Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/91/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. B., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v K., proti ţalovanej A. D., bývajúcej v H.,

za účasti vedľajšej účastníčky A., a.s., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej

na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 15. októbra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 15. októbra 2009 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou z 10. augusta 2004 domáhal, aby ţalovaná bola súdom zaviazaná

odškodniť ho za sťaţenie jeho spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo v dôsledku

zranení pri dopravnej nehode 11. augusta 2002. Túto nehodu zapríčinila ţalovaná. Výšku

odškodnenia stanovil v ţalobe na 12 000 000 Sk. Na základe výsledkov dokazovania

vykonaného znaleckým posudkom zvýšil poţadovanú náhradu za sťaţenie spoločenského

uplatnenia na 12 600 000 Sk. Okresný súd Humenné pripustil rozšírenie ţaloby uznesením

z 18. októbra 2006.

Okresný súd Humenné rozsudkom z 25. októbra 2006 č.k. -185

ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi do 3 dní náhradu za sťaţenie spoločenského

uplatnenia vyjadrenú sumou 8 400 000 Sk. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol, pričom

ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť štátu ním preddavkované trovy vo výške 14 300 Sk a tieţ

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 387 427 Sk. Ţalovanú

2

napokon zaviazal zaplatiť súdny poplatok 200 000 Sk na účet Okresného súdu Humenné.

Vedľajšej účastníčke nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal

preukázané, ţe ţalovaná zavinila dopravnú nehodu, za čo bola právoplatne odsúdená

rozsudkom Okresného súdu Humenné z 18. júna 2003 č.k. -162. Ţalobca pri

dopravnej nehode utrpel váţne zranenia. Najzávaţnejšie z nich bolo pohmoţdenie a opuch

mozgu, úrazové mozgové krvácanie do ľavej mozgovej pologule, porucha vedomia,

rozrušenie mozgového tkaniva s následnými klinickými prejavmi (ochrnutia pravostranných

končatín, poruchy reči v oblasti vyslovovania aj v oblasti jej chápania, poruchy centrálnych

regulačných mechanizmov riadenia hybnosti, poruchy citlivosti pravej strany tela)

a psychickými poruchami. V čase úrazu mozog ţalobcu vzhľadom na jeho vek 21 rokov

disponoval značnou schopnosťou nervového systému prispôsobiť sa najrôznejším

fyziologickým a patologickým vplyvom, v dôsledku týchto zranení je ale situácia iná. Podľa

znalca treba následky po úraze mozgu povaţovať za trvalé, ich prognóza v budúcnosti nie

je priaznivá a zlepšenie stavu nemoţno očakávať. Vekom sa dá očakávať skôr zhoršenie stavu

vzhľadom na chýbajúce funkčné rezervy mozgu. Poškodenie mozgu neumoţňuje ţalobcovi

venovať sa záľubám, realizovať sa v povolaní, ani zvyšovať si kvalifikáciu a znemoţňuje

mu uplatnenie v oblasti spoločenského a kultúrneho vyţitia. V dôsledku zranenia pri

dopravnej nehody sa stal plne invalidným. Znalec MUDr. Š. M. stanovil základný počet

bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu vo výške 1 400 bodov [§ 6 ods. 1

vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Súd po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, ţe v prípade ţalobcu sú dané podmienky pre mimoriadne zvýšenie náhrady

za sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č.

S prihliadnutím na rozsah poškodenia zdravia a jeho následky v rovine spoločenského

uplatnenia priznal ţalobcovi odškodnenie 8 400 000 Sk [táto suma predstavuje

výsledok výpočtu: 50 (súdom určený násobok zvýšenia) x 1 400 (počet bodov určených

znalcom) x 60 Sk (hodnota 1 bodu) x 2 (maximálny násobok v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky

č. )].

Krajský súd v Prešove na odvolanie vedľajšej účastníčky rozsudkom z 8. novembra

2007 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloţení

povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi sumu 4 200 000 Sk a vo výroku o súdnom poplatku.

Zmenil rozsudok vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť sumu nad 4 200 000 Sk

tak, ţe v tejto časti ţalobu zamietol. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania

3

ţalobcovi a štátu. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti dospel k záveru, ţe odvolanie

vedľajšej účastníčky je čiastočne opodstatnené. Odvolací súd na základe porovnania významu

a zapojenia sa ţalobcu do ţivota v čase pred a po úraze zhodne so súdom prvého stupňa

konštatoval podstatné obmedzenie a v niektorých oblastiach aj úplné vylúčenie ţalobcu

z beţného ţivota. Aj odvolací súd vzhľadom na to zaujal názor, ţe v prejednávanej veci ide

o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky č. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa ale povaţoval za primerané odškodnenie ţalobcu za sťaţenie

spoločenského uplatnenia vyjadrené sumou 4 200 000 Sk. Vzhľadom na to odvolací súd ako

vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovanej

zaplatiť istinu 4 200 000 Sk [táto suma predstavuje výsledok výpočtu: 50 (súdom určený

násobok zvýšenia) x 1 400 (počet bodov určených znalcom) x 60 Sk (hodnota 1 bodu)].

Z tohto dôvodu tieţ napadnutý rozsudok zmenil vo výroku, ktorým súd prvého stupňa priznal

náhradu nad túto sumu, a to tak, ţe ţalobu nad 4 200 000 Sk zamietol. Odvolací súd

na odôvodnenie zmeňujúceho (ţalobu zamietajúceho) výroku uviedol, ţe súd prvého stupňa

nepostupoval pri rozhodovaní o zvýšení sťaţenia spoločenského uplatnenia správne: namiesto

základného počtu bodov vo výške 1 400 bodov určeného znalcom v zmysle § 6 ods. 1

vyhlášky č. vychádzal z dvojnásobku tohto bodového ohodnotenia (2 800) podľa

vyhlášky č. Poukázal pri tom na „Zásady pre hodnotenie“ tvoriace

prílohu vyhlášky č. , v zmysle ktorých súčasťou lekárskeho posúdenia nie

je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2

vyhlášky č. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu bol súdom prvého stupňa

v rozpore s uvedenými zásadami v skutočnosti priznaný 100-násobok sumy zodpovedajúcej

základnému bodovému ohodnoteniu. Takéto zvýšenie je moţné povaţovať za primerané iba

v prípade osôb mimoriadne spoločensky aktívnych v oblasti športového, umeleckého alebo

kultúrneho ţivota a ţalobca takou osobou nebol. Odvolací súd preto priznanie odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému

bodovému ohodnoteniu povaţoval za neprimerané.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţaloba nad sumu 4 200 000 Sk sa zamieta, podal ţalobca

dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. júla 2009 sp. zn. zrušil

rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8. novembra 2007 sp. zn. vo výroku,

ktorým 1/ bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Humenné z 25. októbra 2006 č.k.

-185 o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi sumu nad 4 200 000 Sk

tak, ţe ţaloba sa zamieta, 2/ bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, ţe súdy oboch stupňov

vychádzali z tých istých skutkových okolností, k rovnakým záverom dospeli tak z hľadiska

predpokladov vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, ţe

odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu, ktoré by vyplývalo z § 6 ods. 1

alebo vyhlášky č. nie je v jeho prípade postačujúce. Dovolací súd

sa stotoţnil so zhodným názorom súdov niţších stupňov, ţe pri odškodnení ţalobcu treba

aplikovať vyhlášky č. a uviedol, ţe prípad trvalého a nezvratného

poškodenia mozgu (jedného z najvýznamnejších orgánov v ľudskom tele, ktorého funkcia

významne ovplyvňuje celkový stav organizmu) majúceho za následok rozsiahle negatívne

dopady nielen na hybnosť 21-ročného poškodeného, ale aj na jeho schopnosť komunikácie

s okolím, moţnosť jeho realizovania v najrozmanitejších sférach osobného, rodinného

a spoločenského ţivota, treba povaţovať za prípad hodný osobitného zreteľa. Napriek tejto

zhode súdy niţších stupňov odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia. Súd

prvého stupňa za primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju povaţoval

odškodnenie vo výške 8 400 000 Sk. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru, ţe

primeraným je odškodnenie 4 200 000 Sk. Zo spisu pritom vyplýva, ţe tak výrazné zníţenie

odškodnenia (o 50 %) odvolací súd nevyvodil zo ţiadnej okolnosti skutkovej povahy

(týkajúcej sa napríklad stupňa poškodenia zdravia ţalobcu alebo miery sťaţenia moţností

jeho realizácie v osobnom, rodinnom a spoločenskom ţivote), ale výlučne iba

z matematického výpočtu, ktorý povaţoval za správny a ktorým sa prvostupňový súd neriadil.

Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho

súdu v časti náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad sumu 4 200 000 Sk bola

existencia tzv. inej procesnej vady konania v zmysle spočívajúca

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo neobsahovalo postačujúce

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa

k odlišným záverom v otázke primeranosti priznanej výšky náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia; podľa názoru dovolacieho súdu za postačujúci nemoţno

povaţovať čisto matematický výpočet pouţitý odvolacím súdom, pre ktorý ani § 7 ods. 3

vyhlášky č. nedáva podklad.

Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8. novembra 2007 sp. zn.

dovolacím súdom, predmetom konania zostala náhrada za sťaţenie

spoločenského uplatnenia vo výške rozdielu medzi uţ priznanou sumou 4 200 000 Sk

a sumou 8 400 000 Sk (ţalobou bol pôvodne uplatnený nárok vo výške 12 600 000 Sk, v časti

nad 8 400 000 Sk súd prvého stupňa ţalobu zamietol a v tejto časti odvolanie proti rozsudku

súdu prvého stupňa ţalobca nepodal).

V ďalšom konaní Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. októbra 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanej

zaplatiť sumu nad 4 200 000 Sk tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť náhradu trov konania ţalobcovi vo výške 11 331,98 € a trovy konania štátu

vo výške 474,67 €. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti dospel k záveru, ţe odvolanie

vedľajšej účastníčky je dôvodné. Pri rozhodovaní vychádzal z nezmeneného skutkového stavu

zisteného súdom prvého stupňa. Na odôvodnenie zmeňujúceho rozhodnutia uviedol, ţe

k poškodeniu zdravia ţalobcu došlo pri dopravnej nehode 11. augusta 2002, ktorú zavinila

ţalovaná. Rozsah pri nej spôsobeného poškodenia zdravia ţalobcu bol dostatočne zistený

výsledkami vykonaného dokazovania a po medicínskej stránke primerane vyhodnotený

v znaleckom posudku MUDr. Š. M.. Odvolací súd uviedol, ţe ţalobca utrpel úraz vo veku 21

rokov, v dôsledku úrazu sa stal invalidným a neschopný vykonávať prácu automechanika, na

ktorú bol vyučený. Nemoţnosť plne sa realizovať v rodinnom ţivote, chudobný rečový prejav

a mobilita prostredníctvom invalidného vozíka podstatným spôsobom obmedzuje ţalobcu

v normálnom ţivote. Hoci kvalita jeho ţivota je výrazným spôsobom zníţená, nemoţno

hovoriť u neho o takmer úplnom vyradení zo ţivota, ako napríklad u ťaţšie zdravotne

postihnutých osôb trpiacich poúrazovou paraplégiou alebo kvadruplégiou. Terajší zdravotný

stav umoţňuje ţalobcovi čiastočne rozumieť hovorovej reči a rozprávať, ako aj vykonávať

samostatne beţné denné úkony. S prihliadnutím na uvedené a pri porovnaní významu

a intenzity zapojenia ţalobcu do ţivota v čase pred úrazom s moţnosťami a rozsahom

zapojenia sa do rôznych činností po úraze odvolací súd za primerané odškodnenie povaţoval

50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov za sťaţenie spoločenského

uplatnenia (v rozsahu 1 400 bodov, čo pri hodnote 60 Sk za 1 bod predstavuje základnú

sumu 84 000 Sk, po jej zvýšení na 50-násobok), čo predstavuje odškodné v sume

4 200 000 Sk. Za situácie, ţe ţalobca pre následky úrazu nebol úplne vyradený zo ţivota

a úroveň jeho športových, kultúrnych a iných aktivít pred úrazom nebola vysoká, nepovaţoval

za primeranú čiastku nad sumu priznanú uţ súdom prvého stupňa, t.j. nad sumu 4 200 000 Sk

(do 8 400 000 Sk). Keďţe o povinnosti zaplatiť ţalobcovi sumu 4 200 000 Sk z titulu sťaţenia

spoločenského uplatnenia uţ bolo právoplatne rozhodnuté, odvolací súd podľa

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi sumu nad

4 200 000 Sk zmenil a ţalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania medzi ţalobcom

a ţalovanou rozhodol s poukazom na a a o náhrade trov

štátu podľa

Ţalobca uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním. Podľa jeho názoru

spočíva rozsudok na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Poukázal na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn.

uloţil krajskému súdu, aby sa podrobne vyporiadal s odôvodnením výšky

náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia, krajský súd však v intenciách zrušujúceho

rozhodnutia najvyššieho súdu nepostupoval. Pokiaľ ide o výšku odškodnenia znovu len

v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, ţe vzhľadom na význam a intenzitu jeho zapojenia

do ţivota v čase pred úrazom a moţnosťami a rozsahom zapojenia sa do rôznych činností

po úraze, primeraným je odškodnenie v rozsahu 50-násobku sumy zodpovedajúcej

základnému počtu bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Krajský súd nepostupoval pri

určení výšky odškodnenia ani jedným zo spôsobov určenia primeraného odškodnenia

uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu, ale zotrval na svojom

predchádzajúcom nedostatočnom odôvodnení. Odvolací súd ďalej ustálil, ţe ţalobcu

nemoţno povaţovať za osobu mimoriadne spoločensky aktívnu v oblasti športového

politického či kultúrneho ţivota, avšak podľa dovolateľa samotná táto skutočnosť

neodôvodňuje záver o neprimeranosti odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad

50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu určenému znaleckým

posudkom. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, ţe sa vôbec nezaoberal ani skutočnosťou,

ţe úraz, na ktorom nenesie ţiadnu vinu, utrpel vo veku 21 rokov bezprostredne po návrate

z výkonu základnej vojenskej sluţby, pričom práve jeho vek v čase vzniku poškodenia

zdravia je určujúcim faktorom pre posúdenie mimoriadneho zvýšenia sumy zodpovedajúcej

základnému bodovému ohodnoteniu sťaţenia spoločenského uplatnenia aj nad jej

50-násobok. Súdom citovaný „status osoby“ objektívne nemohol mať, ani keby mal

na to predpoklady, lebo bezprostredne po ukončení základného vzdelania nastúpil

na základnú vojenskú sluţbu a bezprostredne po jej ukončení došlo k nehode, pri ktorej

utrpel váţne poškodenie zdravia. Podľa záverov znaleckého dokazovania prognóza jeho

zdravotného stavu do budúcnosti je nepriaznivá a zlepšenie zdravotného stavu nemoţno

očakávať, naopak vekom moţno očakávať skôr zhoršenie zdravotného stavu vzhľadom

na funkčné rezervy mozgu. Nemoţnosť samostatnej chôdze, pohybu, slabé rečové schopnosti,

7

nevyhnutnosť pomoci pri beţných denných úkonoch pri umývaní, obliekaní, prijímaní

potravy a pitia nielenţe ho vyradili z beţného ţivota v súčasnosti, ale vzhľadom k existencii

trvalého poškodenia s prognózou zhoršovania sa zdravotného stavu s pribúdajúcim vekom

je vyradený z beţného ţivota do konca jeho ţivota. Práve pre zabezpečenie čo moţno

najväčšej kvality jeho ţivota (ak o nej vôbec moţno hovoriť) bude potrebovať finančné

prostriedky či uţ na nákup zdravotných pomôcok, pre zabezpečenie poúrazovej liečebnej

starostlivosti, kúpeľov, cvičebných pomôcok a zariadení, či na nákup liekov či iných potrieb

potrebných k beţnému ţivotu človeka (automobil s úpravou pre typ postihnutia za účelom

transportu, lekárske vyšetrenia, lekárske kontroly, pobyty v rehabilitačných zariadeniach)

a pod. Právny záver odvolacieho súdu, na ktorom spočíva napadnutý rozsudok, vyvoláva

domnienku, ţe pri posudzovaní uplatneného nároku sa poskytuje ochrana osobám iba určitého

„statusu“. Pri náhrade za sťaţenie spoločenského uplatnenia by súdy mali zohľadniť, aké

náhradné pôţitky si za priznanú náhradu môţe poškodený obstarať v jeho konkrétnych

ţivotných a ekonomických podmienkach, vziať preto na zreteľ nielen jeho vek, ale tieţ

potrebu kaţdodennej pomoci zo strany rodiny. Zohľadniť by mali aj zdravotné moţnosti

a ekonomické postavenie členov rodiny, ktorí mu v budúcnosti budú čoraz ťaţšie vedieť

v súčasnom rozsahu zabezpečovať pomoc. Vzhľadom na okolnosti prípadu by priznanie

mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia nad 50-násobok

sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu bolo vyjadrením spravodlivého

a objektívneho posúdenia veci. Poukázal na názor najvyššieho súdu, ktorý v zrušujúcom

rozhodnutí konštatoval, ţe nie je podstatné, aký postup pri určení výšky priznávaného

odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia súdom bude zvolený pri vyčíslení konkrétnej

výšky odškodnenia, ale to, či ním určená suma odškodnenia je primeranou náhradou

za nepriaznivé následky pre ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojenie ţivotných

a spoločenských potrieb alebo na naplnenie jeho spoločenských úloh. Napriek tomu krajský

súd sa znovu obmedzil len na zhodnotenie neprimeranosti poţadovanej výšky odškodnenia,

ktorú ale ţiadnym spôsobom bliţšie nezdôvodňuje, a preto nemoţno posúdiť, z akých úvah

vychádzal. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu označila rozhodnutie odvolacieho súdu

za vecne i skutkovo správne a navrhla dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť. Súd

je pri rozhodovaní viazaný stavom v čase vyhlásenia rozhodnutia, a preto

aj priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia

prichádza do úvahy len za obmedzenie, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia reálne existuje.

Úvaha súdu o zvýšení odškodnenia je výsledkom jeho rozhodovacej činnosti v konkrétnej

veci a vo vzťahu k osobe poškodenej na zdraví berúc do úvahy, aké predpoklady mal

poškodený pre svoje uplatnenie v ţivote a spoločnosti pred vznikom škody, a aké

predpoklady má po vzniku škodovej udalosti.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti výroku rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Bez ohľadu na obsah dovolania a podstatu dovolacích námietok však

vţdy skúma, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v a tzv. iným

vadám konania majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta

dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim

znaky procesných vád v zmysle Procesné vady tejto povahy a intenzity neboli

v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.

V zmysle dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Na vadu tejto povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez ohľadu na to,

či na ňu dovolateľ poukázal alebo nepoukázal.

Aj keď dovolateľ výslovne tzv. inú vadu nekonkretizoval, z formulácií v dovolaní

moţno usúdiť, ţe ju videl v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom sú

síce uvedené dôvody, ktoré viedli odvolací súd k tomu, aby súdom priznanú náhradu zníţil,

tieto dôvody nie sú ale v potrebnej miere konkrétne. Zo spisu vyplýva, ţe v konaní došlo

k tejto vade.

Predmetom konania je (zostal) nárok ţalobcu na náhradu za sťaţenie spoločenského

uplatnenia vo výške nad 4 200 000 Sk (t.j. prevyšujúcej sumu uţ právoplatne priznanú súdom

prvého stupňa vo výške 4 200 000 Sk). Uţ vo svojom predošlom rozhodnutí z 27. júla 2009

sp. zn. vydanom v tejto veci najvyšší súd podrobne vysvetlil obsah pojmu

sťaţenie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. , zaoberal

sa predpokladmi zvýšenia odškodnenia podľa § 6 ods. 1, 2 a podľa § 7 ods. 3 citovanej

vyhlášky ako aj spôsobmi stanovenia konkrétnej primeranej výšky odškodnenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú citované ustanovenia vyhlášky

č. Dovolací súd sa stotoţnil so správnym záverom súdov niţších stupňov, ţe pri

odškodnení ţalobcu treba aplikovať vyhlášky č. , vzhľadom na trvalé

a nezvratné poškodenia mozgu. Keďţe súdy napriek uvedenej zhode odlišne vyjadrili mieru

primeranosti zvýšenia odškodnenia (súd prvého stupňa za primerané povahe následkov

a ich predpokladanému vývoju povaţoval odškodnenie vo výške 8 400 000 Sk, na rozdiel

od neho odvolací súd dospel k záveru, ţe primeraným je odškodnenie vo výške

4 200 000 Sk), najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu, ţe tak výrazné zníţenie odškodnenia (o

50 %) nevyvodil zo ţiadnej okolnosti skutkovej povahy (týkajúcej sa napríklad stupňa

poškodenia zdravia ţalobcu alebo miery sťaţenia moţností jeho realizácie v osobnom,

rodinnom a spoločenskom ţivote), ale výlučne iba z matematického výpočtu, pre ktorý ani § 7

ods. 3 vyhlášky č. nedáva podklad.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd po zrušení jeho prvšieho rozsudku najvyšším

súdom, pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu vychádzal z tých istých

nezmenených skutkových okolností, na ktoré vzal zreteľ uţ súd prvého stupňa. Zmeňujúci

výrok tohto rozhodnutia odôvodnil tým, ţe kvalita ţivota ţalobcu je síce výrazným spôsobom

zníţená, ale pre následky úrazu nie je úplne vyradený zo ţivota (ako napríklad osoby ťaţšie

zdravotne postihnuté trpiace poúrazovou paraplégiou alebo kvadruplégiou) a jeho terajší

zdravotný stav mu umoţňuje čiastočne porozumieť hovorovej reči, rozprávať a samostatne

vykonávať beţné denné úkony. Po porovnaní významu a intenzity zapojenia ţalobcu

10

do ţivota v čase pred úrazom s moţnosťami a rozsahom zapojenia sa do rôznych činností

po úraze, ktorá u ţalobcu nebola vysoká, na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe

odškodnenie sťaţenie spoločenského uplatnenia priznané súdom prvého stupňa vo výške

8 400 000 Sk (100 %) je neprimerane vysoké. Podľa názoru odvolacieho súdu je primerané

odškodnenie vo výške 50-násobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov

za sťaţenie spoločenského uplatnenia (t.j. 4 200 000 Sk).

Dovolací súd pri preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu napadnutého (v poradí

druhým) dovolaním ţalobcu zistil, ţe odvolací súd napriek zmene rozhodnutia súdu prvého

stupňa ( ), v rozpore s poţiadavkou preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí

( ) náleţitým spôsobom svoje rozhodnutie neodôvodnil, v dôsledku čoho

je nepreskúmateľné a znovu sa dopustil procesnej nesprávnosti, vytýkanej mu dovolacím

súdom uţ v predošlom zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu.

Vo všeobecnosti platí, ţe ak odvolací súd mení súdom prvého stupňa priznanú výšku

odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje

náhradu inú, musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia vysvetliť dôvod tejto zmeny,

to znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne skutkové alebo právne významné okolnosti

a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru, ţe „primeranou“ nie

je náhrada určená súdom prvého stupňa ale náhrada iná. Odvolací súd si zrejme neuvedomil,

ţe práve v prípadoch, kedy v podstatnej miere mení ( ) výšku náhrady priznanej

súdom prvého stupňa (ako je to aj v danej veci) a svojím rozhodnutím nahrádza rozhodnutie

súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie v tomto smere obsahovať dostatočne konkrétne

odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozsudku. Len také rozhodnutie je preskúmateľné v zmysle a

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle uvedeného preskúmateľný nie je,

lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní

so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke primeranosti náhrady za sťaţenie

spoločenského uplatnenia.

Ustanovenie vyhlášky č. umoţňuje súdu, aby v kaţdom

jednotlivom prípade posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia

11

je v konkrétnej posudzovanej veci primerané povahe následkov a ich predpokladanému

vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote

a v spoločnosti. Táto úvaha súdu však nemôţe byť svojvoľná a priznaná výška tejto náhrady

musí byť s ohľadom na následky poškodenia zdravia pre uplatnenie poškodeného vo všetkých

sférach ţivota primeraná, a to najmä so zreteľom k významu zdravia v hierarchii všeobecne

uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej a preventívnej funkcie náhrady

a prípadne aj k poţiadavke porovnateľnosti s výškou náhrad iných nemateriálnych ujem

priznávaných súdmi. Ak aj určenie výšky primeraného odškodnenia je vecou úvahy súdu,

podkladom pre túto úvahu musia byť konkrétne označené podklady, význam ktorých

na prejednávanú vec súd primerane vysvetlí. Podľa názoru dovolacieho súdu napriek

dôvodom zrušenia predošlého rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšším súdom,

z napadnutého rozhodnutia ale nevyplýva, konkrétne ktoré skutkové zistenia odvolací súd

viedli k tomuto záveru; odôvodnenie napadnutého rozsudku takéto vysvetlenie v rozpore

s poţiadavkou preskúmateľnosti (z ktorého dôvodu bolo zrušené aj jeho predchádzajúce

rozhodnutie dovolacím súdom) neobsahuje. Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov,

pre ktoré odvolací súd v tak výraznej miere zníţil výšku odškodnenia priznaného ţalobcovi

súdom prvého stupňa pri odškodňovaní sťaţenia spoločenského uplatnenia (o 50 %), nemal

Najvyšší súd Slovenskej republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny

prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok

spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe v odvolacom konaní došlo

k procesnej vade v zmysle , zrušil dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu podľa ; spolu s ním zrušil aj výroky o povinnosti

ţalovanej zaplatiť ţalobcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) náhradu trov konania a tieţ

o jej povinnosti zaplatiť štátu náhradu ním preddavkovaných trov konania a vec vrátil

Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovnia: Klaudia Vrauková