Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
14e/383494.deb6e8.pdf
PDF · 106.57 KB
No categories available
6Cdo/128/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 128/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., a.s., so sídlom v K.,
IČO: X., proti ţalovaným 1/ J. L., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Š. L., advokátom, so
sídlom v B., a 2/ K. A., bývajúcej v B., o zaplatenie 75,02 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 12 C 57/2010, o dovolaní ţalovaného 1/ proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2010, sp.zn. 12 Co 309/2010, v
spojení s opravným uznesením z 10. marca 2011, sp.zn. 12 Co 309/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného 1/ o d m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 23. júna 2010, č.k. 12 C 57/2010-30 uloţil
ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni sumu 75,02 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 75,02 eur odo dňa 27.05.2009 do zaplatenia, najviac
však do výšky 75,02 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, z istiny od 27.05.2009 aţ
do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 64,12 eur advokátovi ţalobkyne do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň vyslovil, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného. V prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe medzi ţalobkyňou
a ţalovaným 1/ bola uzatvorená kúpna zmluva s výhradou vlastníctva podľa § 601
Občianskeho zákonníka. Nestotoţnil sa s názorom ţalobkyne, ţe sa jednalo o zmluvu
o finančnom prenájme podľa § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. Ţalovaného 1/ preto
zaviazal k zaplateniu ţalovanej sumy ako nedoplatku zvyšku dohodnutej kúpnej ceny, spolu
s príslušenstvom. Ţalovanú 2/ zaviazal k zaplateniu pohľadávky z titulu ručiteľského
záväzku. Zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti súd v zmysle § 545a
Občianskeho zákonníka zníţil.
Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
z 25. novembra 2010, sp.zn. 12 Co 309/2010, v spojení s opravným uznesením z 10. marca
2011, sp.zn. 12 Co 309/2010, ako súd odvolací, rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ ide o zistenie skutkového
stavu a vyhodnotenie dôkazov postupoval okresný súd správne. Za správne povaţoval aj
preskúmanie primeranosti výšky zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa s tým, ţe správne
celú uplatnenú zmluvnú pokutu nepriznal, pretoţe by to bolo v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V postupe okresného súdu nedošlo ani k procesným
pochybeniam, ktoré by mohli byť dôvodom pre vyhovenie odvolaniu. Odvolanie ţalovaného
1/ povaţoval preto za nedôvodné.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný 1/. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, ţe nevykonaním ním navrhnutých dôkazov a tým, ţe
bolo rozhodnuté bez jeho osobnej účasti, mu súdy niţších stupňov odňali moţnosť
pred súdom konať. Vytýkal súdom niţšieho stupňa, ţe nesprávne zistili skutkový stav veci
a ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalobkyňa povaţovala napadnuté rozhodnutia za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalovaný 1/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto
prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Navyše, prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p.
vylučuje aj ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j.,
či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,
či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil účastníka
konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo takouto vadou postihnuté.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy nevykonali ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť,
ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať
za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými
moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia
orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá
a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté
neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny
poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto
procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom,
či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, ponecháva súdu. Odvolací ani prvostupňový súd preto
svojim postupom dovolateľa nevylúčili z realizácie procesného práva, ktoré mu O.s.p.
priznáva.
Dovolateľ ďalej namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom
pojednávaní tým, ţe sa konalo bez jeho prítomnosti. Ani táto námietka dovolateľa však
opodstatnená nie je.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu
(aj celého konania na odvolacom súde) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci
samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez
nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu).
Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval
ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania.
Rozhodnutie iba verejne vyhlásil v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. Postupom
odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom v čase rozhodnutia nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovaného 1/
pred súdom konať (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09).
Pokiaľ ide o námietku ţalovaného 1/ spochybňujúcu nesprávnosť zistenia skutkového
stavu veci, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie nie je moţné
odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je
mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky
v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery,
na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je totiţ
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa
§ 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá
je uvedená v tomto ustanovení.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 1/ podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal ţalobkyni náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. marca 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová