Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/13/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T., s. r. o., D.G., IČO: X.,

zast. AK T., s. r. o., H.P., IČO: X., zast. konateľom JUDr. J.T. proti ţalovanému: Ing. M.P.,

L.B.-N., správca konkurznej podstaty úpadcu S.B.S., Š.B., IČO: X. zast. AK JUDr. L.J., s. r.

o., D.R., zast. konateľom JUDr. L.J., advokát, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty,

o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2011, č. k.

-293, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 24. novembra 2011, č. k. -293 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2011, č. k.

-293 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu S.B.S., Š.B., IČO: X. nehnuteľnosti

na LV č. X, k. ú. Ţ.:

- budova stavebnín, súp. č. 122 na parc. 368/5 CKN,

- soc. bud. Dopravy, súp. č. 126 na parc. 368/6 CKN,

- dielne - garáţ, súp. č. 127 na parc. 368/2 CKN,

- sklad, súp. č. 128 na parc. 368/4 CKN,

- parc. 368/1 CKN o výmere 2860 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 368/2 CKN o výmere 643 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 368/3 CKN o výmere 2172 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 368/4 CKN o výmere 696 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 368/5 CKN o výmere 194 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 368/6 CKN o výmere 141 m², zast. plochy a nádvoria.

LV č. X, k. ú. G. - budova súp. č. 58 na parc. 445 CKN

- parc. 445 CKN o výmere 360 m², zast. plochy a nádvoria

LV č. X, k. ú. K. - motorest, súp. č. 182 na parc. 576/3 CKN

- parc. 576/1 CKN o výmere 4362 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 576/2 CKN o výmere 1670 m², zast. plochy a nádvoria,

- parc. 576/3 CKN o výmere 626 m², zast. plochy a nádvoria,

zapísané do konkurznej podstaty v konaní, č. k. .

Súčasne uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške

827,44 eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd zistil, ţe predmetné nehnuteľnosti patria

do vlastníctva ţalobcu a vlastníctvo je zapísané na mene ţalobcu v cit. LV č. X. k. ú. Ţ. a LV

č. X. k. ú. K.. Na LV č. X. nie je zapísané vlastníctvo ţalobcu, ale na LV č. X. k. ú. G..

Ţalobca nadobudol vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou

z 12. júna 1997, č. V 346/97 na LV č. X k. ú. Ţ., kúpnou zmluvou zo dňa 16. júla 1997, č.

V 391/97 na LV č. X k. ú. G. a kúpnou zmluvou zo dňa 16. júla 1997,

č. V 347/97 na LV č. X k. ú. K. motorest súp. č. 182 na parc. 576/3 od predávajúceho S.B.S..

Je teda vlastníkom nehnuteľnosti a ţalovaný nemá ţiadny právny titul na to, aby boli zapísané

do konkurznej podstaty.

Pozemky na LV č. X k. ú. K., a to parc. 576/1 CKN o výmere 4362 m²,

- zast. plochy, parc. 576/2 CKN o výmere 1670 m² - zast. plochy, parc. 576/3 CKN o výmere

626 m² - zast. plochy, nadobudol ţalobca od predávajúceho SR - Okresný súd Svidník

zmluvou zo dňa 16. marca 1999, č. V 743/99 a zmluvou z 20. októbra 2005 od SR - Krajský

úrad Prešov, V 209/06.

Z dokazovania vyplynulo, ţe SKP zapísal do konkurznej podstaty aj nehnuteľnosti,

ktoré v čase zapísania do konkurznej podstaty boli vo vlastníctve ţalobcu.

Súd dospel k záveru, ţe správca konkurznej podstaty nepostupoval správne,

ak horeuvedené nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je ţalobca, zapísal do konkurznej podstaty.

Návrh správcu konkurznej podstaty, aby preskúmal obsah kúpnych zmlúv, na základe ktorých

vlastnícke právo k horeuvedeným nehnuteľnostiam získal ţalobca, je podľa názoru súdu

irelevantný.

V spore o vylúčenie veci z konkurznej podstaty súd neurčuje vlastnícke právo

k veciam, ktoré sa majú vylúčiť z konkurznej podstaty, ale len zisťuje, či bol postup správcu

konkurznej podstaty pri zisťovaní veci do konkurznej podstaty správny.

Preto súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel, s odkazom na ust. § 18 ods. 1 a 2 a 19

ods. 1 a 2 o konkurze a vyrovnaní.

Súd prvého stupňa v odôvodnením rozhodnutia tieţ uviedol, ţe po zrušení pôvodného

rozsudku odvolacím súdom predloţil ţalobca súdu právoplatné rozsudky Okresného súdu

Svidník, č. k. -547 zo dňa 24. februára 2010 a č. k. -413 zo dňa

22. apríla 2010, ktorými sa ţalovaný domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa ţalobca domáhal. Súd ţaloby ţalovaného

o určenie vlastníckeho práva zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a úspešnému

ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 827,44 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný podaním zo dňa

21. januára 2012. Navrhol zmeniť rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, ţe súd návrh

zamietne a prizná ţalovanému náhradu trov konania, resp. navrhol zrušiť rozsudok súdu

prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní ţalovaný uviedol, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach nie je správny,

pretoţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Predmetné rozhodnutie navyše je nutné povaţovať

za nepreskúmateľné a zasahujúce do práva na právnu istotu a spravodlivé súdne konanie,

pričom postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bolo zasiahnuté do práva ţalovaného

na spravodlivé prejednanie veci.

Ţalovaný poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval záväzný právny názor

najvyššieho súdu, vyslovený v jeho rozhodnutí, sp. zn. , zo dňa

31. januára 2011. V tomto rozhodnutí odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa

nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, pričom v súčasnosti namietané rozhodnutie

je z pohľadu odôvodnenosti a preskúmateľnosti rovnakej „kvality“, ako bolo skôr zrušené

rozhodnutie tohto súdu v danej veci. Hoci odvolací súd jasne a zrozumiteľne uloţil

konajúcemu súdu povinnosť vykonať dokazovanie vo vzťahu k okolnostiam namietaným

ţalovaným v podanom odvolaní z 21. júla 2010 a osobitne zistiť, či právne úkony, ktoré majú

byť základom nadobudnutia vlastníckeho práva ţalobcu sú platné, ţiadne dokazovanie

v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu konajúci súd nevykonal a ani s jednou výhradou

ţalovaného voči ţalobe, podrobne prezentovanou v odvolaní, sa nevysporiadal.

Ţalovaný je toho názoru, ţe aj odvolaním namietané rozhodnutie je charakterizované

absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je

moţné zistiť, ako sa tento vysporiadal s námietkami ţalovaného, poukazujúcimi na neplatnosť

kúpnych zmlúv, ktoré majú byť právnym základom vzniku a existencie vlastníckeho práva

k sporným nehnuteľnostiam na strane ţalobcu. Ak konajúci súd nezisťoval, kto je podľa práva

vlastníkom označených nehnuteľností, nemohol relevantne dospieť k záveru, či moţno

správcovi uloţiť povinnosť vylúčiť uvedené veci z konkurznej podstaty. Z citovaného

rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých úvah konajúci súd priznal relevanciu k podanému

návrhu na začatie konania a ako dospel k záveru o tom, ţe správca je povinný vylúčiť dané

nehnuteľnosti z podstaty. Konajúci súd sa nevysporiadal s výhradou ţalovaného,

poukazujúcou na neplatnosť kúpnych zmlúv, uzatvorených medzi úpadcom a ţalobcom

č. V 346/97 zo dňa 12. júna 1997, č. V 391/97 zo dňa 16. júla 1997 a č. V 347/97 zo dňa

16. júla 1997, ktorými ţalobca mal nadobudnúť označené nehnuteľnosti do vlastníctva.

Ak súd poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Svidník, sp. zn. -547

z 24. februára 2010 a a č. -413 zo dňa 22. apríla 2010, opäť je nedôsledný,

nakoľko neudáva celý obsah týchto rozhodnutí, pričom len formalisticky na ne poukazuje

bez toho, aby udal, aký význam majú mať tieto rozhodnutia pre rozhodnutie v danej veci

a ako mali tieto rozhodnutia ovplyvniť úvahy súdu o konečnom rozhodnutí. Ak by to konajúci

súd v súlade s jeho povinnosťami urobil, zistil by, ţe uvedené rozhodnutia vo vzťahu

k tomuto konaniu nič neznamenajú a nevytvárajú ţiadnu prekáţku postupu konania. Navyše

konanie o určenie vlastníctva k veci nie je totoţné s konaním o vylúčenie veci z konkurznej

podstaty, ale ide o dva rozdielne konania, ktorých predmet je rozdielny (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , R 52/2010), podľa ktorého

od ţaloby o určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať ţalobu o vylúčenie veci

zo súpisu podstaty (excindačná ţaloba, upravenú v ust. § 19 ods. 2 ZKV).

Ţalovaný je toho názoru, ţe pre vyhovenie ţalobe neboli a nie sú dané podmienky

a nie je na mieste vylučovať označené nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Špecifikované

nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je ich vlastníkom. Je pravdou,

ţe úpadca uzatvoril so ţalobcom kúpne zmluvy č. V 346/97 zo dňa 12. júna 1997, č. V 391/97

zo dňa 16. júla 1997 a č. V 347/97 zo dňa 16. júla 1997, avšak tieto kúpne zmluvy sú podľa

jeho názoru neplatnými právnymi úkonmi. Kúpne zmluvy trpia absolútnou neplatnosťou,

nakoľko neboli urobené váţne, zrozumiteľne a určito, navyše ide o úkony, ktorými sa

obchádza zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna cena uvedená v kúpnych zmluvách

nebola úpadcovi nikdy uhradená a je zjavné, ţe ţalobca nemal úmysel kupovať, ale previesť

na seba majetok za súčasného započítania nároku na zaplatenie kúpnej ceny s neexistujúcim

záväzkom ţalobcu voči úpadcovi. V danej veci tak zjavne absentoval prejav vôle niečo predať

a niečo kúpiť. Úmysel ţalobcu smeroval k realizácii uspokojenia domnelých a doteraz

nepreukázaných a jemu nikdy nepatriacich pohľadávok, s ktorými úpadca nemal nič spoločné.

Ţalobca si tieto pohľadávky uplatňoval v konkurznom konaní voči úpadcovi, pričom SKP

tieto poprel, v dôsledku čoho právna opodstatnenosť týchto pohľadávok bola predmetom

súdneho konania vedeného pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. ,

zavŕšeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . Uvedené súdne

rozhodnutie jednoznačne preukazuje, ţe ţalobca nikdy nebol a nie je veriteľom úpadcu, teda

preukazuje, ţe právne úkony, ktorými ţalobca osvedčoval existenciu pohľadávok aj voči

úpadcovi, boli najvyšším súdom označené za absolútne neplatné.

Ak ţalobca nikdy nebol veriteľom J.B., potom nikdy nebol veriteľom úpadcu S.B.S.

v konkurze, Š.B., IČO: X. a nikdy nemohlo dôjsť k započítaniu jeho domnelého nároku voči

úpadcovi, s jeho povinnosťou zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Nebol preto dôvod

prevádzať na ţalobcu niekoľkomiliónový nehnuteľný majetok de facto bezodplatne, uţ aj

preto, ţe účastníci tohto konania boli podnikatelia. Ţalobca sa nikdy nestal vlastníkom

nehnuteľností tvoriacich predmet daných kúpnych zmlúv, a preto tieto nehnuteľnosti právom

patria do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Preto je namietané súdne rozhodnutie vecne

nesprávne a hrubo nespravodlivé.

Navyše odvolateľ poukázal na to, ţe k vydaniu rozhodnutia došlo dňa 24. novembra

2011 napriek tomu, ţe konajúcemu súdu bola uţ dňa 17. novembra 2011 doručená ţiadosť

právneho zástupcu ţalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov

pojednávaní. Súd napriek tomu konal, hoci uvedené ospravedlnenie bolo učinené riadne

a včas. V danom prípade preto neboli splnené podmienky na prejednanie veci v zmysel § 101

ods. 2 , v dôsledku čoho bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.

Na pojednávaní konanom dňa 24. novembra 2011 nemohol ţalovaný realizovať jeho procesné

práva priznané mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním zo dňa 20. februára 2012.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Poukázal na to, ţe nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného v odvolaní, ţe súd ţiadne

dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu nevykonal a ţe sa s výhradami

ţalovaného nevysporiadal. Názor ţalovaného, ţe v rozhodnutí absentuje preskúmateľné

odôvodnenie, z ktorého nie je moţné zistiť, ako sa súd vysporiadal s námietkami ţalovaného,

poukazujúcimi na neplatnosť kúpnych zmlúv, je nesprávny. V konaní súd vykonal

dokazovanie právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Svidník, sp. zn. -547

z 24. februára 2010 a rozsudku, sp. zn. -413 zo dňa 22. apríla 2010, v ktorých

súd ţalobu zamietol o určenie vlastníctva, pričom z týchto rozsudkov jednoznačne vyplýva,

ţe zmluvy, na základe ktorých ţalobca nadobudol vlastníctvo, boli platne uzavreté. Otázkou

platnosti zmluvy sa zaoberal aj Krajský súd Prešov vo svojom uznesení

z 25. mája 2005, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Svidník, č. a v tomto

uznesení konštatoval, ţe neobstojí záver, ţe zmluva je absolútne neplatná. Tento záver

potvrdil aj v uznesení zo 16. decembra 2009, kde konštatoval, ţe zaplatenie

kúpnej ceny nie je podstatnou náleţitosťou zmluvy a jej zaplatenie nerobí právny úkon

neplatným. Odôvodnenie v rozhodnutí prvostupňového súdu je preto postačujúce. Nesprávny

je tieţ názor o neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré podľa názoru ţalovaného mali byť

uzatvorené s cieľom uspokojiť pohľadávky nie voči úpadcovi, ale pohľadávky voči J.B. S

otázkou platnosti zmlúv sa vysporiadali súdy v konaniach o určenie vlastníctva. Nie je ani

pravdou, ţe ţalobca si v konkurznom konaní uplatňoval tieto pohľadávky. V konaní 3Cb

535/01 na Krajskom súde Košice boli riešené pohľadávky uplatnené v konkurze, ktoré

pozostávali z úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. V konkurznom konaní nebola

uplatňovaná istina, pretoţe táto uţ bola vysporiadaná. Skutočnosť, akým spôsobom došlo

k zániku pohľadávky z titulu kúpnej ceny nie je pre posúdenie otázky zápisu do podstaty

podstatná.

Nesprávny je aj názor ţalovaného, ţe neboli splnené podmienky na prejednanie veci

na pojednávaní 24. novembra 2011 v zmysle , čím bola ţalovanému

odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţiadosť právneho zástupcu nepreukázala váţny dôvod

v zmysle , pre ktorý by mal súd pojednávanie odročiť. Samotné

konštatovanie kolízie termínov pojednávaní takým dôvodom nie je. V ţiadosti nebol

ani pripojený ţiadny dôkaz o takom pojednávaní, pričom súd bol povinný zobrať do úvahy

aj to, ţe ţalovaný ani jeho právny zástupca sa ţiadneho z doteraz vytýčených pojednávaní

nezúčastnili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec v medziach odvolania podľa a a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.

Ţalovaný odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 ( ), ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/

).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa svojim návrhom domáhal vylúčenia

nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu S.B.S., Š.B., IČO: X. na majetok, ktorého bol

uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 6. februára 2000

vyhlásený konkurz. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. júna 2010, č. k. 4Cdi 18/2008-

201 uloţil povinnosť správcovi konkurznej podstaty S.B.S. vylúčiť z konkurznej podstaty

úpadcu nehnuteľnosti, špecifikované v ţalobe.

Najvyšší súd SR uznesením z 31. januára 2011, č. k. , -242

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. júna 2010, č. k. -201

zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa najvyšším súdom a vrátení veci súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie Krajský súd v Košiciach nariadil v danej veci pojednávanie na deň

19. septembra 2011. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.09.2011 vyplýva, ţe na

pojednávanie sa nedostavil ţalovaný, pričom predvolanie na pojednávanie u ţalovaného nie je

vykázané, preto súd odročil toto pojednávanie, a to uznesením za účelom opätovného

predvolania účastníkov konania.

Súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na deň 24. novembra 2011 o 09,00 hod.

Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi ţalobcu dňa 11.10.2011,

ţalovanému dňa 27.10.2011 a právnemu zástupcovi ţalovaného dňa 16.11.2011, pričom súd

predvolával na pojednávanie vo veci právneho zástupcu ţalobcu, právneho zástupcu

ţalovaného i účastníka konania - ţalovaného, správcu konkurznej podstaty úpadcu

Ing. M.P.. Právny zástupca ţalovaného listom zo dňa 16.11.2011, ktoré bolo doručené

Krajskému súdu v Košiciach 18.11.2011 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

dňa 24.11.2011 o 09,00 hod. vzhľadom k tomu, ţe dňa 24.11.2011 v čase o 09,00 hod.

sa musí zúčastniť skôr nariadeného pojednávania pred Okresným súdom Banská Bystrica

v skupinovej trestnej veci. Poţiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na uvedenom

pojednávaní a zároveň poţiadal o odročenie pojednávania a stanovenie náhradného termínu

pojednávania. Uviedol, ţe jeho klient bol o tejto okolnosti upovedomený, pričom nesúhlasí

s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Klient

vzhľadom k štádiu daného konania a právnej aj skutkovej náročnosti nesúhlasil s tým, aby sa

právny zástupca dal v danej veci substitučne zastupovať. Právny zástupca ţalovaného

v ţiadosti o odročenie pojednávania súčasne priloţil upovedomenie obhajcu v trestnej veci,

vedenej Okresným súdom Banská Bystrica na deň 24.11.2011 o 09,00 hod.

Ospravedlnenie na pojednávanie na deň 24.11.2011 o 09,00 hod. zaslal súdu

tieţ ţalovaný - Ing. M.P., správca konkurznej podstaty, listom zo dňa 21.11.2011, ktorý bol

doručený Krajskému súdu v Košiciach 22.11.2011. V uvedenom ospravedlnení ţalovaný

uviedol, ţe sa nemôţe zúčastniť tohto pojednávania zo zdravotných dôvodov a zároveň

poţiadal o odročenie pojednávania a stanovenie nového termínu pojednávania.

K ospravedlneniu ako doklad pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,

s neschopnosťou práce od 09.11.2011.

Podľa ust. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého

dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2011, pojednávanie môţe sa

odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.11.2011 vyplýva, ţe pojednávanie sa uskutoční

v neprítomnosti ţalovaného a právneho zástupcu ţalovaného. Súd nepovaţuje ospravedlnenie

neúčasti právneho zástupcu ţalovaného na pojednávaní za dôvodné.

Z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, či dôvody, pre ktoré sa ospravedlnil

právny zástupca ţalovaného i samotný ţalovaný, nepovaţoval súd za dôleţité, pre ktoré

by existoval dôvod na odročenie pojednávania. Posúdenie toho, čo je dôleţitým dôvodom

na odročenie pojednávania, je vecou súdu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ţe ospravedlnenie

právneho zástupcu účastníka konania z dôvodu časovej kolízie s iným termínom

pojednávania, ak právny zástupca z tohto dôvodu poţiada o odročenie pojednávania, nebude

bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania. Takéto ospravedlnenie bude dôvodné

vtedy, ak právny zástupca zároveň súdu oznámi konkrétne dôvody o tom, prečo sa nemôţe

nariadeného pojednávania zúčastniť (konkretizácia súdu a spisovej značky konania, kde je

vytýčený iný termín pojednávania), ale zároveň bude rozhodujúce i časové hľadisko,

teda kedy sa právny zástupca o nariadení tohto pojednávania dozvedel. Dôvodom

na odročenie pojednávania bude časová kolízia termínov pojednávania v prípade,

ak pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca z tohto dôvodu ospravedlňuje, bolo vytýčené

neskôr, ako to, ktorého sa právny zástupca má zúčastniť. V tejto súvislosti najvyšší súd

poukazuje na R 41/2002, z ktorého vyplýva, ţe dôleţitým dôvodom pre odročenie

pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu

účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného

zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek ţiadosti o odročenie pojednávania, prejednal

a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, odňal účastníkovi

moţnosť konať pred súdom v zmysle Taktieţ choroba účastníka,

preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou, je dôleţitým dôvodom v zmysle § 101

ods. 2 Ak účastník konania v takomto prípade poţiadal včas o odročenie

pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie moţnosti

účastníkovi konať pred súdom v zmysle (R 31/1995).

Odvolací súd je toho názoru, ţe v danom prípade existoval dôleţitý dôvod

pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 24. novembra 2011. Právny zástupca

ţalovaného preukázal a oznámil súdu konkrétne údaje o tom, prečo sa nemôţe nariadeného

pojednávania zúčastniť pre kolíziu s iným pojednávaním na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , pričom na pojednávanie v tejto veci bol právny zástupca predvolaný

taktieţ na deň 24. novembra 2011 o 09,00 hod., a to pod následkom uloţenia poriadkovej

pokuty vo výške 1 650 eur ( ) s tým, ţe predvolanie na toto

pojednávanie mu bolo doručené dňa 8. novembra 2011, pričom predvolanie na pojednávanie

vo veci bolo právnemu zástupcovi ţalovaného doručené 16. novembra 2011

a vypravené Krajským súdom Košice 11. novembra 2011. Právny zástupca ţalovaného

poţiadal o odročenie pojednávania. Keďţe súd predvolal na pojednávanie aj samotného

účastníka konania - ţalovaného, ktorý preukázal lekársky uznanou práceneschopnosťou, ţe sa

nemôţe zúčastniť nariadeného pojednávania na deň 24.11.2011 a poţiadal súd o odročenie

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, mal súd odročiť toto pojednávanie pre dôleţitý

dôvod v zmysle Tým, ţe súd prejednal vec v neprítomnosti právneho

zástupcu ţalovaného i ţalovaného, napriek tomu, ţe existoval dôleţitý dôvod na odročenie

pojednávania dňa 24.11.2011 a na tomto pojednávaní aj vo veci rozhodol, odňal ţalovanému

moţnosť konať pred súdom. Bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces, a teda bol

daný odvolací dôvod v zmysle ust. , keďţe v konaní došlo k vade

uvedenej v

Ţalovaný v odvolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené

a je nutné ho povaţovať za nepreskúmateľné, pričom bolo porušené právo účastníka

na právnu istotu a spravodlivé súdne konanie.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa SR, ktorého imanentnou súčasťou

je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba

vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,

sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu

musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto

povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností

kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. vyslovil,

ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Najvyšší súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah dospel k záveru,

ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa tieto poţiadavky nespĺňa, a preto je odvolanie

ţalovaného opodstatnené. Záver súdu prvého stupňa o opodstatnenosti nároku ţalobcu

nevyplýva zo skutkových zistení.

Najvyšší súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, a to uznesenie

, -242 z 21. marca 2011, v ktorom konštatoval, ţe pre správne

rozhodnutie sporu je povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach

zistených a namietaných ţalovaným a zistiť, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ţalobcom. Len tak je moţné ustáliť,

či sporné nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo

neoprávnene a vylúčiť ich z konkurznej podstaty úpadcu.

Odvolací súd svojim skorším rozhodnutím vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevykonal

v tomto smere ţiadne dokazovanie ohľadom vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, pričom vzhľadom na charakter uplatneného práva sa jedná o predbeţnú

otázku, s ktorou je potrebné vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia, pričom poukázal

aj na rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. novembra 2009, sp. zn. V 11/2009

a schválené stanovisko obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 23. novembra

2009, z ktorého vyplýva, ţe pokiaľ sa nepreukáţe opak, hodnoverným a záväzným údajom

katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľností

je hodnoverný, ale nie záväzný ( v spojení s ). V konaní

o vylučovacej ţalobe podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní,

ak správca konkurznej podstaty popiera, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej

do konkurznej podstaty, napriek zápisom ţalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností,

je potrebné na zistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie.

Odvolací súd je toho názoru, ţe i rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 24. novembra 2011, č. k. -293 je nedostatočne odôvodnený, a preto

nepreskúmateľný o skutočnostiach, týkajúcich sa vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam, vylúčenia ktorých sa ţalobca domáha z konkurznej podstaty. Z rozhodnutia

súdu prvého stupňa nie je moţné zistiť, ako sa vysporiadal s námietkami ţalovaného,

poukazujúcimi na neplatnosť kúpnych zmlúv, ktoré majú byť právnym základom existencie

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ţalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia teda ani nevyplýva, akými úvahami sa súd riadil, keď

dospel k záveru, ţe ţalobca je aktívne legitimovaný na podanie vylučovacej ţaloby.

V odôvodnení rozhodnutia absentuje vysvetlenie, ktoré skutočnosti súd povaţoval pre záver

o dôvodnosti ţaloby za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal

na právoplatné rozsudky Okresného súdu vo Svidníku -547 z 24. februára 2010

a č. k. -413 zo dňa 22. apríla 2010. Na tieto rozhodnutia poukázal

len formalisticky bez toho, aby uviedol, aký význam majú tieto rozhodnutia pre rozhodnutie

v danej veci a ako tieto rozhodnutia ovplyvnili úvahy súdu o konečnom rozhodnutí.

Z rozsudku Okresného súdu Svidník -547, na ktoré poukazuje napadnutý rozsudok,

vyplýva, ţe súd ţalobu ţalobcu 1/ (S.B.S.) zamietol z dôvodu, ţe tento účastník nie je aktívne

legitimovaný na podanie ţaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ţalobca 1/

neosvedčil naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, nakoľko aj v prípade, ţe by

bolo určené vlastnícke právo ţalobcu 1/ k sporným nehnuteľnostiam, neodstránilo by to

spornosť, nakoľko na Krajskom súde v Košiciach sa vedie konanie o vylúčenie sporných

nehnuteľností z konkurznej podstaty, preto súd ţalobu ţalobcu 1/ zamietol. Taktieţ

z rozsudku -413 zo dňa 22. apríla 2010, ktorý vydal Okresný súd vo Svidníku a na

ktorý poukazuje Krajský súd Košice, vyplýva, ţe súd ţalobu ţalobcu 1/ (S.B.S.) zamietol

z dôvodu, ţe u ţalobcu 1/ nie je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení,

nakoľko aj v prípade, ţe by bolo určené vlastnícke právo ţalobcu 1/ k sporným

nehnuteľnostiam, nebola by týmto rozhodnutím odstránená sporná otázka, či môţu byť

predmetné nehnuteľnosti zapísané do súpisu a speňaţené. Túto spornosť odstráni svojim

rozhodnutím aţ Krajský súd v Košiciach, na ktorom sa uţ vedie konanie o vylúčení sporných

nehnuteľností z konkurznej podstaty. Ţalobca 1/ v danom spore nemal ani aktívnu

legitimáciu. Z uvedeného napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré otázky boli

pre rozhodnutie v danej veci relevantné, ktoré boli riešené uvedenými rozsudkami Okresného

súdu Svidník.

Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157

ods. 2 , nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo

porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ust. , zrušil a vec mu v súlade s ust. vrátil

na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová