Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
317/383459.06f899.pdf
PDF · 186.19 KB
No categories available
1TdoV/11/2011
Najvyšší súd 1 Tdo V 11/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Daniela Hudáka,
JUDr. Libora Duľu a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom
27. februára 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému R. Š. a spol., vedenej na
Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK 2Tš 29/2006, prejednal dovolanie, ktoré podal
obvinený P. S., prostredníctvom obhajcu JUDr. T. B., advokáta v P. B., proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. 3 Toš 6/2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného P. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“)
z 28. apríla 2008, sp. zn. PK 2Tš 29/2006, boli obvinení R. Š., J. K., D. P., J. B., I. V., P. K., I.
D., P. S., V. Š. a J. B. uznaní za vinných v bode I. z organizátorstva a pomoci k trestnému
činu neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 10 ods. 1
písm. a/, c/, 148a ods. 1 alinea 2, 4 Tr. zák. v znení platnom do 30. júna 2002 (ďalej len „Tr.
zák.“) a z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 185a Tr. zák. a obvinený J. N. z organizátorstva a pomoci k trestnému činu neodvedenia
dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/,§
148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák., z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa §
148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. a z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák., ktorých sa dopustili tak, ţe
ako členovia zločineckej skupiny, ktorú začiatkom roku 2000 zosnoval F. M., nar. X.,
posledne bytom B., B. 17 a zaloţil spolu s J. K. a R. Š. za účelom páchania trestnej činnosti
2
1 Tdo V 11/2011
s cieľom dosiahnuť zisk, ktorá pôsobila na území celej Slovenskej republiky, hlavne
v regiónoch miest B. a Ţ., spoločne s ďalšími nezistenými osobami a sčasti spoločne
s obţalovanými uvedenými pod bodom 2 rozsudku špeciálneho súdu z 28. apríla 2008, sp. zn.
PK 2Tš 29/2006, v období od februára 2000 do 7. februára 2002 za účelom obchodovania
s tovarom fiktívnej hodnoty a následného neoprávneného uplatňovania si odpočtu dane
z pridanej hodnoty a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty umelo
vytvorili obchodnú sieť niţšie uvedených firiem ako podnikateľských subjektov a v rámci nej
organizovali chod a spracovávanie účtovníctiev firiem C., a. s., IČO X., B., AS L., s.r.o., IČO
X., B., V. P.- B., IČO X., B., ul. B. č. X.,X.., s.r.o., IČO X., B., M. B.- J. S., IČO X., B., D.,
s.r.o., IČO X., V., J. R. J., s.r.o., IČO X., B., ., s.r.o., IČO X., B., D. s.r.o., IČO X., M. I.,
s.r.o., IČO X., P.. B., T.- T., s.r.o., IČO X., P.. B., D., s.r.o., IČO X., Ţ., R.., spol. s.r.o., IČO
X., Ţ., S., s.r.o. , IČO X., Ţ., S.-X, s.r.o., IČO X., S., E., s.r.o., IČO X., P.. B., S., s.r.o., IČO
X., N., I. T., s.r.o., IČO X., P.. B., M., N.- M., IČO X., P.. B., G., s.r.o., IČO X., T., M. T.,
s.r.o., IČO X., G., J., spol. s.r.o., IČO X., Ţ., S.-S, s.r.o., IČO X., M., M. S., IČO X., M., S.,
s.r.o., IČO X., M., E., s.r.o., IČO X., G. tak, aby konatelia týchto firiem a iné osoby zapojené
do činnosti týchto subjektov vystavovali účtovné doklady (faktúry,výdavkové, príjmové
pokladničné doklady a iné doklady o nákupe, predaji a vývoji tovaru) na produkty bez trhovej
hodnoty, ktoré boli vydávané za softvér (ďalej aj „produkty s fiktívnou hodnotou“), pričom
tieto doklady boli daňovými subjektami - vývozcami zo SR, a to D., s.r.o., IČO X., B., D.,
s.r.o., IČO X., B., D., s.r.o., IČO X., B., S., s.r.o., IČO X., B., M.-C..,
s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., B., s.r.o., IČO X., B., O., s.r.o.,
IČO X., B., C. C., s.r.o., IČO X., B., Z. C.- A., IČO X., H., I.- P., s.r.o., IČO X., H., L., a.s.,
IČO X., H. po deklarovanom vývoze produktu s fiktívnou hodnotou predkladané ako daňové
doklady pri neoprávnenom uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), zároveň koordinovali bezhotovostné prevody financií
a ich následné hotovostné výbery, ktoré vykonávali medzi jednotlivými členmi skupiny
a jednotlivými firmami v takto vytvorenej sieti daňových subjektov obchodujúcich
s produktmi s fiktívnou hodnotou, čím súhrnne dokumentovali fyzický i účtovný pohyb
produktov s fiktívnou hodnotou a získali a vyrobili doklady potrebné pre uvedenie správcu
dane do omylu a takto si neoprávnene daňové subjekty uvedené ako vývozcovia zo SR
uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty najmenej vo výške
178.957.412,- Sk, pričom správca dane uvedený do omylu nadmerný odpočet vo výške
najmenej 121.792.591,- Sk uznal a vyplatil, ku škode štátneho rozpočtu SR v zastúpení
jednotlivými správcami dane.
3
1 Tdo V 11/2011
V rámci tejto činnosti obvinení, uvedení pod bodom I., za týmto účelom vyhľadávali
osoby na páchanie trestnej činnosti, zabezpečili medzi nimi vzájomný styk a prepojenie,
rozdelili si úlohy, a to tak, ţe F. M. spoločne s J. K. a R. Š. do konca januára 2001 a R. Š.
spoločne s J. K. od 1. februára 2001 priamo alebo prostredníctvom v tomto bode uvedených
osôb usmerňovali, koordinovali všetky osoby podieľajúce sa na trestnej činnosti,
zabezpečovali vydávanie konkrétnych pokynov na spracovávanie účtovníctiev jednotlivých
firiem, na vystavovanie faktúr na produkty s fiktívnou hodnotou, výdavkových a príjmových
pokladničných dokladov o nákupe, predaji a vývoji produktov s fiktívnou hodnotou
a pokynov na predkladanie týchto dokladov daňovými subjektami-vývozcami zo SR na
neoprávnené uplatňovanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a organizovali
bezhotovostné prevody finančných prostriedkov a ich následné hotovostné výbery.
V rámci koordinácie tejto skupiny ďalej,
obvinený D. P., zabezpečoval v oblasti regiónu mesta Ţ. hotovostný výber finančných
prostriedkov z účtov zaloţených v bankových inštitúciách na do siete zapojené firmy so
sídlom v ţilinskom regióne a v tomto smere riadil konateľa firmy S., s.r.o., v súčasnej dobe
nezvestného L. F., ako i ďalších konateľov firiem so sídlom v ţilinskom regióne, od ktorých
prebral peniaze, ktoré slúţili k predstieraniu platieb za produkty s fiktívnou hodnotou a tieto
peniaze ďalej odovzdával väčšinou M. S. k preprave do Bratislavy a vykonával rôzne ďalšie
úkony smerujúce k operatívnej spolupráci do siete zapojených firiem najmä v regióne mesta
Ţ.
obvinený J. B. riadil obvineného V. Š. a cez neho spracovávanie účtovníctiev na
produkty s fiktívnou hodnotou, vystavovanie faktúr na produkty s fiktívnou hodnotou,
výdavkových a príjmových pokladničných dokladov o nákupe a predaji produktu s fiktívnou
hodnotou v okolí P. B. , konkrétne u firiem M. I., s.r.o., T.- T., s.r.o., D., s.r.o. a obvineného
J. B., cez ktorého riadil spracovávanie účtovníctiev a faktúr na produkty s fiktívnou trhovou
hodnotou vo firme E., s.r.o., vykonával tieţ rôzne ďalšie úkony smerujúce k operatívnej
spolupráci do siete zapojených firiem najmä v regióne mesta Ţ.,
obvinená I. V. spracovávala alebo operatívne pomáhala spracovávať faktúry na
produkty s fiktívnou trhovou hodnotou pre firmy napojené do siete v regióne mesta Ţ.,
4
1 Tdo V 11/2011
výdavkové a príjmové pokladničné doklady o nákupe a predaji a vývoji produktu s fiktívnou
trhovou hodnotou, túto činnosť vykonávala aj ako konateľka firmy K.. s.r.o., rovnakú činnosť
vykonávala pre firmy J., s.r.o., S., s.r.o., M. I., s.r.o., pričom tieto doklady sama alebo
spoločne s konateľmi firiem ., s.r.o. a S., s.r.o., M. H. a Ing. I. H. zahrnuli do daňového
priznania na uplatnenie neoprávneného odpočtu DPH a predloţili správcom dane, a zároveň
rôznymi operatívnymi úkonmi sa podieľala na riadení do štruktúry zapojených firiem
so sídlom v regióne mesta Ţ.,
obvinený J. N. riadil činnosť obvineného J. M., Z. C. z firmy Z. C.- A., L., a. s., J. E.
z firmy C., a. s., ktorí spracovávali alebo riadili spracovávanie účtovníctva na produkty
s fiktívnou trhovou hodnotou, v rámci ktorej činnosti vystavovali faktúry, výdavkové
a príjmové pokladničné doklady o nákupe a vývoji softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou
hodnotou a činnosť J. M. pri uplatnení neoprávneného nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty firmy D. s.r.o. a zároveň ako konateľ vo firme C., s.r.o., IČO X., Z. č. X., B., si na
základe dokladov o nadobudnutí softvéru a vývoja softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou
hodnotou od viacerých firiem - D., s.r.o., D., s.r.o. a D., s.r.o., v období od mája 2000 do júna
2001 neoprávnene uplatnil v mene firmy C., s.r.o., v konaní pred správcom dane nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty najmenej vo výške 21.468.066,- Sk
z nákupu softvéru a vývoja softvéru, ktorý nebol predaný v tuzemsku, z čoho správca dane
odpočet najmenej vo výške 15.484.754,- Sk uznal a vyplatil zodpovedajúci nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty,
obvinený P. K. zabezpečil časť zahraničných odberateľov softvéru ako produktu
s fiktívnou trhovou hodnotou v ČR, a to Z. F., IČO X. D.; M. J., P.; P. B., IČO X., D.; M. P.
T., IČO X., H.; ktorí spracovávali faktúry na produkty s fiktívnou trhovou hodnotou,
výdavkové a príjmové pokladničné doklady o nákupe, predaji softvéru a vývoja softvéru ako
produktu s fiktívnou trhovou hodnotou, ktoré slúţili ako podklad pre vývozné firmy zo SR,
a to D., s.r.o., IČO X., B., D., s.r.o., IČO X., B., D., s.r.o., IČO X., B., S., s.r.o.,
IČO X., B., M. - C., s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., B., s.r.o.,
IČO X., B., O., s.r.o., IČO X., B., C. C., s.r.o., IČO X., B., Z. C.- A., IČO X., H., I. P., s.r.o.,
IČO X., H., na uplatnenie neoprávneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty a odber produktu s fiktívnou trhovou hodnotou v mene zahraničnej firmy
vykonával aj sám ako konateľ firmy D. D., D. X., L., IČO X.,
5
1 Tdo V 11/2011
obvinená I. D. spracovávala alebo operatívne pomáhala spracovávať faktúry na
produkty s fiktívnou trhovou hodnotou, výdavkové a príjmové pokladničné doklady o nákupe
a predaji softvéru a vývoja softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou hodnotou firiem D., D.,
D., B. a S., s.r.o., ktoré doklady konatelia týchto firiem, P. Š., M. W., K. S., P. T., J. M.
zahrnuli do daňového priznania na uplatnenie neoprávneného nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty a predloţili správcom dane, usmerňovala účtovníčky
zapojených firiem pri spracovávaní účtovných dokladov na produkty s fiktívnou trhovou
hodnotou a rôznymi operatívnymi úkonmi sa podieľala na riadení do siete zapojených firiem
so sídlom v regióne mesta B.,
obvinený P. S., v dobe od októbra 2000 do decembra 2000 riadil M. N., v ktorého
mene spracovával faktúry na produkty s fiktívnou trhovou hodnotou, výdavkové a príjmové
pokladničné doklady o nákupe a predaji a vývoji softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou
hodnotou vo firme M. N.- M., IČO X.,
obvinený V. Š., v dobe od novembra 2000 do januára 2001 zabezpečoval vystavovanie
účtovných dokladov na softvér ako produkt s fiktívnou trhovou hodnotou, v mene firmy M.
I., s. r. o. , IČO X. konateľa P. M., T. T., s. r. o. , IČO X. konateľa M. K., D., s.r.o., IČO X.
konateľa J. H., ktorých riadil a tieţ v rámci činnosti skupiny vykonával pokyny J. Bartoša ku
koordinácii ďalších osôb konajúcich pre do siete zapojené firmy,
obvinený J. B. od začiatku marca 2001 do konca apríla 2001 zabezpečoval
vystavovanie účtovných dokladov na produkty s fiktívnou hodnotou, a to faktúr
a pokladničných dokladov na odpredaj softvéru ako produktu s fiktívnou hodnotou v mene
firmy E., s.r.o., IČO X., G., kde na túto činnosť zabezpečil P. B., nar. 7.., bytom G., S. č. X.,
v ktorého mene vystavoval tieto doklady na firmu E., s.r.o., IČO X., zároveň J. B. ako
spoločník a konateľ tejto firmy v jej mene vyhotovil účtovné doklady o predaji softvéru ako
produktu s fiktívnou trhovou hodnotou firmám J., s.r.o. a K. s. r. o. v celkovej výške najmenej
92.014.135,- Sk, z toho daň z pridanej hodnoty 17.205.895,- Sk, čím umoţnil ďalšie
zaúčtovanie týchto dokladov a následne neoprávnené uplatnenie odpočtu dane z pridanej
hodnoty vo výške najmenej 17.205.895,- Sk.
6
1 Tdo V 11/2011
Za tieto trestné činy uloţil špeciálny súd obvinenému P. S. podľa § 148a ods. 4, § 35
ods. 1, § 39a ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, so
zaradením na jeho výkon do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) odkázal
poškodeného, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, L. ul. č. X., X. B. B., so svojim
nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudok špeciálneho súdu podľa § 139 ods. 1 písm. b/ alinea cc/ Tr. por. nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 30. marca 2010, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako
súd odvolací, rozsudkom, sp. zn. 3 Toš 6/2008, vo vzťahu k obvinenému P. S.
vo výroku v bode II. podľa § 256 Tr. por. jeho odvolanie zamietol. Rozsudok odvolacieho
súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený 23. apríla 2010, resp. 28. apríla 2010.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil 1. júna 2011 spolu so spisovým
materiálom dovolanie, ktoré podal obvinený P. S. prostredníctvom obhajcu na súde prvého
stupňa 20. apríla 2011, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30. marca 2010, sp. zn. 3 Toš 6/2008, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/, písm. i/ Tr. por.
V dovolaní namietal zásadné porušenie svojho práva na obhajobu, ako aj to,
ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané
zákonným spôsobom. V tejto súvislosti citoval príslušné ustanovenia upravujúce práva
obvineného na obhajobu, konkrétne § 33 ods. 1, ods. 3, § 36 ods. 3, § 41 ods. 1,ods. 3, § 165
ods. 1 Tr. por. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol,
ţe 17. júna 2002 mu bolo vznesené obvinenie z trestných činov podľa § 250 ods. 1, ods. 5
a § 185a Tr. zák. Išlo teda o prípad nutnej obhajoby. Vyšetrovateľ 5. júna 2002 naplánoval
vyšetrovacie úkony na mesiace jún, júl a august 2002 a vyrozumel o nich obhajcov. Napriek
tomu, že mal naplánované vyšetrovacie úkony s veľkým časovým predstihom, o tých, ktoré mal
vykonať po tom, ako mu bol ustanovený obhajca, toho o týchto vyšetrovacích úkonoch ani
dodatočne nevyrozumel. Zavinením vyšetrovateľa sa ich obhajca nemohol zúčastniť a aktívne
využiť svoje práva v prospech obvineného. Tým bolo podľa obvineného zásadným spôsobom
porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy, ktoré vyšetrovateľ vykonal bez vyrozumenia
a prítomnosti obhajcu treba považovať za nezákonné a pre rozhodnutie o vine a treste
7
1 Tdo V 11/2011
za nepoužiteľné. Takto mal vyšetrovateľ nezákonne vykonať 2. augusta 2002 konfrontáciu
obvineného K. S. a obvinenej I. D., konfrontáciu obvineného S. a svedkyne K., 7. augusta
2002 konfrontáciu obvineného S. a obvinenej V., 15. júla 2002 konfrontáciu svedkýň A. T. a I.
K., 8. júla 2002 konfrontáciu obvinenej I. D. a svedka V. P., konfrontáciu svedkýň L. D. a M.
D.. Vo vyrozumení o vyšetrovacích úkonoch z 5. júna 2002 vyšetrovateľ neuviedol mená
svedkov, čo v tomto štádiu konania absolútne znemožňuje dôsledne uplatniť právo na
obhajobu a preskúmať, kto zo svedkov vypočutých v prípravnom konaní bol riadne
predvolaný a o výsluchu ktorých bol ustanovený obhajca riadne a podľa zákona vyrozumený
a bola mu umožnená účasť pri ich výsluchu. Postup orgánov činných v prípravnom konaní je
podľa obvineného nepreskúmateľný a nezákonný. Z toho istého dôvodu označil rozhodnutia
súdov prvého a druhého stupňa za nepreskúmateľné. Všetci obhajcovia ostatných obvinených
boli 5. júna 2002 o vykonávaných úkonoch vyrozumení a mohli sa ich zúčastniť. Obvinený
a jeho obhajca boli na týchto právach ukrátení, pretože ich obhajca nemohol reálne
uskutočniť. V tejto spojitosti obvinený tieţ konštatoval, e minimálne ním uvedené dôkazy
„neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, preto ich nemožno ani prečítať podľa §
211 ods. 2 Tr. por. Na tieto závažné pochybenia prvostupňového súdu nereagoval ani
odvolací súd, čím porušil ustanovenie § 256 Tr. por.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený alternatívne
uviedol, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod nesprávnu
skutkovú podstatu trestného činu, alebo nebol trestným činom. Vykonaným dokazovaním
nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov
trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Zistený skutkový stav je v extrémnom rozpore
s použitou právnou kvalifikáciou. V tejto súvislosti citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Toš 4/2009, pričom poukázal na to, ţe aj v jeho prípade
je potrebné, aby bola jednoznačne a bez pochybností preukázaná vedomosť minimálne
vo forme uzrozumenia s tým, že bol členom zločineckej skupiny, ktorá bola zosnovaná,
založená, alebo bol v nej činný, s úmyslom páchať trestnú činnosť za účelom priameho alebo
nepriameho získania finančnej alebo inej materiálnej výhody. Keďže zistený skutkový stav
neodôvodňuje záver, že konal niektorým zo spôsobov uvedených v § 4 Tr. zák., nie je právna
kvalifikácia uvedená v rozsudku prvostupňového súdu dôvodná a podložená konkrétnymi
dôkazmi. Žiaden z obžalovaných, ani vypočutí svedkovia, dokonca ani svedok N.,
nevypovedali, že by mal mať z protiprávneho konania iných osôb výhodu, finančný prospech
alebo inú materiálnu výhodu. V dovolaní sa vyjadril aj v tom smere, ţe prvostupňový súd
8
1 Tdo V 11/2011
oprel svoje rozhodnutie výslovne iba o výpoveď svedka N., ktorá nie je ničím verifikovaná.
Svedok N. vypovedal zrejme v snahe nebyť trestne stíhaný a preniesť svoj podiel viny na
obvineného. V závere namietal aj porušenie zásady rovnosti pred zákonom,
ku ktorému malo dôjsť tým, ţe súdy rozdielne posudzovali vykonané dôkazy. Kým vo vzťahu
k obvinenému ich považovali za usvedčujúce, vo vzťahu k obvineným M., L. a Ž. boli
dôvodom na oslobodenie spod obžaloby.
Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
so zameraním na dôvody dovolania podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe právoplatným
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. 3 Toš 6/2008,
bol porušený zákon v neprospech obvineného P. S., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na
zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad, a aby bol obvinený prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.
V zmysle § 376 Tr. por. sa oprávnené procesné strany k podanému dovolaniu
v súdom určenej lehote nevyjadrili.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368
ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.), na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať, a v zákonnej
lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne
po preskúmaní veci zistil i to, ţe je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie
sú naplnené dôvody podľa § 371 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382
písm. c/ Tr. por.). Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu
zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Tr. por. Dovolanie sa podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
odmietne, ak je zrejmé uţ v štádiu predbeţného preskúmania dovolania, vykonávaného
v zmysle § 378 Tr. por., ţe nie sú prítomné, resp. preukázané dôvody dovolania podľa § 371
Konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory zakladajúce existenciu
určitého dovolacieho dôvodu musia vecne zodpovedať jeho zákonnému vymedzeniu v zmysle
§ 371 Tr. por. Ak dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce
9
1 Tdo V 11/2011
dôvody dovolania a reálne obsahuje iba argumenty stojace mimo zákonného dovolacieho
dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, tak ako
to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ l/
Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Tento opravný prostriedok má byť len skutočne
výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability
právnych vzťahov a právnej istoty. Musí preto vţdy prevaţovať záujem na zákonnosti
nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti rozhodnutí. Bude to tak len pri zásadných
a podstatných chybách, pre ktoré nemôţu napadnuté rozhodnutia obstáť a kedy nemoţno na
právoplatnosti trvať, lebo by to znamenalo ohrozenie zákonného a spravodlivého
rozhodovania.
Dovolací súd v kaţdom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne
zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu.
Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe obvinený v prevaţnej miere namietal pochybenia
orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania (nevyrozumenie
ustanoveného obhajcu o vyšetrovacích úkonoch, neuvedenie mien svedkov vo vyrozumení
o vyšetrovacích úkonoch), z ktorých vyvodzoval naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva
dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím
súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, ţe dovolacie dôvody podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. obvinený namietal aţ v dovolaní, čím nesplnil vyššie
uvedenú podmienku, a preto tieto dovolacie dôvody nemoţno pouţiť. Navyše k dovolaciemu
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba uviesť, ţe právo na obhajobu ako jeden
zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ je upravené
v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 13 Tr. por. a garantované aj v Listine
10
1 Tdo V 11/2011
základných práv a slobôd a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo
na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných
práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom
konaní na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou
zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich
právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním.
Interpretácia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. však musí byť
oveľa uţšia. Nie je ním akékoľvek, resp. kaţdé porušenie práva na obhajobu, ale len také,
ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla
naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri
vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti
obhajcu a podobne.
Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe v priebehu vyšetrovania v trestnej veci proti
obvinenému R. Š. a spol. vedenej pod ČVS: VKE- 2/OVOZTČ-BB-2002 bola zistená účasť
ďalších osôb na trestnej činnosti tejto skupiny. Vyšetrovateľ preto 17. júna 2002 vzniesol
obvinenie P. S. z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny podľa § 185a Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným
činnom podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250
ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu. Obvinený si z dôvodu nutnej
obhajoby obhajcu nezvolil, preto v zmysle § 39 ods. 1 Tr. por. mu súd ustanovil JUDr. K. M.,
ktorý ho v tejto trestnej veci zastupoval aţ do 7. septembra 2006, kedy ho súd podľa § 40 Tr.
por. oslobodil od povinnosti obhajovania. V prípravnom konaní obvinený v prítomnosti
ustanoveného obhajcu okrem svojich osobných pomerov odmietol vypovedať. Zo zápisníc
o výsluchu obvineného, ani zo ţiadneho časovo súvisiaceho podania podľa § 59 Tr. por.
obsiahnutého v spisovom materiáli nevyplýva, ţe by obvinený v súlade s § 33 ods. 1 Tr. por.
ţiadal, aby sa obhajca zúčastnil na úkonoch prípravného konania, resp. ţe by obhajca oznámil
vyšetrovateľovi v súlade s § 165 ods. 2 Tr. por., ţe sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu.
Zo spisového materiálu však moţno zistiť, ţe po vznesení obvinenia P. S. bol jeho ustanovený
obhajca vţdy vyrozumený o úkonoch prípravného konania, rovnako ako obhajcovia ostatných
spoluobvinených. Obvinený, resp. jeho obhajca, mal reálnu moţnosť aplikovať svoje právo na
obhajobu, a bolo len na ňom, či ho vyuţije.
11
1 Tdo V 11/2011
Pokiaľ ide o formu vyrozumenia, vychádzajúc zo zásady, ţe každý procesný úkon sa
vykoná podľa procesného práva účinného v čase, kedy sa koná, ustanovenie § 165 ods. 2
Tr. por. ukladá, ţe ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, ţe sa chce
zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ alebo policajný orgán povinný oznámiť
mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemoţno
odloţiť a vyrozumenie obhajcu nemoţno zabezpečiť. Z tohto ustanovenia je zrejmé,
ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s vtedy platným a účinným Trestným
poriadkom.
V tejto spojitosti neobstojí ani tvrdenie obvineného o naplnení dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Konanie na súde prebiehalo podľa základných zásad
trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých dovolací súd
nezisťuje porušenie.
Ako dovolací dôvod obvinený uviedol aj § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorý predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Základom tvrdení obvineného je, ţe súdy prvého a druhého stupňa skutkový stav
nezistili dostatočne, resp. zistené skutočnosti nesprávne právne vyhodnotili, a to vo vzťahu
k trestnému činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Podľa neho
vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých zákonných
znakov trestného činu, pretoţe chýba jednoznačné preukázanie vedomosti o tom, ţe bol
členom zločineckej skupiny, ktorá bola zosnovaná, zaloţená, alebo v ktorej bol činný,
s úmyslom páchať trestnú činnosť za účelom priameho alebo nepriameho získania finančnej
alebo inej materiálnej výhody. V rámci svojich tvrdení obvinený poukázal aj na to, ţe súd
rozhodol o jeho vine len na základe výpovede svedka N., ktorého výpoveď však nie je ničím
verifikovaná. Zároveň uviedol, ţe motívom jeho výpovede mala byť snaha o zbavenie sa
trestnej zodpovednosti.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa
(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný pod
12
1 Tdo V 11/2011
správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len nesprávna
subsumpcia odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolací súd pri rozhodovaní z tohto dôvodu vychádza zásadne zo skutkových zistení
vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia, vyjadrené
v skutkovej vete rozsudku, boli z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené
(porovnaj rozh. č. 47/2008, Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky, zošit 5/2008). Na základe tohto dovolacieho dôvodu nie je preto moţné
namietať nesprávnosť zisteného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov,
resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto smere totiţ nejde o aplikáciu
hmotného práva, ale o aplikáciu procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6
Tr. por. o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu a pri
hodnotení dôkazov.
Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme, je záverom
právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať
na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver
o objektívnych znakoch trestného činu. Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho,
či neúplného zistenia v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania
aţ v dovolacom konaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa.
Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vinu obvineného dokazuje predovšetkým nespochybni-
teľná existencia umelo vytvorenej siete obchodujúcej s tovarom fiktívnej hodnoty. Súd ho
uznal za vinného nielen na základe výpovede svedka N., ale aj na podklade iných,
predovšetkým listinných, dôkazov.
Na základe vyjadreného je evidentné, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne
názory stojace mimo zákonom predpokladaných dovolacích dôvodov.
V danom prípade neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/, písm. i/ Tr. por., preto dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného
P. S. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
13
1 Tdo V 11/2011
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. februára 2012
JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenie: Kristína Cíchová