Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/3/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J., bytom Ţ., 2/ Š.,

bytom N., 3/ M., bytom Ţ., 4/ M., bytom M., všetkých zastúpených JUDr. Ing. Petrom

Holéczym, advokátom, so sídlom Vojenská 5, Košice, proti ţalovaným 1/ Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom životného prostredia, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1,

Bratislava, 2/ Krajskému úradu životného prostredia, so sídlom Komenského 52, Košice,

3/ Obvodnému úradu životného prostredia Košice III, so sídlom Adlerova 29, Košice,

o ţalobe ţalobcov proti rozhodnutiu Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I, odbor

ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania č. ŢP-

02010/2001–BOR z 20. novembra 2001, o odvolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 24. novembra 2011, č. k. -77, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 24. novembra 2011, č. k. -77 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením zastavil

konanie, v ktorom sa ţalobcovia doplneným podaním okrem iného domáhali zrušenia

kolaudačného rozhodnutia z r. 2001 vydaného Okresným úradom Košice I, odboru ţivotného

prostredia, na základe krajským úradom zrušeného stavebného povolenia a vrátenia veci

ţalovanému v treťom rade na ďalšie konanie.

2

Rozhodol tak podľa § 250b ods. 2 a 3, § 247 ods. 2 a § 250d ods. 3 veta prvá

(ďalej len „OSP“) po zrušení svojho predchádzajúceho

rozhodnutia vo veci č. k. -37 z 15. apríla 2011 uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. júna 2011 sp. zn. , keď po výzve na odstránení vád

podania a zadováţení podkladov pre rozhodnutie včítane vyjadrenia ţalovaných v druhom

a treťom rade a rozhodnutia Obvodného úradu ţivotného prostredia Košice I, odbor ţivotného

prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania č. ŢP-02010/2001–

BOR z 20. novembra 2001 mal za preukázané, ţe v zmysle v nadväznosti

na súd pristúpi k overovaniu tvrdenia ţalobcu o tom, ţe mu nebolo

doručené rozhodnutie správneho orgánu, za predpokladu, ţe od vydania tohto rozhodnutia

neuplynula doba dlhšia ako tri roky. Rozhodnutie Okresného úradu Košice I, odboru

ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania,

Hviezdoslavova 7, 040 32 Košice, č. ŢP-02010/2001–BOR, nedoručenie ktorého v správnom

konaní ţalobcovia namietajú, má ako dátum vydania uvedený 20. november 2001.

Z uvedeného je podľa krajského súdu zrejmé, ţe keďţe od vydania predmetného rozhodnutia

uplynula doba podstatne dlhšia ako tri roky, súd nemal dôvod zaoberať sa opodstatnenosťou

tvrdenia ţalobcov, ţe im uvedené rozhodnutie nebolo v správnom konaní doručené.

Dôvodom zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 bola podľa krajského súdu tieţ

skutočnosť, ţe rozhodnutie Okresného úradu Košice I, odboru ţivotného prostredia,

odd. starostlivosti o ţivotné prostredie a územného plánovania, Hviezdoslavova 7, 040 32

Košice, č. ŢP-02010/2001–BOR z 20. novembra 2001 sa stalo právoplatným v dôsledku

nevyuţitia riadneho opravného prostriedku, ktorý proti nemu bol prípustný, a tým

nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa v spojení

s veta prvá tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretoţe

konanie bolo zastavené (správne mal výrok v tejto časti znieť „žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania“).

Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na pokračovanie v konaní; zároveň ţiadali

priznať náhradu trov konania.

Namietali, ţe ani napadnuté kolaudačné rozhodnutie č. ŢP-02010/2001–BOR

z 20. novembra 2001 vydané právnym predchodcom ţalovaného (v treťom rade), ani stavebné

3

povolenie im nikdy neboli doručené a ţe mali byť riadne účastníkmi stavebného konania

ako majitelia pozemku, na ktorom sa stavba prevádzala. Tvrdili, ţe aţ nepriamo z rozsudku

Krajského súdu v Košiciach (vo veci sp. zn. ), ktorým bolo zrušené stavebné

povolenie, sa o tejto skutočnosti dozvedeli.

Poukázali na to, ţe z dokladov v súdnom spise sp. zn. vyplýva, ţe správny

orgán bol o existencii dotknutých subjektov informovaný a dokonca mu bola doručená

písomná výzva na zastavenie všetkých prác. Tým sa správny orgán voči ţalobcom dopustil

schválneho, úmyselného protiprávneho konania, a preto sa na ţalobcov nevzťahuje trojročná

premlčacia lehota ale analogicky desaťročná premlčacia lehota podľa Občianskeho

zákonníka, pričom poukázali na ustanovenia § 106 ods. 2 a 3, § 107, § 109 a § 110 ods. 2 a 3

.

Uviedli, ţe ţaloba bola podaná v roku 2009, a ţe súdy konali aj v rokoch 2001

aţ 2009.

Namietali, ţe postupom súdu zdanlivo opretým o „druhoradé“ procesné ustanovenie

bolo porušené „prvoradé“ základné právo ţalobcov na súdnu ochranu, súdne

prejednávanie sporu za účasti strán, pri ktorom by bolo moţné eventuálne dosiahnuť súdny

zmier.

Tieţ vytýkali krajskému súdu, ţe pri zrušení stavebného povolenia nebolo

automaticky zrušené aj kolaudačné rozhodnutie. Takţe ţalobcovia svojou ţalobou suplujú

nielen správny orgán, ale aj súd.

Ţalovaný v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení poukázal nato, ţe predmetom

občianskeho súdneho konania je v konaní uplatňovaný nárok, ktorý vymedzuje ţalobca nielen

určením predmetu ţalobným petitom, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje

tvrdené právo opiera. Stotoţnil sa s názorom krajského súdu, ţe dôkazy, ktoré v tomto smere

ţalobcovia (ne)predloţili, boli nepostačujúce. S dôvodmi, pre ktoré konajúci súd konanie

zastavil sa stotoţnil. Odhliadnuc od vyššie uvedeného bol toho názoru, ţe ţalobcovia

vo svojom odvolaní neuviedli také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu

napádaného uznesenia. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 24. novembra 2011, č. k. -77 v celom rozsahu potvrdil.

Ţalovaný v druhom rade sa k odvolaniu ţalobcov písomne vyjadril tak, ţe v odvolaní

ţalobcov z 18. decembra 2011, podaného na Krajský súd v Košiciach dňa

4

19. decembra 2011, sa ako dôvod opätovne uvádza nečinnosť orgánu štátnej správy,

a to „1. vo veci začatia stavebného konania a vydania nového stavebného povolenia

a 2. vo veci zrušenia kolaudačného rozhodnutia vydaného na stavbu Nového objektu

obchodného domu B. na T.“. K týmto skutočnostiam sa v konaní vyjadroval uţ Okresný úrad

ţivotného prostredia Košice listom č. -2 z 11. októbra 2011, zaslaným Krajskému

súdu v Košiciach, na obsahu ktorého ţalovaný v druhom rade zotrval. Napriek tomu, ţe podľa

o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov ako aj podľa

(piata časť – Správne súdnictvo) je preskúmanie vyššie uvedeného kolaudačného

rozhodnutia z dôvodu zmeškania lehôt neprípustné, ţalovaný v druhom rade uviedol, ţe

z písomností bývalého Okresného úradu Košice I. a Krajského úradu Košice jednoznačne

vyplýva, ţe v čase vydania napadnutého kolaudačného rozhodnutia ţalobcovia nemali

postavenie účastníka konania, preto tvrdenie, ţe im nebolo predmetné kolaudačné rozhodnutie

doručené je v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení platnom v novembri 2001 (ďalej aj „stavebný zákon“). V čase

kolaudačného konania stavby B. X2 Košice od 26. októbra 2001 do 20. novembra 2001 platný

stavebný zákon v § 78 ods. 1 (v znení platnom do 26. apríla 2002) stanovil, ţe „účastníkom

kolaudačného konania je stavebník, prípadne užívateľ (prevádzkovateľ), ak je v čase

začatia konania známy“.

Ďalej dal do pozornosti, ţe ustanovenia o premlčacej lehote

10 rokov, na ktoré sa ţalobcovia odvolávajú v závere bodu 4 svojho odôvodnenia,

sa vzťahujú na škodu spôsobenú úmyselne, trestným činom korupcie, pri bezdôvodnom

obohatení, resp. ak ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Tento bod odvolania preto

povaţoval ţalovaný v druhom rade za neopodstatnený a právne irelevantný.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach, č. k. -77 zo dňa 24. novembra 2011 o zastavení konania zamietnuť

(správne malo byť „uznesenie krajského súdu potvrdiť“ - v súvislosti

s veta druhá ).

Ţalovaný v treťom rade vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, ţe ţalobcovia

v predloţenom odvolaní uvádzajú najmä skutočnosti obsiahnuté uţ v samotnej ţalobe,

a preto zotrval na obsahu svojho vyjadrenia zaslaného krajskému súdu dňa 11. októbra 2011

pod číslom ŠVS 2011/02436-2 s tým, ţe napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho

orgánu ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, povaţuje za zákonné a vecne správne.

5

Ďalšie námietky ţalobcov týkajúce sa postupu súdu povaţoval ţalovaný v treťom rade

za neopodstatnené a právne irelevantné. Bol toho názoru, ţe súd postupoval v súlade

so zákonom, keď s odvolaním sa na ustanovenia a konanie v zmysle

zastavil. Ako z odôvodnenia uznesenia vyplýva, dôvodom takéhoto

postupu bolo nielen uplynutie doby dlhšej ako 3 roky od vydania napadnutého rozhodnutia

správneho orgánu ale i skutočnosť, ţe prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sa stalo

právoplatným v dôsledku nevyuţitia riadneho opravného prostriedku.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 24. novembra 2011 zamietnuť (správne malo byť

„uznesenie krajského súdu potvrdiť“ - v súvislosti s veta

druhá ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ) preskúmal odvolaním napadnuté

uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania

( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté (, ).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie o ţalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

6

Podľa veta prvá účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný.

V zmysle a veta prvá aktívne legitimovanou na podanie

ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá

o sebe tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, a ţiada, aby

súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Ţalobná legitimácia v zmysle a veta prvá musí byť daná

pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra ţalobcu, t. j. kedy sa jednostranný úkon

správneho orgánu (individuálny správy akt) vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym

adresátom dotýka ich právnej sféry. Nejde teda iba o to, či úkon správneho orgánu zaloţil,

zmenil alebo zrušil či záväzne určil práva a povinnosti ţalobcu, ale o to, či sa podľa tvrdení

ţalobcu v ţalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére.

Podľa veta druhá podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická

osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako

s účastníkom konať malo.

Z posledne citovaného zákonného ustanovenia moţno vyvodiť záver, ţe ţalobu

môţe podať aj ten, koho správny orgán ako účastníka správneho konania pominul,

či uţ nesprávnym výkladom práva alebo nedopatrením. V prípade, ak správny orgán niekomu

práva účastníka správneho konania uprie, neoznámi mu začatie konania ani mu nedoručí

rozhodnutie, treba postupovať podľa ustanovenia .

Podľa ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie

správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd

overí správnosť tohto tvrdenia a uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne

rozhodnutie a podľa okolností odloţí jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu

je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloţí správny orgán spisy súdu

na rozhodnutie o ţalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu

na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán

o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

7

V ustanovení je zakotvený inštitút tzv. opomenutého účastníka.

Ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci

s ním ako s účastníkom konania mal konať, súd musí zisťovať nasledujúce skutočnosti:

– či mal byť ţalobca účastníkom správneho konania (v zmysle

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov resp. osobitného

právneho predpisu napr. stavebného zákona),

– charakter rozhodnutia, ktoré ţalobca ţalobou napáda.

Správny súd v rámci konania o ţalobe opomenutého účastníka otázku, či ţalobca

je alebo nie je opomenutý účastník, šetrí ako otázku predbeţnú.

Súd v týchto prípadoch zabezpečuje, aby správne konanie prebehlo riadne. V zmysle

súdnej judikatúry ustanovenie prelamuje dôsledky

a v tom, ţe priznáva procesné právo podať ţalobu aj tomu, s kým správny

orgán ako s účastníkom konania nekonal (aj keď ţalobca účastníkom správneho konania bol)

a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa

podanie ţaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných

prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb (k tomu

pozri bliţšie napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -21

zo dňa 25. augusta 2010).

Ak súd dospeje k záveru, ţe so ţalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania,

uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností

prípadu môţe odloţiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia.

Stanoviskom súdu o povinnosti doručiť účastníkovi správne rozhodnutie je správny

orgán viazaný a po uskutočnenom doručení predloţí súdu administratívne spisy

na rozhodnutie o ţalobe (povinnosť správneho orgánu informovať súd o tom, ţe po vykonaní

doručenia začal konanie o opravnom prostriedku, bola do ustanovenia § 250b ods. 2 doplnená

s účinnosťou od 01. septembra 2002).

Opomenutý účastník sa môţe svojho práva podľa účinne domôcť

8

len v lehote troch rokov od vydania rozhodnutia, ktoré mu nebolo doručené (§ 250b ods. 3

). V danom prípade ide o lehotu prekluzívnu a objektívnu.

Ţalobcovia sa podanou ţalobou domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia

Okresného úradu Košice I, odboru ţivotného prostredia, odd. starostlivosti o ţivotné

prostredie a územného plánovania, Hviezdoslavova 7, 040 32 Košice, č. ŢP-02010/2001–

BOR z 20. novembra 2001 tvrdiac, ţe uvedené rozhodnutia im nebolo doposiaľ doručené.

Nakoľko ide o rozhodnutie z roku 2001, je zrejmé, ţe postup podľa

je vylúčený, keďţe prekluzívna trojročná lehota (podľa ) uţ uplynula

[a to 22. novembra 2004 – pondelok ( v spojení s veta prvá

)]. Nie je preto ani na mieste skúmať, či ţalobcovia mali byť účastníkmi konania,

a či by teda zhora opísaný postup podľa bol aspoň teoreticky moţný

(k tomu pozri bliţšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 17. augusta 2011 – ASPI ID JUD72708SK).

Taktieţ podľa ustálenej judikatúry správny súd uloţí správnemu orgánu doručiť jeho

rozhodnutie ţalobcovi, ktorý tvrdí, ţe rozhodnutie správneho orgánu mu nebolo doručené,

hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, len v prekluzívnej trojročnej lehote,

ktorej začiatok sa viaţe na deň vydania správneho rozhodnutia (pozri bliţšie napr. R 89/11).

Z citovaných zákonných ustanovení a uvedenej judikatúry je zrejmé, ţe námietky

ţalobcov vznesené v odvolaní nemôţu obstáť a sú pre danú vec bez právneho významu.

Poukazovanie na desaťročnú premlčaciu lehotu podľa

nie je namieste, nakoľko trojročná lehota uvedená v ustanovení je lehotou

prekluzívnou, pričom ustanovenia sú v správnom súdnictve

vzhľadom na charakter, zmysel a účel správneho súdnictva (poskytovať efektívnu ochranu

verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb) neaplikovateľné.

Označenie procesných ustanovení ţalobcami zastúpenými kvalifikovaným

advokátom za „druhoradé“ (!) a spomenutie moţnosti dosiahnuť v konaní podľa piatej časti

súdny zmier taktieţ nesvedčí o dobrej znalosti procesných predpisov a ich významu

a nesvedčí ani o aspoň elementárnej znalosti základných princípov správneho súdnictva.

9

V súvislosti s tvrdením ţalobcov, ţe „až nepriamo z rozsudku Krajského súdu

v Košiciach (vo veci sp. zn. ), ktorým bolo zrušené stavebné povolenie, sa o tejto

skutočnosti dozvedeli“, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nedá nespomenúť zásadu,

ktorá platila uţ v rímskom práve a podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva

patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí

sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia

uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti

je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak

ich podcenením, či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné

a pod.. To isté platí aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení.

Podľa veta prvá súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba

podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých

odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je

zastúpený podľa § 250a alebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol správne,

keď konanie v predmetnej veci podľa zastavil, a preto rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach podľa 250ja ods. 3 veta druhá a potvrdil.

Skutočnosť, ţe ţalobcovia podali ţalobu na súd oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej

trojročnej lehoty na jej podanie podľa , a krajský súd konanie o nej zastavil,

nemoţno povaţovať za porušenie základného práva upraveného v

Slovenskej republiky.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a v spojení s prvá veta a ods.

1 tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ţalobcovia

neboli v konaní o odvolaní úspešní a ţalovaným preto, ţe im z dôvodu neúspešného odvolania

ţalobcov trovy nevznikli, ani si ich neuplatnili a ani im zo zákona náhrad trov konania

neprislúcha.

10

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jana B a r i c o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková