Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/89/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K. S.Ţ.S., 2/ E. S.Ţ.S.,

3/ M. S.Ţ.S., 4/ V. S.Ţ.S., všetkých zastúpených JUDr. T. Sanákom, advokátom v T., Nám.

SNP 2, proti ţalovaným 1/ S.S., 2/ C.C., 3/ G.G.G., o neplatnosť dohody, vedenej na

Okresnom súde T. pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov 1/ aţ 4/ proti rozsudku

Krajského súdu v T. z 12. januára 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v T. z 12. januára 2010

sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd T. (v poradí štvrtým rozhodnutím) rozsudkom z 8. júla 2008 č.k.

-509 určil, ţe dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou

zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20. februára 1997 notárom

JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, a pokračujúcou notárskou

zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 3. marca 1997 notárom

JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, a pokračujúcou notárskou zápisnicou

napísanou dňa 7. marca 1997 v T. notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ

25/97 je neplatná v časti, v ktorej M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva

v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 17. júla 1992 k nehnuteľnosti k.ú.

Ţ., LV č. X., parc. č. x dom, dvor, zastavaná plocha č.s. x o výmere x m2, parc. č. x, orná

pôda o výmere xm2 a parc. č. x zastavaná plocha o výmere x m2 na zabezpečenie záväzku

s príslušenstvom vo výške 869 000 Sk a v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou

do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20.

októbra 1992 k nehnuteľnosti k.ú. Ţ., LV č. X., parc. č. x, zastavaná plocha, č.s. x o výmere x

m2,parc. č. x záhrada o výmere x m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške

923 930 Sk, ţalobu ţalobkyne 4/ zamietol, konanie proti ţalovanému 1/ zastavil a ţalovaným

2/ a 3/ uloţil zaplatiť trovy konania ţalobcov JUDr. T. S. v sume 383 256,50 Sk do troch dní.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil pouţitím ustanovení § 37,

s , keď dospel k záveru, ţe sporná notárska zápisnica je

absolútne neplatná v zmysle pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť

a podľa pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý videl v tom, ţe

ţalobcovia skutočne neboli správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli

dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu,

pričom ak by boli zo strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy

nepodpísali. Podľa ich vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju

prečítali, poradili by sa s právnikom, čo im umoţnené nebolo. Ţalobcovia preukázali

naliehavý právny záujem na kladnom doriešení predmetnej veci v zmysle ,

nakoľko výrok rozsudku vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah

je alebo nie je. Zamietnutie ţaloby ţalobkyne 4/ odôvodnil tým, ţe táto nebola účastníčkou

predmetných zmlúv. Konanie voči ţalovanému 1/ zastavil z dôvodu, ţe tento nebol nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďţe

pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 22. decembra 2004 postúpená na ţalovaného 3/. O trovách konania, vzhľadom na jeho

výsledok, rozhodol podľa

Krajský súd v T. na odvolanie ţalovaného 3/ rozsudkom z 12. januára 2010 sp.zn. 10

Co 246/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe

ţalobu v tejto časti zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 2/ náhradu

trov konania vo výške 208,27 € a ţalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške 383,66 €

k rukám ich advokátov do troch dní. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe

po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie

rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však nedospel k správnym skutkovým zisteniam

a vec i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, ţe ţalobcovia odvodzovali neplatnosť

predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti ( ), jednak

z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi ( ) a jednak z dôvodu, ţe

právne úkony boli urobené v omyle ( ). V nadväznosti na to

vyslovil názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe by predmetné

dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení

parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti sú nepochybne

označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva

a nepochybne z nich vyplýva, ţe predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané

na predmetných listoch vlastníctva, a teda obsah právneho úkonu moţno povaţovať

za nepochybný. Rovnako nepodloţenými boli i tvrdenia ţalobcov, ţe predmetom zálohu

neboli rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záloţných zmlúv nepochybne vyplýva,

