Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/14/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. G. I.., a. s., so sídlom:

L., B., IČO: X., zast. advokátom Mgr. D. Š., so sídlom: K., B. proti ţalovaným: 1./ JUDr. G.

M., PhD., bytom: P., B., 2./ JUDr. M.. M., bytom: Ţ., B., 3./ JUDr. D. Ď., bytom: N., B.

o zaplatenie 3 000 000,-- eur, o oslobodenie od súdnych poplatkov, vedenej na Krajskom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcu proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. februára 2012, č. k. -102,

t a k t o

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a.

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. 12. 2011, č. k. -92

nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podanú ţalobu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na ust. § 138 ods. 1

(ďalej len „“), ktoré je zaloţené na princípe, aby

účastníkovi konania nebolo len pre jeho majetkové pomery znemoţnené uplatňovať alebo

brániť svoje právo. Uviedol, ţe pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov

právnickej osobe prihliada súd k majetkovým pomerom ţiadateľa, majúcich základ

v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej povahy a odôvodňujúcich záver, ţe poplatník

celkom alebo sčasti nemôţe splniť poplatkovú povinnosť alebo ţe jej splnenie nemoţno

od neho spravodlivo ţiadať. Pritom svoje majetkové pomery je ţiadateľ povinný preukázať

vierohodným spôsobom bez toho, aby ho súd na to vyzýval. Súd pri rozhodovaní o ţiadosti

2

o oslobodenie skúma, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza alebo nevychádza z jeho

podnikateľskej činnosti.

Po preskúmaní ţiadosti ţalobcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súd

zistil, ţe na jeho majetok bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-614 zo dňa 20. 12. 2001 vyhlásený konkurz. Z výpisu z katastra nehnuteľností

okresu T., obec S., katastrálne územie S. ďalej zistil, ţe ţalobca je na liste vlastníctva č. X.

2

evidovaný ako výlučný vlastník parcely registra „C“, parcelné č. X. o výmere X. ma na

liste vlastníctva č. X. je evidovaný ako výlučný vlastník parciel č. X. o celkovej výmere X.

2

m.

Na základe zistených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe majetkové

pomery spoločnosti ţalobcu nevylučujú splnenie poplatkovej povinnosti, ani to, ţe by jej

splnenie nebolo moţné od nej spravodlivo ţiadať.

Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,

uznesením zo dňa 29. 02. 2012, č. k. -102, napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd v súvislosti s uviedol, ţe hoci ţalobca prvú

podmienku oslobodenia od súdnych poplatkov spĺňa, nemoţno mu oslobodenie priznať,

pretoţe ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie práva

ide vtedy, ak uţ zo samotných skutkových skutočností uvedených v ţalobe, i keby boli

pravdivé, je celkom zjavné, ţe uplatňované právo z nich vyvodiť nemoţno. Z tvrdenia

ţalobcu, pripojených dokladov i úradnej vedomosti súdu vyplýva, ţe na ţalobcu bol v roku

2001 vyhlásený konkurz. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 14 ods. 1 písm. a/

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“), z ktorého vyplýva, ţe

kľúčovým účinkom vyhlásenia konkurzu je prechod oprávnenia nakladať s majetkom

podstaty a výkon práv a povinností, ktoré s nakladaním súvisia, na správcu podstaty.

Od vyhlásenia konkurzu úpadca uţ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie sporov, ktoré

sa týkajú majetku podstaty alebo majetku, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Uvedené

znamená, ţe súdne konania týkajúce sa majetku môţu byť začaté len na návrh správcu alebo

podaním návrhu proti správcovi. Pokiaľ takéto konania začali pred vyhlásením konkurzu,

tieto sa podľa , prerušujú. Odvolací súd poznamenal, ţe zmyslom

takejto právnej úpravy je, ţe bez súhlasu správcu konkurznej podstaty nemôţu prebiehať

3

ţiadne konania, ktoré môţu mať dopad na konkurznú podstatu. Týka sa to tak pasívnych

sporov, v ktorých sa uplatňujú nároky proti podstate, ako aj sporov aktívnych, kde sa

uplatňujú práva na majetok patriaci do podstaty (keďţe aj z takýchto sporov môţu vzniknúť

značné náklady, ktoré výrazným spôsobom zaťaţia konkurznú podstatu). Odvolací súd ďalej

uviedol, ţe predmetom konania v predmetnej veci je náhrada škody proti tretím osobám, ktoré

ju podľa ţaloby mali spôsobiť ţalobcovi (úpadcovi). Nárok na škodu, ktorá bola spôsobená

úpadcovi, je súčasťou podstaty a prípadné trovy konania by boli nárokom proti podstate.

Z uvedených dôvodov ţalobca nemôţe vo svojom mene právo, ktoré je predmetom ţaloby,

uplatňovať, a preto je ním podaná ţaloba zjavne neopodstatnená. S poukazom na uvedené sa

odvolací súd hodnotením pomerov ţalobcu a správnosťou záverov súdu prvého stupňa

v otázke jeho pomerov nezaoberal, keďţe ju pre rozhodnutie o dôvodnosti neoslobodenia

nepovaţoval v prejednávanej veci za rozhodujúcu.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 05. 2012.

Proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca v zákonom

stanovenej lehote dovolanie. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací uznesenie odvolacieho súdu z 29. 02. 2012, č. k. -102, ako aj

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 12. 2011, č. k. -92, zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania ţalobca odôvodnil

tvrdením, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade podľa

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom) a (rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Dôvodnosť dovolania odôvodnil

ust. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci).

Vo vzťahu k 237 písm. f/, písm. g/ ţalobca vo svojom pomerne stručnom

odôvodnení dovolania odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho rozhodnutím sa mu ako účastníkovi

konania odňala moţnosť konať pred súdom a rozhodoval vylúčený sudca, nakoľko podľa jeho

informácií predseda odvolacieho senátu JUDr. Peter Dukes rozhodoval aj vec v rámci

konkurzného konania vedeného voči úpadcovi. S poukazom na uvedené ţalobca namietol

jeho zaujatosť, v dôsledku ktorej skutočnosti mal byť menovaný sudca z rozhodovania veci

vylúčený.

4

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ţalobca

vzhliadol v nesprávnom posúdení druhej podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov, a to zrejmej bezúspešnosti uplatňovania práva.

K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5 veta prvá v spojení s , odmietnuť.

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ďalej ak ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa , ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej

5

pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených

rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici ako súdu prvého stupňa nezmenil, naopak potvrdil ho, pričom vo výrokovej časti

prípustnosť dovolania nevyslovil. Z dôvodu, ţe v predmetnom prípade sa nejedná ani o ďalšie

druhy rozhodnutí podľa 239 ods. 2 , je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle

ustanovenia § 239 prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je

totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

vylúčené.

Vady vymenované v písm. a/ aţ g/ , majú za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vady konania podľa § 237 písm. f/ a g/

, v zmysle ktorých dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, zároveň

ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či postupom súdov bola ţalobcovi

odňatá moţnosť konať pred súdom.

6

Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu

priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľ vadu, ktorá mala spôsobiť odňatie jeho moţnosti konať pred súdom, bliţšie

nekonkretizoval, preto sa dovolací súd komplexne zaoberal so všetkými skutočnosťami, ktoré

by mohli spôsobiť znemoţnenie realizácie jeho procesných práv, osobitne sa zameral

na dodrţanie poţiadavky riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom konania je ţaloba o zaplatenie 3 000 000,-- eur

z titulu náhrady škody. Po tom, ako vo veci konajúci prvostupňový súd výzvou zo dňa

01. 06. 2011, č. k. -37 vyzval ţalobcu na zaplatenie súdneho poplatku

za návrh na začatie konania v sume 33 193,50 eur, ţalobca písomným podaním zo dňa

23. 06. 2011 poţiadal o oslobodenie od súdneho poplatku (č. l. 38 - 39). O tejto ţiadosti súd

prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 27. 12. 2011, č. k. -92 tak, ţe

oslobodenie od súdneho poplatku ţalobcovi nepriznal. Na odvolanie ţalobcu proti

predmetnému uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodnutie

súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Dovolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, ţe právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra

je rámcovo upravená v , je súčasťou základného práva na súdnu ochranu

v občianskom súdnom konaní podľa . Ust.

ods. 2 sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ) s tým, ţe odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7

Prvostupňový súd nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku za podanú ţalobu

odôvodnil tým, ţe z majetkových pomerov ţalobcu nemoţno vyvodiť záver, ţe by tento

poplatkovú povinnosť splniť nemohol.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom v odôvodnení svojho

rozhodnutia sa zameral predovšetkým na druhú podmienku nevyhnutnú pre priznanie

oslobodenia od súdneho poplatku, a to, či v predmetnej veci ide alebo nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Dospel k záveru, ţe u ţalobcu ide o zrejme

bezúspešné bránenie práva a túto skutočnosť aj podrobne odôvodnil. Keďţe obidva

podmienky priznania oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť v kaţdom jednom prípade

splnené kumulatívne, odvolací súd sa s poukazom na zistenie, ţe ţalobca nemôţe vo svojom

mene uplatniť právo, ktoré je predmetom ţaloby, hodnoteniu pomerov ţalobcu nevenoval,

ktorú skutočnosť aj riadne odôvodnil.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

konštatuje, ţe uznesenie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním je náleţite odôvodnené

a odvolací súd právne relevantným spôsobom vyloţil ust. , predovšetkým

v ňom zakotvenú druhú podmienku priznania oslobodenia od súdneho poplatku, aplikovanú

na skutkový stav v čase rozhodovania.

Vo vzťahu k procesnej vade podľa dovolateľ argumentuje

tvrdením, ţe predseda odvolacieho senátu, ktorý o jeho odvolaní rozhodoval - JUDr. Peter

Dukes, rozhodoval aj vec v rámci konkurzného konania vedeného voči úpadcovi. Z tohto

dôvodu má dovolateľ za to, ţe menovaný sudca mal byť z rozhodovania o jeho odvolaní

vylúčený. Konkurzné konanie, v ktorom mal predseda senátu JUDr. Peter Dukes rozhodovať,

dovolateľ bliţšie nešpecifikoval.

Podľa pís. g/ , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Je nutné poznamenať, ţe z obsahu dovolania nevyplývajú ţiadne také relevantné

údaje, na základe ktorých by sa dalo zistiť, pod akou spisovou značkou sa dovolateľom

spomínaná konkurzná vec na Najvyššom súde Slovenskej republiky, v ktorej by rozhodoval

8

JUDr. Peter Dukes, viedla. Bez ohľadu na to však dovolací súd zdôrazňuje, ţe i keby

JUDr. Dukes v nejakej inej veci ţalobcu na tunajšom súde bol rozhodoval, nemá, resp. by táto

skutočnosť nemala vplyv na jeho rozhodovanie vo veci ţiadosti ţalobcu o oslobodenie

od súdneho poplatku v predmetnej veci.

Senát JUDr. Dukesa rozhodoval vo veci o zaplatenie 3 000 000,-- eur prvýkrát, aj to

nie vo veci samej, ale vo veci oslobodenia ţalobcu od súdneho poplatku za podanú ţalobu.

V prípade rozhodovania o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov ide o rozhodovanie o podmienke vedenia súdneho konania zaloţenej na povinnosti

poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Predmetné uznesenie sa dotýka vzťahu poplatník (ktorým

je v tomto prípade ţalobca) a štát, pričom ďalšie osoby do riešenia tohto vzťahu nevstupujú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dovolací súd toho názoru, ţe vo veci

nerozhodol súd nesprávne obsadený, a teda k vade podľa v konaní

nedošlo.

K ďalšej námietke dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, ţe nesprávne právne

posúdenie veci ( ), je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý

moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné a vady uvedené v a (ani ţiadna iná

procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu podľa veta prvá

v spojení s , ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa

zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

9

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s a . Ţalovaní účastníci boli v dovolacom

konaní úspešní, preto by mali právo na náhradu trov konania. Keďţe im však trovy

v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. októbra 2012

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.

10