Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š., nar. X., bytom O.,

zastúpeného JUDr. Máriou Kozákovou, advokátkou so sídlom Kysucká č. 14, Košice, proti

ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, so

sídlom Komenského 52, Košice, o preskúmanie potvrdenia o skončení sluţobného pomeru z

15. februára 2011, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-57 z 09. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -57 z 09. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ,,krajský súd“) podľa

(ďalej aj „OSP“) zastavil konanie

o preskúmanie potvrdenia o skončení sluţobného pomeru Š., zo dňa 15. februára 2011.

Rozhodol tak po tom, čo z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný doručil

ţalobcovi dňa 16. februára 2011 potvrdenie o skončení sluţobného pomeru, v ktorom

poukázal na ustanovenie o Hasičskom a záchrannom

zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon

o HaZZ“), ktorým súčasne oznámil a potvrdzoval, ţe sluţobný pomer ţalobcu skončil podľa

ustanovenia dňom 15. februára 2011.

Krajský súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, ţe ţaloba bola podaná

na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. marca 2011, konštatoval s poukazom na ustanovenie

, ţe v danom prípade ide o deklaratórne rozhodnutie

ţalovaného, ktorým potvrdzoval skončenie sluţobného pomeru ţalobcu, teda týmto

rozhodnutím sa zasiahlo do práv ţalobcu, teda povaţoval toto rozhodnutie za preskúmateľné

súdom, avšak s poukazom na ustanovenie , mal

za to, ţe v danom prípade jednomesačná lehota na podanie ţaloby na súd od doručenia

deklaratórneho rozhodnutia ţalovaného ţalobcovi uplynula dňa 15. marca 2011, ktorý

pripadol na pracovný deň – utorok.

Vzhľadom na to, ţe ţalobca podal ţalobu osobne na súde dňa 31. marca 2011,

je podľa názoru krajského súdu zrejmé, ţe ţaloba bola podaná oneskorene.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 246c ods. 1

a vychádzajúc z toho, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc,

ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

keď konanie zastavil. Rozhodnutie preto ţalobca povaţuje za nepreskúmateľné,

nezrozumiteľné, lebo nie je jasné, akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov.

Ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe si osvojil poslednú časť vyjadrenia ţalovaného

o jednomesačnej lehote, keď konanie zastavil, pričom vo svojom zdôvodnení sa nevyjadril,

ako sa vysporiadal s právami ţalobcu, napr. v zmysle ,

keď mu neodpustil zmeškanie lehoty pre absenciu poučenia.

Ďalej ţalobca poukázal na názor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Hasičského a záchranárskeho zboru zo dňa 29. apríla 2011 a na to, ţe odporca (správne

žalovaný), sa na pojednávaní zrazu domáhal premlčania pre zmeškanie jednomesačnej lehoty,

pričom nezdôvodnil súdu, prečo napadnuté rozhodnutie nemá náleţitosti v zmysle § 150a

ods. 2 .

Podľa ţalobcu potvrdenie o skončení sluţobného pomeru zo dňa 15. februára 2011

nemá náleţitosti v zmysle citovaného ustanovenia zákona a hlavne neobsahuje poučenie

o odvolaní, poukazoval pritom na ustanovenie

a na to, ţe v uvedenom potvrdení nie je poučenie o jeho právach, rovnako poučenie

neobsahujú odpovede na jeho listy z 18. februára 2011 a 29. marca 2011.

Ţalobca tieţ vytýkal krajskému súdu, ţe neskúmal prečo, odporca (správne žalovaný),

keď povaţoval „potvrdenie“ za právoplatné rozhodnutie v zmysle §-u 158 ods. 1, 2 zákona

č. , odvolanie navrhovateľa (správne žalobcu) neposudzoval, v zmysle ďalších

ustanovení citovaného zákona a nepoučil ho o jeho právach, ba naopak poučil

ho, ţe potvrdenie nepodlieha odvolaciemu ani preskúmavaciemu konaniu.

Takýmto nerovnakým prístupom k hodnoteniu práv, keď jednému účastníkovi,

i keď nevie zdôvodniť svoj nárok, (keď si protirečí, keď tvrdí, ţe potvrdenie

nie je preskúmateľné), súd mu ich prizná a o právach druhého účastníka sa vôbec v konaní

nezmieňuje a v rozsudku neposudzuje ako hrubé porušenie jeho ústavných práv konať

pred súdom.

K uvedenému poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , s ktorého

závermi sa stotoţňuje a tvrdí, ţe zastavením konania bolo porušené jeho právo na súdnu

ochranu podľa , 2 .

Zastavením konania krajský súd podľa ţalobcu zmaril posudzovanie a rozhodnutie

v merite veci, keď v týchto dňoch sa pripravovalo v parlamente prijatie novely zákona.

Súdiac z uvedenej situácie sa zákon rôzne aplikuje v praxi, pričom v súčasnosti

pri tak vysokej nezamestnanosti je podstatná súdom garantovaná zákonnosť.

Ţalobca uviedol, ţe ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodne tak, ţe krajský súd

má v konaní pokračovať, povaţuje za rozhodujúce posúdiť a rozhodnúť o nasledovnom:

1. či mu bol správne potvrdený dátum ukončenia sluţobného pomeru,

2. či mu bol správne uvedený dôvod ukončenia sluţobného pomeru.

Uviedol, ţe naďalej tvrdí, ţe v čase vydania potvrdenia o skončení sluţobného pomeru

neexistoval ţiadny dôvod na jeho ukončenie. Neporušil citované ustanovenie zákona, lebo

ten nehovorí o forme, ako má príslušník v takýchto situáciách komunikovať s osobným

úradom. Zauţívanou praxou je komunikácia prostredníctvom priameho nadriadeného, ktorý

je vţdy ako prvý informovaný.

Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe odporca (správne žalovaný) nedisponuje ţiadnym

vnútorným predpisom, ktorým by predchádzal nesprávnym výkladom ustanovenia zákona.

Túto skutočnosť zneuţíva vo svoj prospech v závislosti od okolností, ktoré sa mu hodia.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe Krajskému

riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bol dňa 15. februára 2011 doručený

právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trebišove sp. zn. -76 zo dňa

07. októbra 2010.

Na základe uvedeného rozsudku bolo preukázateľne zistené, ţe príslušník Š. bol dňa

07. októbra 2010 Okresným súdom v Trebišove právoplatne odsúdený za prečin porušovania

domovej slobody podľa , , .

S poukazom na ţalovaný uviedol,

ţe sa jedná o skončenie sluţobného pomeru príslušníka Hasičského a záchranného zboru

priamo zo zákona – „ex lége“. V prípade uvedeného spôsobu skončenia sluţobného pomeru,

je sluţobný úrad Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru povinný

postupovať v súlade s a vydať písomné potvrdenie

o skončení sluţobného pomeru.

Podľa ţalovaného uvedené potvrdenie je oznámením o skutočnosti, ktorá nastala

zo zákona a nemá konštitutívny charakter. Nejedná sa o rozhodnutie, ako výsledok konania

podľa a nasl. , a teda neobsahuje ani poučenie o odvolaní.

Podľa ţalovaného v danom prípade odvolanie nepripúšťa.

Takto potom, ak Krajský súd v Košiciach svojim rozhodnutím č. -57

zo dňa 09. novembra 2011 rozhodol, ţe písomné potvrdenie o skončení sluţobného pomeru

vydané podľa je deklaratórnym rozhodnutím, ktoré

je preskúmateľné súdom je potrebné na základe uvedenej skutočnosti aplikovať ustanovenie

§ 158 ods. 2 zákona o HaZZ o jednomesačnej lehote na podanie návrhu na preskúmanie

právoplatného rozhodnutia súdom.

Z vyššie uvedeného ide o prekluzívnu lehotu ustanovenú priamo v

Z. z., zmeškanie ktorej má za následok zánik práva na preskúmanie rozhodnutia. Keďţe

ţalobca danú lehotu zmeškal, ţalovaný povaţuje jeho tvrdenia uvedené v odvolaní za právne

irelevantné.

Dňa 09. februára 2012, bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené

písomné vyjadrenie ţalobcu k vyjadreniu ţalovaného, v ktorom o. i. uviedol, ţe ţalovaný

vo svojom vyjadrení zo dňa 09. januára 2012 odcitoval zákon s „dovykladaním“ jeho obsahu

vo svoj prospech.

Tieţ poukázal na to, ţe ustanovenie č. zákona hovorí

o jednomesačnej lehote, ale od doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Ak taký orgán

nie je pri tomto inštitúte ,,potvrdenie“, tak podľa ţalobcu ho nemoţno aplikovať na jeho

prípad a dovykladať jednomesačnú lehotu.

Podľa ţalobcu, ak je pravda, k čomu sa ţalobca prikláňa a tvrdí, ţe lex speciális nemá

konanie vo veci „potvrdenia o skončení sluţobného pomeru“, tak nastupuje lex generális,

a to v je dvojmesačná lehota, lebo prvým a posledným orgánom, ktorý vo veci

jednal je krajské riaditeľstvo. Teda dvojmesačná lehota mu mala uplynúť 15. apríla 2011.

Ţalobu podal 29. marca 2011, a preto lehotu v zmysle dodrţal.

Na záver svojho odvolania ţalobca uviedol, ţe zo zákona mu nezanikol sluţobný

pomer a dôvodom nemôţe byť strata bezúhonnosti, ani porušenie pracovnej disciplíny,

pretoţe trestný register má čistý. Zotrval na svojom tvrdení, ţe mu bolo súdom odňaté právo

konať a obhajovať si svoje práva.

Na základe z hora uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie a rozhodnutie.

Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach

a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania ( veta prvá )

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné priznať úspech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky(ďalej aj „najvyšší súd“) z pripojeného spisu

krajského súdu a administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe ţalobca sa domáhal

preskúmania zákonnosti potvrdenia ţalovaného Krajského riaditeľstva Hasičského

a záchranného zboru v Košiciach o skončení sluţobného pomeru na základe zákona podľa

.

Uvedené potvrdenie prevzal ţalobca 15. februára 2011, pričom správnu ţalobu podal

osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. marca 2011.

Sluţobný pomer sa skončí aj na základe zákona ( ).

Podľa sa sluţobný pomer príslušníka

končí nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný

trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

Podľa písomné potvrdenie o skončení sluţobného

pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa sluţobný pomer skončil a dôvod

skončenia sluţobného pomeru.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

( ).

Podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva v zmysle

sú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy. Týmito orgánmi sa rozumejú:

a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy,

c) orgány záujmovej samosprávy, ak tak ustanovuje osobitný zákon (predovšetkým orgány

rôznych profesijných komôr (napr. Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora

audítorov a pod.),

d) ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ak im zákon zveril rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (napr. Národná banka Slovenska,

Hasičský a záchranný zbor, rozpočtové a príspevkové organizácie na úseku sociálnych

sluţieb, stanice technickej kontroly, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav

poľnohospodársky a iné).

V zmysle odporúčania Rady Európy (89)8, ktoré upravuje súdnu ochranu poskytovanú

v správnych záleţitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31

o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov kaţdé jednotlivé

opatrenie, alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo

zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“. Musí teda ísť o individuálny správny akt

vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje

do slobôd alebo záujmov týchto subjektov.

Nie je rozhodujúce ani to, ţe správne orgány niekedy rozhodujú aj o právach

a povinnostiach súkromnoprávneho charakteru. Pri správnych orgánoch pod bodom c) a d)

je podmienkou súdneho prieskumu, ţe musia rozhodovať v oblasti verejnej správy.

V pochybnostiach treba preskúmať najmä to, či práva alebo povinnosti, ktorých

sa rozhodovanie takých orgánov dotýka, má verejnoprávnu povahu, prípadne aspoň zmiešanú

verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu.

Podľa platnej právnej úpravy rozhodnutiami správnych orgánov preskúmateľnými

v správnom súdnictve sa rozumejú individuálne správne akty,

- ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb,

– ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky môţu byť predmetom

preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti,

ak sa dotýkajú, alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických

osôb.

Podľa právoplatné rozhodnutie vo veciach

sluţobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom.

Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach sluţobného pomeru

sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu

( ).

Podľa ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť.

Skutočnosť, ţe napadnuté potvrdenie poučenie o moţnosti jeho preskúmania súdom

neobsahuje, na tomto závere nič nemení, keďţe v danom prípade nebolo vydané rozhodnutie

podľa a 150a , ale potvrdenie deklarujúce skončenie

služobného pomeru, na základe skutočnosti predpokladanej zákonom podľa § 63 zákona

č. , pri ktorých tento zákon vyuţitie opravných prostriedkov neumoţňuje.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd pochybil, keď včasnosť

podania ţaloby na preskúmanie potvrdenia o skončení sluţobného pomeru posúdil podľa

ustanovenia a konanie vo veci zastavil.

Vychádzajúc z uvedeného ako aj z ustanovenia bolo

v preskúmavanej veci potrebné aplikovať lehotu podľa ustanovenia , ktorá

je dvojmesačná a počíta sa od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval

v poslednom stupni (t. j. v danom prípade v jedinom stupni).

V ţalobcovom prípade zákonná lehota podľa bola

dodrţaná, keď ţalobca osobne podal ţalobu na Krajský súd v Košiciach dňa 31. marca 2011.

Preto zastavenie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

z 15. februára 2011 z dôvodu oneskorene podanej ţaloby nemá oporu ani v zákone

č. ani v a treba ho povaţovať za rozporné

s právom na súdnu ochranu v zmysle .

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu

v Košiciach o zastavení konania podľa veta druhá a

zrušil a vec mu vrátil na nové konanie ( v spojení s veta prvá

), v ktorom vec meritórne prejedná a o nej rozhodne. V novom rozhodnutí krajský súd

rozhodne aj o náhrade trov celého konania ( v spojení s veta

prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková