Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžp/29/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci ţalobcu: L., so sídlom T., IČO: X., zastúpený: JUDr. I. R., advokátka so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie -rozkl. zo dňa 26. júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného č. 3480/2008-2.1/KD zo dňa 21. apríla 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 10. decembra 2008, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -72 zo dňa 10. decembra 2008 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 103/2008-rozkl. zo dňa 26. júna 2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného č. 3480/2008-2.1/KD zo dňa 21. apríla 2008 podľa z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 202,67 €

do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. I. R., advokátka, K.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania -rozkl. zo dňa 26.06.2008, ktorým ţalovaný zamietol rozklad podaný ţalobcom proti rozhodnutiu ţalovaného, odboru ochrany prírody č. 3480/2008-2.1/KD zo dňa 21.04.2008, ktorým

nepriznal podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ţalobcovi postavenie účastníka konania vo veci ţiadosti S., v konaní o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného ţivočícha – medveďa hnedého s odôvodnením, ţe skutočnosť neexistencie právnej normy, ktorá by priznávala zdruţeniam s právnou subjektivitou postavenie účastníka konania v správnych konaniach na úseku ochrany prírody a krajiny (absencia procesnej legitimácie) znemoţňuje domáhania sa takéhoto postavenia týmto subjektom.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov celého konania. Namietal, ţe v konaní pred správnymi orgánmi sa doţadoval priznania postavenia účastníka konania na základe Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia publikovaného v zbierke (ďalej aj „“) a porušenie svojich práv rozhodnutím ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vyvodzoval z porušenia práv zakotvených v uvedenom článku Aarhuského dohovoru, teda mal mať prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umoţňujúci mu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom Slovenskej republiky v oblasti ţivotného prostredia. Ţalobca svoje právo byť účastníkom konania v konaniach vedených pred prvostupňovým správnym orgánom aj ţalovaným vyvodzoval z ustanovenia Aarhuského dohovoru, ktorý ako je to zrejmé z jeho exaktnej formulácie, zaručuje členom verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, umoţňujúcemu napadnutie úkonov súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti ţivotného prostredia bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 10.12.2008 v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, ţe v danom prípade nebola splnená podmienka podľa a 3 Aarhuského dohovoru na to, aby sa ţalobca stal účastníkom konania, pretoţe nebol splnený predpoklad podľa vnútroštátneho práva ( ), nejde o rozhodnutie podľa uvedeného dohovoru, ani o rozhodnutie, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom. Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je daná moţnosť verejnosti napadnúť akékoľvek porušenie právnych predpisov v oblasti ţivotného prostredia, ktorého sa dopustil buď orgán verejnej moci alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba. Preskúmanie úkonu alebo opomenutia, ktoré je v rozpore s vnútroštátnym právom môţe vykonať štátny orgán alebo súd. Podľa implementačného sprievodcu k nemá uvedený dohovor vplyv na právo zmluvných strán (strán dohovoru) ustanoviť kritériá, na základe ktorých môţu mať členovia verejnosti prístup ku konaniam o vymáhaní práva ţivotného prostredia. Tento záväzok môţe byť splnený napríklad ustanovením moţnosti iniciovať správne konanie (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, podnet na podanie protestu prokurátora).

Najvyšší súd Slovenskej republiky pôvodným rozsudkom sp. zn. zo dňa

27.08.2009 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -72 zo dňa 10.12.2008. Senát v rámci svojej rozhodovacej činnosti vychádzal z tohto, ţe nemá priamy účinok. Za účelom deklarovania svojej právnej praxe senát publikoval rozsudok [L.] v ASPI JUD34577SK s právnou vetou, podľa ktorej „Aarhuský dohovor v ním neuvedených činnostiach nezakladá právo účasti zainteresovanej verejnosti

vo forme účastníka správneho konania“. Z tohto dôvodu vec Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbeţnej otázke nepredloţil. Keďţe Súdny dvor podáva výklad iba európskeho práva, najvyšší súd mal za to, ţe poloţiť predbeţnú otázku zhodnú s druhou vetou odpovede Súdneho dvora EU samostatne nemohol, pretoţe sa týkala výkladu národných procesných predpisov, stanovujúcich okruh účastníkov správneho konania.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. -61 zo dňa

03.11.2011 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.08.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom sťaţnosti v konaní pred ústavným súdom bola ţalobcom namietaná rozdielna rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu týkajúca sa procesného postupu v súvislosti s nepredloţením prejudiciálnej otázky v prejednávanej veci, pričom v identickej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. bolo konanie prerušené a Súdnemu dvoru boli predloţené predbeţné otázky. Ústavný súd dospel k záveru, ţe najvyšší súd v posudzovanej veci mal povinnosť predloţiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru a v predmetnom konaní tak neurobil, pričom nesplnenie tejto povinnosti malo zároveň zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci samej (najvyšší súd ţalobcovmu odvolaniu nevyhovel), tak tým ,,zbavil“ ţalobcu práva, aby sa súčasťou právneho základu pre meritórne rozhodnutie v predmetnom konaní stal výklad práva Európskej únie uskutočnený Súdnym dvorom. Ústavný súd vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, aby opätovne rozhodol v súlade s výkladom práva Európskej únie podaným Súdnym dvorom v rozsudku C-240/09 z 8. marca 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa veta prvá a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa veta prvá zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ţalovaného zrušil podľa , pretoţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prejednávanej veci bola spornou procesná otázka, či ţalobca ako zdruţenie, ktorého

cieľom je ochrana ţivotného prostredia mať procesné práva účastníka správneho konania, v správnom konaní týkajúcom sa povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného ţivočícha – medveďa hnedého. Procesného postavenia účastníka konania sa žalobca domáhal na základe tvrdeného priameho účinku Aarhuského dohovoru, keďţe dikcia , v znení účinnom do 30.04.2010, mu priznávala iba postavenie zúčastnenej osoby.

Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 [L.] zo dňa 08.03.2011 rozhodol, ţe

„Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu ţivotného prostredia, akou je L., napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci

správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti ţivotného prostredia.“

Senát pre ďalší procesný postup v konaní z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie

stanovil nasledovné závery.

1. Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priame účinky. Nemohol byť preto

právnym základom pre zaloţenie postavenia účastníka správneho konania pre ţalobcu tak, ako to tvrdil v ţalobe.

2. Súdny dvor však mimo priameho účinku Aarhuského dohovoru jasne povedal,

ţe ide o otázku výkladu národných procesných predpisov, ktoré musia byť vykladané tak, aby bola zabezpečená realizácia hmotného práva Európske únie.

Podľa v znení účinnom do 30.04.2010 na konanie

podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení účinnom do 30.04.2010

účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len ţiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Zdruţenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do siedmich dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou.

Podľa ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe

tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa čl. 12 ods. 1 písm. a/ smernice o biotopoch členské štáty prijmú potrebné

opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany ţivočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a/ v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakáţu všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode.

Podľa čl. 16 ods. 1 smernice o biotopoch za predpokladu, ţe existuje uspokojivá

alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môţu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a/ a b/ z dôvodov uvedených pod písmenom a/ aţ e/.

Príloha IV smernice o biotopoch, ktorá sa týka ţivočíšnych a rastlinných druhov,

o ktoré má Spoločenstvo záujem a vyţadujú prísnu ochranu, uvádza aj druh ,,Ursus arctos“.

Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011

senát odvolacieho súdu extenzívnym eurokonformným výkladom vnútroštátneho práva, priznal ţalobcovi ako zúčastnenej osobe rovnaký rozsah práv ako by mal v postavení účastníka správneho konania. Účastník konania podľa

je osoba, ktorá je nositeľom zákonného práva, právom chráneného záujmu alebo povinnosti (ktoré vyplýva z hmotnoprávneho predpisu) a o takomto práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti je oprávnený rozhodovať správny orgán. Vnútroštátny orgán aplikácie práva sa vţdy musí usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva (výklad v súlade s komunitárnym právom). Vnútroštátny súd môţe prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu. Napriek tomu, ţe Súdny dvor Európskej únie vyslovil, ţe čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie, bolo potrebné extenzívnym výkladom rozšíriť vyššie uvedenú definíciu účastníka správneho konania a rovnaký rozsah práv ako má účastník konania priznať aj iným osobám (najmä právo podať ţalobu určenú na zabezpečenie ochrany práv) s cieľom zaistiť účinnú ochranu ţivotného prostredia.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie a náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe ţalobca má s účinnosťou od vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora EU (t.j. od 08.03.2011) postavenie účastníka správneho konania. Dovtedy neexistoval prameň práva, na základe ktorého by súd mohol vysloviť, ţe ţalobcovi patrí postavenie účastníka s ohľadom na SR. nemá priamy účinok, a preto pred rozsudkom Súdneho dvora súdy i správne orgány nemali prameň práva, podľa ktorého by mohli v prospech ţalobcu rozhodnúť.

Pre úplnosť je nevyhnutné doplniť, ţe okrem

iného novelizoval i ustanovenie s účinnosťou od 01.05.2010.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s a veta prvá tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov konania.

Ţalobca si podaním zo dňa 16.10.2008, doručeným krajskému súdu dňa 20.10.2008,

na náhradu uplatnil trovy konania na súde prvého stupňa, a to trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby: prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 1.465,-Sk, ţaloba zo dňa 08.09.2008 vo výške 1.465,-Sk, 2x reţijný paušál vo výške 2 x 190,-Sk, spolu 3.310,- Sk + 19% DPH, celkom trovy právneho zastúpenia na súde prvého stupňa vo výške 3.938,90 Sk, t.j. 130,75 €. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené a priznané v súlade s v spojení s , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom v čase vykonania právnych sluţieb.

Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde si úspešný ţalobca uplatnil podaním

zo dňa 20.03.2009, doručeným najvyššiemu súdu dňa 23.03.2009, za 1 úkon právnej sluţby - odvolanie zo dňa 04.02.2009 vo výške 53,49 € a reţijný paušál 6,95 €, spolu 60,44 + 19% DPH, celkom trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde vo výške 71,92 €, pričom boli uplatnené a priznané podľa v spojení s , a vyhlášky č. v znení účinnom v čase vykonania právnej sluţby.

Celkom boli priznané ţalobcovi na náhradu tieto trovy konania 130,75 € + 71,92 € =

202,67 €, ktoré je povinný zaplatiť ţalovaný na účet JUDr. I. R. č. účtu: X. vedený v S., a.s., VS: X..

Ţalobcovi súd nepriznal na náhradu odmenu za dva úkony právnej sluţby, ktoré

si uplatnil v písomnom podaní zo dňa 07.03.2012, a to podanie zo dňa 20.03.2009, uplatnený vo výške jednej polovice výpočtového základu podľa vyhlášky č. , t.j. 26,75 € a reţijný paušál 6,95 € spojený s uvedeným úkonom a podanie návrhu na prerušenie konania zo dňa 28.09.2009, uplatnený vo výške jednej polovice výpočtového základu podľa vyhlášky č. , t.j. 57,95 € a reţijný paušál 6,95 € spojený s uvedeným úkonom. Súd nevyhodnotil podanie ţalobcu zo dňa 20.03.2009 ako úkon podľa vyhlášky č. , za ktorý by advokátovi patrila odmena podľa citovanej vyhlášky, pretoţe týmto podaním ţalobca poukázal na novelu a keďţe súd pozná právo, nešlo o nevyhnutný úkon ţalobcu, ktorým by oznamoval súdu skutočnosti, ktoré by mu neboli známe a ani o ţiaden z úkonov podľa vyhlášky č. Ďalej súd nepriznal ţalobcovi odmenu za úkon – podanie návrhu na prerušenie konania zo dňa 28.09.2009, keďţe bol vykonaný aţ po vyhlásení rozsudku najvyššieho súdu dňa 27.08.2009.

Ţalobcovi nebola priznaná náhradu za súdny poplatok 1,50 €, ktorý bol vyrubený

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -113 zo dňa 27.11.2009 právnemu zástupcovi ţalobcu za podania urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a ktorý právny zástupca ţalobcu zaplatil. Podľa vety prvej a poslednej o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov o vrátení tohto poplatku rozhodne krajský súd, pretoţe právny zástupca ţalobcu nebol povinný platiť súdny poplatok. Poplatková povinnosť nevzniká právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorý vykonáva úkony v konaní v mene ţalobcu. (judikované v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.11.2011). Ţalobca bol v konaní ex lege oslobodený od súdnych poplatkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 06. marca 2012

JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková