Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/19/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci ţalobcu: 1/ R. G., P., M., právne zastúpený advokátom JUDr. J. U., L., X. T.,

2/ P. P., Z., X. B., 3/ R. A., G., X. G., oboch právne zastúpených JUDr. M. V., advokátom,

Advokátska kancelária V. &. P., s.r.o., so sídlom ul. X., B., proti ţalovanému: Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Mierová 23, 815 11 Bratislava) Vazovova č. 2, Bratislava, za účasti: T. M., H., Š.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. 49173/2002 zo dňa 14. júla

2004, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -87

zo dňa 3. februára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -87 zo dňa 3. februára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa , zrušil

a vrátil na ďalšie konanie ţalovanému rozhodnutie zo dňa 14.7.2004, č. 49173/2002 v spojení

s rozhodnutím Colného úradu Bratislava zn. -27 zo dňa 31.7.2002,

2

ktorým ţalovaný ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu

Bratislava tak, ţe nahradil výrokovú časť a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia a konania ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, pretoţe

zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia colných orgánov

sú pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné a rozhodnutie vo vymedzení

okruhu účastníkov trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pri preskúmavaní

rozhodnutia zistil, ţe prvostupňový správny orgán, Colný úrad Bratislava podľa ust. § 406

ods. 1 colného v znení neskorších predpisov vymeral, a po zápise

do účtovných dokladov podľa ust. § 407 ods. 3 colného zákona v súlade s ust. § 410 ods. 4

colného zákona oznámil povinným dlţníkom podľa § 198 ods. 3 písm. b/ colného zákona

č. v znení neskorších predpisov ako dlţníkom spoločným a nerozdielnym

colný dlh v celkovej výške 7 997 663 Sk.

V dôsledku podaného odvolania ţalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil

prvostupňové rozhodnutie a nahradil výrokovú časť a jeho odôvodnenie. Colný dlh mal podľa

tohto rozhodnutia vzniknúť dňa 18.10.2000 nezákonným odňatím tovaru s obchodným

pomenovaním „DONESTOS - CLUJ“ čistiaci roztok pre potravinársky priemysel,

podliehajúceho dovoznému clu spod colného dohľadu podľa

Z. z., ktorý bol do tuzemska dovezený cez hraničný priechod Bratislava Rusovce – cesta dňa

18.10.2000, ktorý je okamihom odňatia tovaru spod colného dohľadu a vzniku colného dlhu

podľa

Ţalobou zo dňa 13.8.2004 sa ţalobca v 1. rade R. G. domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného, ktoré ţiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Predmetná vec po

postúpení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa

30.8.2004 bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

Ţalobcovia v 2. a 3. rade P. P. a R. A. sa rovnako ţalobou zo dňa 19.9.2004 domáhali

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktoré ţiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Uvedená vec bola zapísaná na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

Keďţe sa jednalo o preskúmanie zákonnosti toho istého rozhodnutia ţalovaného

a ţalobcov ako spoločných a nerozdielnych dlţníkov, krajský súd spojil obidve veci

na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. .

3

Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe dňa 18.10.2000 prepravila

právnická osoba U., S., X. V., L. R., na územie Slovenskej republiky 24 tisíc litrov tovaru

s obchodným pomenovaním „DONESTOS - PLUS CLUJ“, deklarovaný ako čistiaci roztok

pre potravinársky priemysel. Tovar bol dopravcom na pohraničnom colnom úrade riadne

prihlásený a prepustený do colného reţimu tranzit. Dováţaná látka „DONESTOS - PLUS

CLUJ“ bola nesprávne zatriedená ako povrchový prípravok, jednalo sa o preparát na báze

rafinovaného etylalkoholu 94,7%, teda išlo o tovar, ktorý podlieha dovoznému clu, a ktorý

bol podľa správnych orgánov nezákonne odňatý spod colného dohľadu, za čo bol ţalobcom

a spoločnosti U. oznámený colný dlh vo výške 7 997 663 Sk.

Predovšetkým sa krajský súd, ako to uviedol v odôvodnení, musel vysporiadať

s tvrdením ţalobcov, ţe ţalovaný nepouţil právnu normu, ktorú pouţiť mal. Ţalovaný

v napadnutom rozhodnutí totiţ uviedol, ţe v súlade so zákonom zmenil rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, teda rozhodol vo veci samej. K takémuto

postupu ho viedla skutočnosť, ţe colný úrad pri vydávaní rozhodnutia aplikoval nesprávny

právny predpis pri posúdení hmotnoprávnej stránky veci. Ďalej poukázal na § 458 ods. 1

, podľa ktorého sa na konanie začaté pred 1.7.2001 pouţijú

doterajšie predpisy. To podľa ţalovaného však nevylučuje zásadu retroaktivity, a preto ak

rozhodujúce skutočnosti pre vznik colného dlhu, ako aj naplnenie kvalifikačných znakov

dlţníkov nastali za účinnosti , treba ich posudzovať podľa tohto

zákona. Z tohto tvrdenia ţalovaného nie je zrejmé, či sa pri právnom posúdení veci riadil

colným alebo neskorším Pokiaľ sa

riadil oboma právnymi predpismi súčasne, opomenul účastníkom vysvetliť, prečo sa

v niektorých otázkach riadil ustanoveniami jedného predpisu, v iných druhého. Uţ vo výroku

napadnutého rozhodnutia sa objavujú viaceré odkazy na jeden aj druhý zákon, a z rozhodnutia

nie je zrejmé, prečo je colný dlh vymeraný podľa , avšak

dlţníci boli kvalifikovaní podľa , colný dlh bol

vymeraný podľa , a suma dovoznej platby podľa

ods. 1 Rovnaké ako aj ďalšie odkazy na oba uvedené predpisy sú

obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, pričom bolo povinnosťou ţalovaného tento postup

riadne zdôvodniť.

4

Krajský súd uţ vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, ţe pokiaľ bol predmetný

tovar ne, moţno

okolnosti vzniku colného dlhu posúdiť len podľa tohto zákona, pretoţe práve tento zákon bol

platný a účinný v čase, keď posudzované okolnosti nastali. Bolo by nepochybne v rozpore

so zákonom, keby boli ţalobcovia uznaní za colných dlţníkov a bol im vymeraný colný dlh

podľa právneho predpisu, ktorý v čase vzniku colného dlhu nebol účinný. Preto ak aj bolo

správne konanie týkajúce sa vymerania predmetného colného dlhu začaté aţ za účinnosti

(teda po 1.7.2001), bolo potrebné okolnosti vzniku colného dlhu,

a z toho vyplývajúce povinnosti zainteresovaných osôb, posúdiť podľa ustanovení zákona

č. Uloţenie povinnosti ţalobcom zaplatiť colný dlh podľa právneho predpisu,

ktorý v čase vzniku colného dlhu ešte neplatil, by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu,

právnej istoty a zákazu retroaktivity právnej normy. Pre úplnosť treba dodať, ţe colný dlh

vzniká fakticky, priamo nastaním zákonom predpokladaných skutočností (§ 198 ods. 2 zákona

č. ) a rozhodnutie colného úradu túto skutočnosť iba deklaruje. Výrok teda

neznie konštitutívne a nedošlo by ani v danom prípade ku konštitutívnej aplikácii ustanovení

colného , ktorý uţ nebol účinný v čase vydania napadnutého

rozhodnutia. Deklaratórne je rozhodnutie aj v časti určenia dlţníkov. Z vyššie uvedeného

pohľadu mal ţalovaný svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodniť, čo však neurobil, a preto

účastníci tieto okolnosti namietali dôvodne.

Dôvodnou je tieţ námietka týkajúca sa preukázania vedomosti odňatia tovaru spod

colného dohľadu. S poukazom na colného

zákona, musí byť v prípade ţalobcov preukázaná ich vedomosť o tom, ţe sa tovar odníma

spod colného dohľadu. Bolo na ţalovanom aby preukázal, ţe ţalobcovia v postavení colného

orgánu si boli vedomí odňatia tovaru spod colného dohľadu. Zároveň bolo povinnosťou

ţalovaného uviesť, ktorú konkrétnu povinnosť, uvedenú v konkrétnom ustanovení colného

zákona, ţalobcovia ako colníci porušili. V tomto smere nie je postačujúcou úvaha, ţe

ţalobcovia si ako colníci museli byť vedomí toho, ţe nezaevidovaním tovaru do registra

odoslaného tovaru spôsobia moţnosť odňatia tovaru spod colného dohľadu. Vedomosť

o odňatí tovaru spod colného dohľadu musí byť jednoznačná, nepostačuje moţnosť takejto

vedomosti. Súd nevylučuje, ţe takéto konanie colníka môţe byť dôvodom pre vyvodenie

disciplinárnej zodpovednosti, avšak pre oznámenie colného dlhu musí byť vedomosť colníka

o odňatí tovaru spod colného dlhu preukázaná jednoznačne.

5

Krajský súd ďalej zistil, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia

okruhu účastníkov konania, pretoţe účastníkom správneho konania bola spoločnosť U., S., X.

V., L. R.. V liste Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 28.2.2006

adresovanom súdu sa uvádza, ţe na základe výsledkov právnej pomoci z L. bolo zistené, ţe

akciová spoločnosť K. bola dňa 15.11.2001 vyregistrovaná z administratívy Mestského úradu

vo V., pretoţe bola reorganizovaná a rozdelená na niekoľko subjektov. Túto informáciu

potvrdzuje aj zásielka, ktorá sa vrátila ţalovanému z L. R. ako nedoručená, zrejme z dôvodu

likvidácie spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť U. zanikla bez právneho nástupcu pred alebo počas

správneho konania, mal ţalovaný v konaní pokračovať bez tejto spoločnosti. Pokiaľ

spoločnosť má jedného či viacerých právnych nástupcov, bolo povinnosťou ţalovaného

pokračovať v konaní s právnymi nástupcami. Je totiţ povinnosťou správneho orgánu zisťovať

okruh účastníkov konania v kaţdom štádiu správneho konania.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie v ktorom uviedol, ţe

napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, preto ho ţiada zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd sa podľa ţalovaného stotoţnil s názorom ţalobcov

poukazujúcich na súvislosť medzi prebiehajúcim trestným konaním a správnym konaním,

s tým ţe prebiehajúce trestné konanie má význam aj pre správne konanie. S touto otázkou sa

ţalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí zn. bolo vydané dňa 14.7.2004.

Poukázal na rozdielnosť právnej úpravy a sledovaného účelu v správnom konaní a trestnom

konaní, ako aj skutočnosť, ţe spolu nesúvisia.

Ďalej ţalovaný namietal, vyslovený právny názor súdu, ţe sa dôsledne nevysporiadal

s otázkou preukázania vedomosti ţalobcov ako dlţníkov o tom, ţe predmetný tovar sa odníma

spod colného dohľadu. Uviedol, ţe dlţníci boli právne kvalifikovaní podľa § 198 ods. 3

písm. b/ , pretoţe za účinnosti tohto zákona colný dlh vznikol, a len

podľa tohto zákona mohli byť okolnosti vzniku colného dlhu (právne i skutkové okolnosti)

colným orgánom posudzované. Prie riadny výkon colného dohľadu podľa § 5 ods. 1 zákona

č. rozumie súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti

colných orgánov. Podľa sa pri colnom dohľade zisťuje

druh, mnoţstvo a iné skutočnosti o tovare, ktoré sú potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz

alebo tranzit tovaru uskutočňujú alebo uskutočnili v súlade s colnými predpismi a osobitnými

predpismi. Pre naplnenie podmienok právnej kvalifikácie dlţníka v zmysle § 198 ods. 3

písm. b/ je síce potrebné preukázať vedomosť alebo moţnosť

vedomosti určitej osoby o tom, ţe tovar sa odníma spod colného dohľadu, avšak nie je

6

potrebné preukazovať porušenie konkrétneho ustanovenia touto

osobou. Pre naplnenie právnej kvalifikácie určitej osoby ako dlţníka podľa § 198 ods. 3

písm. b/ s ohľadom na formuláciu uvedeného zákonného

ustanovenia nie je potrebné tejto osobe preukázať vedomosť o tom, ţe sa určitý tovar odníma

spod colného dohľadu (netreba dokazovať úmyselné alebo aspoň vedomé konanie), ale stačí

preukázať tejto osobe nepriamy úmysel, t.j. skutočnosť, ţe táto osoba si mala byť vedomá,

ţe tovar sa odníma spod colného dohľadu. Pre riadny výkon colného dohľadu je nevyhnutné,

aby bol tovar, ktorý je predloţený colným orgánom, a ktorý sa nachádza pod colným

dohľadom riadne evidovaný, a aby boli colnými orgánmi archivované všetky dokumenty

(napr. príslušné diely JCD), na základe ktorých moţno colný dohľad nad predmetným

tovarom riadne vykonávať. Nezapísanie tovaru, predloţeného colným orgánom do evidencie

vedenej týmito orgánmi (register odoslaného tovaru) a priame zničenie písomných

dokumentov týkajúcich sa colného konania vo vzťahu k tomuto tovaru, znemoţňuje riadny

výkon colného dohľadu a umoţňuje odňatie tovaru spod colného dohľadu. V danom prípade

je zrejmá priama súvislosť medzi konaním ţalobcov a medzi znemoţnením výkonu colného

dohľadu nad tovarom a jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Zo skutkového

stavu veci je zrejmé, ţe ţalobcovia sa svojim aktívnym a vedomým konaním zúčastnili na

nezákonnom odňatí predmetného tovaru spod colného dohľadu.

Krajský súd v Bratislave vyslovil vo svojom rozsudku právny názor, ţe rozhodnutie

ţalovaného trpí vadou v otázke vymedzenia účastníkov konania, lebo právny nástupca alebo

nástupcovia právnickej osoby U., nemajú vedomosť o správnom konaní, v ktorom im bol

oznámený colný dlh. Colný dlh vznikol dňa 18.10.2000 nezákonným odňatím tovaru spod

colného dohľadu. V danom okamihu sa v zmysle Z.

z. všetky osoby, ktoré sa na tomto odňatí zúčastnili, stali dlţníkmi. Colný úrad rozhodnutím

zn. -31 zo dňa 31.7.2002 túto skutočnosť len právne relevantným

spôsobom deklaroval, avšak nekonštituoval. V súlade so zásadou solidarity dlţníkov podľa §

208 môţu colné orgány vymerať colný dlh a vyţadovať jeho plnenie

od ktoréhokoľvek dlţníka. Ak by bol colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôţe byť právne

kvalifikovaná ako dlţník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto

osobe neúčinný, čo by však nemalo vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili

kvalifikačné znaky dlţníka, a ktoré existujú. Prípadná zodpovednosť iných osôb nezbavuje

osoby, ktoré boli v súlade so zákonom právne kvalifikované ako dlţníci ich zodpovednosti za

vzniknutý colný dlh a ich povinnosti tento colný dlh zaplatiť. Pri doručovaní písomností,

vrátane rozhodnutia o oznámení colného dlhu zahraničnej právnickej osobe U., S., X. V., L.

7

R., postupoval ţalovaný i colný úrad v súlade s ust. § 25 aţ § 26 správneho poriadku.

Oznámenie colného dlhu právnickej osobe, ktorá zanikla, resp. ktorá sa pretransformovala,

zlúčila alebo rozdelila s inou právnickou osobu, nie je ţiadnym spôsobom na ujmu iným

osobám, ktoré boli právne kvalifikované ako dlţníci. Zodpovednosť týchto osôb ako dlţníkov

v zmysle , resp. ich povinnosť plniť celý colný

dlh v zmysle solidárnej zodpovednosti podľa tým nie je

ţiadnym spôsobom dotknutá.

Ţalobcovia v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok

krajského súdu potvrdiť. Uviedli, ţe zaloţili do spisu právoplatné uznesenie Špeciálneho súdu

v Pezinku zo dňa 4.7.2007 (potvrdené uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.3.2008). Špeciálny súd skúmal rovnakú

otázku ako ţalovaný v správnom konaní, t.j. či sa ţalobcovia – colníci P. P. a R. A. dopustili

porušenia povinností stanovených colným zákonom odňatím tovaru spod colného dohľadu

(jednalo sa o chemickú látku DONESTOS CLUJ, str. 12, 13 uznesenia Špeciálneho súdu).

Trestné konanie sa začalo na základe trestného oznámenia ţalovaného a jedná sa o rovnaký

skutkový dej ako uvedený v preskúmavanom rozhodnutí. Špeciálny súd právoplatným

uznesením vec odmietol a vrátil vec prokurátorovi s tým, ţe „obţaloba musí presne

špecifikovať, ktorí obvinení presne aké ustanovenia colného zákona svojim konaním porušili,

a nemôţe len všeobecne uviesť odkaz na paragraf zákona. Navyše povinnosti uloţené

v ustanoveniach colného zákona uvedené v obţalobe, ktoré mali porušiť obvinení sa týkajú

osôb akými sú napríklad osoby, ktoré prepravujú tovar, deklarant, dopravca, prepravca“.

Špeciálny súd jasne naznačuje, ţe ustanovenia o odňatí tovaru spod colného dohľadu

nemoţno ani teoreticky aplikovať na colníkov. V poslednej vete uznesenia Špeciálny súd

odporúča prokuratúre po vrátení veci zváţiť „reálnosť podania obţaloby“ na obvinených.

Pokiaľ Špeciálny súd po siedmich rokoch trestného konania proti ţalobcom nezistil porušenie

colného zákona ţalobcami – bývalými colníkmi, má táto okolnosť značný význam aj pre

súvisiace správne konanie o oznámení colného dlhu (osobitne keď sú jedinými dôkazmi proti

ţalobcom listiny z trestného spisu). Ţalovaný aj Špeciálny súd skúmali otázku porušenia

povinností stanovených colným zákonom, vychádzajúc z rovnakých dôkazov. Ţalobcovia sú

si samozrejme vedomí toho, ţe Špeciálny súd sa otázkou porušenia povinností uvedených

v colnom zákone zaoberal z hľadiska moţných trestnoprávnych dôsledkov, zatiaľ čo ţalovaný

z hľadiska zodpovednosti za colný dlh. Nepochybne ale Špeciálny súd, aj ţalovaný, museli

najprv zistiť, či vôbec došlo k porušeniu ustanovení colného zákona ţalobcami. A uţ v tejto

8

otázke dospeli k diametrálne odlišným záverom. Ţalovaný nevysvetlil zrozumiteľne, prečo

v niektorých otázkach aplikoval ustanovenia a v iných zákona č.

Ţalobcovia netvrdia, ţe ţalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, ale

v napadnutom rozhodnutí chýba zrozumiteľné vysvetlenie prečo boli aplikované ustanovenia

oboch predpisov. Ţalovaný v odvolaní poukazuje na dovoz tovaru DONESTOS CLUJ PLUS

do Slovenskej republiky, opätovne bez toho, aby konkretizoval protiprávne konanie ţalobcov.

Opätovne neuvádza, ktoré konkrétne colným zákonom stanovené povinnosti mali ţalobcovia

porušiť. Bolo povinnosťou ţalovaného preukázať aj to, ţe sa jednalo o konanie vedomé, nie

nedbanlivostné. Nedbanlivostné konanie môţe byť postačujúce pre prepustenie zo sluţobného

pomeru, nie však pre oznámenie colného dlhu. Rozhodnutie ţalovaného o oznámení colného

dlhu takmer 8 miliónov korún je pre ţalobcov a ich rodiny likvidačné. Tvrdenia ţalovaného

nasvedčujú moţnému protiprávnemu konaniu zahraničných dovozcov a deklarantov, ktorí

deklarovali reţim tranzitu a tovar následne (moţno) zostal na území Slovenskej republiky, vo

vzťahu k ţalobcom nepreukazujú nič. V otázke vymedzenia okruhu účastníkov ţalovaný

uvádza, ţe ak by bol colný dlh oznámený osobe, ktorá nemôţe byť právne kvalifikovaná ako

dlţník (resp. voči osobe, ktorá neexistuje), bol by takýto úkon voči tejto osobe neúčinný, čo

by však nemalo vplyv na oznámenie colného dlhu osobám, ktoré naplnili kvalifikačné znaky

dlţníka, a ktoré existujú. Z rozsudku súdu vyplýva, ţe účastník správneho konania spoločnosť

U. uţ v roku 2001 zanikla (prípadne nie je zrejmé či mala nejakého právneho nástupcu alebo

nie). Na rozdiel od ţalovaného sa ţalobcovia domnievajú, ţe účastníci správneho konania

musia byť určení úplne jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by bola

argumentácia ţalovaného pravdivá, bolo by moţné oznámiť colný dlh napr. aj mŕtvemu.

K tomu poukazujú aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v inej veci

povaţoval nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania za dôvod na zrušenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa (58/2007 ZSP, 1Sţ-o-KS/105/2006). V prípade viacerých

solidárnych dlţníkov je presné vymedzenie účastníkov správneho konania ešte dôleţitejšie,

nakoľko v prípade plnenia jedným solidárnym dlţníkom by tento mal mať právo regresu vo

vzťahu k ostatným dlţníkom, toto by bolo ťaţko uplatniteľné pokiaľ nebude zrejmé kto bol

vlastne účastníkom konania. V kaţdom prípade je nesprávne vymedzenie účastníkov

správneho konania závaţnou vadou konania a rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedených v odvolaní

ţalovaného ( , ) bez pojednávania ( veta

9

prvá ) a podľa druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov

(súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych

orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou)

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

V danom prípade napadnutým rozhodnutím colný dlh podľa zistenia colných orgánov

vznikol podľa colného nezákonným odňatím tovaru

spod colného dohľadu. Vyššie uvedené nákladné vozidlo (tovar) uniklo spod dohľadu colných

orgánov tak, ţe tovar s obchodným pomenovaním „DONESTOS - CLUJ PLUS“ deklarovaný

ako čistiaci roztok pre potravinársky priemysel nebol pri vstupe na územie SR zaregistrovaný

colnými orgánmi do registra odoslaného tovaru ani následne dodaný ţiadnemu colnému

orgánu v tuzemsku, čím vznikol colný dlh.

Colné orgány konštatovali, ţe k tejto skutočnosti došlo úmyselným konaním colníkov

– ţalobcov – a právnickej osoby U., tovar prepravujúcej, ktorých kvalifikovala podľa § 208

ako spoločných a nerozdielnych dlţníkov, lebo si boli vedomé, alebo

si mali byť vedomé, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu. Tieţ uviedli, ţe neskúmali

mieru zavinenia jednotlivých účastníkov konania – povinných dlţníkov, ktorá nemá ţiaden

vplyv na zodpovednosť za vznik colného dlhu naplnením príslušných zákonných podmienok

určených v

Je treba súhlasiť s krajským súdom, ţe v kaţdom prípade musí byť preukázaná

vedomosť ţalobcov o tom, ţe sa tovar odníma spod colného dohľadu, ktorá musí byť

jednoznačná a k tomu má správny orgán vyuţiť ustanovenia správneho poriadku (zákon

č. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ktoré sú takými zákonnými

procesnými mechanizmami, ktoré dokáţu pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov

zistiť stav veci čo najúplnejšie a najobjektívnejšie, a musí byť samozrejmosťou, ţe na základe

10

výsledkov zadováţených v konaní k nim správny orgán podá náleţité vysvetlenie, čím

zvýšeniu dôvery v správne orgány napomôţe.

Podľa colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý

podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.

Dlžníkom je

a) osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,

b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala

byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,

c) kaţdá osoba, ktorá získala alebo drţala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase

získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, ţe tovar bol

odňatý spod colného dohľadu,

d) osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru

alebo z reţimu, do ktorého bol tovar prepustený, (§ 198 ods. 3 vyššie cit. zákona).

Na tomto mieste najvyšší súd musí zdôrazniť, ţe ţalovaný sa dostatočne nezaoberal

správnym určením okruhu účastníkov konania.

Preskúmavaným správnym rozhodnutím bola ţalobcom ako dlţníkom uloţená

povinnosť zaplatiť colný dlh spoločne a nerozdielne. Preto v súlade s ust. § 250 ods. 2 aţ 4

účastníkom nielen správneho ale aj súdneho konania má byť aj právnická osoba U. pre

nerozlučné spoločenstvo práv so ţalobcami, lebo aj na ňu sa bude vzťahovať rozhodnutie.

Preto je povinnosťou správneho orgánu zistiť, a v prípade ak táto spoločnosť zanikla, jej

právnych nástupcov a ak takých niet, podloţiť to dôkazom.

Tejto právnickej osobe bola totiţ uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne

so ţalobcami zaplatiť colný dlh. Ako účastník konania má procesné práva, preto jej musí byť

umoţnené, aby ich mohla v konaní pred správnym orgánom riadne uplatniť. Keďţe ide

o účastníka, ktorý ním aj v súdnom preskúmavacom konaní (v prípade odvolania proti

rozhodnutiu správneho orgánu) musí byť zo zákona ( v spojení s ust.

ods. 2 ), bola by mu potom postupom súdu odňatá moţnosť pred ním konať.

11

Krajský súd svoje rozhodnutie zaloţil tieţ na zistení, ţe ţalovaný po zmene

prvostupňového rozhodnutia nahradením výroku a jeho odôvodnenia opomenul účastníkom

vysvetliť a odstrániť ich pochybnosti o aplikácii colného a colného

účinného od 1.7.2001 ako procesnoprávneho predpisu. Je potrebné

sa s tým stotoţniť, lebo správny orgán pri tomto postupe mal viesť konanie tak, aby umoţnil

uplatnenie procesných práv ţalobcov v rozsahu a obsahu vymedzenom týmto zákonom, čo sa

v danom prípade nestalo, a absencia uvedených úvah zakladá nepreskúmateľnosť správneho

rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako to správne konštatoval krajský súd.

Aj z dôvodu, ţe jednému z účastníkov titulom nerozlučného spoločenstva práv

so ţalobcami bola postupom správneho orgánu a následne aj súdu odňatá moţnosť konať,

bolo potom predčasné, aby najvyšší súd zaujímal podrobnejšie stanovisko k ostatným

námietkam čo do merita veci, pretoţe všeobecne platí, ţe ak je rozhodnutie nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok posúdeniu

dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.

Z týchto podstatných dôvodov najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne

správny podľa , v spojení s ust. potvrdil, lebo

nezistil dôvod potrebný na to, aby zmenil alebo zrušil napadnutý rozsudok, keďţe jeho

odôvodnenie je logické a zákonné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta

prvá v spojení s ust. veta prvá a ust. , v súlade

s ust. tak, ţe ţalobcom ich náhradu nepriznal hoci by im v zmysle

citovaných ustanovení bola prislúchala, pretoţe si ju neuplatnili a ţalovanému preto, ţe bol

neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny odvolací prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská