Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b53/383981.b1eb65.pdf
PDF · 125.33 KB
No categories available
4Cdo/89/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 89/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K. S.Ţ.S., 2/ E. S.Ţ.S.,
3/ M. S.Ţ.S., 4/ V. S.Ţ.S., všetkých zastúpených JUDr. T. Sanákom, advokátom v T., Nám.
SNP 2, proti ţalovaným 1/ S.S., 2/ C.C., 3/ G.G.G., o neplatnosť dohody, vedenej na
Okresnom súde T. pod sp.zn. 14 C 106/2007, o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku
Krajského súdu v T. z 12. januára 2010, sp.zn. 10 Co 246/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v T. z 12. januára 2010
sp.zn. 10 Co 246/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd T. (v poradí štvrtým rozhodnutím) rozsudkom z 8. júla 2008 č.k.
14 C 106/1997-509 určil, ţe dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou
zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20. februára 1997 notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou notárskou
zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 3. marca 1997 notárom
JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou
napísanou dňa 7. marca 1997 v T. notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ
25/97 je neplatná v časti, v ktorej M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva
v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 17. júla 1992 k nehnuteľnosti k.ú.
Ţ., LV č. X., parc. č. x dom, dvor, zastavaná plocha č.s. x o výmere x m2, parc. č. x, orná
pôda o výmere xm2 a parc. č. x zastavaná plocha o výmere x m2 na zabezpečenie záväzku
s príslušenstvom vo výške 869 000 Sk a v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou
do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20.
októbra 1992 k nehnuteľnosti k.ú. Ţ., LV č. X., parc. č. x, zastavaná plocha, č.s. x o výmere x
m2,parc. č. x záhrada o výmere x m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške
923 930 Sk, ţalobu ţalobkyne 4/ zamietol, konanie proti ţalovanému 1/ zastavil a ţalovaným
2/ a 3/ uloţil zaplatiť trovy konania ţalobcov JUDr. T. S. v sume 383 256,50 Sk do troch dní.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil pouţitím ustanovení § 37,
§ 39 s § 49a Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, ţe sporná notárska zápisnica je
absolútne neplatná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
a podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý videl v tom, ţe
ţalobcovia skutočne neboli správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli
dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu,
pričom ak by boli zo strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy
nepodpísali. Podľa ich vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju
prečítali, poradili by sa s právnikom, čo im umoţnené nebolo. Ţalobcovia preukázali
naliehavý právny záujem na kladnom doriešení predmetnej veci v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
nakoľko výrok rozsudku vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah
je alebo nie je. Zamietnutie ţaloby ţalobkyne 4/ odôvodnil tým, ţe táto nebola účastníčkou
predmetných zmlúv. Konanie voči ţalovanému 1/ zastavil z dôvodu, ţe tento nebol nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďţe
pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 22. decembra 2004 postúpená na ţalovaného 3/. O trovách konania, vzhľadom na jeho
výsledok, rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v T. na odvolanie ţalovaného 3/ rozsudkom z 12. januára 2010 sp.zn. 10
Co 246/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe
ţalobu v tejto časti zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 2/ náhradu
trov konania vo výške 208,27 € a ţalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 383,66 €
k rukám ich advokátov do troch dní. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe
po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe ţalobcovia odvodzovali neplatnosť
predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), jednak
z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a jednak z dôvodu, ţe
právne úkony boli urobené v omyle (§ 49a Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na to
vyslovil názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe by predmetné
dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení
parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne
označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva
a nepochybne z nich vyplýva, ţe predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané
na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho úkonu moţno povaţovať
za nepochybný. Rovnako nepodloţenými boli i tvrdenia ţalobcov, ţe predmetom zálohu
neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záloţných zmlúv nepochybne vyplýva,
ţe predmetom zálohu boli aj predmetné rodinné domy. Pokiaľ ţalobcovia rozpor právneho
úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, ţe zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne
boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku
zápisnicu a ţe túto zápisnicu podpísali tým spôsobom, ţe podpisovali len čistý list papiera,
a teda nemali moţnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto uvedené tvrdenia
ţalobcovia nepodloţili ţiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia moţno
povaţovať za nepodloţené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov
sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Zo strany ţalobcov
neboli produkované ani ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe by títo konali v omyle
a tento omyl bol ţalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Odvolací súd
vyslovil moţnosť súhlasu s názorom ţalovaných, ţe uzatváranie notárskych zápisníc
s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňaţných ústavov. Z týchto
dôvodov s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany ţalobcov a nepreukázanie
ţiadnych dôvodov neplatnosti uzatvorených dohôd odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti
zamietol. O povinnosti ţalobcov nahradiť úspešným ţalovaným 2/ a 3/ trovy konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V závere dôvodov
rozhodnutia dal do pozornosti prvostupňovému súdu, ţe tento doposiaľ nerozhodol o náhrade
trov konania ţalovanej 1/, voči ktorej bolo konanie právoplatne zastavené, a súčasne uloţil
súdu prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. opraviť označenie obchodného mena
ţalovanej 3/ v záhlaví rozsudku.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 4/,
ţiadali ho zmeniť tak, ţe ţalobe ţalobcov 1/ aţ 3/ sa vyhovuje. Ţalovaných 2/ a 3/ ţiadali
zaviazať na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania. V dôvodoch
dovolania, ktorého značnú časť venovali opisu skutkových okolností a zhrnutiu právnej
argumentácie z celého konania odvolaciemu súdu predovšetkým vytkli, ţe nevysvetlil, čo je
predmetom odvolacieho konania a o čom vlastne rozhodol, keď vo výrokovej časti tvrdí, ţe
len v napadnutej časti mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu v tejto časti zamieta,
pričom z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací súd zmenil celý
prvostupňový rozsudok tak, ţe ţalobu celkovo zamietol a ţalovaným 2/, 3/ priznal náhradu
trov konania. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe S. (ţalovaná 1/) mohla postúpiť
pohľadávku tvoriacu predmet konania na firmu G.G. (ţalovanú 3/), s ktorou súd prvého
stupňa konal ako s účastníčkou konania s označením G., len v takom rozsahu, v akom ju sama
získala od SLSP a.s. MsP T., teda len v rozsahu úverovej zmluvy č. X., zo dňa 20. októbra
1992, zabezpečenú zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve iba K. S. a manţelky E. S., registrovanej pod č.
R III. 2977/92 z 1. decembra 1992. Pokiaľ teda podávala ţalovaná 3/, v odvolaní označená
ako G., odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti
výroku rozsudku, v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného
práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20. októbra 1992
k nehnuteľnostiam v kat. území Ţ. zapísaných na LV č. X., ako parc. č. x, zast. plocha, dom
súp. č. x o výmere x m2 a parc. č. x, záhrada o výmere x m2, na zabezpečenie záväzku
s príslušenstvom vo výške 923 930 Kčs. Toto odvolanie, ak vôbec bolo podané účastníkom
konania – oprávneným subjektom (a smeruje proti prvostupňovému rozsudku, ktorý je
nesprávne označený sp.zn. 14 Cb 106/1997), nemôţe sa týkať tej časti rozsudku, ktorá sa
vzťahuje na M. S. (ţalobcu 3/). Tu dovolatelia poukázali na to, ţe ţalovaná 2/ vstúpila do
konania na základe zámeny účastníkov konania podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., ktorú
prvostupňový súd pripustil uznesením zo dňa
6. mája 2008, č.k. 14 C 106/1997-493 (zámena so S.S.). V tejto časti (M. S.) ani oprávnená
ţalovaná, t.č. C. (ţalovaná 2/) nepodala odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, a preto
v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný, nakoľko sa jedná o naprosto
samostatný a od ostatnej časti konania oddeliteľný nárok ţalobcu 3/ proti ţalovanej 2/ od
nároku ţalobcov 1/, 2/. Odvolaciemu súdu dovolatelia vytkli nesprávnosť, zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť rozsudku aj v časti výroku o trovách konania, keď odvolací súd
nevysvetlil, prečo priznáva trovy prvostupňového, ale ja druhostupňového konania ţalovanej
2/, ktorá nepodala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a na pojednávaní pred
odvolacím súdom bola pasívna, keďţe nepodala odvolanie. Odvolací súd nevysvetlil ani to,
prečo zaviazal aj ţalobkyňu 4/ na náhradu trov konania, keď prvostupňový súd jej ţalobu
zamietol a odvolanie ţalovanej 3/ sa týkalo len tej časti, v ktorej súd vyhovel ţalobnému
návrhu ţalobcov 1/ aţ 3/ v plnom rozsahu a zaviazal ţalované 2/ a 3/ na náhradu trov konania.
Z toho vyplýva, ţe voči ţalobkyni 4/ bolo konanie právoplatne skončené a ţalovaná 3/ vo
svojom odvolaní nenapadá časť prvostupňového rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa ţalobu
ţalobkyne 4/ zamietol. Konečne, odvolací súd nevysvetlil, o čo opiera svoje rozhodnutie
o priznaných trovách ţalovanej 3/ pri DPH s tým, ţe do 31. mája 2009 priznáva DPH len
z tarifnej odmeny
a od 1. júna 2009 i z náhrad.
Ţalovaná 2/ vo vyjadrení ţiadala dovolanie ţalobcov zamietnuť.
Ţalovaná 3/ sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmajúc najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje
znaky rozsudku podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Aj keď dovolatelia
vo svojom dovolaní výslovne neoznačujú dovolacie dôvody, z obsahu tohto mimoriadneho
opravného prostriedku moţno vyvodiť, ţe v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu
vo veci samej ţalobcovia 1/ aţ 3/ namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a v časti výroku o trovách
konania všetci štyria ţalobcovia vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm.
f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, z obsahu spisu vyplýva, ţe S.S. (v tomto spore
pôvodne označená ţalovaná) uzatvorila s Ing. M. Č. dve úverové zmluvy. Prvou úverovou
zmluvou č. X. zo dňa 17. júla 1992 bol Ing. M. Č. poskytnutý úver v sume 1 600 000 Kčs, na
zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa 17. júla 1992 zriadené záloţné právo
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve M. S. [ţalobcu 3/ (zmluva registrovaná na Štátnom
notárstve v T. pod č. R III 1843/92 zo dňa 20. augusta 1992)] podľa návrhu zo 17. júla 1992
na nehnuteľnosti parc. č. 1019, 1018/2 a 1018/3, kat. územie Ţ., LV č. X., v prospech
sporiteľne vo výške 869 000 Kčs. Druhou úverovou zmluvou č. X. zo dňa 20. októbra 1992
bol Ing. M. Č. poskytnutý úver v sume 1 800 000 Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou
zo dňa 20. októbra 1992 zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve K. S.
a manţelky E. S. [ţalobcov 1/, 2/ (zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v T. pod č.
R III 2977/92 zo dňa 1. decembra 1992)] podľa návrhu z 20. októbra 1992 na nehnuteľnosti
parc. č. x a x, kat. územie T., LV č. X., v prospech sporiteľne vo výške 923 930 Kčs.
Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 S. postúpila pohľadávku zo
zmluvy o úvere č. X. z 20. októbra 1992 postupníkovi S. (v súčasnosti označenej ţalovanej
1//). Súd prvého stupňa uznesením z 5. novembra 2002 č.k. 14 C 106/97-199 pripustil zmenu
účastníkov na strane ţalovaného tak, ţe na miesto S. vstúpila do konania S. (napriek tomu, ţe
S. bola postúpená iba jedna z dvoch pohľadávok). Následne súd prvého stupňa uznesením
z 27. januára 2004 č.k.
14 C 106/97-232 rozhodol o pripustení pristúpenia S. do konania ako ţalovanej 2/. Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 5. septembra 2002 S. postúpila (druhú) pohľadávku zo zmluvy
o úvere č. X. zo 17. júla 1992 postupníkovi C. (v súčasnosti označenej ţalovanej 2/). S.
zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 2004 postúpila predmetnú (vyššie uvedenú)
pohľadávku postupníkovi G.G.. Súd prvého stupňa uznesením z 24. marca 2006 č.k. 14 C
106/97-400 pripustil vstup do konania G.G. ako ţalovanej 3/. Napokon súd prvého stupňa
uznesením zo 6. mája 2008 č.k. 14 C 106/97-493 pripustil zmenu účastníkov tak, ţe z konania
vystupuje ţalovaná 2/ S. a na jej miesto vstupuje C.
Z uvedeného je tak zrejmé, ţe t.č. ţalovanej 1/ bola pôvodnou ţalovanou (S.)
postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. X. z 20. októbra 1992),
zabezpečená zmluvou o zriadení záloţného práva
na nehnuteľnosti ţalobcov 1/, 2/ a následne iba táto jedna pohľadávka bola ţalovanou 1/
postúpená ţalovanej 3/. Vzhľadom na to treba dať za pravdu dovolateľom, ţe pokiaľ proti
rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba ţalovaná 3/, tak sa jej odvolanie mohlo
týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej ţalobcovia 1/, 2/ súhlasili
s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva
z 20. októbra 1992 označenej uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia a v ţiadnom prípade sa
nemohlo vzťahovať aj časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu
3/. Na strane ţalovaných totiţ nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Kaţdá
zo ţalovaných 2/ a 3/ postúpením nadobudla samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch
samostatných úverových zmlúv, z ktorých kaţdá jedna bola zabezpečená samostatnou
zmluvou o zriadení záloţného práva – jednou týkajúcou sa majetku ţalobcov 1/, 2/ a druhou
týkajúcou sa majetku ţalobcu 3/. Preto pokiaľ odvolací súd na odvolanie iba ţalovanej 3/
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti tak, ţe v tejto časti
ţalobu zamietol, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď bezdôvodne zmenil aj tú časť prvostupňového rozsudku týkajúcu
sa ţalobcu 3/, ktorá odvolaním dotknutá nebola.
Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, tento má sám o sebe
procesnú povahu uznesenia.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v § 237 O.s.p. dovolatelia
tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. To
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. nález sp.zn. III ÚS 119/03, I ÚS 226/03) i Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (napr. uznesenie z 21. mája 2008 sp.zn. 4 Cdo 83/2008), podľa ktorých treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2
O.s.p. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie
uznesenia súdu.
Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia) je predovšetkým
preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť
postupu odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania. Nepreskúmateľnosť tejto časti
rozsudku odvolacieho súdu vyplýva z neujasnenosti okruhu účastníkov odvolacieho konania
v spojení s rozsahom, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním.
Odvolací súd ani nevysvetľuje rozdiely pri priznávaní náhrady trov konania v súvislosti
s DPH do 31. mája 2009 a od 1. júna 2009.
Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania,
majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je tak vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová