Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/20/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu J.. I.. K. M., bytom v M. I., S., zastúpeného J.. I. R., advokátkou, so

sídlom v K., Š., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so

sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

I/223/11542-74532/2010/991545-r zo dňa 30. júna 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. -51 zo dňa 27. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -51 zo dňa 27. januára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného v spojení

s rozhodnutím Daňového úradu Košice I č. j. zo dňa 8.2.2010, ktorým

podľa o správe daní

2

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) zastavil daňové konanie vo veci podanej

námietky ţalobcu proti postupu zamestnancov správcu dane zo dňa 16.6.2006. O trovách

konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. V odôvodnení

rozsudku uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu

a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu

bol v súlade so zákonom. Citujúc ustanovenie , podľa

ktorého kontrolovaný daňový subjekt môţe uplatniť u správcu dane námietku proti postupu

zamestnanca správca dane pri výkone daňovej kontroly, bol toho názoru, ţe námietka musí

byť nielen podaná, ale aj vyriešená počas výkonu daňovej kontroly, aby spĺňala svoj účel

nápravného prostriedku. Poukázal na to, ţe v čase rozhodovania správcu dane o námietke

ţalobcu t.j. po doručení zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa

19.4.2007 u ţalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu uţ neprebiehala daňová kontrola,

ba naviac ţalobca neumoţnil vykonať daňovú kontrolu, a preto správca dane uţ 11.7.2006

prešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok, a tým odpadol

dôvod ďalšieho konania o námietkach ţalobcu proti postupu zamestnancov správcu dane pri

výkone daňovej kontroly. Súhlasil s názorom ţalobcu, ţe daňová kontrola nie je daňovým

konaním a nie je ani jeho súčasťou. Z ustanovenia ,

vyvodil, ţe v daňovej kontrole moţno pouţiť všetky ustanovenia prvej časti zákona

č. bez ohľadu na to, ţe zákonodarca ich detailne nevymenoval a z ostatných

častí citovaného zákona vymenoval len ustanovenia § 32, § 34 a § 41. Konštatoval, ţe

zastavenie daňového konania je upravené v § 25 citovaného zákona, t.j. v jeho prvej časti,

a preto aj toto ustanovenie je moţné primerane pouţiť v daňovej kontrole, čo však

neznamená, ţe týmto odkazom by sa daňová kontrola stávala daňovým konaním. Uviedol, ţe

neupravuje osobitne, ako má správca dane postupovať v prípadoch,

ak odpadol dôvod na konanie o námietkach proti postupu zamestnancov správcu dane pri

daňovej kontrole, ak daňová kontrola bola ukončená, resp. ak kontrolovaný daňový subjekt

neumoţnil vykonanie daňovej kontroly, na základe čoho správca dane musel pristúpiť

k určeniu dane podľa pomôcok, a preto aj podľa názoru krajského súdu bolo namieste

primerané pouţitie ustanovenia o zastavení

daňového konania. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k

ods. 1 vychádzajúc z neúspechu ţalobcu v konaní.

3

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie navrhujúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe jeho ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná

mu náhradu trov celého konania, ktoré odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe súd prvého

stupňa bez toho, aby bol k tomu skutkový základ a právny dôvod, prevzal konštatovanie

ţalovaného o tom, ţe ţalobca neumoţnil vykonať daňovú kontrolu, a preto správca dane

prešiel (dňa 11.7.2006) do procesu určenia dane podľa pomôcok, namietajúc, ţe tento

skutkový a právny záver je v priamom rozpore s prvším zrušujúcim rozsudkom Najvyššieho

súdu SR sp. zn. zo dňa 19.4.2007, a je v rozpore aj s existujúcim skutkovým

stavom známym z obsahu spisu. V tejto súvislosti poukázal na rozdiel v tvrdeniach

ţalovaného, ktorý ešte v roku 2007 vo svojom vyjadrení v konaní vedenom na Najvyššom

súde SR pod sp. zn. tvrdil, ţe u ţalobcu vykonáva daňovú kontrolu, pretoţe

ju nemôţe nevykonávať len preto, ţe uplynula zákonná lehota na jej vykonanie, a po štyroch

rokoch tvrdí, ţe v roku 2007 uţ daňovú kontrolu nevykonával. Znova namietal, ţe napadnuté

rozhodnutie správcu dane nemá náleţitosti uvedené v

Konštatujúc, ţe Daňový úrad Košice I vo svojom rozhodnutí zastavil ,,daňové konanie“

namietol závery súdu prvého stupňa, ktoré sú v rozpore s jeho vlastným tvrdením uvedeným

v odôvodnení napadnutého rozsudku o tom, ţe daňová kontrola sa ani pri pouţití ustanovenia

prvej časti a ďalších ustanovení, na ktoré odkazuje,

nestáva daňovým konaním. Mal za to, ţe keďţe v ustanovení

Zb. neexistuje odkaz na ustanovenia §§ 46 aţ 50 tohto zákona, teda na konanie o riadnych

opravných prostriedkoch, nemoţno v daňovej kontrole postupovať podľa ustanovení štvrtej

časti citovaného zákona. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, ţe daňová kontrola

musí prebiehať aj v čase, keď o námietke daňového subjektu rozhoduje oprávnený orgán,

keďţe postup, ktorý zvolil ţalovaný a odobril súd prvého stupňa, by viedol k tomu, ţe by sa

správca dane mohol vyhnúť konštatovaniu nezákonnosti postupu svojho zamestnanca, a tým

aj dôsledkom takéhoto postupu, a zbaviť sa zodpovednosti ţalovaného za nezákonnosť

postupu osôb zúčastnených na daňovej kontrole. Bol toho názoru, ţe ustanovenie § 15 ods. 8

taxatívne ustanovuje spôsob, akým majú byť námietky proti postupu

zamestnanca správcu dane vybavené a postup správcu dane a aj ţalovaného preto smerovali

jednoznačne k obchádzaniu uvedeného ustanovenia.

4

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní

proti rozsudku uvádza odlišné argumenty, neţ aké uviedol v ţalobe o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia, v ktorej namietal len postup pri riešení námietky a predovšetkým to, ţe

o námietke nebolo vecne rozhodnuté, ale daňové konanie bolo zastavené. Za prekvapivú

povaţoval argumentáciu ţalobcu, ţe neumoţnenie vykonania daňovej kontroly zo strany

ţalobcu a následné určenie dane podľa pomôcok nemá skutkový a právny základ známy

zo spisu, keďţe skutočnosť, kedy správca dane prešiel z výkonu daňovej kontroly do procesu

určenia dane podľa pomôcok je zachytená v zápisnici z ústneho pojednávania so ţalobcom

zo dňa 11.7.2006 a protokoly o určení daní podľa pomôcok, platobné výmery a rozhodnutia

odvolacieho orgánu boli ţalobcovi doručené. K argumentácii ţalobcu, ţe ţalovaný ešte v roku

2007 tvrdil, ţe vykonáva daňové kontroly, uviedol, ţe predmetné vyjadrenie podával

ţalovaný vo vzťahu k vtedy preskúmavanému rozhodnutiu o námietke zo dňa 10.7.2006,

a preto sa argumentácia ţalovaného týkala skutkového stavu v čase vydania tohto

rozhodnutia, ktoré však bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa

19.4.2007 zrušené. Poukázal na to, ţe ţalobca nekonkretizoval svoju námietku o chýbajúcich

náleţitostiach preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru ţalovaného zo skutočnosti, ţe

správca dane zastavil daňové konanie vo veci podanej námietky, nevyplýva záver, ţe daňová

kontrola sa stala daňovým konaním. K ţalobcom namietanej nemoţnosti aplikácie §§ 46 – 50

ţalovaným z dôvodu, ţe ho na to ustanovenie citovaného

zákona nesplnomocňuje, ţalovaný uviedol, ţe aplikoval

v odvolacom konaní, nie na daňovú kontrolu. Zdôraznil, ţe vecné rozhodovanie o námietke

proti postupu zamestnancov správcu dane v čase po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. , kedy kontroly u ţalobcu neprebiehali, proces určenia dane podľa

pomôcok bol ukončený, uţ nemalo opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal na právny názor

ustálený viacerými rozsudkami Najvyššieho súdu SR (napr. , ,

), podľa ktorého z dikcie vyplýva, ţe

námietka má charakter sťaţnosti proti postupu zamestnanca správcu dane, to znamená, ţe

môţe smerovať len voči takým nedostatkom v daňovej kontrole, ktoré majú priamu spojitosť

so správaním tejto konkrétnej osoby a očakávaným výsledkom je jeho náprava v jej správaní

nadriadeným orgánom alebo výmena na tomto poste.

Najvyšší súd Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (

s pouţitím vety prvej ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

5

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu ( s pouţitím

ods. 1 vety prvej ) bez nariadenia odvolacieho ( ) a dospel k záveru, ţe

odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia konštatuje, ţe nezistil dôvod na to,

aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou

citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne

posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov

známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd

sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie ďalších dôvodov v rozsahu

odvolacích námietok na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.

K odvolacej námietke ...je potrebné prisvedčiť názoru ţalovaného, ţe nebola

predmetom ţaloby, a preto s ohľadom na koncentračnú zásadu ovládajúcu správne súdnictvo,

znamenajúcu, ţe... nemohol sa odvolací súd uţ v odvolacom konaní s touto námietkou

zaoberať.

Odvolací súd ďalej poukazuje na uţ vyslovený právny názor v rozsudku v právnej veci

zo dňa 29.1.2009 (účastníci konania sú totoţní ako v prejednávanej veci).

Rozhodnutie podľa o námietke proti postupu

vedúceho zamestnanca správcu dane v daňovom konaní ( )

je procesným rozhodnutím, v priebehu daňového konania, ktorým sa nerozhoduje o práve

a povinnosti podľa hmotného práva. V zásade u takéhoto typu rozhodnutia (čiastkové

procesné rozhodnutie) nie je osvedčené ukrátenie daňového subjektu na právach. To sa môţe

prejaviť aţ v konečnom meritórnom rozhodnutí správcu dane. Prípadné vady týchto typov

čiastkových procesných rozhodnutí, ak mali vplyv na zákonnosť meritórneho rozhodnutia

( ), sa preskúmavajú v zmysle aţ v spojení s meritórnym

rozhodnutím. Ide o prejav zásady subsidiarity v správnom súdnictve. Zákonná podmienka

preukázania ukrátenia fyzickej alebo právnickej osoby na jej právach ( ) je zákonom

určeným selekčným prvkom, (obdobne ako existencia naliehavého právneho záujmu

6

vo všeobecnom súdnictve – ), ktorý zabraňuje zahlteniu súdneho systému

nedôvodnými ţalobami a ktorý je v súlade s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, 2 .

Odvolací súd z predmetnej ţaloby nezistil jednoznačne, v čom mal byť ţalobca

v zmysle napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďţe ním

bolo rozhodnuté výlučne o procesných otázkach. K ukráteniu na právach v zmysle § 247

ods. 1 v zásade dochádza aţ meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, ţe sa

v právnej sfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia. Pokiaľ nie je

vydané meritórne rozhodnutie, v zásade tvrdené porušenia procesných ustanovení majú iba

potenciálny vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia. Odvolací súd má však, za to, ţe ak

súd meritórne preskúmal zákonnosť administratívneho procesného rozhodnutia (§ 248

písm. a/ ) nie je moţné uvedený nedostatok povaţovať za vadu súdneho konania, pretoţe

v prípade pochybností reštriktívnym prístupom k výkladu ustanovenia

a meritórnym prejednaním a rozhodnutím veci rozsudkom v danom prípade poskytol

účastníkovi súdnu ochranu v súlade s v spojení s , 2

Slovenskej republiky.

Vychádzajúc s uvedeného a s ohľadom na to, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne

nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa v spojení

s vety druhej potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi

krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi

podanej ţaloby.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a aj s pouţitím vety prvej tak, ţe

účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal

a ţalovanej ich náhrada neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská