Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. Ď.,

bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. Š. P., advokátom v H., proti odporcovi Ţ., so sídlom

v B., o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 15. februára 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. novembra 2009 č.k. -364

zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z 29. apríla

2004 a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že výpoveď, ktorá bola daná

navrhovateľovi podľa , spĺňa všetky formálne

a hmotnoprávne náležitosti platnej výpovede. Bola preukázaná organizačná zmena u odporcu

(zníženie počtu pracovníkov na pracovisku navrhovateľa z dôvodu racionalizácie a zvýšenia

efektívnosti práce), v dôsledku ktorej sa stal navrhovateľ nadbytočným a príčinná súvislosť

medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľa. Výpoveď bola vopred

prerokovaná zástupcami zamestnancov, keď neukladá povinnosť

vypracovania písomnej zápisnice zo zasadnutia Z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa

v spojení s

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 15. februára 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným

prvostupňovým súdom a z neho vyplývajúcim právnym záverom a jeho odôvodnením,

2

na ktoré v podrobnostiach poukázal ( ). Odvolaciu námietku týkajúcu sa

splnenia zákonnej povinnosti, že výpoveď musí byť vopred prerokovaná zástupcami

zamestnancov, vyhodnotil za nedôvodnú. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho spolu

s rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Namietal vadu konania podľa , pretože pri konaní a rozhodnutí vo veci

samej bol súd nesprávne obsadený, vo veci nekonal a nerozhodol zákonný sudca. Uviedol, že

jeho návrh bol na konanie a rozhodnutie pridelený zákonnému sudcovi JUDr. Lenke

Praženkovej, ktorá vo veci nekonala, ale z neznámych dôvodov konala JUDr. Handlová,

potom JUDr. Gulová, následne JUDr. Doláková a napokon JUDr. Drnáková, ktorá aj vo veci

samej rozhodla. Domnieval sa preto, že jeho vec bola nezákonne odňatá zákonnému sudcovi

JUDr. Praženkovej a teda vo veci samej konal a rozhodol nesprávne obsadený súd. Tiež

namietal nesprávne právne posúdenie veci ( ). Trval na tom, že

predmetná výpoveď je neplatná z dôvodu, že nebola vopred prerokovaná príslušným

odborovým orgánom a pred daním výpovede mu nebola ponúknutá iná práca, aj keď ju

odporca mal.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je prípustné.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

3

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie navrhovateľa nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bolo potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi

konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom). Navrhovateľ existenciu vád uvedených v až f/ nenamietal

a procesné vady tejto povahy ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Navrhovateľ namietal, že konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237

písm. g/ , lebo bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu.

Právo na zákonného sudcu je zaručené v ,

podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví

zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku,

že na rozhodovanie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad

(procesných pravidiel).

Otázke práva na zákonného sudcu venovali pozornosť viaceré rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky, napr. , , , ,

, . Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je

sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý bol určený

na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.

Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda

súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy

sudcom (spĺňajúcim uvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel

obsiahnutých v rozvrhu práce (, o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ potom vec prejedná a rozhodne sudca (alebo senát)

určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. V prípade ak nastanú

okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že dochádza k presunu pridelených vecí

na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne pridelené, treba takisto

považovať za zákonného sudcu (senát).

Z obsahu spisu vyplýva, že daná vec bola počas konania pridelená viacerým sudcom

na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhoch práce za príslušné obdobie (rozvrhom práce

Okresného súdu Prešov na rok 2005 JUDr. Eve Slávikovej, po postúpení veci Okresnému

súdu Bratislava I rozvrhom práce na rok 2005 JUDr. Lenke Praženkovej, rozvrhom práce

na rok 2006 JUDr. Eve Handlovej, rozvrhom práce na rok 2008 v znení dodatku č. 2

a v spojení s prílohou č. 6 rozvrhu práce JUDr. Jarmile Gulovej, dodatkom k rozvrhu práce

na rok 2008 č. 12 v spojení s opatrením č. 64 JUDr. Otílii Dolákovej a rozvrhom práce na rok

2009 Mgr. Daniele Drnákovej). Preto zmenou sudcov nebolo navrhovateľovi odňaté právo

na zákonného sudcu. Navrhovateľ počas konania túto skutočnosť ani nenamietal.

Navrhovateľ namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) v otázke splnenia hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede podľa

(povinnosti zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať so zástupcami

zamestnancov) a podľa (povinnosti ponuky inej vhodnej práce).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi Najvyšší súd Slovenskej republiky trovy

dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2012 JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová