Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
daa/383695.a86c82.pdf
PDF · 91.25 KB
No categories available
3Obo/11/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 11/1012 – 102
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. G. I.., a. s. „v
konkurze“, so sídlom v B., proti žalovaným 1) JUDr. G. M., PhDr., B., 2) JUDr. M. M., B.
a 3) JUDr. D. J., B., o zaplatenie 5 000 000 EUR, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. decembra 2011, č. k. 49 Cbi 6/2011 – 92, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie
od súdnych poplatkov. Rozhodol tak s odôvodnením, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo
pre jeho majetkové pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť jeho právo. Pri rozhodovaní
o oslobodení právnickej osoby súd prihliada na majetkové pomery žiadateľa, ktoré
nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže
splniť poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.
Súd pritom skúma, či nepriaznivá majetková situácia podnikateľa vychádza z jeho
podnikateľskej činnosti. Pri skúmaní majetkových pomerov žalobcu zistil, že žalobca
je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností o celkovej výmere
2
80 982 m. Z uvedených skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p.
Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sud pri rozhodovaní
nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny záver. Súd sa nesprávne
vysporiadal zo skutočnosťou, že žalobca je právnickou osobou v konkurze. Nemá preto
k dispozícii účtovné doklady spoločnosti, ktoré by umožňovali preukázanie splnenie
podmienok pre oslobodenie od poplatkov. Správkyňa podstaty a zároveň žalovaná
3) sa vyjadrila, že i keby spoločnosť mala prostriedky na zaplatenie poplatku nezaplatila
by ho, pretože to nie je možné. Takéto tvrdenie správkyne je účelové a nesprávne,
avšak zo slovného spojenia „i keby spoločnosť s prostriedkami disponovala, nevynaložila
by ich“ vyplýva, že prostriedky na zaplatenie nemá. Skutočnosť, že spoločnosť
má nehnuteľnosti neumožňuje záver, že je bonitná a má prostriedky na zaplatenie poplatku.
Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
( zmeniť ? ) a rozhodnúť o oslobodení žalobcu od poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10
ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych
poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak vzťahuje
sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím
o oslobodení sa však nevracajú ( § 138 ods. 1 O. s. p. ).
Podmienkou pre oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov sú jeho pomery,
ktoré oslobodenie odôvodňujú. I keď účastník uvedenú podmienku spĺňa, nemožno
mu oslobodenie priznať ak ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Zrejme
bezúspešným bude uplatňovanie práva vtedy ak, už zo samotných skutkových skutočností
uvedených v žalobe, i keby boli pravdivé je celkom zjavné, že z nich uplatňované právo
nemožno vyvodiť.
Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide u uvedenú situáciu.
Z tvrdenia žalobcu, z pripojených dokladov i z úradnej vedomosti súdu vyplýva,
že na žalobcu bol v roku 2001 vyhlásený konkurz. Kľúčovým účinkom vyhlásenia konkurzu
je, podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej
len ZKV ), prechod oprávnenia nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností,
ktoré s nakladaním súvisia, na správcu podstaty. Od vyhlásenia konkurzu už úpadca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie sporov, ktoré sa týkajú majetku podstaty alebo majetku,
ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Znamená to, súdne konania týkajúce sa uvedeného
majetku môžu byť začaté len na návrh správcu ale podaním návrhu proti správcovi. Ak takéto
konania začali pred vyhlásením konkurzu tak sa prerušujú ( § 14 ods. 1 písm. c, d ZKV ).
Zmyslom takejto právnej úpravy je, že bez súhlasu správcu nemôžu prebiehať žiadne
konania, ktoré môžu mať dopad na konkurznú podstatu. Týka sa to jak pasívnych sporov,
v ktorých sa uplatňujú nároky proti podstate, tak aj sporov aktívnych, kde sa uplatňujú práva
na majetok patriaci do podstaty ( aj z takýchto sporov môžu vzniknúť značné náklady, ktoré
výrazným spôsobom zaťažia konkurznú podstatu ).
Predmetom konania je náhrada škody proti tretím osobám ( takto je nárok uplatňovaný
aj proti terajšej správkyni, ktorá je žalovanou 3 ), ktoré ju podľa žaloby mali spôsobiť
žalobcovi ( úpadcovi ). Nárok na škodu, ktorá bola spôsobená úpadcovi je súčasťou podstaty
a prípadné trovy konania by boli nárokom proti podstate. Z uvedených dôvodov žalobca
nemôže vo svojom mene právo, ktoré je predmetom žaloby uplatňovať. Ním podaná žaloba
je zjavne neopodstatnená.
Uvedená situácia podľa § 138 ods. 1 O. s. p., bráni tomu, aby sa žalobcovi poskytlo
oslobodenie od súdnych poplatkov, i keby inak jeho pomery oslobodenie opodstatňovali.
Odvolací súd sa hodnotením pomerov žalobcu a správnosťou záverov súdu prvého stupňa
v otázke jeho pomerov nezaoberal, keďže ju pre rozhodnutie o dôvodnosti neoslobodenia
nepovažoval v prejednávacej veci za rozhodujúcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková