Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
645/384918.e12668.pdf
PDF · 118.64 KB
No categories available
5MObdo/8/2011
Najvyšší súd 5 MObdo 8/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ Ing. J.Š.-P., miesto
podnikania: K.Ţ., IČO: X., 2/ S., s. r. o., so sídlom Š.N., IČO: X., 3/ P.-S.,
s. r. o., so sídlom K.T., IČO: X., 4/ P., s. r. o., so sídlom M.B., IČO: X., 5/ S.-E., s. r. o., so
sídlom P.T., všetci ţalobcovia zastúpení Ing. D.K., CSc., bytom T.J. proti ţalovaným: 1/ Z., s.
r. o., B.K., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. C.L., so sídlom Š.T., 2/ E., a. s.,
U.B., IČO: X., o neúčinnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch
pod sp. zn. 8 Cb 64/2010, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2011, č. k. 15 Cob 202/2010-206, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 23. februára 2011, č. k. 15 Cob 202/2010-206 a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 15. júna 2010, č. k. 8 Cb 64/2010-156 rozhodol
tak, ţe návrh ţalobcov 1/ aţ 5/ na určenie, ţe zmluva č. 5701606, uzatvorená medzi
ţalovanými 1/ a 2/ dňa 30. októbra 2008 je voči ţalobcom 1/ aţ 5/ právne neúčinná, zamietol,
pričom ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 1/ trovy konania v sume
313,50 eur a ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ trovy konania v sume
504,52 eur.
Rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k ţalovanému 2/ tým, ţe pasívnu vecnú legitimáciu
v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu prospech, ako aj osoba, ktorá mala z prevzatia záväzku
bez primeraného protiplnenia prospech, za predpokladu, ţe preukáţe niektoré z jeho
dôsledkov podľa § 42a ods. 5 písm. a/ aţ c/ Obč. zákonníka. V zmysle uvedeného ţalovaný 2/
nemal pasívnu vecnú legitimáciu, keďţe osoba majúca prospech z odporovateľného právneho
úkonu bol len ţalovaný 1/.
Vo vzťahu k ţalovanému 1/ konštatoval, ţe v danom prípade nedošlo k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky ţalobcov 1/ aţ 5/, a teda ani k prevzatiu záväzkov bez
primeraného protiplnenia. V konkrétnom prípade išlo o odplatný právny úkon - zmluvu
o dielo za dohodnutú cenu 9 926 021 eur, ktoré ţalovaný 2/ riadne vykonal, avšak ţalovaný 1/
nevyplatil celú dohodnutú sumu za dielo. Celková pohľadávka ţalovaného 2/ voči
ţalovanému 1/ spolu so zmluvnou pokutou predstavuje 2 796 765,62 eur, ktorej zaplatenia
sa domáha na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8 Rob 56/2010.
Proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa ţalovaného 1/ podali v zákonnej lehote
ţalobcovia 1/ aţ 5/ odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. februára 2011, č. k.
15 Cob 202/2010-206 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
Odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí, ţe s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
dospel k záveru, ţe odvolaním napadnutý rozsudok je spravodlivý, vydaný po riadnom zistení
skutkového stavu a správnom právnom posúdení. Súd prvého stupňa rozsudok podrobne
a vyčerpávajúco odôvodnil. Odvolací súd nezistil ţiadny dôvod na to, aby sa odchýlil
od relevantného právneho záveru súdu prvého stupňa.
Odvolací súd ţalovanému 2/ priznal trovy odvolacieho konania v súvislosti
s vyjadrením k podanému odvolaniu a za tento úkon právnej sluţby priznal úspešnému
ţalovanému 2/ 55,74 eur a reţijný paušál 7,21 eur. Ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďţe trovy právneho zastúpenia tento účastník do troch pracovných dní
od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.
Na základe podnetu ţalobcov napadol rozsudok Krajského súdu v Nitre Generálny
prokurátor SR mimoriadnym dovolaním, v ktorom navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu
v Nitre z 23. februára 2011, č. k. 15 Cob 202/2010-206 a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre
na ďalšie konanie.
Podľa názoru generálneho prokurátora rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol
porušený zákon. Generálny prokurátor poukázal na ust. § 1, 2, 3, 157 ods. 2, 159 ods. 1, § 206
ods. 2 O. s. p.
Podľa jeho názoru sa uvedenými ustanoveniami Obč. súdneho poriadku odvolací súd
dôsledne neriadil. V predmetnej veci bolo ţalobcami 1/ aţ 5/ prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu doručené 21. júla 2010 odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany z 15. júna 2010, č. k. 8 Cb 64/2010-156, a to v časti vzťahujúcej
sa k ţalovanému 1/ a ţalobcovia súčasne navrhli, aby odvolací súd rozsudok voči ţalovanému
1/ zrušil. Podľa názoru generálneho prokurátora prvostupňový súd pochybil, keď odvolanie
ţalobcov 1/ aţ 5/, týkajúce sa výslovne ţalovaného 1/, zaslal na vyjadrenie aj právnemu
zástupcovi ţalovaného 2/. Právny zástupca ţalovaného 2/ na základe výzvy zaslal súdu
vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia. Krajský súd v Nitre,
konajúci o odvolaní, úspešnému ţalovanému 2/ priznal trovy odvolacieho konania v sume
55,49 eur za úkon právnej sluţby a 7,21 eur reţijný paušál, hoci ţalovaný 2/ nebol účastníkom
odvolacieho konania.
Z odvolania podaného ţalobcami 1/ aţ 5/ je nesporné, ţe smerovalo výlučne proti
ţalovanému 1/. Keďţe sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých kaţdý má
postavenie samostatného spoločníka v konaní (§ 91 ods. 1 O. s. p.) a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektorých účastníkov, nastávajú odkladné účinky odvolania len v tom výroku
rozhodnutia, ktorý bol odvolaním napadnutý. Rozsudok voči ţalovanému 2/ sa stal
právoplatným. Odvolací súd pochybil, keď so ţalovaným 2/ konal ako s účastníkom
odvolacieho konania a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia. Nesprávny postup oboch
konajúcich súdov mal za následok nesprávne rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov
odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovanému 2/, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f
ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Ďalšieho jeho pochybenia sa dopustil odvolací súd, keď v odôvodnení rozhodnutia sa
v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Takýto postup je podľa
názoru generálneho prokurátora nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Podľa
názoru generálneho prokurátora rozsudok Krajského súdu v Nitre je nepreskúmateľný
a nepresvedčivý a rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo účastníkov
konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zo strany krajského súdu bolo
porušené ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia
zakladá dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.
Odvolací súd pri rozhodovaní porušil zákon, a preto za podmienok uvedených
v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. a § 243f ods. 1 písm. a/
O. s. p. s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p. podal generálny prokurátor na základe
podnetu účastníka konania mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre,
lebo to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov, ktorú nemoţno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Ţalobcovia sa v celom rozsahu stotoţnili s mimoriadnym dovolaním.
K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril ţalovaný 1/ podaním zo dňa 20. decembra
2011. Vo vyjadrení uviedol, ţe rozsudky Okresného súdu Topoľčany i Krajského súdu Nitra
povaţuje za zákonné a správne. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového
stavu, na základe ktorého súd uskutočnil správne právne posúdenie veci a následne správne
a zákonne vo veci rozhodol. Ţalobcovia 1/ aţ 5/ neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali
splnenie podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu. Dôkazom toho je aj tá
skutočnosť, ţe podaným mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor nenapáda meritórnu
stránku rozhodnutia, ale mimoriadne dovolanie smeruje iba proti procesnému postupu
odvolacieho súdu. Ţalovaný 1/ navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol,
lebo nie sú dané dôvody dovolania a ani neexistujú vady konania, pre ktoré by bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť.
K dovolaniu sa vyjadril tieţ ţalovaný 2/ podaním zo dňa 19. decembra 2011. Z obsahu
jeho vyjadrenia vyplýva, ţe dovolanie povaţuje za nedôvodné a rozhodnutia súdov niţších
stupňov za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas
generálnym prokurátorom (§ 243g O. s. p.) na podnet účastníkov konania, preskúmal vec bez
nariadenia dovolacieho pojednávania na podnet účastníka konania (§ 243a ods. 1 O. s. p.
a § 243i ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
treba zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak;
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v § 237 O. s. p. a tieţ
tzv. iných procesných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O. s. p.), ale aj v konaní
o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.),
bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237
O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j. či v danej veci
nejde o nedostatok právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom
konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti
účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom
nesprávne obsadeným). Osobitne sa pritom sústredil na námietku mimoriadneho dovolateľa,
spočívajúcu v tom, ţe účastníkom konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať s tým,
ţe odvolací súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.,
rozhodnutie je nepreskúmateľné, bola porušená zásada spravodlivého konania a rozsudkom
krajského súdu bolo porušené základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle ust. § 237f O. s. p. rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné 3 pojmové znaky;
1/ odňatie moţnosti konať pred súdom,
2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala aj účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem
odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom
je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi
konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, ţe vada konania podľa § 237
písm. f/ O. s. p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II.ÚS 261/06).
V zmysle čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo
na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné (základné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia
závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
V nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe ich integrálnou súčasťou
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom právnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu
(IV.ÚS 115/03, III.ÚS 60/04). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, ţe právo na spravodlivý proces zahŕňa
aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,
ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad (napr. Georgij Diaz V. Grécko z 29. mája 1997, RECUIL III/1997). Povinnosťou
všeobecného súdu je teda uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôkazy, na ktorých
svoje rozhodnutie zaloţil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia (napr. III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06).
V danom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len
na to, ţe podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa je spravodlivý, vydaný po riadnom
zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení, pričom nezistil ţiadny dôvod na to,
aby sa odchýlil od relevantného právneho záveru súdu prvého stupňa. Keďţe sa v celom
rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, povaţuje za nadbytočné tieto
dôvody opätovne uvádzať (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a odkazuje na ne. Podľa názoru najvyššieho
súdu krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď
na podstatné otázky, súvisiace s predmetnom súdnej ochrany a nereagoval ani na jednu
podstatnú odvolaciu námietku, pričom od uvedenej povinnosti ho nemôţe oslobodiť
ani znenie § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré nemoţno aplikovať čisto formálne, ale v spojení s § 157
ods. 2 O. s. p. Rozsudkom krajského súdu bolo podľa názoru najvyššieho súdu porušené
základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p., a preto je dôvodná námietka mimoriadneho dovolateľa, ţe postupom
odvolacieho súdu bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Ako ďalší dovolací dôvod generálny prokurátor uviedol, ţe konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.).
K predmetnej veci bolo ţalobcami 1/ aţ 5/ podané odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany z 15. júna 2010, č. k. 8 Cb 64/2010-156, a to v časti vzťahujúcej
sa k ţalovanému 1/. Ţalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok voči ţalovanému 1/ zrušil.
Krajský súd v Nitre, ako súd konajúci o odvolaní, ţalovanému 2/ priznal trovy
odvolacieho konania v sume 62,70 eur napriek tomu, ţe ţalovaný 2/ nebol účastníkom
odvolacieho konania. Z odvolania, podaného ţalobcami 1/ aţ 5/, je nesporné, ţe smerovalo
výlučne proti ţalovanému 1/. Keď sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých
kaţdý má postavenie samostatného spoločníka v konaní (§ 91 ods. 1 O. s. p.) a odvolanie sa
výslovne vzťahuje len na niektorých účastníkov, nastávajú odkladné účinky odvolania
len v tom výroku rozhodnutia, ktorý bol odvolaním napadnutý. Lehota na podanie odvolania
voči ţalovanému 2/ uplynula 28. júla 2010, teda rozsudok voči nemu sa stal právoplatným.
Odvolací súd pochybil, keď so ţalovaným 2/ konal ako s účastníkom odvolacieho konania
a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia. Nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý
doručoval odvolanie i ţalovanému 2/ a krajského súdu, ktorý so ţalovaným 2/ konal
ako s účastníkom odvolacieho konania, mal za následok nesprávne rozhodnutie v časti
týkajúcej sa trov odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovanému 2/, čím je daný dovolací
dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.
Z uvedených dôvodov vyplýva, ţe Generálny prokurátor Slovenskej republiky
dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/,
b/ O. s. p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a právom chránených záujmov účastníka
konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. a § 243b ods. 3
O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová