Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/169/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. Ľ. R., 2/ B.O.,

zastúpených JUDr. M. R., PhD., advokátom v B., , proti žalovanému L. T., zastúpenému Mgr.

P. L., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B. B., , o určenie vlastníctva k

pozemkom, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov

1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 2011, sp.zn. 13 Co

5/2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. marca 2011, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom z 20. októbra 2010, č.k. -248 určil, že

2

nehnuteľnosť – pozemok KN-C, parc. č. X. o výmere 164 m, zastavané plochy a nádvoria,

nachádzajúca sa v obci B., okres B., katastrálne územie B., zapísanej na LV č. X. Správy

katastra B. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v ½ a žalovaného v ½. Zároveň určil,

2

že nehnuteľnosť – pozemok KN-C, parc. č. X. o výmere 147 m, zastavaná plocha,

nachádzajúca sa v obci B., okres B., katastrálne územie B., zapísanej na LV č. X. Správy

katastra B. je vo výlučnom vlastníctve žalobcu 2/. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť

žalobcovi 1/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 394,80 € v lehote 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 132 ods. 1, § 134

ods. 1, 2, 3, 4 . Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že pôvodná žalovaná (právna predchodkyňa žalovaného) nemohla nadobudnúť vlastnícke

právo vydržaním k uvedeným parcelám X. v celosti, len v 1/2, ako to bolo deklarované

v osvedčení o vydržaní, pretože nehnuteľnosti zakúpila spoločne s právnou predchodkyňou

žalobcu 1/, každá v 1/2, takto ich aj užívali, čo nepoprela ani samotná pôvodná žalovaná.

Nehnuteľnosti na parc. č X., X. sú nepochybne vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorý ich nadobudol

vydržaním, čo bolo konštatované v notárskej zápisnici N 132/95, Nz 403/95 zo dňa

13. septembra 1995, kde titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva bol v zmysle zák.

č. protokol o prechode vlastníctva vecí z bývalého ONV Banská Bystrica

na O.B. v zmysle § 14 cit. zákona, ako aj konštatovaný užívací stav osadníckych elaborátov

a oprávnená držba obce, čo sa napokon premietlo aj v LV č. X.. Uviedol, že pokiaľ sa týka

parcely KN-C č. X., podľa geometrického plánu súčasný právny stav svedčí v prospech

žalobcu 1/ a v prospech pôvodnej žalovanej, pre každého v 1/2. Ak bola časť parcely KN-C č.

2

X. o výmere 77 mz nejakých dôvodov pričlenená k parc. KN-C X., mohlo tak byť

vykonané len zákonným spôsobom. Iný spôsob nemôže požívať právnu ochranu a teda je aj

v rozpore s . Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd upravenej

žalobe žalobcov 1/, 2/ po pripustení tejto zmeny súdom vyhovel v plnom rozsahu, pričom

naliehavý právny záujem videl vtom, že inou, ako súdnou cestou, vlastníctvo

k nehnuteľnostiam usporiadať nemožno. Súd sa nestotožnil s názorom pôvodnej žalovanej, že

pokiaľ žalobca 2/ mieni nehnuteľnosti odpredať z dôvodu lepšieho hospodárskeho využitia,

nemá na vyriešení sporu naliehavý právny záujem. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej

uviedol, že súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutočností platných v čase rozhodnutia

vo veci a v prípade určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú vedené v príslušnom

katastrálnom operáte s určitým číselným označením parciel, ich výmerou, druhom a zároveň

geometrickým vymedzením podľa skutočného stavu v prírode je nevyhnutné, aby spolu

s navrhovanou zmenou, ak sa má dotknúť výmery, účastník doložil a navrhol aj zmenu

zakreslenia parcely tak, aby zmena výmery zodpovedala aj určitému posunu hraníc. Je

z technického hľadiska nemysliteľné, aby sa výmera pozemku zmenila oproti aktuálnemu

stavu podľa katastra nehnuteľností bez zmeny hraníc. Keďže žalobcovia 1/, 2/ predložili súdu

geometrický plán č. 00634808-020/10, ktorý korešponduje so zmenou hraníc a výmerou

pozemkov, ktoré sú v skutočnosti užívané, súd vyhovel žalobe žalobcov 1/, 2/ po pripustení

zmeny žaloby (jej petitu). Uviedol, že na základe tohto rozhodnutia príslušná správa katastra

vykoná navrhovanú zmenu vo výmerách pozemkov, súčasne vykoná zmenu v katastrálnej

mape a v príslušnom geometrickom operáte katastra nehnuteľností tak, aby hranice so

susediacimi pozemkami zodpovedali novým výmerám. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 22. marca

2011, sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil

tak, že žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť

žalovanému každý zvlášť trovy prvostupňového a druhostupňového konania v sumách

po 140,01 € a to do rúk jeho právneho zástupcu Mgr. P.L., do troch dní. Uviedol, že

predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom – parc. č. CKN X. a X. v kat.

úz. B., pričom obe parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 00634808-020/10. Ako

žalovaný je v konaní označený L. T.. Podľa ust. v odvolacom konaní je

vylúčený inštitút zámeny účastníkov konania ( ). Z povahy odvolacieho

konania ako konania preskúmavacieho je v zásade vylúčené, aby došlo k zámene v okruhu

účastníkov konania až v odvolacom konaní, pretože tým by sa úplne zmarili výsledky konania

pred súdom prvého stupňa. Z geometrického plánu č. 00634808-020/10 vyplýva, že pozemok

2

– parcela č. X. s výmerou 147 mbol vytvorený z parcely č. X. (odčlenený ako diel 3)

2

a z parcely č. X. s výmerou 119 m(odčlenený ako diel 4). Ako vlastníčka parciel č. X. a X.

bola zapísaná v liste vlastníctva č. X. v celosti H. T.. Žalovaný L. T. (dedič H. T.) uzavrel

s Mgr. Z. F. kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemkov – parc. č. CKN X a X. Právne

účinky vkladu nastali dňa 21. júna 2010. Týmto dňom vznikli aj vecnoprávne účinky vkladu –

zmena v osobe vlastníka (). Podľa odvolacieho súdu potom vlastníctvo svedčí nie

pre žalovaného L. T., ale pre nadobúdateľku Mgr. Z. F.. V odvolacom konaní ale nie je

možná zámena účastníkov konania ( ) Žalovaný L. T. už nie je

v hmotnoprávnom vzťahu k žalobcom 1/, 2/ – nie je pasívne vecne legitimovaný. Pre uvedený

nedostatok odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na ustanovenie , veta prvá, podľa

ktorého účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností

návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva

k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Potom

správa katastra zapíše začatie takéhoto konania s poznámkou, ktorá má informatívny (nie

obmedzujúci) charakter. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takéhoto súdneho konania,

ktorého začatie bolo zapísané v katastri nehnuteľností, môže byť predmetom zmluvy

o prevode nehnuteľností. Cieľom zápisu tejto informatívnej poznámky do katastra

nehnuteľností, je ale chrániť prípadných nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí tak mohli mať

vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Táto

poznámka sa v katastri nehnuteľnosti nezapisuje ex offo, ale len na návrh žalobcu. Potom

podľa ustanovenia výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva

k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou,

prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov

zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti

a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto

súdnom konaní. Po zápise poznámky podľa ust. do katastra nehnuteľností je teda

výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti (vlastníckeho práva)

záväzný nielen pre žalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto

nehnuteľnosti od žalovaného prípadne jeho právneho nástupcu v priebehu súdneho konania.

Žalobcovia 1/, 2/ ale nepodali na príslušnej správe katastra návrh na zápis začatia súdneho

konania.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu podali dovolanie

žalobcovia 1/, 2/, ktorí navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil,

alternatívne zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Prípustnosť dovolania odôvodnili

ustanovením tvrdiac, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť, že odvolací súd nerozhodol o návrhu

na zámenu účastníkov konania, v dôsledku čoho následne nesprávne interpretoval a chybne

aplikoval ustanovenie v spojení s a dospel k mylnému záveru

o tom, že podľa je inštitút zámeny účastníctva v odvolacom konaní

neprípustný. Mali za to, že odvolací súd tiež nesprávne aplikoval ustanovenie § 92 ods. 4

, ktoré sa podľa názoru dovolateľov 1/, 2/ na vzniknutú procesnú situáciu aplikovať

nemôže. Podľa ide totiž o zámenu účastníctva v konaní iniciovanú

bez ďalšieho len procesnou aktivitou samotných účastníkov konania, kým v danom prípade

malo ísť o zámenu účastníctva v konaní podľa a Za odňatie možnosti

konať pred súdom považovali tiež skutočnosť, že až doručením napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu sa im dalo na vedomie, že protistrana je právne zastúpená advokátom, hoci

odvolanie ešte podávala vo vlastnom mene a o žiadnom ďalšom procesnom úkone už

informovaní neboli. Protistrana teda vykonala procesný úkon, ku ktorému sa v rozpore s § 42

ods. 3 nemali možnosť vyjadriť, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkom

konania pred súdom ( , ). Mali tiež za to,

že odvolací súd dospel k nesprávnym právnym záverom ohľadne zápisu informatívnej

poznámky do katastra nehnuteľností. V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny

stav veci.

Žalovaný považoval dovolanie žalobcov 1/, 2/ za nedôvodné v celom rozsahu

a navrhol ho zamietnuť a žalobcov 1/, 2/ zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa , a dospel k záveru, že

dovolanie žalobcov 1/, 2/ je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je

postihnuté vadou podľa ; podľa dovolacieho súdu totiž postupom

odvolacieho súdu bola žalobcom 1/, 2/ odňatá možnosť konať pred súdom.

stojí na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.

Sudcov iný právny názor, než je názor účastníkov konania môže súd účastníkom v priebehu

konania oznámiť. Účelom oboznámenia účastníkov konania s tzv. predbežným právnym

posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné skutočnosti tak, aby sa vyslovený

predbežný názor sudcu potvrdil alebo vyvrátil.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy k ,

bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa

v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého

ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo

na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať

a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2

súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností a to tým spôsobom, aby

účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho

posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo

vyvrátiť ().

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej (poučovacej)

povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj

po podaní odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď

odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhovel žalobe, keď s poukazom

na ustanovenia , , , , dospel k záveru, že

pôvodná žalovaná (právna predchodkyňa žalovaného) nemohla nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním k uvedeným parcelám X. v celosti, len v 1/2, ako to bolo deklarované v osvedčení

o vydržaní, pretože nehnuteľnosti zakúpila spoločne s právnou predchodkyňou žalobcu 1/,

každá v 1/2, takto ich aj užívali. Nehnuteľnosti na parc. č X, X. sú

vo vlastníctve žalobcu 2/, ktorý ich nadobudol vydržaním, čo bolo konštatované v notárskej

zápisnici N 132/95, Nz 403/95 zo dňa 13. septembra 1995. Mal za to, že pokiaľ ide o parcelu

KN-C č. X. podľa geometrického plánu súčasný právny stav svedčí v prospech žalobcu 1/

a v prospech pôvodnej žalovanej, pre každého v 1/2. Ak bola časť parcely KN-C č.

2

X.o výmere 77 mz nejakých dôvodov pričlenená k parc. KN-C č. X., mohlo tak byť

vykonané len zákonným spôsobom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom

na skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ v odvolacom konaní predložili súdu geometrický plán

č. 00634808-020/10, ktorý korešponduje so zmenou hraníc a výmerou pozemkov, ktoré sú

v skutočnosti užívané, súd upravenej žalobe žalobcov 1/, 2/ po pripustení tejto zmeny súdom

vyhovel v plnom rozsahu, pričom naliehavý právny záujem videl v tom, že inou, ako súdnou

cestou, vlastníctvo k nehnuteľnostiam usporiadať nemožno.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že

žalovaný L. T. už nie je v hmotnoprávnom vzťahu k žalobcom 1/, 2/ – nie je pasívne vecne

legitimovaný a podľa ust. v odvolacom konaní nie je možná zámena

účastníkov konania ( ). Konštatoval, že žalovaný L. T. uzavrel s Mgr. Z. F.

kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemkov – parc. č. CKN X. a X., pričom právne účinky

vkladu nastali dňa 21. júna 2010 a týmto dňom vznikli aj vecnoprávne účinky vkladu – zmena

v osobe vlastníka X. Podľa odvolacieho súdu potom vlastníctvo svedčí nie pre žalovaného L.

T., ale

pre nadobúdateľku Mgr. Z. F.. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ nepodali na

príslušnej správe katastra návrh na zápis začatia súdneho konania podľa § 44a, veta prvá,

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa bol toho názoru, že v danom

prípade ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pričom zámena účastníkov

konania v zmysle ustanovenia je v odvolacom konaní vylúčená (

ods. 1 ) a žalobcovia 1/, 2/ nepodali na príslušnej správe katastra návrh na zápis začatia

súdneho konania podľa , veta prvá, V súlade s ustanovením

mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu uvedených ustanovení

vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval a žalobcom 1/, 2/

nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný

postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia

Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje

rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého

stupňa; pričom žalobcovia v danej procesnej situácii nemali možnosť namietať správnosť

„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací

súd nepostupoval podľa a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto

ustanovenia nesplnil. Tým žalobcom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadrili k možnému použitiu

toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité,

a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi

konania možnosť pred súdom konať v zmysle (pozn. tento záver bol

prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 16. mája

2011, pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp.zn.

).

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcov 1/, 2/

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutom výroku podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. marca 2012

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová