Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ad3/385705.603963.pdf
PDF · 147.06 KB
No categories available
5Obo/13/2012
Najvyšší súd 5 Obo 13/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T., s. r. o., D.G., IČO: X.,
zast. AK T., s. r. o., H.P., IČO: X., zast. konateľom JUDr. J.T. proti ţalovanému: Ing. M.P.,
L.B.-N., správca konkurznej podstaty úpadcu S.B.S., Š.B., IČO: X. zast. AK JUDr. L.J., s. r.
o., D.R., zast. konateľom JUDr. L.J., advokát, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty,
o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2011, č. k.
4Cbi/18/2008-293, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 24. novembra 2011, č. k. 4Cbi/18/2008-293 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2011, č. k.
4Cbi/18/2008-293 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu S.B.S., Š.B., IČO: X. nehnuteľnosti
na LV č. X, k. ú. Ţ.:
- budova stavebnín, súp. č. 122 na parc. 368/5 CKN,
- soc. bud. Dopravy, súp. č. 126 na parc. 368/6 CKN,
- dielne - garáţ, súp. č. 127 na parc. 368/2 CKN,
- sklad, súp. č. 128 na parc. 368/4 CKN,
- parc. 368/1 CKN o výmere 2860 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 368/2 CKN o výmere 643 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 368/3 CKN o výmere 2172 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 368/4 CKN o výmere 696 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 368/5 CKN o výmere 194 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 368/6 CKN o výmere 141 m², zast. plochy a nádvoria.
LV č. X, k. ú. G. - budova súp. č. 58 na parc. 445 CKN
- parc. 445 CKN o výmere 360 m², zast. plochy a nádvoria
LV č. X, k. ú. K. - motorest, súp. č. 182 na parc. 576/3 CKN
- parc. 576/1 CKN o výmere 4362 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 576/2 CKN o výmere 1670 m², zast. plochy a nádvoria,
- parc. 576/3 CKN o výmere 626 m², zast. plochy a nádvoria,
zapísané do konkurznej podstaty v konaní, č. k. 3K 271/99.
Súčasne uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške
827,44 eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd zistil, ţe predmetné nehnuteľnosti patria
do vlastníctva ţalobcu a vlastníctvo je zapísané na mene ţalobcu v cit. LV č. X. k. ú. Ţ. a LV
č. X. k. ú. K.. Na LV č. X. nie je zapísané vlastníctvo ţalobcu, ale na LV č. X. k. ú. G..
Ţalobca nadobudol vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou
z 12. júna 1997, č. V 346/97 na LV č. X k. ú. Ţ., kúpnou zmluvou zo dňa 16. júla 1997, č.
V 391/97 na LV č. X k. ú. G. a kúpnou zmluvou zo dňa 16. júla 1997,
č. V 347/97 na LV č. X k. ú. K. motorest súp. č. 182 na parc. 576/3 od predávajúceho S.B.S..
Je teda vlastníkom nehnuteľnosti a ţalovaný nemá ţiadny právny titul na to, aby boli zapísané
do konkurznej podstaty.
Pozemky na LV č. X k. ú. K., a to parc. 576/1 CKN o výmere 4362 m²,
- zast. plochy, parc. 576/2 CKN o výmere 1670 m² - zast. plochy, parc. 576/3 CKN o výmere
626 m² - zast. plochy, nadobudol ţalobca od predávajúceho SR - Okresný súd Svidník
zmluvou zo dňa 16. marca 1999, č. V 743/99 a zmluvou z 20. októbra 2005 od SR - Krajský
úrad Prešov, V 209/06.
Z dokazovania vyplynulo, ţe SKP zapísal do konkurznej podstaty aj nehnuteľnosti,
ktoré v čase zapísania do konkurznej podstaty boli vo vlastníctve ţalobcu.
Súd dospel k záveru, ţe správca konkurznej podstaty nepostupoval správne,
ak horeuvedené nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je ţalobca, zapísal do konkurznej podstaty.
Návrh správcu konkurznej podstaty, aby preskúmal obsah kúpnych zmlúv, na základe ktorých
vlastnícke právo k horeuvedeným nehnuteľnostiam získal ţalobca, je podľa názoru súdu
irelevantný.
V spore o vylúčenie veci z konkurznej podstaty súd neurčuje vlastnícke právo
k veciam, ktoré sa majú vylúčiť z konkurznej podstaty, ale len zisťuje, či bol postup správcu
konkurznej podstaty pri zisťovaní veci do konkurznej podstaty správny.
Preto súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel, s odkazom na ust. § 18 ods. 1 a 2 a 19
ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Súd prvého stupňa v odôvodnením rozhodnutia tieţ uviedol, ţe po zrušení pôvodného
rozsudku odvolacím súdom predloţil ţalobca súdu právoplatné rozsudky Okresného súdu
Svidník, č. k. 6C/376/2000-547 zo dňa 24. februára 2010 a č. k. 5C 905/2000-413 zo dňa
22. apríla 2010, ktorými sa ţalovaný domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa ţalobca domáhal. Súd ţaloby ţalovaného
o určenie vlastníckeho práva zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému
ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 827,44 eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný podaním zo dňa
21. januára 2012. Navrhol zmeniť rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, ţe súd návrh
zamietne a prizná ţalovanému náhradu trov konania, resp. navrhol zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní ţalovaný uviedol, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach nie je správny,
pretoţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Predmetné rozhodnutie navyše je nutné povaţovať
za nepreskúmateľné a zasahujúce do práva na právnu istotu a spravodlivé súdne konanie,
pričom postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bolo zasiahnuté do práva ţalovaného
na spravodlivé prejednanie veci.
Ţalovaný poukázal na to, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval záväzný právny názor
najvyššieho súdu, vyslovený v jeho rozhodnutí, sp. zn. 5 Obo 4/2011, 5 Obo 8/2011 zo dňa
31. januára 2011. V tomto rozhodnutí odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa
nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, pričom v súčasnosti namietané rozhodnutie
je z pohľadu odôvodnenosti a preskúmateľnosti rovnakej „kvality“, ako bolo skôr zrušené
rozhodnutie tohto súdu v danej veci. Hoci odvolací súd jasne a zrozumiteľne uloţil
konajúcemu súdu povinnosť vykonať dokazovanie vo vzťahu k okolnostiam namietaným
ţalovaným v podanom odvolaní z 21. júla 2010 a osobitne zistiť, či právne úkony, ktoré majú
byť základom nadobudnutia vlastníckeho práva ţalobcu sú platné, ţiadne dokazovanie
v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu konajúci súd nevykonal a ani s jednou výhradou
ţalovaného voči ţalobe, podrobne prezentovanou v odvolaní, sa nevysporiadal.
Ţalovaný je toho názoru, ţe aj odvolaním namietané rozhodnutie je charakterizované
absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je
moţné zistiť, ako sa tento vysporiadal s námietkami ţalovaného, poukazujúcimi na neplatnosť
kúpnych zmlúv, ktoré majú byť právnym základom vzniku a existencie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam na strane ţalobcu. Ak konajúci súd nezisťoval, kto je podľa práva
vlastníkom označených nehnuteľností, nemohol relevantne dospieť k záveru, či moţno
správcovi uloţiť povinnosť vylúčiť uvedené veci z konkurznej podstaty. Z citovaného
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých úvah konajúci súd priznal relevanciu k podanému
návrhu na začatie konania a ako dospel k záveru o tom, ţe správca je povinný vylúčiť dané
nehnuteľnosti z podstaty. Konajúci súd sa nevysporiadal s výhradou ţalovaného,
poukazujúcou na neplatnosť kúpnych zmlúv, uzatvorených medzi úpadcom a ţalobcom
č. V 346/97 zo dňa 12. júna 1997, č. V 391/97 zo dňa 16. júla 1997 a č. V 347/97 zo dňa
16. júla 1997, ktorými ţalobca mal nadobudnúť označené nehnuteľnosti do vlastníctva.
Ak súd poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6C/376/2000-547
z 24. februára 2010 a a č. 5C 905/2000-413 zo dňa 22. apríla 2010, opäť je nedôsledný,
nakoľko neudáva celý obsah týchto rozhodnutí, pričom len formalisticky na ne poukazuje
bez toho, aby udal, aký význam majú mať tieto rozhodnutia pre rozhodnutie v danej veci
a ako mali tieto rozhodnutia ovplyvniť úvahy súdu o konečnom rozhodnutí. Ak by to konajúci
súd v súlade s jeho povinnosťami urobil, zistil by, ţe uvedené rozhodnutia vo vzťahu
k tomuto konaniu nič neznamenajú a nevytvárajú ţiadnu prekáţku postupu konania. Navyše
konanie o určenie vlastníctva k veci nie je totoţné s konaním o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty, ale ide o dva rozdielne konania, ktorých predmet je rozdielny (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 96/2008, R 52/2010), podľa ktorého
od ţaloby o určenie vlastníckeho práva k veci treba odlišovať ţalobu o vylúčenie veci
zo súpisu podstaty (excindačná ţaloba, upravenú v ust. § 19 ods. 2 ZKV).
Ţalovaný je toho názoru, ţe pre vyhovenie ţalobe neboli a nie sú dané podmienky
a nie je na mieste vylučovať označené nehnuteľnosti z konkurznej podstaty. Špecifikované
nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je ich vlastníkom. Je pravdou,
ţe úpadca uzatvoril so ţalobcom kúpne zmluvy č. V 346/97 zo dňa 12. júna 1997, č. V 391/97
zo dňa 16. júla 1997 a č. V 347/97 zo dňa 16. júla 1997, avšak tieto kúpne zmluvy sú podľa
jeho názoru neplatnými právnymi úkonmi. Kúpne zmluvy trpia absolútnou neplatnosťou,
nakoľko neboli urobené váţne, zrozumiteľne a určito, navyše ide o úkony, ktorými sa
obchádza zákon a sú v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna cena uvedená v kúpnych zmluvách
nebola úpadcovi nikdy uhradená a je zjavné, ţe ţalobca nemal úmysel kupovať, ale previesť
na seba majetok za súčasného započítania nároku na zaplatenie kúpnej ceny s neexistujúcim
záväzkom ţalobcu voči úpadcovi. V danej veci tak zjavne absentoval prejav vôle niečo predať
a niečo kúpiť. Úmysel ţalobcu smeroval k realizácii uspokojenia domnelých a doteraz
nepreukázaných a jemu nikdy nepatriacich pohľadávok, s ktorými úpadca nemal nič spoločné.
Ţalobca si tieto pohľadávky uplatňoval v konkurznom konaní voči úpadcovi, pričom SKP
tieto poprel, v dôsledku čoho právna opodstatnenosť týchto pohľadávok bola predmetom
súdneho konania vedeného pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 3Cb 535/01,
zavŕšeného rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 219/2005. Uvedené súdne
rozhodnutie jednoznačne preukazuje, ţe ţalobca nikdy nebol a nie je veriteľom úpadcu, teda
preukazuje, ţe právne úkony, ktorými ţalobca osvedčoval existenciu pohľadávok aj voči
úpadcovi, boli najvyšším súdom označené za absolútne neplatné.
Ak ţalobca nikdy nebol veriteľom J.B., potom nikdy nebol veriteľom úpadcu S.B.S.
v konkurze, Š.B., IČO: X. a nikdy nemohlo dôjsť k započítaniu jeho domnelého nároku voči
úpadcovi, s jeho povinnosťou zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Nebol preto dôvod
prevádzať na ţalobcu niekoľkomiliónový nehnuteľný majetok de facto bezodplatne, uţ aj
preto, ţe účastníci tohto konania boli podnikatelia. Ţalobca sa nikdy nestal vlastníkom
nehnuteľností tvoriacich predmet daných kúpnych zmlúv, a preto tieto nehnuteľnosti právom
patria do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Preto je namietané súdne rozhodnutie vecne
nesprávne a hrubo nespravodlivé.
Navyše odvolateľ poukázal na to, ţe k vydaniu rozhodnutia došlo dňa 24. novembra
2011 napriek tomu, ţe konajúcemu súdu bola uţ dňa 17. novembra 2011 doručená ţiadosť
právneho zástupcu ţalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie termínov
pojednávaní. Súd napriek tomu konal, hoci uvedené ospravedlnenie bolo učinené riadne
a včas. V danom prípade preto neboli splnené podmienky na prejednanie veci v zmysel § 101
ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom.
Na pojednávaní konanom dňa 24. novembra 2011 nemohol ţalovaný realizovať jeho procesné
práva priznané mu OSP za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním zo dňa 20. februára 2012.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Poukázal na to, ţe nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného v odvolaní, ţe súd ţiadne
dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu nevykonal a ţe sa s výhradami
ţalovaného nevysporiadal. Názor ţalovaného, ţe v rozhodnutí absentuje preskúmateľné
odôvodnenie, z ktorého nie je moţné zistiť, ako sa súd vysporiadal s námietkami ţalovaného,
poukazujúcimi na neplatnosť kúpnych zmlúv, je nesprávny. V konaní súd vykonal
dokazovanie právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6C/376/2000-547
z 24. februára 2010 a rozsudku, sp. zn. 5C 905/2000-413 zo dňa 22. apríla 2010, v ktorých
súd ţalobu zamietol o určenie vlastníctva, pričom z týchto rozsudkov jednoznačne vyplýva,
ţe zmluvy, na základe ktorých ţalobca nadobudol vlastníctvo, boli platne uzavreté. Otázkou
platnosti zmluvy sa zaoberal aj Krajský súd Prešov vo svojom uznesení 2 Co 167/2004
z 25. mája 2005, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Svidník, č. 5C 905/2000 a v tomto
uznesení konštatoval, ţe neobstojí záver, ţe zmluva je absolútne neplatná. Tento záver
potvrdil aj v uznesení 2 Co 169/2008 zo 16. decembra 2009, kde konštatoval, ţe zaplatenie
kúpnej ceny nie je podstatnou náleţitosťou zmluvy a jej zaplatenie nerobí právny úkon
neplatným. Odôvodnenie v rozhodnutí prvostupňového súdu je preto postačujúce. Nesprávny
je tieţ názor o neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré podľa názoru ţalovaného mali byť
uzatvorené s cieľom uspokojiť pohľadávky nie voči úpadcovi, ale pohľadávky voči J.B. S
otázkou platnosti zmlúv sa vysporiadali súdy v konaniach o určenie vlastníctva. Nie je ani
pravdou, ţe ţalobca si v konkurznom konaní uplatňoval tieto pohľadávky. V konaní 3Cb
535/01 na Krajskom súde Košice boli riešené pohľadávky uplatnené v konkurze, ktoré
pozostávali z úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. V konkurznom konaní nebola
uplatňovaná istina, pretoţe táto uţ bola vysporiadaná. Skutočnosť, akým spôsobom došlo
k zániku pohľadávky z titulu kúpnej ceny nie je pre posúdenie otázky zápisu do podstaty
podstatná.
Nesprávny je aj názor ţalovaného, ţe neboli splnené podmienky na prejednanie veci
na pojednávaní 24. novembra 2011 v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., čím bola ţalovanému
odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţiadosť právneho zástupcu nepreukázala váţny dôvod
v zmysle § 119 ods. 1 O. s. p., pre ktorý by mal súd pojednávanie odročiť. Samotné
konštatovanie kolízie termínov pojednávaní takým dôvodom nie je. V ţiadosti nebol
ani pripojený ţiadny dôkaz o takom pojednávaní, pričom súd bol povinný zobrať do úvahy
aj to, ţe ţalovaný ani jeho právny zástupca sa ţiadneho z doteraz vytýčených pojednávaní
nezúčastnili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.
Ţalovaný odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa svojim návrhom domáhal vylúčenia
nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu S.B.S., Š.B., IČO: X. na majetok, ktorého bol
uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3K 271/99 zo dňa 6. februára 2000
vyhlásený konkurz. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. júna 2010, č. k. 4Cdi 18/2008-
201 uloţil povinnosť správcovi konkurznej podstaty S.B.S. vylúčiť z konkurznej podstaty
úpadcu nehnuteľnosti, špecifikované v ţalobe.
Najvyšší súd SR uznesením z 31. januára 2011, č. k. 5 Obo 4/2011, 5 Obo 6/2011-242
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. júna 2010, č. k. 4 Cbi 18/2008-201
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa najvyšším súdom a vrátení veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie Krajský súd v Košiciach nariadil v danej veci pojednávanie na deň
19. septembra 2011. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.09.2011 vyplýva, ţe na
pojednávanie sa nedostavil ţalovaný, pričom predvolanie na pojednávanie u ţalovaného nie je
vykázané, preto súd odročil toto pojednávanie, a to uznesením za účelom opätovného
predvolania účastníkov konania.
Súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na deň 24. novembra 2011 o 09,00 hod.
Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi ţalobcu dňa 11.10.2011,
ţalovanému dňa 27.10.2011 a právnemu zástupcovi ţalovaného dňa 16.11.2011, pričom súd
predvolával na pojednávanie vo veci právneho zástupcu ţalobcu, právneho zástupcu
ţalovaného i účastníka konania - ţalovaného, správcu konkurznej podstaty úpadcu
Ing. M.P.. Právny zástupca ţalovaného listom zo dňa 16.11.2011, ktoré bolo doručené
Krajskému súdu v Košiciach 18.11.2011 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
dňa 24.11.2011 o 09,00 hod. vzhľadom k tomu, ţe dňa 24.11.2011 v čase o 09,00 hod.
sa musí zúčastniť skôr nariadeného pojednávania pred Okresným súdom Banská Bystrica
v skupinovej trestnej veci. Poţiadal súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na uvedenom
pojednávaní a zároveň poţiadal o odročenie pojednávania a stanovenie náhradného termínu
pojednávania. Uviedol, ţe jeho klient bol o tejto okolnosti upovedomený, pričom nesúhlasí
s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Klient
vzhľadom k štádiu daného konania a právnej aj skutkovej náročnosti nesúhlasil s tým, aby sa
právny zástupca dal v danej veci substitučne zastupovať. Právny zástupca ţalovaného
v ţiadosti o odročenie pojednávania súčasne priloţil upovedomenie obhajcu v trestnej veci,
vedenej Okresným súdom Banská Bystrica 1T 100/2011 na deň 24.11.2011 o 09,00 hod.
Ospravedlnenie na pojednávanie na deň 24.11.2011 o 09,00 hod. zaslal súdu
tieţ ţalovaný - Ing. M.P., správca konkurznej podstaty, listom zo dňa 21.11.2011, ktorý bol
doručený Krajskému súdu v Košiciach 22.11.2011. V uvedenom ospravedlnení ţalovaný
uviedol, ţe sa nemôţe zúčastniť tohto pojednávania zo zdravotných dôvodov a zároveň
poţiadal o odročenie pojednávania a stanovenie nového termínu pojednávania.
K ospravedlneniu ako doklad pripojil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
s neschopnosťou práce od 09.11.2011.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého
dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa ust. § 119 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2011, pojednávanie môţe sa
odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.11.2011 vyplýva, ţe pojednávanie sa uskutoční
v neprítomnosti ţalovaného a právneho zástupcu ţalovaného. Súd nepovaţuje ospravedlnenie
neúčasti právneho zástupcu ţalovaného na pojednávaní za dôvodné.
Z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, či dôvody, pre ktoré sa ospravedlnil
právny zástupca ţalovaného i samotný ţalovaný, nepovaţoval súd za dôleţité, pre ktoré
by existoval dôvod na odročenie pojednávania. Posúdenie toho, čo je dôleţitým dôvodom
na odročenie pojednávania, je vecou súdu. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ţe ospravedlnenie
právneho zástupcu účastníka konania z dôvodu časovej kolízie s iným termínom
pojednávania, ak právny zástupca z tohto dôvodu poţiada o odročenie pojednávania, nebude
bez ďalšieho dôvodom na odročenie pojednávania. Takéto ospravedlnenie bude dôvodné
vtedy, ak právny zástupca zároveň súdu oznámi konkrétne dôvody o tom, prečo sa nemôţe
nariadeného pojednávania zúčastniť (konkretizácia súdu a spisovej značky konania, kde je
vytýčený iný termín pojednávania), ale zároveň bude rozhodujúce i časové hľadisko,
teda kedy sa právny zástupca o nariadení tohto pojednávania dozvedel. Dôvodom
na odročenie pojednávania bude časová kolízia termínov pojednávania v prípade,
ak pojednávanie, z ktorého sa právny zástupca z tohto dôvodu ospravedlňuje, bolo vytýčené
neskôr, ako to, ktorého sa právny zástupca má zúčastniť. V tejto súvislosti najvyšší súd
poukazuje na R 41/2002, z ktorého vyplýva, ţe dôleţitým dôvodom pre odročenie
pojednávania pred súdom môţe byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu
účastníka konania, ak od účastníka nemoţno spravodlivo poţadovať, aby si zvolil iného
zástupcu. Ak v takom prípade súd, napriek ţiadosti o odročenie pojednávania, prejednal
a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, odňal účastníkovi
moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Taktieţ choroba účastníka,
preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou, je dôleţitým dôvodom v zmysle § 101
ods. 2 O. s. p. Ak účastník konania v takomto prípade poţiadal včas o odročenie
pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie moţnosti
účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (R 31/1995).
Odvolací súd je toho názoru, ţe v danom prípade existoval dôleţitý dôvod
pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 24. novembra 2011. Právny zástupca
ţalovaného preukázal a oznámil súdu konkrétne údaje o tom, prečo sa nemôţe nariadeného
pojednávania zúčastniť pre kolíziu s iným pojednávaním na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 1T 100/2011, pričom na pojednávanie v tejto veci bol právny zástupca predvolaný
taktieţ na deň 24. novembra 2011 o 09,00 hod., a to pod následkom uloţenia poriadkovej
pokuty vo výške 1 650 eur (§ 70 ods. 1 Trestného poriadku) s tým, ţe predvolanie na toto
pojednávanie mu bolo doručené dňa 8. novembra 2011, pričom predvolanie na pojednávanie
vo veci 4Cbi 18/2008 bolo právnemu zástupcovi ţalovaného doručené 16. novembra 2011
a vypravené Krajským súdom Košice 11. novembra 2011. Právny zástupca ţalovaného
poţiadal o odročenie pojednávania. Keďţe súd predvolal na pojednávanie aj samotného
účastníka konania - ţalovaného, ktorý preukázal lekársky uznanou práceneschopnosťou, ţe sa
nemôţe zúčastniť nariadeného pojednávania na deň 24.11.2011 a poţiadal súd o odročenie
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, mal súd odročiť toto pojednávanie pre dôleţitý
dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Tým, ţe súd prejednal vec v neprítomnosti právneho
zástupcu ţalovaného i ţalovaného, napriek tomu, ţe existoval dôleţitý dôvod na odročenie
pojednávania dňa 24.11.2011 a na tomto pojednávaní aj vo veci rozhodol, odňal ţalovanému
moţnosť konať pred súdom. Bolo porušené právo účastníka na spravodlivý proces, a teda bol
daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., keďţe v konaní došlo k vade
uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Ţalovaný v odvolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené
a je nutné ho povaţovať za nepreskúmateľné, pričom bolo porušené právo účastníka
na právnu istotu a spravodlivé súdne konanie.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo
na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého
jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie, spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba
vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999,
sťaţnosť č. 30544/96, zbierka rozsudkov a rozhodnutí z 1999 - I. tak, ţe rozhodnutie súdu
musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto
povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III.ÚS 209/04 vyslovil,
ţe „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia“.
Najvyšší súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah dospel k záveru,
ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa tieto poţiadavky nespĺňa, a preto je odvolanie
ţalovaného opodstatnené. Záver súdu prvého stupňa o opodstatnenosti nároku ţalobcu
nevyplýva zo skutkových zistení.
Najvyšší súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, a to uznesenie
5 Obo 4/2011, 5 Obo 6/2011-242 z 21. marca 2011, v ktorom konštatoval, ţe pre správne
rozhodnutie sporu je povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie o skutočnostiach
zistených a namietaných ţalovaným a zistiť, či išlo o platné alebo neplatné nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ţalobcom. Len tak je moţné ustáliť,
či sporné nehnuteľnosti boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo
neoprávnene a vylúčiť ich z konkurznej podstaty úpadcu.
Odvolací súd svojim skorším rozhodnutím vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevykonal
v tomto smere ţiadne dokazovanie ohľadom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, pričom vzhľadom na charakter uplatneného práva sa jedná o predbeţnú
otázku, s ktorou je potrebné vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia, pričom poukázal
aj na rozhodnutie najvyššieho súdu z 30. novembra 2009, sp. zn. 1 MObdo V 11/2009
a schválené stanovisko obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 23. novembra
2009, z ktorého vyplýva, ţe pokiaľ sa nepreukáţe opak, hodnoverným a záväzným údajom
katastra nehnuteľností je údaj o práve k nehnuteľnosti. Údaj o vlastníkoch nehnuteľností
je hodnoverný, ale nie záväzný (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 zák. č. 162/1995 Z. z.). V konaní
o vylučovacej ţalobe podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní,
ak správca konkurznej podstaty popiera, ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, zapísanej
do konkurznej podstaty, napriek zápisom ţalobcu ako vlastníka v katastri nehnuteľností,
je potrebné na zistenie tejto skutočnosti vykonať dokazovanie.
Odvolací súd je toho názoru, ţe i rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 24. novembra 2011, č. k. 4 Cbi 18/2008-293 je nedostatočne odôvodnený, a preto
nepreskúmateľný o skutočnostiach, týkajúcich sa vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, vylúčenia ktorých sa ţalobca domáha z konkurznej podstaty. Z rozhodnutia
súdu prvého stupňa nie je moţné zistiť, ako sa vysporiadal s námietkami ţalovaného,
poukazujúcimi na neplatnosť kúpnych zmlúv, ktoré majú byť právnym základom existencie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ţalobcu.
Z odôvodnenia rozhodnutia teda ani nevyplýva, akými úvahami sa súd riadil, keď
dospel k záveru, ţe ţalobca je aktívne legitimovaný na podanie vylučovacej ţaloby.
V odôvodnení rozhodnutia absentuje vysvetlenie, ktoré skutočnosti súd povaţoval pre záver
o dôvodnosti ţaloby za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal
na právoplatné rozsudky Okresného súdu vo Svidníku 6C/376/2000-547 z 24. februára 2010
a č. k. 5C 905/2000-413 zo dňa 22. apríla 2010. Na tieto rozhodnutia poukázal
len formalisticky bez toho, aby uviedol, aký význam majú tieto rozhodnutia pre rozhodnutie
v danej veci a ako tieto rozhodnutia ovplyvnili úvahy súdu o konečnom rozhodnutí.
Z rozsudku Okresného súdu Svidník 6C 376/00-547, na ktoré poukazuje napadnutý rozsudok,
vyplýva, ţe súd ţalobu ţalobcu 1/ (S.B.S.) zamietol z dôvodu, ţe tento účastník nie je aktívne
legitimovaný na podanie ţaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ţalobca 1/
neosvedčil naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, nakoľko aj v prípade, ţe by
bolo určené vlastnícke právo ţalobcu 1/ k sporným nehnuteľnostiam, neodstránilo by to
spornosť, nakoľko na Krajskom súde v Košiciach sa vedie konanie o vylúčenie sporných
nehnuteľností z konkurznej podstaty, preto súd ţalobu ţalobcu 1/ zamietol. Taktieţ
z rozsudku 5C 905/00-413 zo dňa 22. apríla 2010, ktorý vydal Okresný súd vo Svidníku a na
ktorý poukazuje Krajský súd Košice, vyplýva, ţe súd ţalobu ţalobcu 1/ (S.B.S.) zamietol
z dôvodu, ţe u ţalobcu 1/ nie je daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení,
nakoľko aj v prípade, ţe by bolo určené vlastnícke právo ţalobcu 1/ k sporným
nehnuteľnostiam, nebola by týmto rozhodnutím odstránená sporná otázka, či môţu byť
predmetné nehnuteľnosti zapísané do súpisu a speňaţené. Túto spornosť odstráni svojim
rozhodnutím aţ Krajský súd v Košiciach, na ktorom sa uţ vedie konanie o vylúčení sporných
nehnuteľností z konkurznej podstaty. Ţalobca 1/ v danom spore nemal ani aktívnu
legitimáciu. Z uvedeného napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré otázky boli
pre rozhodnutie v danej veci relevantné, ktoré boli riešené uvedenými rozsudkami Okresného
súdu Svidník.
Keďţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje náleţitosti v zmysle ust. § 157
ods. 2 O. s. p., nie je dostatočne odôvodnené, preto je nepreskúmateľné. Postupom súdu bolo
porušené právo účastníka na spravodlivé súdne konanie, v dôsledku čoho mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec mu v súlade s ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil
na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová