Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/131/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. C. M. XXX/ XX, H., zastúpeného: JUDr. Viera Petrášová, advokátka, s.r.o., so sídlom Šancová 3573/33, 831 04 Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov KÚTIKY - Púpavová 10, so sídlom Púpavová 677/10, 841 04 Bratislava, IČO: 30 849 578, zastúpenému: hbr advokáti s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 47 239 310, 2/ Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, IČO: 00 603 520, o zaplatenie 450 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. mája 2021, č.k. -220, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným zaplatenia 450 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi náhrada trov konania vo výške 100 %. Po právnej stránke vec posúdil podľa , , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tak, že žalovaný 2/ poskytol žalovanému 1/ veľkorozmerné betónové kvetináče, tieto spoločne a nerozdielne umiestnili na pozemok žalobcu a následne dňa 13.07.2018 žalobca použil svoj pozemok kvôli prístupu k ďalším svojim pozemkom a premiestnil za úhradu 450 eur betónové kvetináče na pozemok žalovaného 2/, čím sa mu zvýšili náklady na prevoz lodného kontajnera. Mal za preukázané, že suma, ktorej zaplatenia sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal z titulu spôsobenej škody, ktorá mu mala vzniknúť úhradou nákladov za premiestnenie kvetináčov, vychádza z faktúry zo dňa 03.08.2018 vystavenej spoločnosťou DOPRA, s.r.o., IČO: 47 221 763 spoločnosti Miroslav Kadnár - KAMI, s.r.o., IČO: 45 396 698, čo znamená, že odberateľom služby špecifikovanej ako dopravné výkony vozidlom Tatra 815 HR, respektíve podľa príjmového pokladničného dokladu ako prekladanie, vykladanie a uskladnenie Unimo skladu, bola právnická osoba Miroslav Kadnár - KAMI, s.r.o., a nie fyzická osoba - žalobca, z čoho vyplýva aj povinnosť úhrady predmetnej faktúry touto právnickou osobou, teda tvrdená škoda mohla na základe predložených dôkazov vzniknúť jedine tejto právnickej osobe. Mal za to, že "skutočnosť, že žalobca je spoločníkom spoločnosti s prislúchajúcim obchodným podielom nemôže viesť k záveru, že žalobca ako fyzická osoba je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Jedným z pojmových znakov právnických osôb je, že ich tvorí majetkový, ako aj personálny substrát. Za právnickú osobu navonok vystupuje fyzická osoba, čo však nemôže zakladať aktívnu vecnú legitimáciu týchto subjektov v prípade, ak namietajú, že predmetná

právnická osoba utrpela majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu a od tohto následne odvodzovať či už majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu fyzických osôb konajúcich v mene takejto právnickej osoby" (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Okrem samotnej skutočnosti, že žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, poukázal aj na to, že žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaní 1/ a 2/ sú subjektami zodpovednými za predmetnú škodu, tzn. nepreukázal nijaké konanie žalovaných, ktoré by mohlo byť v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorej náhradu v konaní žiada. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných vychádzajúcu zo zodpovednosti za škodu. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že už pri podaní žaloby preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, že žalovaný 1/ svojou výzvou zo dňa 12. 09. 2018 potvrdil, že veľkorozmerné kvetináče na svoje náklady uložil na jeho pozemok, že žalovaný 2/ predstavuje správny orgán podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čo potvrdil aj krajský dopravný inšpektorát a samotný žalovaný 2/, ktorý síce uviedol, že údajné kvetináče neumiestnil na jeho pozemok a nepričinil sa ako príslušný orgán verejnej moci o ich odstránenie, pretože zabraňovali schodnosti uvedenej cesty. S poukazom na uviedol, že tieto skutočnosti neboli žalovanými vyvrátené, najmä keď predložil písomné dôkazy v konaní, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na účel preukázania vlastných tvrdení mali tak predložiť vlastné písomné dôkazy, žiadna zo sporových strán na strane žalovaného však tak neurobila. Rozsudok je v tomto ohľade arbitrárny, pretože žalovaný 1/ nepreukázal, že veľkorozmerné kvetináče neumiestnil na pozemok žalobcu, keď rovnako žiadal o preplatenie nákladov súvisiacich s prepravou tých istých kvetináčov. Ústne prednesené tvrdenie nie je popretie skutkových tvrdení podľa a je neúčinná a ničím nepodložená obrana v civilnom sporovom konaní. Rovnako žalovaný 2/ nepreukázal, že pri prenesenom výkone štátnej správy riadne a včas vykonal kontrolu bez ohľadu na domnelé vlastníctvo ku kvetináčom, ale k akýmkoľvek predmetom brániacim v zjazdnosti cesty. Poukázal na to, že v tomto konaní ide o neoprávnenú držbu cudzieho pozemku a zabránenie zákonného užívania veci tak, že žalovaný 2/ odovzdal žalovanému 1/ veľkorozmerné kvetináče, ktorý ich umiestnil na jeho pozemok a zabránil mu v užívaní práva prejazdu motorovým vozidlom. 3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a zamietnutie žaloby zo strany súdu považuje za vecne aj právne správne. Naďalej spochybňuje nárok žalobcu ako fyzickej osoby na náhradu škody, ktorá vznikla právnickej osobe Miroslav Kadnár - KAMI, s.r.o., nakoľko táto obchodná spoločnosť bola odberateľom služby, ktorých náhradu žalobca v konaní uplatňuje. Uviedol, že poškodený, teda žalobca, musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukazovať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti, tieto skutočnosti v predmetnom spore žalobca nepreukázal, čím súd správne konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný 2/ nemal dôvod vykonať kontrolu zjazdnosti cesty, keďže komunikácia, ktorú žalobca označuje cesta, nie je cestou slúžiacou na prejazd motorovými vozidlami, ale cestou - chodníkom slúžiacim na peší prechod, a teda kvetináče umiestnené na chodníku nepredstavovali závadu v priechodnosti. Poukázal na obsah svojho listu zo dňa 05.10.2018. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že žalobca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX. Vo svojom liste zo dňa 12.09.2018 nepotvrdil uloženie kvetináčov na pozemku žalobcu, ale potvrdil, že žalobca svojvoľne kvetináče premiestnil z pôvodného miesta a že ich on následne vrátil späť, na základe čoho si uplatnil žalobca nárok na náhradu nákladov s tým spojených. Nie je povinný preukazovať, že kvetináče neumiestnil na pozemok žalobcu, ale je práve povinnosťou žalobcu preukázať všetky relevantné skutočnosti vzťahujúce sa k domnelému nároku na náhradu škody. Nie je vlastníkom kvetináčov, tieto na pôvodné miesto neumiestnil, iba ich po svojvoľnom zásahu žalobcu premiestnil na pôvodné miesto. Namietal, že by bránil žalobcovi v prístupe k pozemkom v jeho vlastníctve, prístup na jeho pozemky mu zostáva naďalej zachovaný či už peši, chodníkom alebo motorovým vozidlom. Zotrval na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Skutočnosť, že žalobca je jediným konečným užívateľom výhod svojej obchodnej spoločnosť nezakladalo nárok domáhať sa náhrady škody, ktorá vznikla inému subjektu - právnickej osobe - Miroslav Kadnár - KAMI s.r.o. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, že z jeho strany nedošlo k porušeniu

žiadnej právnej povinnosti, ktorá by zakladala jeho zodpovednosť za škodu. K nároku žalobcu voči nemu tak chýba pasívna vecná legitimácia na uhradenie uplatnenej náhrady výdavkov žalobcu, pričom žalobcom predložená faktúra, na základe ktorej požaduje náhradu vynaložených výdavkov, zjavne nesúvisí s jeho uplatneným nárokom. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi tak, ako je v žalobe označený, nevznikla ním tvrdená škoda, nakoľko z faktúry zo dňa 03.08.2018 vyplýva, že škoda v podobe úhrady nákladov za premiestnenie kvetináčov v sume 450 eur nevznikla žalobcovi ako fyzickej osobe, ale právnickej osobe I. Y. - Y., G..M..B.., ktorá bola odberateľom fakturovaných služieb. Na správnosti tohto záveru nič nemení ani skutočnosť, že išlo o jednoosobovú obchodnú spoločnosť a že žalobca je aj konečným užívateľom výhod a ide o konanie v zhode podľa . Súd prvej inštancie dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby z uvedeného dôvodu aj dostatočne vysvetlil s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Obsah odvolania žalobcu nie je v tomto smere spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 7. V predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaní na pozemku v jeho vlastníctve umiestnili 2 veľkorozmerné betónové kvetináče bez jeho súhlasu a z dôvodu prístupu k ďalším svojim pozemkom ich musel premiestniť zo svojho pozemku, s čím mu vznikli náklady v sume 450 eur. Súd prvej inštancie prejednal nárok žalobcu na náhradu škodu z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Žalobca v podanom odvolaní nedôvodne namieta, že neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože; ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2021; žalobca nemal žiadne dôkazné návrhy pred skončením dokazovania. Skutkové závery súdu prvej inštancie sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalobca nepreukázal žiadne konanie žalovaných, ktoré by zakladalo ich zodpovednosť za škodu. Podklad vo vykonanom dokazovaní nemá tvrdenie žalobcu o porušení právnej povinnosti žalovanými. Výzva žalovaného 1/ zo dňa 12.09.2018 nepotvrdzuje, že by žalovaný 1/ uložil betónové kvetináče na pozemok žalobcu. V uvedenom liste žalovaný 1/ totiž vyzval žalobcu na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli tým, že potom ako žalobca premiestnil kvetináče z pôvodného miesta na svojom pozemku, žalovaný 1/ ich následne vrátil späť na toto pôvodné miesto. Žalovaný 2/ bezpečne preukázal, že kvetináče, ktoré sa nachádzali na pozemku žalobcu nezakúpil, a ani ich na tento pozemok neumiestnil; v konaní doložil, že umiestnil iné kvetináče a na iné miesto ako to tvrdil žalobca. Obsah spisu nedáva podklad ani pre záver, že by žalovaný 2/ poskytol kvetináče žalovanému 1/. Pokiaľ žalobca namietal, že kvetináče mu bránili v schodnosti/zjazdnosti cesty, je potrebné poznamenať, že žalobca mal zabezpečený prístup na svoje pozemky pešo ako aj motorovým vozidlom a žiadny zo žalovaných mu nebránil v prístupe na jeho pozemky. Navyše kvetináče boli umiestnené na chodníku, ktorý nie je cestnou komunikáciu, je verejným priestranstvom a žalobca nebol ani vlastníkom stavby na jeho pozemku. Žalovaný 2/ nemal povinnosť vykonávať kontrolu v schodnosti či zjazdnosti cesty, nakoľko išlo o chodník slúžiaci na peší prechod a kvetináče na ňom umiestnené nepredstavovali závadu v jeho prechodnosti. Napokon faktúra, ktorou žalobca preukazoval úhradu nákladov na premiestnenie kvetináčov, bola vystavená za inú službu ako premiestnenie kvetináčov. 8. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. ).

9. Žalobca nedôvodne namieta, že žalovaní nevyvrátili v zmysle ním tvrdené a preukázané skutočnosti. Bolo v prvom rade dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaní umiestnili kvetináče na jeho pozemok, a až v prípade unesenia dôkazného bremena na jeho strane, mohlo by dôjsť k presunutiu dôkazného bremena na žalovaných. K presunutiu dôkazného bremena na žalovaných však v danom prípade nedošlo, pretože žalobca, ktorý tvrdil existenciu určitej skutočnosti vo svoj prospech, jej pravdivosť nepreukázal. Žalovaní účinne popreli žalobcove tvrdenie o tom, že umiestnili kvetináče na jeho pozemok, pričom neexistujúca skutočnosť, t.j. skutočnosť, že neumiestnili kvetináče na pozemok žalobcu, nemôže byť podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie predmetom dokazovania. Nedôvodná je tak aj odvolacia námietka žalobcu, že konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom. 10. Podstata kontradiktórnosti sporového konania spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany; a zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a neporušil ani rovnosť strán, keď žalobcovi poskytol rovnaký priestor v konaní navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadriť sa k dôkazom predkladaných protistranou. Porušenie zásady kontradiktórnosti nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súd prvej inštancie na dôkazy predložené žalobcom neprihliadol, pretože ich nepovažoval za dostatočné na preukázanie ním tvrdených skutočností. So zreteľom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie správne posúdil a uplatnil zodpovednosť strán za splnenie procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia, jeho záver založený na konštatovaní o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu uplatňovaného nároku čo do právneho dôvodu ako aj výšky a tiež postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého dospel ku konečnému verdiktu, zodpovedajú kontradiktórnosti sporového konania, v rámci ktorého bolo za rovnakých procesných podmienok žalobcovi umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou jeho procesných práv navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a nadväzne na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotil procesnú aktivitu oboch strán a túto následne náležite premietol do svojich záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Z práva na spravodlivý súdny proces pre žalobcu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, riadil sa ním predkladaným výkladom právnych predpisov, akceptoval relevantnosť ním predkladaných dôkazov a námietok, preberal podstatu jeho argumentácie a rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami. 11. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil ( ). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanému 1/, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Žalovanému 2/, ktorý mal rovnako v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože podľa obsahu spisu žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).