Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ Ing. J.Š.-P., miesto

podnikania: K.Ţ., IČO: X., 2/ S., s. r. o., so sídlom Š.N., IČO: X., 3/ P.-S.,

s. r. o., so sídlom K.T., IČO: X., 4/ P., s. r. o., so sídlom M.B., IČO: X., 5/ S.-E., s. r. o., so

sídlom P.T., všetci ţalobcovia zastúpení Ing. D.K., CSc., bytom T.J. proti ţalovaným: 1/ Z., s.

r. o., B.K., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. C.L., so sídlom Š.T., 2/ E., a. s.,

U.B., IČO: X., o neúčinnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. februára 2011, č. k. -206, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 23. februára 2011, č. k. -206 a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 15. júna 2010, č. k. -156 rozhodol

tak, ţe návrh ţalobcov 1/ aţ 5/ na určenie, ţe zmluva č. 5701606, uzatvorená medzi

ţalovanými 1/ a 2/ dňa 30. októbra 2008 je voči ţalobcom 1/ aţ 5/ právne neúčinná, zamietol,

pričom ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 1/ trovy konania v sume

313,50 eur a ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ trovy konania v sume

504,52 eur.

Rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k ţalovanému 2/ tým, ţe pasívnu vecnú legitimáciu

v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal

z odporovateľného právneho úkonu prospech, ako aj osoba, ktorá mala z prevzatia záväzku

bez primeraného protiplnenia prospech, za predpokladu, ţe preukáţe niektoré z jeho

dôsledkov podľa § 42a ods. 5 písm. a/ aţ c/ Obč. zákonníka. V zmysle uvedeného ţalovaný 2/

nemal pasívnu vecnú legitimáciu, keďţe osoba majúca prospech z odporovateľného právneho

úkonu bol len ţalovaný 1/.

Vo vzťahu k ţalovanému 1/ konštatoval, ţe v danom prípade nedošlo k ukráteniu

uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky ţalobcov 1/ aţ 5/, a teda ani k prevzatiu záväzkov bez

primeraného protiplnenia. V konkrétnom prípade išlo o odplatný právny úkon - zmluvu

o dielo za dohodnutú cenu 9 926 021 eur, ktoré ţalovaný 2/ riadne vykonal, avšak ţalovaný 1/

nevyplatil celú dohodnutú sumu za dielo. Celková pohľadávka ţalovaného 2/ voči

ţalovanému 1/ spolu so zmluvnou pokutou predstavuje 2 796 765,62 eur, ktorej zaplatenia

sa domáha na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. .

Proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa ţalovaného 1/ podali v zákonnej lehote

ţalobcovia 1/ aţ 5/ odvolanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. februára 2011, č. k.

-206 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa

Odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí, ţe s prihliadnutím na ust.

dospel k záveru, ţe odvolaním napadnutý rozsudok je spravodlivý, vydaný po riadnom zistení

skutkového stavu a správnom právnom posúdení. Súd prvého stupňa rozsudok podrobne

a vyčerpávajúco odôvodnil. Odvolací súd nezistil ţiadny dôvod na to, aby sa odchýlil

od relevantného právneho záveru súdu prvého stupňa.

Odvolací súd ţalovanému 2/ priznal trovy odvolacieho konania v súvislosti

s vyjadrením k podanému odvolaniu a za tento úkon právnej sluţby priznal úspešnému

ţalovanému 2/ 55,74 eur a reţijný paušál 7,21 eur. Ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keďţe trovy právneho zastúpenia tento účastník do troch pracovných dní

od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.

Na základe podnetu ţalobcov napadol rozsudok Krajského súdu v Nitre Generálny

prokurátor SR mimoriadnym dovolaním, v ktorom navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu

v Nitre z 23. februára 2011, č. k. -206 a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre

na ďalšie konanie.

Podľa názoru generálneho prokurátora rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol

porušený zákon. Generálny prokurátor poukázal na ust. § 1, 2, 3, 157 ods. 2, 159 ods. 1, § 206

ods. 2

Podľa jeho názoru sa uvedenými ustanoveniami Obč. súdneho poriadku odvolací súd

dôsledne neriadil. V predmetnej veci bolo ţalobcami 1/ aţ 5/ prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu doručené 21. júla 2010 odvolanie proti rozsudku

Okresného súdu Topoľčany z 15. júna 2010, č. k. -156, a to v časti vzťahujúcej

sa k ţalovanému 1/ a ţalobcovia súčasne navrhli, aby odvolací súd rozsudok voči ţalovanému

1/ zrušil. Podľa názoru generálneho prokurátora prvostupňový súd pochybil, keď odvolanie

ţalobcov 1/ aţ 5/, týkajúce sa výslovne ţalovaného 1/, zaslal na vyjadrenie aj právnemu

zástupcovi ţalovaného 2/. Právny zástupca ţalovaného 2/ na základe výzvy zaslal súdu

vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom vyčíslil aj trovy právneho zastúpenia. Krajský súd v Nitre,

konajúci o odvolaní, úspešnému ţalovanému 2/ priznal trovy odvolacieho konania v sume

55,49 eur za úkon právnej sluţby a 7,21 eur reţijný paušál, hoci ţalovaný 2/ nebol účastníkom

odvolacieho konania.

Z odvolania podaného ţalobcami 1/ aţ 5/ je nesporné, ţe smerovalo výlučne proti

ţalovanému 1/. Keďţe sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých kaţdý má

postavenie samostatného spoločníka v konaní ( ) a odvolanie sa výslovne

vzťahuje len na niektorých účastníkov, nastávajú odkladné účinky odvolania len v tom výroku

rozhodnutia, ktorý bol odvolaním napadnutý. Rozsudok voči ţalovanému 2/ sa stal

právoplatným. Odvolací súd pochybil, keď so ţalovaným 2/ konal ako s účastníkom

odvolacieho konania a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia. Nesprávny postup oboch

konajúcich súdov mal za následok nesprávne rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov

odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovanému 2/, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f

ods. 1 písm. b/

Ďalšieho jeho pochybenia sa dopustil odvolací súd, keď v odôvodnení rozhodnutia sa

v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Takýto postup je podľa

názoru generálneho prokurátora nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania. Podľa

názoru generálneho prokurátora rozsudok Krajského súdu v Nitre je nepreskúmateľný

a nepresvedčivý a rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo účastníkov

konania na súdnu ochranu podľa SR. Zo strany krajského súdu bolo

porušené ust. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

zakladá dovolací dôvod podľa v spojení s

Odvolací súd pri rozhodovaní porušil zákon, a preto za podmienok uvedených

v v spojení s a

s poukazom na ust. podal generálny prokurátor na základe

podnetu účastníka konania mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre,

lebo to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov, ktorú nemoţno

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Ţalobcovia sa v celom rozsahu stotoţnili s mimoriadnym dovolaním.

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril ţalovaný 1/ podaním zo dňa 20. decembra

2011. Vo vyjadrení uviedol, ţe rozsudky Okresného súdu Topoľčany i Krajského súdu Nitra

povaţuje za zákonné a správne. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového

stavu, na základe ktorého súd uskutočnil správne právne posúdenie veci a následne správne

a zákonne vo veci rozhodol. Ţalobcovia 1/ aţ 5/ neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali

splnenie podmienok pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu. Dôkazom toho je aj tá

skutočnosť, ţe podaným mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor nenapáda meritórnu

stránku rozhodnutia, ale mimoriadne dovolanie smeruje iba proti procesnému postupu

odvolacieho súdu. Ţalovaný 1/ navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol,

lebo nie sú dané dôvody dovolania a ani neexistujú vady konania, pre ktoré by bolo potrebné

napadnuté rozhodnutie zrušiť.

K dovolaniu sa vyjadril tieţ ţalovaný 2/ podaním zo dňa 19. decembra 2011. Z obsahu

jeho vyjadrenia vyplýva, ţe dovolanie povaţuje za nedôvodné a rozhodnutia súdov niţších

stupňov za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas

generálnym prokurátorom ( ) na podnet účastníkov konania, preskúmal vec bez

nariadenia dovolacieho pojednávania na podnet účastníka konania (

a ) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

treba zrušiť.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak;

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v a tieţ

tzv. iných procesných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď ), ale aj v konaní

o mimoriadnom dovolaní (viď v spojení s ),

bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237

, zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t. j. či v danej veci

nejde o nedostatok právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom

nesprávne obsadeným). Osobitne sa pritom sústredil na námietku mimoriadneho dovolateľa,

spočívajúcu v tom, ţe účastníkom konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať s tým,

ţe odvolací súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil v súlade s ust. ,

rozhodnutie je nepreskúmateľné, bola porušená zásada spravodlivého konania a rozsudkom

krajského súdu bolo porušené základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa

.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle ust. rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné 3 pojmové znaky;

1/ odňatie moţnosti konať pred súdom,

2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala aj účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem

odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom

je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi

konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, ţe vada konania podľa § 237

písm. f/ znamená porušenie , ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. ).

V zmysle čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (základné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

V nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe ich integrálnou súčasťou

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom právnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu

(, ). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, ţe právo na spravodlivý proces zahŕňa

aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená,

ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny

prípad (napr. Georgij Diaz V. Grécko z 29. mája 1997, RECUIL III/1997). Povinnosťou

všeobecného súdu je teda uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôkazy, na ktorých

svoje rozhodnutie zaloţil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak

skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia (napr. , ).

V danom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len

na to, ţe podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa je spravodlivý, vydaný po riadnom

zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení, pričom nezistil ţiadny dôvod na to,

aby sa odchýlil od relevantného právneho záveru súdu prvého stupňa. Keďţe sa v celom

rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, povaţuje za nadbytočné tieto

dôvody opätovne uvádzať ( ) a odkazuje na ne. Podľa názoru najvyššieho

súdu krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď

na podstatné otázky, súvisiace s predmetnom súdnej ochrany a nereagoval ani na jednu

podstatnú odvolaciu námietku, pričom od uvedenej povinnosti ho nemôţe oslobodiť

ani znenie , ktoré nemoţno aplikovať čisto formálne, ale v spojení s

ods. 2 Rozsudkom krajského súdu bolo podľa názoru najvyššieho súdu porušené

základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. f/ , a preto je dôvodná námietka mimoriadneho dovolateľa, ţe postupom

odvolacieho súdu bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Ako ďalší dovolací dôvod generálny prokurátor uviedol, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

K predmetnej veci bolo ţalobcami 1/ aţ 5/ podané odvolanie proti rozsudku

Okresného súdu Topoľčany z 15. júna 2010, č. k. -156, a to v časti vzťahujúcej

sa k ţalovanému 1/. Ţalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok voči ţalovanému 1/ zrušil.

Krajský súd v Nitre, ako súd konajúci o odvolaní, ţalovanému 2/ priznal trovy

odvolacieho konania v sume 62,70 eur napriek tomu, ţe ţalovaný 2/ nebol účastníkom

odvolacieho konania. Z odvolania, podaného ţalobcami 1/ aţ 5/, je nesporné, ţe smerovalo

výlučne proti ţalovanému 1/. Keď sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých

kaţdý má postavenie samostatného spoločníka v konaní ( ) a odvolanie sa

výslovne vzťahuje len na niektorých účastníkov, nastávajú odkladné účinky odvolania

len v tom výroku rozhodnutia, ktorý bol odvolaním napadnutý. Lehota na podanie odvolania

voči ţalovanému 2/ uplynula 28. júla 2010, teda rozsudok voči nemu sa stal právoplatným.

Odvolací súd pochybil, keď so ţalovaným 2/ konal ako s účastníkom odvolacieho konania

a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia. Nesprávny postup súdu prvého stupňa, ktorý

doručoval odvolanie i ţalovanému 2/ a krajského súdu, ktorý so ţalovaným 2/ konal

ako s účastníkom odvolacieho konania, mal za následok nesprávne rozhodnutie v časti

týkajúcej sa trov odvolacieho konania vo vzťahu k ţalovanému 2/, čím je daný dovolací

dôvod podľa

Z uvedených dôvodov vyplýva, ţe Generálny prokurátor Slovenskej republiky

dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s ,

b/ , keďţe to vyţadovala ochrana práv a právom chránených záujmov účastníka

konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. a

v spojení s napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová