Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Bc. Z., bytom P., zast.:

JUDr. J., advokátom so sídlom K., proti žalovanému. Colné riaditeľstvo SR, Mierová 23,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10130/2009-1409

z 5.5.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -53

zo dňa 21. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -53 zo dňa 21.októbra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie žalovaného

č. 10130/2009-1409 zo dňa 5.5.2009, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie riaditeľa Colného úradu v Michalovciach č. -5334 zo dňa 13.1.2009,

ktorým bol žalobca podľa o štátnej službe colníkov

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov prepustený

zo služobného pomeru colníka v stálej štátnej službe vo funkcii hlavný colný referent,

pre hrubé porušenie základných povinností stanovených v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/

zákona a to tým, že v dňoch 18.10.2008, 26.10.2008, 30.10.2008 a 15.11.2008 na stanovisku

č. 1 na hranici medzi SR a UA v Čiernej nad Tisou nevydal rozhodnutie o zaistení, zhabaní,

2

prepadnutí alebo úschove tovaru o ktorom bolo pri colnej kontrole cestujúcich zistené, že sa

dováža na územie SR v rozpore z colnými predpismi. Po zistení, že sa cestujúci dopustili

colných priestupkov nepostupoval podľa ustanovenia § 72 a nasl. ustanovení zákona

č. colný zákon, ani tento tovar nezaevidoval do príslušnej evidencie vedenej

na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou, čím umožnil, aby tento tovar unikol

spod colného dohľadu. Žalobca si ďalej nesplnil povinnosti nadriadeného, ktoré sú uložené

v § 45 písm. a/, c/, d/, a f/ zákona, a to organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon

štátnej služby podriadených colníkov, vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných

povinností, viesť colníkov k služobnej disciplíne a zabezpečiť dodržiavanie príslušných

právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby colníka, pretože v dňoch 18.10.2008,

26.10.2008, 30.10.2008 a 15.11.2008 po vykonaní colnej kontroly u cestujúcich mal

vedomosť o tom, že jemu podriadení colníci nerozhodli o zaistení tovaru, o ktorom bolo

pri colnej kontrole cestujúcich zistené, že sa na územie SR dováža v rozpore s colnými

predpismi aj to, že jemu podriadení colníci po zistení priestupkov u cestujúcich nepostupovali

podľa ustanovenia colný zákon aj o tom, že tovar zistený

pri colných kontrolách u cestujúcich nie je zapísaný v prvotnej evidencii na PCÚ Čierna

nad Tisou a neprijal žiadne opatrenie, aby k tomuto konaniu nedochádzalo. Týmto konaním

žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho

ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 183 ods. 1 písm. d/ a § 44 ods. 3

písm. a/, b/, g/ a h/ Uviedol, že sa na pojednávaní oboznámil

s obrazovým záznamom výkonu služby žalobcu a zistil, že korešponduje s dôvodmi

rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce ako aj žalovaného. Žalobné námietky,

ktoré žalobca neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa colného úradu hoci tak mohol

urobiť sú právne irelevantné, vzhľadom na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného

pomeru colníka bolo porušenie služobnej prísahy a služobných povinností obzvlášť hrubým

spôsobom a nie spáchanie trestného činu. Preto prebiehajúce trestné konanie nebránilo tomu,

aby nadriadený žalobcu po zistení, že žalobca porušil svoje služobné povinnosti a služobnú

prísahu obzvlášť hrubým spôsobom, začal správne konanie vo veciach služobného pomeru.

Tým správne orgány oboch stupňov nezasahovali do kompetencií orgánov činných v trestnom

konaní, pretože neposudzovali a nehodnotili konanie žalobcu z toho pohľadu či spáchal alebo

nespáchal trestný čin a preto výsledok trestného konania nemá vplyv na konanie vo veciach

3

služobného pomeru a na rozhodnutie o prepustení z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1

písm. d/ zákona.

Krajský súd považuje záver žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca

porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za správny

a zodpovedajúci obsahom spisu. Podľa prvostupňového súdu správne orgány tiež

dostatočným spôsobom odôvodnili prečo ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo

na ujmu dôležitých záujmov štátu. Ostatné námietky, ktoré uviedol žalobca na pojednávaní

dňa 21.10.2010 súd nebral do úvahy, pretože boli uvedené po zákonnej dvojmesačnej lehote.

Z týchto dôvodov prvostupňový súd podľa žalobu zamietol.

Žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle ,

nakoľko nebol v konaní úspešný.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

V odvolaní namietal, že Krajský súd v Košiciach dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Rozhodujúcimi dôkazmi pre vznesenie obvinenia proti žalobcovi pre spáchanie

zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa stali informácie získané utajene

informačno technickými prostriedkami pred vydaním predmetného uznesenia, ktoré sú však

veľmi spochybniteľné pre ich neúplnosť, nejednoznačnosť a nekonkrétnosť. Po vznesení

obvinenia sa žalobca dostal do pozície obvineného, ktorého právom je okrem iného aj právo

nevypovedať. Keďže poverené colné orgány podľa

môžu vystupovať ako orgány činné v trestnom konaní využil svoje právo na obhajobu

a pred povereným colným orgánom žalobca odmietol sa vyjadriť k informáciám týkajúcich sa

predmetu rozhodnutia. Trestné konanie sa vedie pre ten istý identický skutok na základe

ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Na základe tohto je žalobca názoru, že je

v rozpore so zákonom hodnotiť túto skutočnosť v jeho neprospech a považovať ju za dôkaz

viny pri rozhodovaní pri skončení či trvaní služobného pomeru colníka. Pre žalobcu je

neprijateľné prijať záver súdu, že v rozhodovaní o trvaní služobného pomeru je povinný

dokazovať svoju nevinu, pričom v trestnom konaní, ktoré prebieha paralelne spáchanie toho

istého skutku musia dokázať orgány činné v trestnom konaní. Tým, že tie isté orgány,

ktoré rozhodujú o služobnom pomere môžu v tej istej veci vystupovať aj ako orgány činné

4

v trestnom konaní vytvárajú stav, ktorým žalobcu nútia neuplatniť si svoje právo na obhajobu

a tak jeho tvrdenia a tvrdenia k služobnému pomeru môžu byť použité v trestnom konaní ako

dôkaz.

Rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce a následne aj rozhodnutie

Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR ako aj napadnutý rozsudok súdu sú podľa

žalobcu dôrazne postavené na informáciách, ktoré vyplývajú z údajov získaných orgánmi

v trestnom konaní, pričom tieto musia byť v rámci prípravného konania preverené

sprocesnené a hodnotené tak, aby ich bolo možné použiť ako dôkaz podanej žaloby. Z týchto

dôvodov žalobca požaduje rozhodnutie prvostupňového colného úradu ako aj colného

riaditeľstva za predčasné a neakceptujúce ústavnú zásadu prezumpcie neviny.

Podľa žalobcu rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, nakoľko zákonodarca v zákone o štátnej službe colníkov pri možnosti uložiť colníkovi

najprísnejšie sankcie medzi iným uvádza porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom alebo spáchanie trestného činu. Podľa jeho názoru porušenie služobnej povinnosti

obzvlášť hrubým spôsobom je pojem širší, ktorý zakladá široko koncipovanú zodpovednosť

colníka za spáchanie priestupku. Spáchanie trestného činu je zaiste tiež porušením služobnej

povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom, avšak je to užšie vyčlenená osobitná a závažnejšia

kategória porušení, o ktorých nemôže rozhodovať správny orgán ale výlučne len v trestnom

konaní orgány činné v trestnom konaní. Prioritu v týchto prípadoch má trestné konanie a až

na základe jeho výsledkov možno konať mimo neho v inom procesnom konaní.

Krajský súd sa v rozsudku so vzťahom k

o štátnej službe colníkov v tejto otázke zásadného významu vysporiadal len okrajovo,

s poukazom, že správne orgány pri rozhodovaní o služobnom pomere nezasahovali

do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Osvojil si názor žalovaného,

že výsledok trestného konania nemá vplyv na konanie vo veciach služobného pomeru.

S týmto sa žalobca nestotožňuje a podľa neho nastane absurdná situácia v prípade, ak súd

v trestnom konaní bude právoplatne konštatovať, že sa skutok nestal, ale správny orgán

na základe fikcie existencie toho istého skutku rozhodne o žalobcovom prepustení

zo služobného pomeru.

5

Na základe hore uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 2

o odvolaní rozhodol bez pojednávania a podľa zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa tak, že zruší rozhodnutie Generálneho riaditeľa colného riaditeľstva

a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce a vec vráti colnému riaditeľstvu na ďalšie

konanie podľa ustanovenia a . Zároveň žiadal zaviazať

žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 23.12.2010 uviedol,

že obrazový a zvukový záznam jednoznačne preukazuje, že žalobca mal vedomosť o tom,

že pri colnej kontrole bol zaistený tovar, ktorý bol na územie SR dovezený v rozpore

s colnými predpismi. Prvotná evidencia preukazuje, že v deň výkonu služby žalobcu nie je

v nej zaevidovaný tovar, ktorý bol zachytený na obrazovom a zvukovom zázname.

V konaní vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru mu bola daná možnosť,

aby sa vyjadril k hore uvedeným zisteniam. Súčasne mu bola daná možnosť obhajovať sa

a navrhovať dôkazy. Žalobca však do zápisnice napísanej dňa 9.1.2009 uviedol, že sa k veci

vyjadrovať nebude, čo potvrdil svojim podpisom. V odvolaní proti rozsudku to obhajoval

tým, že využil svoje právo, pretože v tejto veci sa vedie trestné konanie pre ten istý skutok.

Pri tejto účelovej obrane žalobca nemohol právom očakávať, že žalovaný bude vyhľadávať

za neho dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho prospech resp. bude musieť

čakať, že takéto dôkazy si niekedy v budúcnosti zabezpečí. Žalovaný oznámil dňa 27.3.2009

žalobcovi, že sa môže dostaviť na Colné riaditeľstvo SR a oboznámiť sa so spisovým

materiálom a novými dôkazmi, avšak zo subjektívnych dôvodov žalobca túto možnosť

odmietol a navrhol vykonať jeho oboznámenie so spisovým materiálom na Colnom úrade

Michalovce. Žalovaný mu vyhovel a dňa 22.4.2009 vykonal oboznámenie žalobcu

s kompletným spisovým materiálom. Žalobca však opätovne nepredložil žiadne dôkazy

preukazujúce jeho nevinu, ani nenavrhol vykonať dôkazy na podporu jeho tvrdení.

Keďže v konaní vo veci služobného pomeru mal žalovaný jednoznačne preukázané

zvlášť hrubé porušenie základných povinností colníka a služobnej prísahy, nebolo účelné

využívať ustanovenie a dočasne ho pozbaviť výkonu

štátnej služby. Žalovaný nebol povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto

otázke orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. na rozhodnutie súdu.

6

Námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je predčasné a nerešpektuje zásadu

prezumpcie neviny, považuje žalovaný za účelovú a zavádzajúcu. Konanie o prepustenie

colníka zo služobného pomeru nemožno umelo spájať so samotným trestným konaním,

v ktorom sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. V konaní

o prepustení colníka zo služobného pomeru rozhoduje príslušný nadriadený a vo veci si robí

vlastný úsudok, ktorý je nezávislý na výsledku trestného konania. V danom prípade konanie

žalobcu v samostatnom personálnom konaní nebolo posudzované ako trestný čin, ale ako

konanie v rozpore so služobnou prísahou a služobnými povinnosťami colníka. Ani prípadné

zastavenie trestného konania alebo oslobodzujúci rozsudok ešte neznamená, že sa colník

nedopustil porušenia služobnej prísahy alebo porušenia služobnej povinnosti.

Prihliadajúc na všetky uvádzané argumenty navrhol žalovaný, aby odvolací súd

rozsudok Krajského súdu v Košiciach potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok

a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá a jednomyseľne dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné a rozsudok prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody odvolania sú zhodné s dôvodmi uvedenými

v samotnej žalobe, s ktorými sa však krajský súd dôsledne nezaoberal.

Krajský súd v napadnutom rozsudku odôvodnil zamietajúci rozsudok iba tým,

že žalobné námietky, ktoré žalobca neuplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľa colného

úradu, hoci tak mohol urobiť, sú právne irelevantné vzhľadom na to, že dôvodom prepustenia

žalobcu zo služobného pomeru colníka bolo porušenie služobnej prísahy a služobných

povinností obzvlášť hrubým spôsobom a nie spáchanie trestného činu. Preto prebiehajúce

trestné konanie nebránilo tomu, aby nadriadený žalobcu po zistení, že žalobca porušil svoje

služobné povinnosti a služobnú prísahu obzvlášť hrubým spôsobom, začal správne konanie

vo veciach služobného pomeru. Tým správne orgány oboch stupňoch nezasahovali

do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, pretože neposudzovali a nehodnotili

konanie žalobcu z toho podhľadu či spáchal alebo nespáchal trestný čin, a preto výsledok

7

trestného konania nemá vplyv na konanie vo veciach služobného pomeru a na rozhodnutie

o prepustení z dôvodu vedeného v § 183 ods. 1 písm. d/ zákona. Súd považuje záver

žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca porušil služobnú povinnosť

a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za správny a zodpovedajúci obsahu spisu.

Správne orgány tiež dostatočným spôsobom odôvodnili prečo ponechanie žalobcu

v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátu.

Ostatné v žalobe i v odvolaní uvedené námietky prvostupňový súd nevyhodnotil

a nevysporiadal sa s nimi.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z

znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho

porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva

na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie obsiahnutého v základnom

práve na súdnu ochranu podľa a Dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany. Takýto záver vyplýva aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutia správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Aj keď s ohľadom na judikatúru tohto súdu netreba zdôvodňovať každý argument účastníkov

konania, súdne konania musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky

argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované

s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia

správnych orgánov.

V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom

nevysporiadal s relevantnými námietkami, ktoré uplatnil žalobca v žalobe (spochybniteľnosť

zákonnosti použitia prostriedkov ITP, práva na odmietnutie výpovede a jeho dôsledok

8

na posúdenie veci správnym orgánom, neakceptovanie prezumpcie neviny, námietka

nesprávneho právneho posúdenia veci), účastník má v konkrétnej prejednávanej veci právo

na dostatočne odôvodnený názor súdu a nestačí len odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia

správnych orgánov.

Keďže v prejednávanom prípade nedal súd v odôvodnení rozhodnutia odpoveď

na všetky právne relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodnení ani neuviedol,

z odôvodnenia nie je zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru a skutkovom

stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považuje jeho

námietky za neopodstatnené, treba považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky preto, že bol vydaný spôsobom,

ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa v spojení s a s

veta druhá zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podaného opravného

prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a znova o ňom rozhodne

a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní. Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti, že hoci sa

žalobca v dôvodoch žaloby sústredil na tie dôvody prepustenia zo služobného pomeru,

ktoré sú svojim obsahom zhodné aj s dôvodmi trestného stíhania resp. súvisia s trestným

stíhaním, krajský súd sa musí s preskúmavaným rozhodnutím zaoberať ako s jedným celkom,

teda aj s dôvodmi, ktoré vymedzujú porušenie povinností žalobcu ako nadriadeného

(povereného úlohami nadriadeného) podľa § 45 zákona.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková