Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/2/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného R. P. pre trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3

v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.) na neverejnom

zasadnutí 22. februára 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného R. P., ktoré podal

prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G., advokáta v Prešove, proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 16. marca 2011, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného R. P. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 9. septembra 2010, sp. zn. , bol

obvinený R. P.. uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. na skutkovom základe, že

ako podnikateľ - fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom R. v presne

nezistený deň vo februári 2005 do výdavkov zaúčtoval dodávateľské faktúry za služby podľa

zmluvy o poskytovaní poradenskej a konzultačnej činnosti v oblasti upratovacích a čistiacich

služieb, získavania nových objektov a zabezpečovania reklamnej a propagačnej činnosti

z 15. januára 2004, vystavené spoločnosťou R., č. faktúry 1 až F 12 bez DPH v celkovej

fakturovanej sume 33 857,79 € (1 020 000 Sk), ako aj dodávateľskú faktúru od fyzickej osoby

E. W. č. F 13 vo fakturovanej sume 5 974,90 € (180 000 Sk) bez DPH, ktoré však faktúry

vystavila jedného dňa 9. februára 2005 E. W. na jeho požiadanie, pod zámienkou ich

predložila za účelom získania úveru z peňažného ústavu. Faktúry zaúčtoval do svojich

výdavkov napriek tomu, že služby deklarované na týchto faktúrach zo strany spoločností R.

ani zo strany E. W. vykonané neboli. Následne podal dňa 30. mája 2005 na Daňovom úrade P.

2

riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (DPFO) za rok 2004, v ktorom

vykázal príjmy zo živnosti vo výške 245 986,35 € (7 410 585 Sk) a výdavky vo výške 240

018,25 € (7 230 790 Sk), základ dane 5 968,10 € (179 795 Sk) a daňovú povinnosť vo výške

483,46 € (14 565 Sk), avšak neoprávneným zaúčtovaním uvedených faktúr do výdavkov v

celkovej výške 39 832,75 € (1 200 000 Sk) znížil daňový základ a v dôsledku toho skrátil za

rok 2004 DPFO vo výške 233 493 Sk (7 750,55 €) po odpočítaní daňovej povinnosti uvedenej

v daňovom priznaní.

Za to mu bol podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní dva

roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky.

Na základe odvolania, ktoré proti rozsudku okresného súdu podali okresný prokurátor

a obvinený R. P.., Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. marca 2011, sp. zn. ,

podľa zrušil prvostupňový rozsudok a na základe §

322 ods. 3 sám rozhodol tak, že obvineného R. P. uznal za vinného

spáchania trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na skutkovom

základe, že

- ako podnikateľ - fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom R. v presne

nezistený deň vo februári 2005 do výdavkov zaúčtoval dodávateľské faktúry za služby podľa

zmluvy o poskytovaní poradenskej a konzultačnej činnosti v oblasti upratovacích a čistiacich

služieb, získavania nových objektov a zabezpečovania reklamnej a propagačnej činnosti z 15.

januára 2004, vystavené spoločnosťou R. č. faktúry F 1 až F 12 bez DPH v celkovej

fakturovanej sume 33 857,79 € (1 020 000 Sk), ako aj dodávateľskú faktúru od fyzickej osoby

E. W. č. F. 13 vo fakturovanej sume 5 974,90 € (180 000 Sk) bez DPH, ktoré však faktúry

vystavila jedného dňa 9. februára 2005 E. W. na jeho požiadanie, pod zámienkou ich

predložila za účelom získania úveru z peňažného ústavu. Faktúry zaúčtoval do svojich

výdavkov napriek tomu, že služby deklarované na týchto faktúrach zo strany spoločností R.

ani zo strany E. W. vykonané neboli. Následne podal dňa 30. mája 2005 na Daňovom úrade P.

riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (DPFO) za rok 2004, v ktorom

vykázal príjmy zo živnosti vo výške 245 986,35 € (7 410 585 Sk) a výdavky vo výške 240

018,25 € (7 230 790 Sk), základ dane 5 968,10 € (179.795,- Sk) a daňovú povinnosť vo výške

483,46 € (14 565 Sk), avšak neoprávneným zaúčtovaním uvedených faktúr do výdavkov v

3

celkovej výške 39 832,75 € (1 200 000 Sk) znížil daňový základ a v dôsledku toho skrátil za

rok 2004 DPFO vo výške 233 493 Sk (7 750,55 €) po odpočítaní daňovej povinnosti uvedenej

v daňovom priznaní.

Podľa § 148 ods. 3 Tr. zák. obvinenému P. taktiež uložil trest odňatia slobody v trvaní

dvoch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Podľa odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený R. P., a to z dôvodov

uvedených v ustanovení , . Písomné dôvody

dovolania sú takmer identické s dôvodmi, ktoré obvinený uvádzal už v odvolaní, ktorým

napádal prvostupňový rozsudok. V zásade namietal celý doterajší postup v trestnom konaní,

keď neboli vypočutí zástupcovia štátu ako jediné kompetentné osoby za účelom určenia

a vyrubenia daní. Konštatoval, že tým, že OČTK a súdy z vlastnej iniciatívy určili, že

obvinený P.. skrátil daň vo väčšom rozsahu, fakticky rozhodli o jeho daňovej povinnosti, čo je

v rozpore s a daňovými zákonmi. Odvolával sa na Protokoly

o daňovej kontrole a po analýze hodnovernosti, z pohľadu obvineného, výpovede svedkyne E.

W. a v jeho prospech vyznievajúcich dôkazov – výpovedí svedkov R. L., M. P. a znaleckého

posudku Ing. T. navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a prikázal

odvolaciemu súdu vec znovu prejednať a rozhodnúť.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove navrhol dovolanie obvineného zamietnuť

postupom podľa , alebo odmietnuť podľa ,

pretože dôvody dovolania nie sú dané.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

primárne zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote

a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať, ale zároveň zistil aj to, že

podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/

, pretože je zrejmé, že nie sú dané dôvody dovolania podľa

písm. c/, písm. i/ .

4

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné

porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie

podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.

Obvinený v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by

preukazovala, že bolo v jeho prípade zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Obvinený tento dovolací dôvod videl len v tom, že konajúce súdy nevykonali obhajobou

navrhované dôkazy.

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle

nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo

súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10,

resp. práva podľa . Ak by záver súdu, že určitú skutkovú

okolnosť považuje za dokázanú a už ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal

opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, že dovolací súd je

viazaný zisteným skutkovým stavom, ktorá vyjadruje už vyššie spomenutú zásadu, že účelom

dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a

úplnosti zistenia skutkového stavu.

Dovolací súd už vyššie konštatoval, že dovolateľ v písomných dôvodoch podaného

dovolania neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala porušenie jeho

práva na obhajobu v zmysle vyššie uvedeného, preto v tejto časti je dovolanie obvineného

nepreskúmateľné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. n/ .

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú na

preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok –

dovolanie neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplniť, alebo

meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôže posudzovať úplnosť skutkových zistení,

nemôže bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože dôkazy v konaní

5

o dovolaní nemôže sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas

s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať dovolací dôvod uvedený

v ustanovení .

Dovolacie námietky obvineného R. P. smerovali k tomu, že namietal rozsah

vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že súd nevykonal ním navrhované doplnenie

dokazovania výsluchom svedkov a namietal spôsob akým súdy hodnotili vykonané dôkazy, či

už z jeho pohľadu vyznievajúce v jeho neprospech (svedkyňa W.) alebo v jeho prospech

(svedok L., svedkyňa P., znalecký posudok znalca Ing. T.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci bolo zrejmé, že

neboli splnené podmienky dovolania podľa , ,

preto dovolací súd bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol

postupom podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 22. februára 2012

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová