Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/11/2011

Najvyšší súd 1 Tdo V 11/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Daniela Hudáka,

JUDr. Libora Duľu a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom

27. februára 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému R. Š. a spol., vedenej na

Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK , prejednal dovolanie, ktoré podal

obvinený P. S., prostredníctvom obhajcu JUDr. T. B., advokáta v P. B., proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného P. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“)

z 28. apríla 2008, sp. zn. PK , boli obvinení R. Š., J. K., D. P., J. B., I. V., P. K., I.

D., P. S., V. Š. a J. B. uznaní za vinných v bode I. z organizátorstva a pomoci k trestnému

činu neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 10 ods. 1

písm. a/, c/, 148a ods. 1 alinea 2, 4 Tr. zák. v znení platnom do 30. júna 2002 (ďalej len „Tr.

zák.“) a z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

§ 185a Tr. zák. a obvinený J. N. z organizátorstva a pomoci k trestnému činu neodvedenia

dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/,§

148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák., z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa §

148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. a z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák., ktorých sa dopustili tak, ţe

ako členovia zločineckej skupiny, ktorú začiatkom roku 2000 zosnoval F. M., nar. X.,

posledne bytom B., B. 17 a zaloţil spolu s J. K. a R. Š. za účelom páchania trestnej činnosti

2

1 Tdo V 11/2011

s cieľom dosiahnuť zisk, ktorá pôsobila na území celej Slovenskej republiky, hlavne

v regiónoch miest B. a Ţ., spoločne s ďalšími nezistenými osobami a sčasti spoločne

s obţalovanými uvedenými pod bodom 2 rozsudku špeciálneho súdu z 28. apríla 2008, sp. zn.

PK , v období od februára 2000 do 7. februára 2002 za účelom obchodovania

s tovarom fiktívnej hodnoty a následného neoprávneného uplatňovania si odpočtu dane

z pridanej hodnoty a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty umelo

vytvorili obchodnú sieť niţšie uvedených firiem ako podnikateľských subjektov a v rámci nej

organizovali chod a spracovávanie účtovníctiev firiem C., a. s., IČO X., B., AS L., s.r.o., IČO

X., B., V. P.- B., IČO X., B., ul. B. č. X.,X.., s.r.o., IČO X., B., M. B.- J. S., IČO X., B., D.,

s.r.o., IČO X., V., J. R. J., s.r.o., IČO X., B., ., s.r.o., IČO X., B., D. s.r.o., IČO X., M. I.,

s.r.o., IČO X., P.. B., T.- T., s.r.o., IČO X., P.. B., D., s.r.o., IČO X., Ţ., R.., spol. s.r.o., IČO

X., Ţ., S., s.r.o. , IČO X., Ţ., S.-X, s.r.o., IČO X., S., E., s.r.o., IČO X., P.. B., S., s.r.o., IČO

X., N., I. T., s.r.o., IČO X., P.. B., M., N.- M., IČO X., P.. B., G., s.r.o., IČO X., T., M. T.,

s.r.o., IČO X., G., J., spol. s.r.o., IČO X., Ţ., S.-S, s.r.o., IČO X., M., M. S., IČO X., M., S.,

s.r.o., IČO X., M., E., s.r.o., IČO X., G. tak, aby konatelia týchto firiem a iné osoby zapojené

do činnosti týchto subjektov vystavovali účtovné doklady (faktúry,výdavkové, príjmové

pokladničné doklady a iné doklady o nákupe, predaji a vývoji tovaru) na produkty bez trhovej

hodnoty, ktoré boli vydávané za softvér (ďalej aj „produkty s fiktívnou hodnotou“), pričom

tieto doklady boli daňovými subjektami - vývozcami zo SR, a to D., s.r.o., IČO X., B., D.,

s.r.o., IČO X., B., D., s.r.o., IČO X., B., S., s.r.o., IČO X., B., M.-C..,

s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., B., s.r.o., IČO X., B., O., s.r.o.,

IČO X., B., C. C., s.r.o., IČO X., B., Z. C.- A., IČO X., H., I.- P., s.r.o., IČO X., H., L., a.s.,

IČO X., H. po deklarovanom vývoze produktu s fiktívnou hodnotou predkladané ako daňové

doklady pri neoprávnenom uplatňovaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), zároveň koordinovali bezhotovostné prevody financií

a ich následné hotovostné výbery, ktoré vykonávali medzi jednotlivými členmi skupiny

a jednotlivými firmami v takto vytvorenej sieti daňových subjektov obchodujúcich

s produktmi s fiktívnou hodnotou, čím súhrnne dokumentovali fyzický i účtovný pohyb

produktov s fiktívnou hodnotou a získali a vyrobili doklady potrebné pre uvedenie správcu

dane do omylu a takto si neoprávnene daňové subjekty uvedené ako vývozcovia zo SR

uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty najmenej vo výške

178.957.412,- Sk, pričom správca dane uvedený do omylu nadmerný odpočet vo výške

najmenej 121.792.591,- Sk uznal a vyplatil, ku škode štátneho rozpočtu SR v zastúpení

jednotlivými správcami dane.

3

1 Tdo V 11/2011

V rámci tejto činnosti obvinení, uvedení pod bodom I., za týmto účelom vyhľadávali

osoby na páchanie trestnej činnosti, zabezpečili medzi nimi vzájomný styk a prepojenie,

rozdelili si úlohy, a to tak, ţe F. M. spoločne s J. K. a R. Š. do konca januára 2001 a R. Š.

spoločne s J. K. od 1. februára 2001 priamo alebo prostredníctvom v tomto bode uvedených

osôb usmerňovali, koordinovali všetky osoby podieľajúce sa na trestnej činnosti,

zabezpečovali vydávanie konkrétnych pokynov na spracovávanie účtovníctiev jednotlivých

firiem, na vystavovanie faktúr na produkty s fiktívnou hodnotou, výdavkových a príjmových

pokladničných dokladov o nákupe, predaji a vývoji produktov s fiktívnou hodnotou

a pokynov na predkladanie týchto dokladov daňovými subjektami-vývozcami zo SR na

neoprávnené uplatňovanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a organizovali

bezhotovostné prevody finančných prostriedkov a ich následné hotovostné výbery.

V rámci koordinácie tejto skupiny ďalej,

obvinený D. P., zabezpečoval v oblasti regiónu mesta Ţ. hotovostný výber finančných

prostriedkov z účtov zaloţených v bankových inštitúciách na do siete zapojené firmy so

sídlom v ţilinskom regióne a v tomto smere riadil konateľa firmy S., s.r.o., v súčasnej dobe

nezvestného L. F., ako i ďalších konateľov firiem so sídlom v ţilinskom regióne, od ktorých

prebral peniaze, ktoré slúţili k predstieraniu platieb za produkty s fiktívnou hodnotou a tieto

peniaze ďalej odovzdával väčšinou M. S. k preprave do Bratislavy a vykonával rôzne ďalšie

úkony smerujúce k operatívnej spolupráci do siete zapojených firiem najmä v regióne mesta

Ţ.

obvinený J. B. riadil obvineného V. Š. a cez neho spracovávanie účtovníctiev na

produkty s fiktívnou hodnotou, vystavovanie faktúr na produkty s fiktívnou hodnotou,

výdavkových a príjmových pokladničných dokladov o nákupe a predaji produktu s fiktívnou

hodnotou v okolí P. B. , konkrétne u firiem M. I., s.r.o., T.- T., s.r.o., D., s.r.o. a obvineného

J. B., cez ktorého riadil spracovávanie účtovníctiev a faktúr na produkty s fiktívnou trhovou

hodnotou vo firme E., s.r.o., vykonával tieţ rôzne ďalšie úkony smerujúce k operatívnej

spolupráci do siete zapojených firiem najmä v regióne mesta Ţ.,

obvinená I. V. spracovávala alebo operatívne pomáhala spracovávať faktúry na

produkty s fiktívnou trhovou hodnotou pre firmy napojené do siete v regióne mesta Ţ.,

4

1 Tdo V 11/2011

výdavkové a príjmové pokladničné doklady o nákupe a predaji a vývoji produktu s fiktívnou

trhovou hodnotou, túto činnosť vykonávala aj ako konateľka firmy K.. s.r.o., rovnakú činnosť

vykonávala pre firmy J., s.r.o., S., s.r.o., M. I., s.r.o., pričom tieto doklady sama alebo

spoločne s konateľmi firiem ., s.r.o. a S., s.r.o., M. H. a Ing. I. H. zahrnuli do daňového

priznania na uplatnenie neoprávneného odpočtu DPH a predloţili správcom dane, a zároveň

rôznymi operatívnymi úkonmi sa podieľala na riadení do štruktúry zapojených firiem

so sídlom v regióne mesta Ţ.,

obvinený J. N. riadil činnosť obvineného J. M., Z. C. z firmy Z. C.- A., L., a. s., J. E.

z firmy C., a. s., ktorí spracovávali alebo riadili spracovávanie účtovníctva na produkty

s fiktívnou trhovou hodnotou, v rámci ktorej činnosti vystavovali faktúry, výdavkové

a príjmové pokladničné doklady o nákupe a vývoji softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou

hodnotou a činnosť J. M. pri uplatnení neoprávneného nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty firmy D. s.r.o. a zároveň ako konateľ vo firme C., s.r.o., IČO X., Z. č. X., B., si na

základe dokladov o nadobudnutí softvéru a vývoja softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou

hodnotou od viacerých firiem - D., s.r.o., D., s.r.o. a D., s.r.o., v období od mája 2000 do júna

2001 neoprávnene uplatnil v mene firmy C., s.r.o., v konaní pred správcom dane nárok na

vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty najmenej vo výške 21.468.066,- Sk

z nákupu softvéru a vývoja softvéru, ktorý nebol predaný v tuzemsku, z čoho správca dane

odpočet najmenej vo výške 15.484.754,- Sk uznal a vyplatil zodpovedajúci nadmerný odpočet

dane z pridanej hodnoty,

obvinený P. K. zabezpečil časť zahraničných odberateľov softvéru ako produktu

s fiktívnou trhovou hodnotou v ČR, a to Z. F., IČO X. D.; M. J., P.; P. B., IČO X., D.; M. P.

T., IČO X., H.; ktorí spracovávali faktúry na produkty s fiktívnou trhovou hodnotou,

výdavkové a príjmové pokladničné doklady o nákupe, predaji softvéru a vývoja softvéru ako

produktu s fiktívnou trhovou hodnotou, ktoré slúţili ako podklad pre vývozné firmy zo SR,

a to D., s.r.o., IČO X., B., D., s.r.o., IČO X., B., D., s.r.o., IČO X., B., S., s.r.o.,

IČO X., B., M. - C., s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., C., s.r.o., IČO X., B., B., s.r.o.,

IČO X., B., O., s.r.o., IČO X., B., C. C., s.r.o., IČO X., B., Z. C.- A., IČO X., H., I. P., s.r.o.,

IČO X., H., na uplatnenie neoprávneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty a odber produktu s fiktívnou trhovou hodnotou v mene zahraničnej firmy

vykonával aj sám ako konateľ firmy D. D., D. X., L., IČO X.,

5

1 Tdo V 11/2011

obvinená I. D. spracovávala alebo operatívne pomáhala spracovávať faktúry na

produkty s fiktívnou trhovou hodnotou, výdavkové a príjmové pokladničné doklady o nákupe

a predaji softvéru a vývoja softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou hodnotou firiem D., D.,

D., B. a S., s.r.o., ktoré doklady konatelia týchto firiem, P. Š., M. W., K. S., P. T., J. M.

zahrnuli do daňového priznania na uplatnenie neoprávneného nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty a predloţili správcom dane, usmerňovala účtovníčky

zapojených firiem pri spracovávaní účtovných dokladov na produkty s fiktívnou trhovou

hodnotou a rôznymi operatívnymi úkonmi sa podieľala na riadení do siete zapojených firiem

so sídlom v regióne mesta B.,

obvinený P. S., v dobe od októbra 2000 do decembra 2000 riadil M. N., v ktorého

mene spracovával faktúry na produkty s fiktívnou trhovou hodnotou, výdavkové a príjmové

pokladničné doklady o nákupe a predaji a vývoji softvéru ako produktu s fiktívnou trhovou

hodnotou vo firme M. N.- M., IČO X.,

obvinený V. Š., v dobe od novembra 2000 do januára 2001 zabezpečoval vystavovanie

účtovných dokladov na softvér ako produkt s fiktívnou trhovou hodnotou, v mene firmy M.

I., s. r. o. , IČO X. konateľa P. M., T. T., s. r. o. , IČO X. konateľa M. K., D., s.r.o., IČO X.

konateľa J. H., ktorých riadil a tieţ v rámci činnosti skupiny vykonával pokyny J. Bartoša ku

koordinácii ďalších osôb konajúcich pre do siete zapojené firmy,

obvinený J. B. od začiatku marca 2001 do konca apríla 2001 zabezpečoval

vystavovanie účtovných dokladov na produkty s fiktívnou hodnotou, a to faktúr

a pokladničných dokladov na odpredaj softvéru ako produktu s fiktívnou hodnotou v mene

firmy E., s.r.o., IČO X., G., kde na túto činnosť zabezpečil P. B., nar. 7.., bytom G., S. č. X.,

v ktorého mene vystavoval tieto doklady na firmu E., s.r.o., IČO X., zároveň J. B. ako

spoločník a konateľ tejto firmy v jej mene vyhotovil účtovné doklady o predaji softvéru ako

produktu s fiktívnou trhovou hodnotou firmám J., s.r.o. a K. s. r. o. v celkovej výške najmenej

92.014.135,- Sk, z toho daň z pridanej hodnoty 17.205.895,- Sk, čím umoţnil ďalšie

zaúčtovanie týchto dokladov a následne neoprávnené uplatnenie odpočtu dane z pridanej

hodnoty vo výške najmenej 17.205.895,- Sk.

6

1 Tdo V 11/2011

Za tieto trestné činy uloţil špeciálny súd obvinenému P. S. podľa § 148a ods. 4, § 35

ods. 1, § 39a ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, so

zaradením na jeho výkon do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „“) odkázal

poškodeného, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, L. ul. č. X., X. B. B., so svojim

nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Rozsudok špeciálneho súdu podľa alinea cc/ nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 30. marca 2010, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako

súd odvolací, rozsudkom, sp. zn. , vo vzťahu k obvinenému P. S.

vo výroku v bode II. podľa jeho odvolanie zamietol. Rozsudok odvolacieho

súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený 23. apríla 2010, resp. 28. apríla 2010.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku predloţil 1. júna 2011 spolu so spisovým

materiálom dovolanie, ktoré podal obvinený P. S. prostredníctvom obhajcu na súde prvého

stupňa 20. apríla 2011, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. marca 2010, sp. zn. , z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/, písm. i/

V dovolaní namietal zásadné porušenie svojho práva na obhajobu, ako aj to,

ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané

zákonným spôsobom. V tejto súvislosti citoval príslušné ustanovenia upravujúce práva

obvineného na obhajobu, konkrétne § 33 ods. 1, ods. 3, § 36 ods. 3, § 41 ods. 1,ods. 3, § 165

ods. 1 K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol,

ţe 17. júna 2002 mu bolo vznesené obvinenie z trestných činov podľa § 250 ods. 1, ods. 5

a § 185a Tr. zák. Išlo teda o prípad nutnej obhajoby. Vyšetrovateľ 5. júna 2002 naplánoval

vyšetrovacie úkony na mesiace jún, júl a august 2002 a vyrozumel o nich obhajcov. Napriek

tomu, že mal naplánované vyšetrovacie úkony s veľkým časovým predstihom, o tých, ktoré mal

vykonať po tom, ako mu bol ustanovený obhajca, toho o týchto vyšetrovacích úkonoch ani

dodatočne nevyrozumel. Zavinením vyšetrovateľa sa ich obhajca nemohol zúčastniť a aktívne

využiť svoje práva v prospech obvineného. Tým bolo podľa obvineného zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy, ktoré vyšetrovateľ vykonal bez vyrozumenia

a prítomnosti obhajcu treba považovať za nezákonné a pre rozhodnutie o vine a treste

7

1 Tdo V 11/2011

za nepoužiteľné. Takto mal vyšetrovateľ nezákonne vykonať 2. augusta 2002 konfrontáciu

obvineného K. S. a obvinenej I. D., konfrontáciu obvineného S. a svedkyne K., 7. augusta

2002 konfrontáciu obvineného S. a obvinenej V., 15. júla 2002 konfrontáciu svedkýň A. T. a I.

K., 8. júla 2002 konfrontáciu obvinenej I. D. a svedka V. P., konfrontáciu svedkýň L. D. a M.

D.. Vo vyrozumení o vyšetrovacích úkonoch z 5. júna 2002 vyšetrovateľ neuviedol mená

svedkov, čo v tomto štádiu konania absolútne znemožňuje dôsledne uplatniť právo na

obhajobu a preskúmať, kto zo svedkov vypočutých v prípravnom konaní bol riadne

predvolaný a o výsluchu ktorých bol ustanovený obhajca riadne a podľa zákona vyrozumený

a bola mu umožnená účasť pri ich výsluchu. Postup orgánov činných v prípravnom konaní je

podľa obvineného nepreskúmateľný a nezákonný. Z toho istého dôvodu označil rozhodnutia

súdov prvého a druhého stupňa za nepreskúmateľné. Všetci obhajcovia ostatných obvinených

boli 5. júna 2002 o vykonávaných úkonoch vyrozumení a mohli sa ich zúčastniť. Obvinený

a jeho obhajca boli na týchto právach ukrátení, pretože ich obhajca nemohol reálne

uskutočniť. V tejto spojitosti obvinený tieţ konštatoval, e minimálne ním uvedené dôkazy

„neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, preto ich nemožno ani prečítať podľa §

211 ods. 2 Na tieto závažné pochybenia prvostupňového súdu nereagoval ani

odvolací súd, čím porušil ustanovenie

K dovolaciemu dôvodu podľa obvinený alternatívne

uviedol, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod nesprávnu

skutkovú podstatu trestného činu, alebo nebol trestným činom. Vykonaným dokazovaním

nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov

trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Zistený skutkový stav je v extrémnom rozpore

s použitou právnou kvalifikáciou. V tejto súvislosti citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , pričom poukázal na to, ţe aj v jeho prípade

je potrebné, aby bola jednoznačne a bez pochybností preukázaná vedomosť minimálne

vo forme uzrozumenia s tým, že bol členom zločineckej skupiny, ktorá bola zosnovaná,

založená, alebo bol v nej činný, s úmyslom páchať trestnú činnosť za účelom priameho alebo

nepriameho získania finančnej alebo inej materiálnej výhody. Keďže zistený skutkový stav

neodôvodňuje záver, že konal niektorým zo spôsobov uvedených v § 4 Tr. zák., nie je právna

kvalifikácia uvedená v rozsudku prvostupňového súdu dôvodná a podložená konkrétnymi

dôkazmi. Žiaden z obžalovaných, ani vypočutí svedkovia, dokonca ani svedok N.,

nevypovedali, že by mal mať z protiprávneho konania iných osôb výhodu, finančný prospech

alebo inú materiálnu výhodu. V dovolaní sa vyjadril aj v tom smere, ţe prvostupňový súd

8

1 Tdo V 11/2011

oprel svoje rozhodnutie výslovne iba o výpoveď svedka N., ktorá nie je ničím verifikovaná.

Svedok N. vypovedal zrejme v snahe nebyť trestne stíhaný a preniesť svoj podiel viny na

obvineného. V závere namietal aj porušenie zásady rovnosti pred zákonom,

ku ktorému malo dôjsť tým, ţe súdy rozdielne posudzovali vykonané dôkazy. Kým vo vzťahu

k obvinenému ich považovali za usvedčujúce, vo vzťahu k obvineným M., L. a Ž. boli

dôvodom na oslobodenie spod obžaloby.

Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

so zameraním na dôvody dovolania podľa vyslovil, ţe právoplatným

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. ,

bol porušený zákon v neprospech obvineného P. S., podľa zrušil

napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na

zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad, a aby bol obvinený prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

V zmysle sa oprávnené procesné strany k podanému dovolaniu

v súdom určenej lehote nevyjadrili.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, ţe dovolanie je prípustné (

ods. 1, ods. 2 písm. h/ ), bolo podané oprávnenou osobou (

), na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať, a v zákonnej

lehote (, v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne

po preskúmaní veci zistil i to, ţe je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie

sú naplnené dôvody podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 (

písm. c/ ). Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu

zamietnutia dovolania podľa Dovolanie sa podľa

odmietne, ak je zrejmé uţ v štádiu predbeţného preskúmania dovolania, vykonávaného

v zmysle , ţe nie sú prítomné, resp. preukázané dôvody dovolania podľa

Konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory zakladajúce existenciu

určitého dovolacieho dôvodu musia vecne zodpovedať jeho zákonnému vymedzeniu v zmysle

Ak dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce

9

1 Tdo V 11/2011

dôvody dovolania a reálne obsahuje iba argumenty stojace mimo zákonného dovolacieho

dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, tak ako

to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ l/

, resp. aj podľa Tento opravný prostriedok má byť len skutočne

výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability

právnych vzťahov a právnej istoty. Musí preto vţdy prevaţovať záujem na zákonnosti

nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti rozhodnutí. Bude to tak len pri zásadných

a podstatných chybách, pre ktoré nemôţu napadnuté rozhodnutia obstáť a kedy nemoţno na

právoplatnosti trvať, lebo by to znamenalo ohrozenie zákonného a spravodlivého

rozhodovania.

Dovolací súd v kaţdom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne

zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu.

Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe obvinený v prevaţnej miere namietal pochybenia

orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania (nevyrozumenie

ustanoveného obhajcu o vyšetrovacích úkonoch, neuvedenie mien svedkov vo vyrozumení

o vyšetrovacích úkonoch), z ktorých vyvodzoval naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. c/, písm. g/

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 dôvody dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva

dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím

súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, ţe dovolacie dôvody podľa

, obvinený namietal aţ v dovolaní, čím nesplnil vyššie

uvedenú podmienku, a preto tieto dovolacie dôvody nemoţno pouţiť. Navyše k dovolaciemu

dôvodu podľa treba uviesť, ţe právo na obhajobu ako jeden

zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ je upravené

v , a garantované aj v Listine

10

1 Tdo V 11/2011

základných práv a slobôd a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo

na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných

práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom

konaní na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou

zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich

právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním.

Interpretácia dovolacieho dôvodu podľa však musí byť

oveľa uţšia. Nie je ním akékoľvek, resp. kaţdé porušenie práva na obhajobu, ale len také,

ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla

naplnený pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri

vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti

obhajcu a podobne.

Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe v priebehu vyšetrovania v trestnej veci proti

obvinenému R. Š. a spol. vedenej pod ČVS: VKE- 2/OVOZTČ-BB-2002 bola zistená účasť

ďalších osôb na trestnej činnosti tejto skupiny. Vyšetrovateľ preto 17. júna 2002 vzniesol

obvinenie P. S. z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa § 185a Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným

činnom podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250

ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu. Obvinený si z dôvodu nutnej

obhajoby obhajcu nezvolil, preto v zmysle mu súd ustanovil JUDr. K. M.,

ktorý ho v tejto trestnej veci zastupoval aţ do 7. septembra 2006, kedy ho súd podľa § 40 Tr.

por. oslobodil od povinnosti obhajovania. V prípravnom konaní obvinený v prítomnosti

ustanoveného obhajcu okrem svojich osobných pomerov odmietol vypovedať. Zo zápisníc

o výsluchu obvineného, ani zo ţiadneho časovo súvisiaceho podania podľa

obsiahnutého v spisovom materiáli nevyplýva, ţe by obvinený v súlade s

ţiadal, aby sa obhajca zúčastnil na úkonoch prípravného konania, resp. ţe by obhajca oznámil

vyšetrovateľovi v súlade s , ţe sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu.

Zo spisového materiálu však moţno zistiť, ţe po vznesení obvinenia P. S. bol jeho ustanovený

obhajca vţdy vyrozumený o úkonoch prípravného konania, rovnako ako obhajcovia ostatných

spoluobvinených. Obvinený, resp. jeho obhajca, mal reálnu moţnosť aplikovať svoje právo na

obhajobu, a bolo len na ňom, či ho vyuţije.

11

1 Tdo V 11/2011

Pokiaľ ide o formu vyrozumenia, vychádzajúc zo zásady, ţe každý procesný úkon sa

vykoná podľa procesného práva účinného v čase, kedy sa koná, ustanovenie § 165 ods. 2

ukladá, ţe ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, ţe sa chce

zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ alebo policajný orgán povinný oznámiť

mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemoţno

odloţiť a vyrozumenie obhajcu nemoţno zabezpečiť. Z tohto ustanovenia je zrejmé,

ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s vtedy platným a účinným Trestným

poriadkom.

V tejto spojitosti neobstojí ani tvrdenie obvineného o naplnení dovolacieho dôvodu

podľa Konanie na súde prebiehalo podľa základných zásad

trestného konania a príslušných ustanovení , v ktorých dovolací súd

nezisťuje porušenie.

Ako dovolací dôvod obvinený uviedol aj ,

ktorý predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Základom tvrdení obvineného je, ţe súdy prvého a druhého stupňa skutkový stav

nezistili dostatočne, resp. zistené skutočnosti nesprávne právne vyhodnotili, a to vo vzťahu

k trestnému činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Podľa neho

vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých zákonných

znakov trestného činu, pretoţe chýba jednoznačné preukázanie vedomosti o tom, ţe bol

členom zločineckej skupiny, ktorá bola zosnovaná, zaloţená, alebo v ktorej bol činný,

s úmyslom páchať trestnú činnosť za účelom priameho alebo nepriameho získania finančnej

alebo inej materiálnej výhody. V rámci svojich tvrdení obvinený poukázal aj na to, ţe súd

rozhodol o jeho vine len na základe výpovede svedka N., ktorého výpoveď však nie je ničím

verifikovaná. Zároveň uviedol, ţe motívom jeho výpovede mala byť snaha o zbavenie sa

trestnej zodpovednosti.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný pod

12

1 Tdo V 11/2011

správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len nesprávna

subsumpcia odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolací súd pri rozhodovaní z tohto dôvodu vychádza zásadne zo skutkových zistení

vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia, vyjadrené

v skutkovej vete rozsudku, boli z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené

(porovnaj rozh. č. 47/2008, Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, zošit 5/2008). Na základe tohto dovolacieho dôvodu nie je preto moţné

namietať nesprávnosť zisteného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov,

resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto smere totiţ nejde o aplikáciu

hmotného práva, ale o aplikáciu procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6

o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu a pri

hodnotení dôkazov.

Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle a v akej forme, je záverom

právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať

na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver

o objektívnych znakoch trestného činu. Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho,

či neúplného zistenia v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania

aţ v dovolacom konaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie

nepripúšťa.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vinu obvineného dokazuje predovšetkým nespochybni-

teľná existencia umelo vytvorenej siete obchodujúcej s tovarom fiktívnej hodnoty. Súd ho

uznal za vinného nielen na základe výpovede svedka N., ale aj na podklade iných,

predovšetkým listinných, dôkazov.

Na základe vyjadreného je evidentné, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo zákonom predpokladaných dovolacích dôvodov.

V danom prípade neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/, písm. i/ , preto dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného

P. S. odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

13

1 Tdo V 11/2011

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. februára 2012

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenie: Kristína Cíchová