Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/184/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : Š., s miestom

podnikania L., zastúpený Mgr. J. M., advokátom v L., proti ţalovanej : J. Š., bývajúca v L.,

zastúpená JUDr. L. K., advokátom v L., o zaplatenie 521,35 € s prísl., vedenej na Okresnom

súde Lučenec pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 3. mája 2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 42,27 €,

ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia, do 3 dní, do rúk alebo na účet Mgr. J. M..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 12. novembra 2010 č.k. -114 zaviazal

ţalovanú zaplatiť ţalobcovi istinu vo výške 521,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 521,35 € od 12.2.2010 do zaplatenia všetko v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Uloţil taktieţ ţalovanej zaplatiť

ţalobcovi trovy konania vo výške 367,30 € na účet právneho zástupcu ţalobcu Mgr. J. M..

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe na základe dohody uzavretej medzi

ţalobcom a ţalovanou ústnou formou bol tovar – plynový ohrievač továrenskej značky

Q. dodaný ţalovanej dňa 29.5.2009 a uvedený do prevádzky ţalovanej v rámci podnikateľskej

činnosti ţalobcu za účelom jeho uţívania ţalovanou v domácnosti, pričom ţalobca vykonal

demontáţ plynového ohrievača, ktorý bol kúpený ţalovanou v roku 2004, teda na strane

ţalovanej vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar vrátane ceny za vykonanie

montáţe a demontáţe plynového ohrievača, a to s odkazom na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu

a zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi. Tvrdenie ţalovanej, ţe jej nevznikla povinnosť

zaplatiť cenu za dodaný tovar a montáţ z titulu, ţe išlo o výmenu plynového ohrievača

2

továrenskej značky Q., ktorý zakúpila u ţalobcu v roku 2004, ktorý mal neodstrániteľné vady

a to v rámci uplynutia 7-ročnej záručnej doby, pokladal súd za právne irelevantné z titulu, ţe

mal preukázané, ţe ţalovaná nesplnila záručné podmienky, na základe ktorých by vzniklo

právo ţalovanej na bezplatnú výmenu vadnej veci tovaru značky Q. predanú ţalobcom

a uvedenú do prevádzky dňa 16.7.2004 za bezvadnú v rámci plynutia 7-ročnej záručnej doby.

Ţalovaná si neuplatnila právo zo zodpovednosti za vady (neuplatnila si poţiadavku

o bezplatnú záručnú opravu) a to predloţením originálu záručného listu u servisného

technika s platným oprávnením vydaným dovozcom firmou Q. v zmysle bodu 3. záručných

podmienok. Skutočnosť, ţe ţalobca nevystavil záručný list týkajúci sa plynového ohrievača

továrenskej značky Q., ktorý kúpila ţalovaná v roku 2004 v prevádzke u ţalobcu, nebola

v konaní preukázaná a to prihliadnuc na správanie sa samotnej ţalovanej, ktorá od júla roku

2004 nepoţiadala ţalobcu o vystavenie záručného listu v zmysle ustanovenia § 620 ods. 4

. Ak by ţalobca podľa tvrdenia ţalovanej nevystavil pri kúpe

plynového ohrievača továrenskej značky Q. dňa 16.7.2004 záručný list, na základe ktorého

mal predávajúci poskytnúť 7-ročnú záruku za plynový ohrievač ţalovanej presahujúcu rozsah

záruky ustanovenej , potom i v danom prípade by ţalobca

zodpovedal za vady predanej veci jedine v rámci plynutia záručnej doby 24 mesiacov, pretoţe

predávajúceho nemoţno nútiť ţiadnym spôsobom na poskytnutie záruky presahujúcej rozsah

záruky ustanovenej v . Keďţe ţalobca v pozícii predávajúceho

zodpovedal za vady predanej veci plynového ohrievača továrenskej značky Q. počas

zákonnej 24 mesačnej doby, preto v danom prípade dňa 29.5.2009 jednoznačne nedošlo

k výmene vadnej veci v zmysle ustanovenia za bezvadnú

u ţalovanej. Keďţe ţalovaná doposiaľ nezaplatila ţalobcovi kúpnu cenu za plynový ohrievač

vrátane ceny za dielo vo výške 521,35 €, pričom súd zistil, ţe faktúra č. X. vystavená

ţalobcom dňa 14.10.2009 nebola doručená ţalovanej pred začatím konania, teda do

omeškania s plnením peňaţného záväzku sa ţalovaná dostala dňom nasledujúcim po doručení

návrhu na začatie konania, ktorý bol ţalovanej doručený dňa 11.2.2010. Preto uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu vo výške 521,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne od 12.2.2010 do zaplatenia.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 3. mája 2011 č.k.

-148 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uloţil ţalovanej nahradiť

ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 42,27 € na účet právneho zástupcu Mgr. J. M..

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a konštatoval správnosť jeho dôvodov. Nadôvaţok uviedol, ţe z odvolania ţalovanej je

zrejmé, ţe táto prenáša dôkazné bremeno svojho dôkazného tvrdenia na ţalobcu a stav, ţe

ţalobca nepreukázal skutočnosti ňou popierané, povaţuje za nedostatok rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe je si vedomý, ţe v súčasnej dobe rezonujú

v spoločnosti otázky podnikateľskej etiky, podnikateľskej korektnosti ako aj otázky zásad

poctivého a obchodného styku a to najmä v súvislosti s úvermi a pôţičkami poskytovanými

nebankovými subjektmi. Táto skutočnosť však nemôţe viesť k zmene výkladu platného

práva, ţe vţdy a automaticky kaţdé tvrdenia spotrebiteľa treba brať za preukázané a práve

predajca alebo poskytovateľ sluţby by mal byť povinný preukazovať vyvrátiteľné domnienky.

Vyvrátiteľné domnienky sú preto vyvrátiteľnými, ţe účastník, ktorý tvrdí, ţe určitá

domnienka nenastala je povinný túto skutočnosť preukázať. Nie naopak. Pokiaľ ide o sluţby

alebo predaj v obchode, tu platí vyvrátiteľná domnienka o tom, ţe dodávateľ sluţby alebo

predajca poskytol zákazníkovi také beţné veci pri predaji, ako sú vystavenie faktúry,

fakturovanie, vystavenie záručného listu. V predmetnom prípade preto nie je akceptovateľné

a pre spor rozhodujúce tvrdenie ţalovanej, ţe ţalobca nepreukázal napríklad vystavenie

záručného listu. V tejto súvislosti platí domnienka, ţe záručný list vystavený bol a ţalovaná

s podmienkami záruky bola oboznámená. Táto domnienka je vyvrátiteľná, pričom je práve

na ţalovanej, aby dôkazom tak urobila. Ak pri právnom úkone niečo zákon predpokladá, platí

domnienka, ţe bolo splnené všetko, čo predpokladá zákon. Táto domnienka je však

vyvrátiteľná a dokázať ju musí ten, kto tvrdí, ţe zákon naplnený nebol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorého

prípustnosť odvodzovala z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

ods. 2 písm.b/ a c/ Namietala, ţe v predmetnej veci odvolací ale i prvostupňový súd

neodôvodnili právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci

podstatný význam. Také skutočnosti, ktoré sa preukázali v procese dokazovania ako je

neexistencia objednávky, hoci nešlo o predaj v obchode ale o dodávku zariadenia s následnou

montáţou, nesplnenie si povinnosti zo strany ţalobcu, hoci mu tieto povinnosti práve pri

tomto vzťahu predávajúci kupujúci, ktorý je podstatnou náleţitosťou pri posudzovaní

predmetného sporu vyplývali zo zákona, mali pre vec podstatný význam. Odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu je vo všeobecnej rovine, vôbec však nie je o prejednávanej veci.

Práve v tomto vzťahu predávajúci kupujúci, ktorý je podstatou spornej veci boli povinnosti

predávajúceho aj kupujúceho definované priamo v zákone a v prípade nesplnenia si

povinnosti ktoréhokoľvek z nich mohla nastať škoda pre druhú stranu. Odvolací súd práve to

neodôvodnil prečo svoje rozhodnutie vyniesol práve bez trvania na plnení si zákonom daných

povinností predávajúceho, najmä neodôvodnil, prečo ţalobca mohol konať v rozpore

s ustanovením , ale aj v rozpore s ustanovením ,

ods. 1, 8 a 9 zákona o ochrane spotrebiteľa. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie

odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Zároveň navrhla odloţiť vykonateľnosť rozhodnutia.

Ţalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalovanej zamietnuť a priznať mu

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie ţalovanej je prípustné,

pretoţe podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Dňa 1. februára 2010, kedy bola ţaloba podaná na Okresnom súde Lučenec bola

minimálna mzda podľa Nariadenia vlády č. 307,70 € a jej

trojnásobok predstavoval sumu 923,10 €. Suma 521,35 €, na zaplatenie ktorej bola ţalovaná

v konaní zaviazaná právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu, teda neprevyšuje

trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania ţaloby na prvostupňovom súde a preto dovolanie

ţalovanej v zmysle ustanovenia nie je prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných

procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia ( ), ktoré

zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na spôsob jeho rozhodnutia

a rozsah ním priznaného peňaţného plnenia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm.a/ aţ g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

Ţalovaná namietala, ţe odvolací súd (ako i súd prvého stupňa) nedostatočne

odôvodnili svoje rozhodnutie, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm.f/

Po odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný

súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané

dokazovanie primerane vysvetlil, jednak skutkovo – montáţ plynového ohrievača (dňa

16.7.2004), uplatnenie si vady predmetného plynového ohrievača (dňa 31.3.2009

a 30.4.2010), nepredloţenie originálu záručného listu týkajúceho sa predmetného plynového

ohrievača ţalovanou ani uplatnenia si práva zo zodpovednosti za vady v zmysle

reklamačného poriadku, vykonanie demontáţe plynového ohrievača namontovaného

ţalobcom v roku 2004 dňa 29.5.2009 a vykonanie montáţe nového plynového ohrievača

vrátane spustenia, vystavenie faktúry č. 182/2009 ţalobcom dňa 14.10.2009 na sumu 521,35 €

a doručenie predmetnej faktúry dňa 11.2.2010 ţalovanej cestou prvostupňového súdu. Súd

prvého stupňa náleţite odôvodnil aj právne posúdenie predmetnej veci, keď uviedol, ţe

ţalovaná si neuplatnila právo zo zodpovednosti za vady (neuplatnila si poţiadavku

o bezplatnú záručnú opravu) a to predloţením originálu záručného listu servisného technika

s platným oprávnením vydaným dovozcom firmou Q. v zmysle bodu 3. záručných podmienok

podmieňujúcim platnosť 7-ročnej záruky predanej ţalobcom ţalovanej a zároveň uvedeného

do prevádzky dňa 16.7.2004, keď ţalobca zodpovedal ţalovanej za vady predanej veci

plynového ohrievača do 16.7.2006 v zmysle príslušných ustanovení ,

keď právne uzavrel, ţe dňa 29.5.2009 jednoznačne nedošlo k výmene vadnej veci v zmysle

ustanovenia za bezvadnú ţalovanej. Samotná

skutočnosť, ţe ţalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku odvolacieho súdu nestotoţňuje,

neznamená, ţe jeho zdôvodnenie nezodpovedá poţiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku

kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe aj odvolací

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri

aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu.

Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157

ods. 2 (čoho sa ţalobca v konaní domáhal, čo bolo predmetom odvolania ţalovanej,

ako sa k odvolaniu vyjadril ţalobca, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Uviedol, ţe sa

stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje správnosť jeho dôvodov.

Povaţoval za potrebné dodať, ţe z odvolania ţalovanej je zrejmé, ţe chce preniesť dôkazné

9

bremeno svojho dôkazného tvrdenia na ţalobcu a stav, ţe ţalobca nepreukázal skutočnosti

ňou popierané, povaţuje za nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti sa

zaoberal vyvrátiteľnými domnienkami a dôkazným bremenom s tým, ţe pokiaľ ide o sluţby

alebo predaj v obchode platí vyvrátiteľná domnienka o tom, ţe dodávateľ sluţby alebo

predajca poskytol zákazníkovi také beţné veci pri predaji ako sú vystavenie faktúry,

fakturovanie, vystavenie záručného listu. Vo svojom odôvodnení sa vysporiadal s odvolacími

námietkami ţalovanej ohľadne vystavenia záručného listu, keď uviedol, ţe platí domnienka,

ţe záručný list vystavený bol a ţalovaná s podmienkami záruky bola oboznámená. Táto

domnienka je vyvrátiteľná, pričom je na ţalovanej, aby dôkazom tak urobila. Odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu obsahuje podľa názoru dovolacieho súdu dostatočné skutkové

a právne dôvody, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie vo veci dovolateľky

a nemoţno ho povaţovať za zrejme neodôvodnené a arbitrárne. Dôvody, na ktorých zaloţil

svoje rozhodnutie nie sú podľa názoru dovolacieho súdu rozporné alebo svojvoľné. Odvolací

súd v podstate prevzal skutkový stav ako ho ustálil súd prvého stupňa a stotoţnil sa s jeho

právnym názorom.

Ţalovaná svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania

( ).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle ustanovenia treba uviesť, ţe dovolací súd môţe

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je

dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci

nejde).

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalovaná v dovolaní namieta, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm.c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

10

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovanej boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďţe ustanovenia , aţ 3, dovolanie ţalovanej

proti rozsudku odvolacieho súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok

odmietnuť podľa v spojení s Vzhľadom

na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania podmienok prípustnosti

dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej správnosti napadnutého

rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu,

ktorú poskytol ţalobcovi vypracovaním vyjadrenia z 20. júna 2011 k dovolaniu ţalovanej

( vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto

vyhlášky vo výške 34,86 € čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky

(t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu 42,27 €. Nepriznal ţalobcovi náhradu, ktorá spočíva v odmene

advokáta za právnu sluţbu a to prevzatie a príprava zastúpenia, keďţe k prevzatiu a k príprave

zastúpenia došlo pred súdmi niţších stupňov dňa 21.12.2009, za čo bola uţ súdmi niţších

stupňov priznaná odmena.

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová