil na účely miestnych daní charakter pozemku z trvalého trávnatého

porastu na pozemok stavebný pre účely vyrúbenia miestnej dane z predmetného pozemku a to

jednak podľa § 6 ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach a za použitia § 6 ods. 4 a § 10

ods. 2 zákona o miestnych daniach. Súd poukázal na to, že predmetná záhradná chatka má

jedno podlažie, je stavbou a to z dôvodu, že je postavená na už existujúcej pivnici a preto

tento pozemok je nutné považovať na účely zákona o miestnych daniach za pozemok

stavebný a to aj s ohľadom vydaného stavebného povolenia stavebného úradu Mesta

Liptovský Mikuláš č. ÚRaSP č. 2008/04320-Zt z 10.9.2008. Z obsahu stavebného povolenia

je zrejmé, že išlo o stavbu záhradnej chatky a nie o stavbu nadzemnej časti záhradnej pivnice

ako sa bránil v žalobe žalobca. Za podstatné, čo bolo uvedené v stavebnom povolení

stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚRaSP č. 2008/04320-Zt z 10.9.2008,

z ktorého správne orgány vychádzali a to aj s ohľadom na ust. § 139b ods. 5 písm. a/ a b/

stavebného zákona (), podľa krajského súdu stavby záhradnej chatky

nemala charakter zmeny dokončenej stavby – záhradnej pivnice ktorá bola povolená

stavebným povolením zo 4.4.1990.

Krajský súd preto dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne

2

ak z pozemku - trvalého trávnatého porastu o výmere 479 mparc. č. X.6, č. LV X., k.ú. O.,

obec L. M. na ktorom bola povolená stavba záhradnej chatky rozhodnutím stavebného úradu

Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚRaSP č. 2008/04320-Zt z 10.9.2008 vyrúbil daň podľa § 6 ods.

1 písm. g/ zákona o miestnych daniach ako z pozemku stavebného a v súlade s ust. VZN

Mesta Liptovský Mikuláš č. 9/200 z 11.12.2008 a to podľa § 5 ods. 1 písm. f/ a § 6a ods. 1

písm. d/ a prílohy č. 4 tohto VZN. A žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi

nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku Krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu

v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že v predmetnej veci mal posúdiť krajský súd záver

správnych orgánov či parc. č. X.6 v k.ú. O. na ktorej bola povolená výstavba záhradnej chatky

je treba považovať za stavebný pozemok alebo nie. Podľa jeho názoru prvostupňový súd

vyvodil nesprávny záver, keď považoval predmetný pozemok za stavebný, tak ako ho za

stavebný považovali aj správne orgány. Podľa jeho názoru krajský súd opomenul, že súčasťou

stavebného povolenia je aj projektová dokumentácia, podľa ktorej mala byť stavba

uskutočnená podľa pripojenej stavebnej dokumentácie, pričom z nej vyplynulo, že ide

o nadstavbu a teda išlo o zmenu dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 stavebného zákona.

Uviedol, že vydaného stavebného povolenia stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš č.

ÚRaSP č. 2008/04320-Zt z 10.9.2008 vyplýva, že išlo o nadstavbu jestvujúcej pivnice podľa

projektovej dokumentácie a to bez rozšírenia zastavanej plochy. Navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania.

Žalovaný sa vo svojom vyjadrení stotožnil s právnym názorom krajského súdu

a pridržiaval sa svojho vyjadrenia k žalobe. Pri zdanení stavebných pozemkov sa vychádza

z predmetného stavebného povolenia a nie z pripojenej projektovej dokumentácie a preto

navrhol žalobcom napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( , ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa druhá veta v spojení s a napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 6 ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach predmetom dane z pozemkov sú

pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:

g) stavebné pozemky,

Podľa § 6 ods. 4 zákona o miestnych daniach na účely tohto zákona sa za stavebný

pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do

právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb

podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane

z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné

čísla sú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.

Podľa § 6 ods. 5 zákona o miestnych daniach stavebným pozemkom podľa odseku 4

nie je na účely tohto zákona pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení na zmenu

stavby, najmä ak ide o prístavbu, nadstavbu a stavebnú úpravu.

Podľa zmenami stavieb pred ich dokončením

sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii

stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

Podľa zmeny dokončených stavieb sú

a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,

b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo

spojené s doterajšou stavbou,

c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové

ohraničenie stavby.

Z rozhodnutia krajského súdu a Mesta Liptovský Mikuláš najvyšší súd zistil, že

platobným výmerom č. 120441/2010 zo dňa 24.5.2010, ktorým správca dane Mesto Liptovský

Mikuláš podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku

za komunálne odpady drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o miestnych daniach“) a o správe daní v znení neskorších

predpisov vyrúbil žalobcovi daň z nehnuteľností za rok 2010 vo výške 122,24 Euro a to za, že

2

je vlastníkom pozemku trvalého trávnatého porastu o výmere 479 mparc. č. X.,

č. LV X., k.ú. O., obec L. M. na ktorom bola povolená stavba záhradnej chatky rozhodnutím

stavebného úradu Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚRaSP č. 2008/04320-Zt z 10.9.2008 podľa §

6 ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach, pozemku trvalé trávnaté porasty parc. č. X.

o výmere 594 m2 v 1/148 a parc. č. X. o výmere 1514 m2 v 1/148 zapísaných na LV č. X.

v k.ú. O., obec L. M. a ornej pôdy podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o miestnych daniach a za

2

byt o výmere 66 mpodľa § 14 zákona o miestnych daniach.

Z odôvodnenia platobného výmeru č. 120441/2010 vyplýva, že výpočet miestnej dane

z pozemkov a stavieb podľa o miestnych daniach a miestnom

poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bol určený na rok 2010

vo Všeobecne záväznom nariadení obce Liptovský Mikuláš č. 9/2008 o miestnych daniach

a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady tak, že sadzba stavebné

pozemky spadajúce pod § 6 ods. 4 zákona o miestnych daniach je 0,5% zo základu dane

2 2

za mstavebného pozemku, t.j. 46,47 Euro x 479 m– základ dane 22 593,3 Euro x 0,5, teda

celkom 111,29 Euro pôdy, resp. trvalých trávnatých porastov. Žalobca sa voči rozhodnutiu

odvolal v podaní tvrdiac v podstate, že tento pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností ako

trvalý trávnatý pozemok nie je stavebným pozemok, nakoľko nešlo o stavbu záhradnej chatky

ale o nadstavbu už existujúcej stavby a to nadstavby záhradnej chatky. Žalovaný ako odvolací

orgán zistil, že v danom prípade obec Liptovský Mikuláš postupovala v súlade s príslušnými

ustanoveniami a podľa platného a účinného VZN obce Liptovský

Mikuláš č. 9/2008, preto rozhodnutím zn. I/228/13939-90649/2010/992016-r potvrdil

predmetný platobný výmer obce Liptovský Mikuláš.

Zisťovanie skutkového stavu spočívalo v tom, že žalobca požiadal o vydanie

stavebného povolenia na stavbu záhradnej chatky a táto stavby mu bola aj rozhodnutím

stavebného úrad – mesta Liptovský Mikuláš povolená a to pod sp. zn. č. ÚRaSP

-Zt z 10.9.2008.

Podľa piatej časti , , v správnom súdnictve súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy. Podľa piatej časti, druhej hlavy , rozhoduje súd o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch (s. 1 ), v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom posúdi súd

i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia a postupu. Treba považovať za osobitnú

náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona.

V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil

platobný výmer obce Liptovský Mikuláš určujúci žalobcovi miestnu daň za pozemok, ktorý

považovali správne orgány a prvostupňový súd za pozemok stavebný podľa § 6 ods. 4 zákona

o miestnych daniach.

Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady č. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), v

o druhoch miestnych daní, v odseku 1 určuje ktoré miestne dane obec môže ukladať. Zákon

v § 2, v odseku 1 písm. a/ ustanovuje, že miestna daň za nehnuteľnosti ukladá obec.

Podrobnejšia úprava je obsiahnutá v druhej časti zákona, ustanovenia §§ 4 až 21. Zákon v § 5

stanovuje, kto je daňovníkom. Obec Liptovský Mikuláš podľa

Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vydalo všeobecne záväzné nariadenie

č. 9/2008 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2009. V II. časti VZN, v nadväznosti na § 5

zákona, podrobne upravilo miestnu daň za nehnuteľnosti a teda aj za stavebné pozemky,

pričom zákon jasne definuje, čo je potrebné z hľadiska zákona o miestnych daniach

považovať za pozemok stavebný podľa § 6 ods. 4 zákona o miestnych daniach. Aj podľa

odvolacieho súdu je rozhodujúca tá skutočnosť, že na predmetnom pozemku X. v KN O. bola

stavebným povolením na žiadosť stavebníka – žalobcu povolená stavby záhradnej chatky

rozhodnutím Mesta Liptovský Mikuláš č. ÚRaSP 2008/04320-Zt z 10.9.2008.

Skutočnosť, že stavebník nežiadal o prípadnú opravu výroku rozhodnutia predmetného

stavebného povolenia, že namiesto povolenia stavby má ísť o povolenie zmeny už jestvujúcej

stavby nadstavbou bolo chybou žalobcu, ktorá mala pre neho ten následok, že sa zmenil

charakter pozemku pre daňové účely z trvalého trávnatého porastu na stavebný pozemok. Pre

rozhodnutie vo veci samej je totiž podstatný výrok rozhodnutia o povolení stavby a tým

je skutočnosť, že bola povolená stavby záhradnej chatky a nie jej nadstavba alebo

prístavba alebo zmena už jestvujúcej stavby.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť k argumentácii žalobcu

o nedostatku zistenia skutočného stavu a nesprávneho právneho posúdenia zo strany

administratívnych orgánov. Preto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -39

zo dňa 25. januára 2011 ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta

prvá v spojení s a tak, že neúspešnému žalobcovi

náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov

konania neprináleží zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. februára 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská