Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/11/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 102

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. G. I.., a. s. „v

konkurze“, so sídlom v B., proti žalovaným 1) JUDr. G. M., PhDr., B., 2) JUDr. M. M., B.

a 3) JUDr. D. J., B., o zaplatenie 5 000 000 EUR, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. decembra 2011, č. k. – 92, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov. Rozhodol tak s odôvodnením, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu, aby účastníkovi nebolo

pre jeho majetkové pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť jeho právo. Pri rozhodovaní

o oslobodení právnickej osoby súd prihliada na majetkové pomery žiadateľa, ktoré

nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti nemôže

splniť poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať.

Súd pritom skúma, či nepriaznivá majetková situácia podnikateľa vychádza z jeho

podnikateľskej činnosti. Pri skúmaní majetkových pomerov žalobcu zistil, že žalobca

je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností o celkovej výmere

2

80 982 m. Z uvedených skutočností dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky

pre oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov podľa

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sud pri rozhodovaní

nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny záver. Súd sa nesprávne

vysporiadal zo skutočnosťou, že žalobca je právnickou osobou v konkurze. Nemá preto

k dispozícii účtovné doklady spoločnosti, ktoré by umožňovali preukázanie splnenie

podmienok pre oslobodenie od poplatkov. Správkyňa podstaty a zároveň žalovaná

2

3) sa vyjadrila, že i keby spoločnosť mala prostriedky na zaplatenie poplatku nezaplatila

by ho, pretože to nie je možné. Takéto tvrdenie správkyne je účelové a nesprávne,

avšak zo slovného spojenia „i keby spoločnosť s prostriedkami disponovala, nevynaložila

by ich“ vyplýva, že prostriedky na zaplatenie nemá. Skutočnosť, že spoločnosť

má nehnuteľnosti neumožňuje záver, že je bonitná a má prostriedky na zaplatenie poplatku.

Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť

( zmeniť ? ) a rozhodnúť o oslobodení žalobcu od poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10

ods. 2 ) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru,

že odvolaniu nemožno vyhovieť.

Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych

poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak vzťahuje

sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím

o oslobodení sa však nevracajú ( ).

Podmienkou pre oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov sú jeho pomery,

ktoré oslobodenie odôvodňujú. I keď účastník uvedenú podmienku spĺňa, nemožno

mu oslobodenie priznať ak ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Zrejme

bezúspešným bude uplatňovanie práva vtedy ak, už zo samotných skutkových skutočností

uvedených v žalobe, i keby boli pravdivé je celkom zjavné, že z nich uplatňované právo

nemožno vyvodiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide u uvedenú situáciu.

Z tvrdenia žalobcu, z pripojených dokladov i z úradnej vedomosti súdu vyplýva,

že na žalobcu bol v roku 2001 vyhlásený konkurz. Kľúčovým účinkom vyhlásenia konkurzu

je, podľa o konkurze a vyrovnaní ( ďalej

len ZKV ), prechod oprávnenia nakladať s majetkom podstaty a výkon práv a povinností,

ktoré s nakladaním súvisia, na správcu podstaty. Od vyhlásenia konkurzu už úpadca nemá

aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie sporov, ktoré sa týkajú majetku podstaty alebo majetku,

ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Znamená to, súdne konania týkajúce sa uvedeného

3

majetku môžu byť začaté len na návrh správcu ale podaním návrhu proti správcovi. Ak takéto

konania začali pred vyhlásením konkurzu tak sa prerušujú ( § 14 ods. 1 písm. c, d ZKV ).

Zmyslom takejto právnej úpravy je, že bez súhlasu správcu nemôžu prebiehať žiadne

konania, ktoré môžu mať dopad na konkurznú podstatu. Týka sa to jak pasívnych sporov,

v ktorých sa uplatňujú nároky proti podstate, tak aj sporov aktívnych, kde sa uplatňujú práva

na majetok patriaci do podstaty ( aj z takýchto sporov môžu vzniknúť značné náklady, ktoré

výrazným spôsobom zaťažia konkurznú podstatu ).

Predmetom konania je náhrada škody proti tretím osobám ( takto je nárok uplatňovaný

aj proti terajšej správkyni, ktorá je žalovanou 3 ), ktoré ju podľa žaloby mali spôsobiť

žalobcovi ( úpadcovi ). Nárok na škodu, ktorá bola spôsobená úpadcovi je súčasťou podstaty

a prípadné trovy konania by boli nárokom proti podstate. Z uvedených dôvodov žalobca

nemôže vo svojom mene právo, ktoré je predmetom žaloby uplatňovať. Ním podaná žaloba

je zjavne neopodstatnená.

Uvedená situácia podľa , bráni tomu, aby sa žalobcovi poskytlo

oslobodenie od súdnych poplatkov, i keby inak jeho pomery oslobodenie opodstatňovali.

Odvolací súd sa hodnotením pomerov žalobcu a správnosťou záverov súdu prvého stupňa

v otázke jeho pomerov nezaoberal, keďže ju pre rozhodnutie o dôvodnosti neoslobodenia

nepovažoval v prejednávacej veci za rozhodujúcu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková