Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)ecf/383621.db882a.pdf
PDF · 149.62 KB
No categories available
8Sžf/19/2011
Najvyšší súd 8Sžf/19/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci ţalobcu: 1/ R. G., P., M., právne zastúpený advokátom JUDr. J. U., L., X. T.,
2/ P. P., Z., X. B., 3/ R. A., G., X. G., oboch právne zastúpených JUDr. M. V., advokátom,
Advokátska kancelária V. &. P., s.r.o., so sídlom ul. X., B., proti ţalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Mierová 23, 815 11 Bratislava) Vazovova č. 2, Bratislava, za účasti: T. M., H., Š.,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. 49173/2002 zo dňa 14. júla
2004, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 295/2004-87
zo dňa 3. februára 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 295/2004-87 zo dňa 3. februára 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. zrušil
a vrátil na ďalšie konanie ţalovanému rozhodnutie zo dňa 14.7.2004, č. 49173/2002 v spojení
s rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. 14176/2002-520110/31-27 zo dňa 31.7.2002,
ktorým ţalovaný ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu
Bratislava tak, ţe nahradil výrokovú časť a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, pretoţe
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia colných orgánov
sú pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné a rozhodnutie vo vymedzení
okruhu účastníkov trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pri preskúmavaní
rozhodnutia zistil, ţe prvostupňový správny orgán, Colný úrad Bratislava podľa ust. § 406
ods. 1 colného zákona č. 238/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vymeral, a po zápise
do účtovných dokladov podľa ust. § 407 ods. 3 colného zákona v súlade s ust. § 410 ods. 4
colného zákona oznámil povinným dlţníkom podľa § 198 ods. 3 písm. b/ colného zákona
č. 180/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov ako dlţníkom spoločným a nerozdielnym
colný dlh v celkovej výške 7 997 663 Sk.
V dôsledku podaného odvolania ţalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil
prvostupňové rozhodnutie a nahradil výrokovú časť a jeho odôvodnenie. Colný dlh mal podľa
tohto rozhodnutia vzniknúť dňa 18.10.2000 nezákonným odňatím tovaru s obchodným
pomenovaním „DONESTOS - CLUJ“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel,
podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996
Z. z., ktorý bol do tuzemska dovezený cez hraničný priechod Bratislava Rusovce – cesta dňa
18.10.2000, ktorý je okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a vzniku colného dlhu
podľa § 198 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z.
Ţalobou zo dňa 13.8.2004 sa ţalobca v 1. rade R. G. domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného, ktoré ţiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetná vec po
postúpení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sţ/128/2004-17 zo dňa
30.8.2004 bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 295/2004.
Ţalobcovia v 2. a 3. rade P. P. a R. A. sa rovnako ţalobou zo dňa 19.9.2004 domáhali
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktoré ţiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uvedená vec bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 123/2005.
Keďţe sa jednalo o preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia ţalovaného
a ţalobcov ako spoločných a nerozdielnych dlţníkov, krajský súd spojil obidve veci
na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 1S 295/2004.
Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe dňa 18.10.2000 prepravila
právnická osoba U., S., X. V., L. R., na územie Slovenskej republiky 24 tisíc litrov tovaru
s obchodným pomenovaním „DONESTOS - PLUS CLUJ“, deklarovaný ako čistiaci roztok
pre potravinársky priemysel. Tovar bol dopravcom na pohraničnom colnom úrade riadne
prihlásený a prepustený do colného reţimu tranzit. Dováţaná látka „DONESTOS - PLUS
CLUJ“ bola nesprávne zatriedená ako povrchový prípravok, jednalo sa o preparát na báze
rafinovaného etylalkoholu 94,7%, teda išlo o tovar, ktorý podlieha dovoznému clu, a ktorý
bol podľa správnych orgánov nezákonne odňatý spod colného dohľadu, za čo bol ţalobcom
a spoločnosti U. oznámený colný dlh vo výške 7 997 663 Sk.
Predovšetkým sa krajský súd, ako to uviedol v odôvodnení, musel vysporiadať
s tvrdením ţalobcov, ţe ţalovaný nepouţil právnu normu, ktorú pouţiť mal. Ţalovaný
v napadnutom rozhodnutí totiţ uviedol, ţe v súlade so zákonom zmenil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, teda rozhodol vo veci samej. K takémuto
postupu ho viedla skutočnosť, ţe colný úrad pri vydávaní rozhodnutia aplikoval nesprávny
právny predpis pri posúdení hmotnoprávnej stránky veci. Ďalej poukázal na § 458 ods. 1
zákona č. 238/2001 Z. z., podľa ktorého sa na konanie začaté pred 1.7.2001 pouţijú
doterajšie predpisy. To podľa ţalovaného však nevylučuje zásadu retroaktivity, a preto ak
rozhodujúce skutočnosti pre vznik colného dlhu, ako aj naplnenie kvalifikačných znakov
dlţníkov nastali za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., treba ich posudzovať podľa tohto
zákona. Z tohto tvrdenia ţalovaného nie je zrejmé, či sa pri právnom posúdení veci riadil
colným zákonom č. 180/1996 Z. z. alebo neskorším zákonom č. 238/2001 Z. z. Pokiaľ sa
riadil oboma právnymi predpismi súčasne, opomenul účastníkom vysvetliť, prečo sa
v niektorých otázkach riadil ustanoveniami jedného predpisu, v iných druhého. Uţ vo výroku
napadnutého rozhodnutia sa objavujú viaceré odkazy na jeden aj druhý zákon, a z rozhodnutia
nie je zrejmé, prečo je colný dlh vymeraný podľa § 406 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z. z., avšak
dlţníci boli kvalifikovaní podľa § 198 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z. z., colný dlh bol
vymeraný podľa § 209 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z., a suma dovoznej platby podľa § 412
ods. 1 zákon č. 238/2001 Z. z. Rovnaké ako aj ďalšie odkazy na oba uvedené predpisy sú
obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, pričom bolo povinnosťou ţalovaného tento postup
riadne zdôvodniť.
Krajský súd uţ vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, ţe pokiaľ bol predmetný
tovar nezákonne odňatý spod colného dohľadu za účinnosti zákona č. 180/1996 Z. z., moţno
okolnosti vzniku colného dlhu posúdiť len podľa tohto zákona, pretoţe práve tento zákon bol
platný a účinný v čase, keď posudzované okolnosti nastali. Bolo by nepochybne v rozpore
so zákonom, keby boli ţalobcovia uznaní za colných dlţníkov a bol im vymeraný colný dlh
podľa právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Preto ak aj bolo
správne konanie týkajúce sa vymerania predmetného colného dlhu začaté aţ za účinnosti
zákona č. 238/2001 Z. z. (teda po 1.7.2001), bolo potrebné okolnosti vzniku colného dlhu,
a z toho vyplývajúce povinnosti zainteresovaných osôb, posúdiť podľa ustanovení zákona
č. 180/1996 Z. z. Uloţenie povinnosti ţalobcom zaplatiť colný dlh podľa právneho predpisu,
ktorý v čase vzniku colného dlhu ešte neplatil, by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu,
právnej istoty a zákazu retroaktivity právnej normy. Pre úplnosť treba dodať, ţe colný dlh
vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona
č. 180/1996 Z. z.) a rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje. Výrok teda
neznie konštitutívne a nedošlo by ani v danom prípade ku konštitutívnej aplikácii ustanovení
colného zákona č. 180/1996 Z. z., ktorý uţ nebol účinný v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Deklaratórne je rozhodnutie aj v časti určenia dlţníkov. Z vyššie uvedeného
pohľadu mal ţalovaný svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodniť, čo však neurobil, a preto
účastníci tieto okolnosti namietali dôvodne.
Dôvodnou je tieţ námietka týkajúca sa preukázania vedomosti odňatia tovaru spod
colného dohľadu. S poukazom na § 198 ods. 3 písm. c/ zákona č. 180/1996 Z. z. colného
zákona, musí byť v prípade ţalobcov preukázaná ich vedomosť o tom, ţe sa tovar odníma
spod colného dohľadu. Bolo na ţalovanom aby preukázal, ţe ţalobcovia v postavení colného
orgánu si boli vedomí odňatia tovaru spod colného dohľadu. Zároveň bolo povinnosťou
ţalovaného uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť, uvedenú v konkrétnom ustanovení colného
zákona, ţalobcovia ako colníci porušili. V tomto smere nie je postačujúcou úvaha, ţe
ţalobcovia si ako colníci museli byť vedomí toho, ţe nezaevidovaním tovaru do registra
odoslaného tovaru spôsobia moţnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Vedomosť
o odňatí tovaru spod colného dohľadu musí byť jednoznačná, nepostačuje moţnosť takejto
vedomosti. Súd nevylučuje, ţe takéto konanie colníka môţe byť dôvodom pre vyvodenie
disciplinárnej zodpovednosti, avšak pre oznámenie colného dlhu musí byť vedomosť colníka
o odňatí tovaru spod colného dlhu preukázaná jednoznačne.
Krajský súd ďalej zistil, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia
okruhu účastníkov konania, pretoţe účastníkom správneho konania bola spoločnosť U., S., X.
V., L. R.. V liste Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 28.2.2006
adresovanom súdu sa uvádza, ţe na základe výsledkov právnej pomoci z L. bolo zistené, ţe
akciová spoločnosť K. bola dňa 15.11.2001 vyregistrovaná z administratívy Mestského úradu
vo V., pretoţe bola reorganizovaná a rozdelená na niekoľko subjektov. Túto informáciu
potvrdzuje aj zásielka, ktorá sa vrátila ţalovanému z L. R. ako nedoručená, zrejme z dôvodu
likvidácie spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť U. zanikla bez právneho nástupcu pred alebo počas
správneho konania, mal ţalovaný v konaní pokračovať bez tejto spoločnosti. Pokiaľ
spoločnosť má jedného či viacerých právnych nástupcov, bolo povinnosťou ţalovaného
pokračovať v konaní s právnymi nástupcami. Je totiţ povinnosťou správneho orgánu zisťovať
okruh účastníkov konania v kaţdom štádiu správneho konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie v ktorom uviedol, ţe
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto ho ţiada zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd sa podľa ţalovaného stotoţnil s názorom ţalobcov
poukazujúcich na súvislosť medzi prebiehajúcim trestným konaním a správnym konaním,
s tým ţe prebiehajúce trestné konanie má význam aj pre správne konanie. S touto otázkou sa
ţalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí zn. 49173/2002 bolo vydané dňa 14.7.2004.
Poukázal na rozdielnosť právnej úpravy a sledovaného účelu v správnom konaní a trestnom
konaní, ako aj skutočnosť, ţe spolu nesúvisia.
Ďalej ţalovaný namietal, vyslovený právny názor súdu, ţe sa dôsledne nevysporiadal
s otázkou preukázania vedomosti ţalobcov ako dlţníkov o tom, ţe predmetný tovar sa odníma
spod colného dohľadu. Uviedol, ţe dlţníci boli právne kvalifikovaní podľa § 198 ods. 3
písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z., pretoţe za účinnosti tohto zákona colný dlh vznikol, a len
podľa tohto zákona mohli byť okolnosti vzniku colného dlhu (právne i skutkové okolnosti)
colným orgánom posudzované. Prie riadny výkon colného dohľadu podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 180/1996 Z. z. rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti
colných orgánov. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. sa pri colnom dohľade zisťuje
druh, mnoţstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz
alebo tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili v súlade s colnými predpismi a osobitnými
predpismi. Pre naplnenie podmienok právnej kvalifikácie dlţníka v zmysle § 198 ods. 3
písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z. je síce potrebné preukázať vedomosť alebo moţnosť
vedomosti určitej osoby o tom, ţe tovar sa odníma spod colného dohľadu, avšak nie je
potrebné preukazovať porušenie konkrétneho ustanovenia zákona č. 180/1996 Z. z. touto
osobou. Pre naplnenie právnej kvalifikácie určitej osoby ako dlţníka podľa § 198 ods. 3
písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z. s ohľadom na formuláciu uvedeného zákonného
ustanovenia nie je potrebné tejto osobe preukázať vedomosť o tom, ţe sa určitý tovar odníma
spod colného dohľadu (netreba dokazovať úmyselné alebo aspoň vedomé konanie), ale stačí
preukázať tejto osobe nepriamy úmysel, t.j. skutočnosť, ţe táto osoba si mala byť vedomá,
ţe tovar sa odníma spod colného dohľadu. Pre riadny výkon colného dohľadu je nevyhnutné,
aby bol tovar, ktorý je predloţený colným orgánom, a ktorý sa nachádza pod colným
dohľadom riadne evidovaný, a aby boli colnými orgánmi archivované všetky dokumenty
(napr. príslušné diely JCD), na základe ktorých moţno colný dohľad nad predmetným
tovarom riadne vykonávať. Nezapísanie tovaru, predloţeného colným orgánom do evidencie
vedenej týmito orgánmi (register odoslaného tovaru) a priame zničenie písomných
dokumentov týkajúcich sa colného konania vo vzťahu k tomuto tovaru, znemoţňuje riadny
výkon colného dohľadu a umoţňuje odňatie tovaru spod colného dohľadu. V danom prípade
je zrejmá priama súvislosť medzi konaním ţalobcov a medzi znemoţnením výkonu colného
dohľadu nad tovarom a jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Zo skutkového
stavu veci je zrejmé, ţe ţalobcovia sa svojim aktívnym a vedomým konaním zúčastnili na
nezákonnom odňatí predmetného tovaru spod colného dohľadu.
Krajský súd v Bratislave vyslovil vo svojom rozsudku právny názor, ţe rozhodnutie
ţalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia účastníkov konania, lebo právny nástupca alebo
nástupcovia právnickej osoby U., nemajú vedomosť o správnom konaní, v ktorom im bol
oznámený colný dlh. Colný dlh vznikol dňa 18.10.2000 nezákonným odňatím tovaru spod
colného dohľadu. V danom okamihu sa v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z.
z. všetky osoby, ktoré sa na tomto odňatí zúčastnili, stali dlţníkmi. Colný úrad rozhodnutím
zn. 14180/2002-520110/31-31 zo dňa 31.7.2002 túto skutočnosť len právne relevantným
spôsobom deklaroval, avšak nekonštituoval. V súlade so zásadou solidarity dlţníkov podľa §
208 zákona č. 180/1996 Z. z. môţu colné orgány vymerať colný dlh a vyţadovať jeho plnenie
od ktoréhokoľvek dlţníka. Ak by bol colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôţe byť právne
kvalifikovaná ako dlţník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto
osobe neúčinný, čo by však nemalo vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili
kvalifikačné znaky dlţníka, a ktoré existujú. Prípadná zodpovednosť iných osôb nezbavuje
osoby, ktoré boli v súlade so zákonom právne kvalifikované ako dlţníci ich zodpovednosti za
vzniknutý colný dlh a ich povinnosti tento colný dlh zaplatiť. Pri doručovaní písomností,
vrátane rozhodnutia o oznámení colného dlhu zahraničnej právnickej osobe U., S., X. V., L.
R., postupoval ţalovaný i colný úrad v súlade s ust. § 25 aţ § 26 správneho poriadku.
Oznámenie colného dlhu právnickej osobe, ktorá zanikla, resp. ktorá sa pretransformovala,
zlúčila alebo rozdelila s inou právnickou osobu, nie je ţiadnym spôsobom na ujmu iným
osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlţníci. Zodpovednosť týchto osôb ako dlţníkov
v zmysle § 198 ods. 3 písm. b/ zákona č. 180/1996 Z. z., resp. ich povinnosť plniť celý colný
dlh v zmysle solidárnej zodpovednosti podľa § 208 zákona č. 180/1996 Z. z. tým nie je
ţiadnym spôsobom dotknutá.
Ţalobcovia v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok
krajského súdu potvrdiť. Uviedli, ţe zaloţili do spisu právoplatné uznesenie Špeciálneho súdu
v Pezinku BB-3Tš/32/2006 zo dňa 4.7.2007 (potvrdené uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Tošs/46/2007 zo dňa 19.3.2008). Špeciálny súd skúmal rovnakú
otázku ako ţalovaný v správnom konaní, t.j. či sa ţalobcovia – colníci P. P. a R. A. dopustili
porušenia povinností stanovených colným zákonom odňatím tovaru spod colného dohľadu
(jednalo sa o chemickú látku DONESTOS CLUJ, str. 12, 13 uznesenia Špeciálneho súdu).
Trestné konanie sa začalo na základe trestného oznámenia ţalovaného a jedná sa o rovnaký
skutkový dej ako uvedený v preskúmavanom rozhodnutí. Špeciálny súd právoplatným
uznesením vec odmietol a vrátil vec prokurátorovi s tým, ţe „obţaloba musí presne
špecifikovať, ktorí obvinení presne aké ustanovenia colného zákona svojim konaním porušili,
a nemôţe len všeobecne uviesť odkaz na paragraf zákona. Navyše povinnosti uloţené
v ustanoveniach colného zákona uvedené v obţalobe, ktoré mali porušiť obvinení sa týkajú
osôb akými sú napríklad osoby, ktoré prepravujú tovar, deklarant, dopravca, prepravca“.
Špeciálny súd jasne naznačuje, ţe ustanovenia o odňatí tovaru spod colného dohľadu
nemoţno ani teoreticky aplikovať na colníkov. V poslednej vete uznesenia Špeciálny súd
odporúča prokuratúre po vrátení veci zváţiť „reálnosť podania obţaloby“ na obvinených.
Pokiaľ Špeciálny súd po siedmich rokoch trestného konania proti ţalobcom nezistil porušenie
colného zákona ţalobcami – bývalými colníkmi, má táto okolnosť značný význam aj pre
súvisiace správne konanie o oznámení colného dlhu (osobitne keď sú jedinými dôkazmi proti
ţalobcom listiny z trestného spisu). Ţalovaný aj Špeciálny súd skúmali otázku porušenia
povinností stanovených colným zákonom, vychádzajúc z rovnakých dôkazov. Ţalobcovia sú
si samozrejme vedomí toho, ţe Špeciálny súd sa otázkou porušenia povinností uvedených
v colnom zákone zaoberal z hľadiska moţných trestnoprávnych dôsledkov, zatiaľ čo ţalovaný
z hľadiska zodpovednosti za colný dlh. Nepochybne ale Špeciálny súd, aj ţalovaný, museli
najprv zistiť, či vôbec došlo k porušeniu ustanovení colného zákona ţalobcami. A uţ v tejto
otázke dospeli k diametrálne odlišným záverom. Ţalovaný nevysvetlil zrozumiteľne, prečo
v niektorých otázkach aplikoval ustanovenia zákona č. 180/1996 Z. z. a v iných zákona č.
238/2001 Z. z. Ţalobcovia netvrdia, ţe ţalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, ale
v napadnutom rozhodnutí chýba zrozumiteľné vysvetlenie prečo boli aplikované ustanovenia
oboch predpisov. Ţalovaný v odvolaní poukazuje na dovoz tovaru DONESTOS CLUJ PLUS
do Slovenskej republiky, opätovne bez toho, aby konkretizoval protiprávne konanie ţalobcov.
Opätovne neuvádza, ktoré konkrétne colným zákonom stanovené povinnosti mali ţalobcovia
porušiť. Bolo povinnosťou ţalovaného preukázať aj to, ţe sa jednalo o konanie vedomé, nie
nedbanlivostné. Nedbanlivostné konanie môţe byť postačujúce pre prepustenie zo sluţobného
pomeru, nie však pre oznámenie colného dlhu. Rozhodnutie ţalovaného o oznámení colného
dlhu takmer 8 miliónov korún je pre ţalobcov a ich rodiny likvidačné. Tvrdenia ţalovaného
nasvedčujú moţnému protiprávnemu konaniu zahraničných dovozcov a deklarantov, ktorí
deklarovali reţim tranzitu a tovar následne (moţno) zostal na území Slovenskej republiky, vo
vzťahu k ţalobcom nepreukazujú nič. V otázke vymedzenia okruhu účastníkov ţalovaný
uvádza, ţe ak by bol colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôţe byť právne kvalifikovaná ako
dlţník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo
by však nemalo vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky
dlţníka, a ktoré existujú. Z rozsudku súdu vyplýva, ţe účastník správneho konania spoločnosť
U. uţ v roku 2001 zanikla (prípadne nie je zrejmé či mala nejakého právneho nástupcu alebo
nie). Na rozdiel od ţalovaného sa ţalobcovia domnievajú, ţe účastníci správneho konania
musia byť určení úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by bola
argumentácia ţalovaného pravdivá, bolo by moţné oznámiť colný dlh napr. aj mŕtvemu.
K tomu poukazujú aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v inej veci
povaţoval nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania za dôvod na zrušenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa (58/2007 ZSP, 1Sţ-o-KS/105/2006). V prípade viacerých
solidárnych dlţníkov je presné vymedzenie účastníkov správneho konania ešte dôleţitejšie,
nakoľko v prípade plnenia jedným solidárnym dlţníkom by tento mal mať právo regresu vo
vzťahu k ostatným dlţníkom, toto by bolo ťaţko uplatniteľné pokiaľ nebude zrejmé kto bol
vlastne účastníkom konania. V kaţdom prípade je nesprávne vymedzenie účastníkov
správneho konania závaţnou vadou konania a rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedených v odvolaní
ţalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
(súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych
orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou)
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
V danom prípade napadnutým rozhodnutím colný dlh podľa zistenia colných orgánov
vznikol podľa § 198 ods. 1 colného zákona č. 180/1996 Z. z. nezákonným odňatím tovaru
spod colného dohľadu. Vyššie uvedené nákladné vozidlo (tovar) uniklo spod dohľadu colných
orgánov tak, ţe tovar s obchodným pomenovaním „DONESTOS - CLUJ PLUS“ deklarovaný
ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel nebol pri vstupe na územie SR zaregistrovaný
colnými orgánmi do registra odoslaného tovaru ani následne dodaný ţiadnemu colnému
orgánu v tuzemsku, čím vznikol colný dlh.
Colné orgány konštatovali, ţe k tejto skutočnosti došlo úmyselným konaním colníkov
– ţalobcov – a právnickej osoby U., tovar prepravujúcej, ktorých kvalifikovala podľa § 208
zákona č. 180/1996 Z. z. ako spoločných a nerozdielnych dlţníkov, lebo si boli vedomé, alebo
si mali byť vedomé, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu. Tieţ uviedli, ţe neskúmali
mieru zavinenia jednotlivých účastníkov konania – povinných dlţníkov, ktorá nemá ţiaden
vplyv na zodpovednosť za vznik colného dlhu naplnením príslušných zákonných podmienok
určených v zákone č. 180/1996 Z. z.
Je treba súhlasiť s krajským súdom, ţe v kaţdom prípade musí byť preukázaná
vedomosť ţalobcov o tom, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť
jednoznačná a k tomu má správny orgán vyuţiť ustanovenia správneho poriadku (zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ktoré sú takými zákonnými
procesnými mechanizmami, ktoré dokáţu pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov
zistiť stav veci čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, a musí byť samozrejmosťou, ţe na základe
10 8Sžf/19/2011
výsledkov zadováţených v konaní k nim správny orgán podá náleţité vysvetlenie, čím
zvýšeniu dôvery v správne orgány napomôţe.
Podľa § 198 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý
podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.
Dlžníkom je
a) osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,
b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala
byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,
c) kaţdá osoba, ktorá získala alebo drţala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase
získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, ţe tovar bol
odňatý spod colného dohľadu,
d) osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru
alebo z reţimu, do ktorého bol tovar prepustený, (§ 198 ods. 3 vyššie cit. zákona).
Na tomto mieste najvyšší súd musí zdôrazniť, ţe ţalovaný sa dostatočne nezaoberal
správnym určením okruhu účastníkov konania.
Preskúmavaným správnym rozhodnutím bola ţalobcom ako dlţníkom uloţená
povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne a nerozdielne. Preto v súlade s ust. § 250 ods. 2 aţ 4
O.s.p. účastníkom nielen správneho ale aj súdneho konania má byť aj právnická osoba U. pre
nerozlučné spoločenstvo práv so ţalobcami, lebo aj na ňu sa bude vzťahovať rozhodnutie.
Preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť, a v prípade ak táto spoločnosť zanikla, jej
právnych nástupcov a ak takých niet, podloţiť to dôkazom.
Tejto právnickej osobe bola totiţ uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne
so ţalobcami zaplatiť colný dlh. Ako účastník konania má procesné práva, preto jej musí byť
umoţnené, aby ich mohla v konaní pred správnym orgánom riadne uplatniť. Keďţe ide
o účastníka, ktorý ním aj v súdnom preskúmavacom konaní (v prípade odvolania proti
rozhodnutiu správneho orgánu) musí byť zo zákona (§ 250 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 91
ods. 2 O.s.p.), bola by mu potom postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať.
11 8Sžf/19/2011
Krajský súd svoje rozhodnutie zaloţil tieţ na zistení, ţe ţalovaný po zmene
prvostupňového rozhodnutia nahradením výroku a jeho odôvodnenia opomenul účastníkom
vysvetliť a odstrániť ich pochybnosti o aplikácii colného zákona č. 180/1996 Z. z. a colného
zákona č. 238/2001 Z. z. účinného od 1.7.2001 ako procesnoprávneho predpisu. Je potrebné
sa s tým stotoţniť, lebo správny orgán pri tomto postupe mal viesť konanie tak, aby umoţnil
uplatnenie procesných práv ţalobcov v rozsahu a obsahu vymedzenom týmto zákonom, čo sa
v danom prípade nestalo, a absencia uvedených úvah zakladá nepreskúmateľnosť správneho
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako to správne konštatoval krajský súd.
Aj z dôvodu, ţe jednému z účastníkov titulom nerozlučného spoločenstva práv
so ţalobcami bola postupom správneho orgánu a následne aj súdu odňatá moţnosť konať,
bolo potom predčasné, aby najvyšší súd zaujímal podrobnejšie stanovisko k ostatným
námietkam čo do merita veci, pretoţe všeobecne platí, ţe ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu
dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.
Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. potvrdil, lebo
nezistil dôvod potrebný na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďţe jeho
odôvodnenie je logické a zákonné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom ich náhradu nepriznal hoci by im v zmysle
citovaných ustanovení bola prislúchala, pretoţe si ju neuplatnili a ţalovanému preto, ţe bol
neúspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny odvolací prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská