Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/44/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

.

. U Z N E S E N I E

.

.

. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. M., bývajúceho

v D., so sídlom v S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K., so sídlom v S., v mene a na

účet ktorej koná advokátka J. K., proti odporcom 1/ M. M., bývajúcemu J., zastúpenému

JUDr. M. T., advokátkou v S., 2/ A. Z., bývajúcej v M., 3/ M. Z., bývajúcej v M.,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Nové

Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní odporcu 1/ proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 2. decembra 2010 sp. zn. , takto

.

. r o z h o d o l :

.. Dovolanie o d m i e t a .

.

. Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

.

. O d ô v o d n e n i e

.

.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom z 29. júla 2004 č.k. -181 v

spojení s uznesením z 27. septembra 2004 (č.l. 188) zrušil podielové spoluvlastníctvo

účastníkov (pôvodne navrhovateľa a odporcov 1/, 2/) k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

2

v katastrálnom území J., a to parcele č. X. vo výmere X. m– zastavaná plocha s domom

2

súpisné číslo X., vedených na LV č. X., parcele č. X. vo výmere X. m– záhrady, parcele

2 2 2

č. X. vo výmere X. m– zastavané plochy, parcele č. X. mvo výmere X. m– zastavané

2

plochy a parcele č. X. vo výmere X. m– záhrady, vedených na LV č. X.. Nehnuteľnosti

prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi 1/ sumu 32 857 Sk (1 090,65 €) a odporkyni 2/ sumu 16 428 Sk (545,31 €) do

jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom 1/, 2/

uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh (odporcovi 1/ vo výške

906 Sk – 30,07 €, odporkyni 2/ vo výške 453 Sk – 15,04 €) a náhradu trov štátu za znalecké

2

dokazovanie (odporcovi 1/ vo výške 6 308 Sk – 209,38 €, odporkyni 2/ vo výške

3 154 Sk – 104,69 €), do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania (odporcovi 1/ vo výške 1 436 Sk – 47,67 €,

odporkyni 2/ vo výške 718 Sk – 23,83 €) do 3 dní. Uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo

k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam. Z povahy podielového spoluvlastníctva pritom vyplýva, že ak nedôjde

k dohode, môže ktorýkoľvek so spoluvlastníkov kedykoľvek požiadať o jeho zrušenie

a vyporiadanie súd. Toto právo je v súlade so zásadou, že nikoho nemožno

spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ktorý mu z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť nie je možné

reálne rozdeliť. Pri prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa vychádzal

z veľkosti spoluvlastníckych podielov (podiely navrhovateľa výrazne prevyšujú podiely

ostatných spoluvlastníkov) a potreby riešenia bytovej otázky navrhovateľa. O zrušení

2

a vyporiadaní spoluvlastníctva parcely č. X. záhrady vo výmere X. mnebolo možné

rozhodnúť z dôvodu, že jej spoluvlastníčkou je aj M. Z. (t.č. odporkyňa 3/), ktorá (v čase

rozhodovania súdu) nebola účastníčkou konania. Preto v tejto časti návrh zamietol. O súdnom

poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. X./1992 Zb. o súdnych poplatkoch, o trovách

štátu podľa a o trovách konania podľa v spojení s

.

.Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporcu 1/ rozsudkom z 3. novembra 2005

sp. zn. , rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s uznesením

z 27. septembra 2004 č.k. -188 zmenil tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., rodinnému domu súpisné

2

číslo X., postavenému na parcele č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, zapísaných na

2

LV č. X., parcele č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcele č. X. – zastavaná plocha vo

22

výmere X. m, parcele č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. ma parcele č. X. – záhrada vo

2

výmere X. m, zapísaných na LV č. X. a vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do

výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov

uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ sumu 32 040 Sk (1 063,53 €) a odporkyni 2/ sumu

16 020 Sk (531,77 €) do 10 dní. Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného

súdu súdny poplatok (odporcovi 1/ vo výške 801 Sk – 26,59 €, odporkyni 2/ vo výške 400 Sk

– 13,28 €) a náhradu trov štátu na účet okresného a krajského súdu (odporcovi 1/ vo výške

6 308 Sk – 209,39 € a 2 083 Sk – 69,14 €, odporkyni 2/ vo výške 3 154 Sk – 104,69 €

a 1 041 Sk – 34,55 €) a navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania (odporcovi 1/ vo výške

1 436 Sk – 47,67 €, odporkyni 2/ vo výške 718 Sk – 23,83 €), všetko do troch dní. Pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vychádzal

z ustanovenia . Pri ich prikázaní do výlučného

vlastníctva navrhovateľa prihliadol na skutočnosti, že navrhovateľ bol väčšinovým

spoluvlastníkom nehnuteľností, že nemá vyriešenú bytovú situáciu, že platí všetky poplatky

za nehnuteľnosti a preukázal solventnosť na vyplatenie podielov ostatným spoluvlastníkom.

Pokiaľ ide o kritérium účelného využitia veci, vyslovil názor, že toto sa uplatní najmä pri

rovnosti spoluvlastníckych podielov, o ktorý prípad v danej veci nešlo. Námietky odporcu 1/

týkajúce sa účelného využitia nehnuteľností a rozsahu podielového spoluvlastníctva

vyhodnotil za nedôvodné. O súdnom poplatku rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 7 v spojení s § 8

a o súdnych poplatkoch, o trovách štátu podľa

a o trovách konania podľa v spojení s a

ods. 1

.

.Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30. januára 2007 sp. zn.

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nesprávnym

postupom odvolacieho súdu tým, že nevyhovel opodstatnenej žiadosti odporcu 1/ o odročenie

odvolacieho pojednávania dňa 3. novembra 2005 mu odňal možnosť konať pred súdom (§

237 písm. f/ ).

.

.Krajský súd v Trenčíne (v poradí druhým) rozsudkom z 13. septembra 2007 sp. zn. 4 Co

79/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v spojení s uznesením

z 27. septembra 2004 č.k. -188 zmenil tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., k rodinnému domu súpisné

2

číslo X., postavenom na parcele č. X., parcele č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m,

2

zapísaných na LV č. X., parcele č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcele X. – zastavaná

22

plocha vo výmere X. m, parcele č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. ma parcele č. X. –

2

záhrada vo výmere X. m, zapísaných na LV č. X. a vyporiadal tak, že predmetné

nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorému na

vyrovnanie spoluvlastníckych podielov uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ sumu

32 668 Sk (1 084,38 €) a odporkyni 2/ sumu 16 334 Sk (542,19 €) do 10 dní. Odporcom 1/,

2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok (odporcovi 1/ vo výške

815 Sk – 27,05 €, odporkyni 2/ vo výške 407 Sk – 13,10 €), náhradu trov štátu na účet

okresného súdu (odporcovi 1/ vo výške 6 308 Sk – 209,39 €, odporkyni 2/ vo výške 3 154 Sk

– 104,69 €) a na účet krajského súdu (odporcovi 1/ vo výške 2 083 Sk – 69,14 €, odporkyni 2/

vo výške 1 041 Sk – 34,55 €) a navrhovateľovi náhradu trov konania (odporcovi 1/ vo výške

1 436 Sk – 47,67 €, odporkyni 2/ vo výške 718 Sk – 23,83 €), všetko do 3 dní. Pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vychádzal

z ustanovenia . Pri ich prikázaní do vlastníctva

navrhovateľa prihliadol najmä na kritérium veľkosti spoluvlastníckych podielov, keď

navrhovateľ nemá vyriešenú bytovú situáciu, platí všetky poplatky a preukázal solventnosť na

vyplatenie podielov ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ sa týka kritéria účelného využitia veci

vyslovil názor, že toto sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov, o ktorý

prípad v danej veci nešlo. Námietky odporcu 1/ týkajúce sa účelného využitia nehnuteľností

a rozsahu podielového spoluvlastníctva vyhodnotil za nedôvodné. O súdnom poplatku

rozhodol podľa o súdnych poplatkoch, o trovách štátu podľa

a o trovách konania podľa v spojení s

a .

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporcu 1/ (v poradí druhým rozhodnutím)

uznesením z 28. októbra 2008 sp. zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho záveru odvolacieho súdu (§ 241 ods.

2 písm. c/ ), podľa ktorého by sa na kritérium účelného využitia veci (pri vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva) malo prihliadať iba v prípade rovnako veľkých

spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že ustanovenie ,

predovšetkým vety za bodkočiarkou „prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne

využiť“, patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k normám, ktorých hypotéza nie

je ustanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojej

úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého

vopred neobmedzeného okruhu okolností. Preto v rámci posudzovania účelného využitia veci

možno prihliadnuť na celú radu ďalších rozhodných skutočností potrebných pre záver,

ktorému z účastníkov (ktorí to navrhujú) bude vec prikázaná do výlučného vlastníctva. To

vrátane tej, či ju možno prikázať do vlastníctva tomu z účastníkov, ktorý ju chce predať,

samozrejme za predpokladu riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

.

.Krajský súd v Trenčíne (v poradí tretím rozhodnutím) uznesením z 19. februára 2009 sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil prvostupňovému súdu, aby pri vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva zohľadnil rozhodné skutočnosti potrebné pre záver, ktorému

zo spoluvlastníkov z hľadiska účelného využitia sporných nehnuteľností budú tieto prikázané

do vlastníctva. Prihliadne pritom k súčasným bytovým pomerom spoluvlastníkov, k ich

vzťahu k nehnuteľnostiam vyplývajúcim z bývania v rodinnom dome a k nadobudnutiu

spoluvlastníckeho podielu, k spôsobilosti zabezpečiť starostlivosť o nehnuteľnosti, o ich

zveľaďovanie, opravy, investície, údržbu. Tiež sa vysporiadal so skutočnosťou, či vec možno

prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý by ju chcel predať. Doplní dokazovanie na okolnosti

realizácie stavby odporcom 1/ a zistenia všeobecnej ceny sporných nehnuteľností pre účely

určenia primeranosti náhrady za spoluvlastnícke podiely v intenciách doterajšej súdnej praxe.

.

.Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (v poradí druhým) rozsudkom zo 16. septembra 2010

č.k. -754 (potom čo uznesením zo 6. októbra 2009 – č.l. 553 pripustil, aby do

konania na strane odporcov pristúpila odporkyňa 3/ a pripustil zmenu návrhu) zrušil

podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov 1/, 2/ k nehnuteľnostiam v katastrálnom

2

území J., parcele č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. ma rodinnému domu

2

súpisné číslo X. na parcele č. X., parcele č. X. – záhrady vo výmere X. m, parcele č. X. –

22

zastavané plochy vo výmere X. m, parcele č. X. – zastavané plochy vo výmere X. m,

2

parcele č. X. – záhrady vo výmere X. ma vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti

prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa v celosti. Zrušil podielové spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam v katastrálnom území J., vedených na LV č. X., parcele č. X. –

2

zastavané plochy vo výmere X. ma vyporiadal tak, že podiel 1/2 prikázal do vlastníctva

navrhovateľa a podiel 1/2 prikázal do vlastníctva odporkyne 3/. Navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ sumu 1 163,11 €, odporkyni 2/ sumu 581,56 € a na účet súdu

doplatok súdneho poplatku vo výške 4,47 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok (odporcovi 1/ vo

výške 29,57 €, odporkyni 2/ vo výške 14,77 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151

ods. 3 ). Uviedol, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, preto (na návrh navrhovateľa)

6

rozhodol súd. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností zohľadnil

veľkosť podielov, účelnosť využitia, ako aj schopnosť zabezpečiť starostlivosť

o nehnuteľnosti a dospel k záveru, že spravodlivým bude, ak dom súpisné číslo X., ako aj

parcely č. X., X., X., X. a X. prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľa s tým, že bude aj

podielovým spoluvlastníkom 1/2 spoločného dvora. Prihliadol na bytové potreby

navrhovateľa a odporcu 1/, na vzťah k nehnuteľnostiam, najmä na to, že dom pozostávajúci

z dvoch miestností postavili pôvodne rodičia navrhovateľa, resp. dostaval ho spolu so svojou

manželkou. V dome žil desiatky rokov a staral sa oň. Skutočnosti, za ktorých v roku 1999

odišiel, nepovažoval súd v danej veci za relevantné, pretože rozhodné sú skutočnosti v čase

vyhlásenia rozhodnutia. Súd mal preukázané, že navrhovateľ sa do domu chce vrátiť, ale

medzi ním a odporcom 1/ dochádzalo k neustálym konfliktom na podnet oboch. I keď

navrhovateľ je starší človek a má značné zdravotné problémy, nechce zostať v domove

dôchodcov, napriek tomu, že sú mu tam poskytované ubytovacie a stravovacie služby.

Preukázal solventnosť a možnosť udržať dom v užívaniaschopnom stave (predloženou

vkladnou knižkou s uvedenými vkladmi). Ani odporca 1/, ktorý spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam (v rozsahu 2/20) nadobudol titulom dedenia po svojej matke, nemá

vyriešenú bytovú otázku, ale nepreukázal schopnosť starať sa o nehnuteľnosti. Jeho tvrdenia

o dlhoročnej údržbe nehnuteľností vyhodnotil za účelové, lebo nepreukázal investície, opravy,

resp. údržbu nad rámec bežnej údržby. Odporca 1/ jednoznačne nepreukázal ani solventnosť,

lebo z jeho konania vyplýva, že si peniaze vypožičal vždy len jednorazovo, nemá trvalý

pracovný pomer, je dobrovoľne nezamestnaným už 12 – 13 rokov a zdrojom jeho príjmu je

len brigádnická činnosť (v N. pracoval počas štyroch rokov). Rozporné informácie podal aj

o okolnostiach stavby na parcele č. X.. Rozpory neboli odstránené ani výsluchom

svedkov (V. G., V. M.). Súd akceptoval aj vôľu odporkýň 2/ a 3/, medzi ktorými

a navrhovateľom je dobrý vzťah. Predaj rodinného domu, vzhľadom na spoločný dvor,

považoval súd za nereálny. Napokon prihliadol aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov.

O súdnom poplatku rozhodol podľa o súdnych poplatkoch.

.

.Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporcu 1/ (v poradí štvrtým rozhodnutím) rozsudkom

z 2. decembra 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,

na ktoré v podrobnostiach poukázal ( ). Podľa názoru odvolacieho súdu

nemožno dôvodne namietať proti záveru súdu prvého stupňa (ktorý hypotézu ustanovenia §

142 ods. 1 vymedzil správne), že vzhľadom na okolnosti prípadu pre spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov, okrem veľkosti spoluvlastníckych

podielov, bolo významné kritérium účelného využitia veci. Správny bol záver súdu prvého

stupňa, že predmet spoluvlastníctva (rodinný dom s príslušnými pozemkami) bude účelne

využitý prikázaním do výlučného vlastníctva navrhovateľa s prihliadnutím na tú okolnosť, že

navrhovateľ je odkázaný na bývanie v predmetnom dome. Pri hodnotení intenzity záujmov

navrhovateľa a záujmov odporcu 1/, vychádzal zo skutočnosti, že i keď odporca 1/ nemá

bytovú otázku vyriešenú, nepričinil sa o nadobudnutie nehnuteľností, lebo spoluvlastnícky

podiel (2/20) nadobudol dedením po svojej matke. Pokiaľ ide o spôsobilosť odporcu 1/

zabezpečiť starostlivosť o predmetné nehnuteľnosti, odvolací súd (zhodne so súdom prvého

stupňa) ju nemal preukázanú. Tvrdenia odporcu 1/ o dlhoročnej údržbe nehnuteľností sa

odvolaciemu súdu javili ako účelové. Neboli totiž preukázané investície odporcu 1/ do

rodinného domu a opravy realizoval len v rámci tzv. bežnej údržby a nevyhnutnosti v rámci

ich štandardného užívania. Napokon sám uviedol, že do podstatnej časti nehnuteľností nemal

prístup a ako spoluvlastník nemohol vykonávať rekonštrukciu bez súhlasu ostatných

spoluvlastníkov. Aj keď nemá v súčasnej dobe vyriešenú bytovú situáciu, v konaní

jednoznačne nepreukázal solventnosť. Odporca 1/ nemá trvalý pracovný pomer, je

dobrovoľne nezamestnaný viac ako 10 rokov a zdrojom jeho príjmu je len brigádnická

činnosť. Preto námietky odporcu 1/ týkajúce sa starostlivosti o nehnuteľnosti vyhodnotil za

nedôvodné. Súd prvého stupňa správne akceptoval aj vôľu odporkýň 2/ a 3/, pretože pre

pokojné užívanie nehnuteľností je potrebný vzájomný rešpekt a súlad. Nebola v konaní

preukázaná odporcom 1/ tvrdená skutočnosť, že navrhovateľ chce rodinný dom predať. Ani

námietka o preukázaní, že rozostavaná stavba nachádzajúca sa na parcele č. X.,

katastrálneho územia J. nebude a nemôže slúžiť na bývanie, nemala vplyv na vecnú

správnosť napadnutého rozhodnutia a súd prvého stupňa dôsledne vychádzal z právneho

názoru najvyššieho súdu a následne aj z názoru odvolacieho súdu.

.

.Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/. Navrhol, aby dovolací

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, v prípade splnenia

podmienok na zmenu napadnutého rozsudku, zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo

k uvedeným nehnuteľnostiam navrhovateľa a odporcov 1/, 2/ a nehnuteľnosti prikáže do

jeho vlastníctva, zruší podielové spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam navrhovateľa

a odporcov 1/, 2/, 3/ a podiel odporkyne 2/ vo výške 1/40 prikáže do jeho vlastníctva a jeho

podiel vo výške 2/40 a podiel odporkyne 3/ vo výške 1/2 zostanú vo vlastníctve týchto

účastníkov. Súčasne mu uloží povinnosť vyrovnania spoluvlastníckych podielov a prizná

náhradu dosiaľ vzniknutých trov konania. Namietal, že konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočívajúcej v odňatí mu

možnosti konať pred súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

( ) a nesprávne právne posúdenie veci (, ).

Podľa jeho názoru súdy oboch nižších stupňov nerešpektovali ani právny názor najvyššieho

súdu vyslovený v jeho (zrušujúcom) uznesení z 28. októbra 2008, podľa ktorého kritérium

veľkosti podielov nie je preferované pred kritériom účelného využitia veci. Súdy nižších

stupňov ani riadne neuviedli dôvody prikázania predmetných nehnuteľností do vlastníctva

navrhovateľa, preto sú ich rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Nesprávnosť

rozhodnutí (okrem prikázania nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľa) videl aj v tom, že

súdy sa nevysporiadali s absenciou dôkazov svedčiacich o účelnosti využitia sporných

nehnuteľností navrhovateľom a prijaté skutkové závery logicky a presvedčivo neodôvodnili.

Namietal tiež nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí (V. M., J. B. a Š. M.).

.

.Navrhovateľ navrhol dovolanie zamietnuť, pretože rozhodnutia súdov nižších stupňov

považoval za správne a riadne, v súlade s , odôvodnené.

.

.Odporkyne 2/, 3/ s dovolaním odporcu 1/ z uvedených dôvodov nesúhlasili.

.

.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

prípustné.

.

.Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

.

.V preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie prípustné

9

tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné aj vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo

výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

.

.Dovolaním odporcu 1/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok, ale taký potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu

prípustné a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3,

4. Dovolací súd v danej veci síce už rozhodoval a vyslovil aj záväzný právny názor, od

ktorého sa súdy nižších stupňov neodchýlili. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa prípustné.

.

.Keďže v danej veci nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam medzi účastníkmi dohodou, navrhovateľ podal na súd návrh

na jeho zrušenie a vyporiadanie. Nebolo v konaní sporné, že reálne rozdelenie spoločných

nehnuteľností nie je možné (vyplýva to zo záverov znaleckého dokazovania) a nehnuteľnosti

prikázať do výlučného vlastníctva žiadal navrhovateľ aj odporca 1/.

.

.Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť

a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (§ 142

ods. 1 ).

.

.Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pri aplikácii citovaného zákonného

ustanovenia na danú vec, odvolací súd vychádzal zo záväzného právneho názoru dovolacieho

súdu, ktorý nepovažoval za správny výklad, podľa ktorého na kritérium účelného využitia

veci možno prihliadnuť len pri rovnosti spoluvlastníckych podielov. Pri vyporiadaní

spoluvlastníctva prihliadol (zhodne so súdom prvého stupňa) nielen na veľkosť podielov, ale

aj na účelné využitie veci.

.

.Ak nie je rozdelenie veci (ako tomu bolo v prejednávanom prípade) dobre možné, súd zruší

a vyporiada podielové spoluvlastníctvo (ďalším v zákone uvedeným) spôsobom, ktorým

je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci

posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré

skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o tom, ktorému zo spoluvlastníkov (účastníkov

konania) bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť

prikáže nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide

o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť

možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka komu bude vec

prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu, ktorý musí ale riadne odôvodniť, z akých dôvodov sú

rozhodujúce ním použité kritériá (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. septembra 2011 sp. zn. ).

.

.S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (uzneseniu či

rozsudku), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi

konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia až e/ a

dovolateľ nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

.

.Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle

z dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

v súlade s ustanovením Tým, že odvolací súd riadne nezdôvodnil záver

11

o tom, prečo prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa, nevysporiadal sa s absenciou

dôkazov svedčiacich o účelnosti využitia sporných nehnuteľností a správne nevyhodnotil

uvedené dôkazy, porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím mu odňal

možnosť konať pred súdom ( ).

.

.Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri

samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti

(záhlavia, výroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá

môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo

neodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje opodstatnenie

najmä z hľadiska zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie.

.

.Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

.

.Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku

odvolacieho súdu zodpovedá citovanému ustanoveniu a právu účastníkov na spravodlivé

súdne konanie.

.

.Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie vo veci (). Zo spisu pritom vyplýva, že tak prvostupňový ako aj

odvolací súd v odôvodnení svojich rozsudkov uviedli rozhodujúci skutkový stav, opísali

priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, vysvetlili, čoho sa

12

navrhovateľ domáhal a čím argumentovali odporcovia v prvostupňovom i odvolacom konaní,

ako sa k odvolanou odporcu 1/ vyjadril navrhovateľ a odporcovia 2/, 3/, citovali právny

predpis, ktorý aplikovali na zistený skutkový stav. Z tohto vyvodili aj právne závery

o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetným

nehnuteľnostiam, pričom v súlade s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom,

špecifikovali, ku ktorým relevantným skutočnostiam prihliadli. Týmito sa dovolací súd

z hľadiska ich vecnej správnosti zaoberať nemohol.

.

.Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom,

ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie o tom, ktoré

dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania ( ).

Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým

záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia (pozri aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

.

.V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom

ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné ( ).

.

.Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery, na

ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože právnym posúdením súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení.

.

.Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

13

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Aj za

predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo.

.

.Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci nie je dovolanie podľa ani podľa prípustné.

Preto dovolanie, ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol

( v spojení s ).

.

.Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov

konania, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli ( v spojení

s a ).

.

.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

.

.P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

.

.V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

.Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

.

.