ţe predmetom zálohu boli aj predmetné rodinné domy. Pokiaľ ţalobcovia rozpor právneho

úkonu s dobrými mravmi videli najmä v tom, ţe zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne

boli dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku

zápisnicu a ţe túto zápisnicu podpísali tým spôsobom, ţe podpisovali len čistý list papiera,

a teda nemali moţnosť sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto uvedené tvrdenia

ţalobcovia nepodloţili ţiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia moţno

povaţovať za nepodloţené najmä s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov

sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára, ktorý notársku zápisnicu spisoval. Zo strany ţalobcov

neboli produkované ani ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe by títo konali v omyle

a tento omyl bol ţalovanými vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Odvolací súd

vyslovil moţnosť súhlasu s názorom ţalovaných, ţe uzatváranie notárskych zápisníc

s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným postupom peňaţných ústavov. Z týchto

dôvodov s poukazom na neunesenie dôkazného bremena zo strany ţalobcov a nepreukázanie

ţiadnych dôvodov neplatnosti uzatvorených dohôd odvolací súd podľa rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti

zamietol. O povinnosti ţalobcov nahradiť úspešným ţalovaným 2/ a 3/ trovy konania

rozhodol podľa , v spojení s V závere dôvodov

rozhodnutia dal do pozornosti prvostupňovému súdu, ţe tento doposiaľ nerozhodol o náhrade

trov konania ţalovanej 1/, voči ktorej bolo konanie právoplatne zastavené, a súčasne uloţil

súdu prvého stupňa postupom podľa opraviť označenie obchodného mena

ţalovanej 3/ v záhlaví rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 4/,

ţiadali ho zmeniť tak, ţe ţalobe ţalobcov 1/ aţ 3/ sa vyhovuje. Ţalovaných 2/ a 3/ ţiadali

zaviazať na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania. V dôvodoch

dovolania, ktorého značnú časť venovali opisu skutkových okolností a zhrnutiu právnej

argumentácie z celého konania odvolaciemu súdu predovšetkým vytkli, ţe nevysvetlil, čo je

predmetom odvolacieho konania a o čom vlastne rozhodol, keď vo výrokovej časti tvrdí, ţe

len v napadnutej časti mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu v tejto časti zamieta,

pričom z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací súd zmenil celý

prvostupňový rozsudok tak, ţe ţalobu celkovo zamietol a ţalovaným 2/, 3/ priznal náhradu

trov konania. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe S. (ţalovaná 1/) mohla postúpiť

pohľadávku tvoriacu predmet konania na firmu G.G. (ţalovanú 3/), s ktorou súd prvého

stupňa konal ako s účastníčkou konania s označením G., len v takom rozsahu, v akom ju sama

získala od SLSP a.s. MsP T., teda len v rozsahu úverovej zmluvy č. X., zo dňa 20. októbra

1992, zabezpečenú zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam

vo vlastníctve iba K. S. a manţelky E. S., registrovanej pod č.

R III. 2977/92 z 1. decembra 1992. Pokiaľ teda podávala ţalovaná 3/, v odvolaní označená

ako G., odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti

výroku rozsudku, v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného

práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20. októbra 1992

k nehnuteľnostiam v kat. území Ţ. zapísaných na LV č. X., ako parc. č. x, zast. plocha, dom

súp. č. x o výmere x m2 a parc. č. x, záhrada o výmere x m2, na zabezpečenie záväzku

s príslušenstvom vo výške 923 930 Kčs. Toto odvolanie, ak vôbec bolo podané účastníkom

konania – oprávneným subjektom (a smeruje proti prvostupňovému rozsudku, ktorý je

nesprávne označený sp.zn. ), nemôţe sa týkať tej časti rozsudku, ktorá sa

vzťahuje na M. S. (ţalobcu 3/). Tu dovolatelia poukázali na to, ţe ţalovaná 2/ vstúpila do

konania na základe zámeny účastníkov konania podľa a , ktorú

prvostupňový súd pripustil uznesením zo dňa

6. mája 2008, č.k. -493 (zámena so S.S.). V tejto časti (M. S.) ani oprávnená

ţalovaná, t.č. C. (ţalovaná 2/) nepodala odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, a preto

v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný, nakoľko sa jedná o naprosto

samostatný a od ostatnej časti konania oddeliteľný nárok ţalobcu 3/ proti ţalovanej 2/ od

nároku ţalobcov 1/, 2/. Odvolaciemu súdu dovolatelia vytkli nesprávnosť, zmätočnosť

a nepreskúmateľnosť rozsudku aj v časti výroku o trovách konania, keď odvolací súd

nevysvetlil, prečo priznáva trovy prvostupňového, ale ja druhostupňového konania ţalovanej

2/, ktorá nepodala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a na pojednávaní pred

odvolacím súdom bola pasívna, keďţe nepodala odvolanie. Odvolací súd nevysvetlil ani to,

prečo zaviazal aj ţalobkyňu 4/ na náhradu trov konania, keď prvostupňový súd jej ţalobu

zamietol a odvolanie ţalovanej 3/ sa týkalo len tej časti, v ktorej súd vyhovel ţalobnému

návrhu ţalobcov 1/ aţ 3/ v plnom rozsahu a zaviazal ţalované 2/ a 3/ na náhradu trov konania.

Z toho vyplýva, ţe voči ţalobkyni 4/ bolo konanie právoplatne skončené a ţalovaná 3/ vo

svojom odvolaní nenapadá časť prvostupňového rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa ţalobu

ţalobkyne 4/ zamietol. Konečne, odvolací súd nevysvetlil, o čo opiera svoje rozhodnutie

o priznaných trovách ţalovanej 3/ pri DPH s tým, ţe do 31. mája 2009 priznáva DPH len

z tarifnej odmeny

a od 1. júna 2009 i z náhrad.

Ţalovaná 2/ vo vyjadrení ţiadala dovolanie ţalobcov zamietnuť.

Ţalovaná 3/ sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), prejednal dovolanie

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( veta druhá ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

, zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Aj keď dovolatelia

vo svojom dovolaní výslovne neoznačujú dovolacie dôvody, z obsahu tohto mimoriadneho

opravného prostriedku moţno vyvodiť, ţe v dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu

vo veci samej ţalobcovia 1/ aţ 3/ namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) a v časti výroku o trovách

konania všetci štyria ţalobcovia vyvodzujú prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm.

f/

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, z obsahu spisu vyplýva, ţe S.S. (v tomto spore

pôvodne označená ţalovaná) uzatvorila s Ing. M. Č. dve úverové zmluvy. Prvou úverovou

zmluvou č. X. zo dňa 17. júla 1992 bol Ing. M. Č. poskytnutý úver v sume 1 600 000 Kčs, na

zabezpečenie ktorého bolo zmluvou zo dňa 17. júla 1992 zriadené záloţné právo

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve M. S. [ţalobcu 3/ (zmluva registrovaná na Štátnom

notárstve v T. pod č. R III 1843/92 zo dňa 20. augusta 1992)] podľa návrhu zo 17. júla 1992

na nehnuteľnosti parc. č. 1019, 1018/2 a 1018/3, kat. územie Ţ., LV č. X., v prospech

sporiteľne vo výške 869 000 Kčs. Druhou úverovou zmluvou č. X. zo dňa 20. októbra 1992

bol Ing. M. Č. poskytnutý úver v sume 1 800 000 Kčs, na zabezpečenie ktorého bolo zmluvou

zo dňa 20. októbra 1992 zriadené záloţné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve K. S.

a manţelky E. S. [ţalobcov 1/, 2/ (zmluva registrovaná Štátnym notárstvom v T. pod č.

R III 2977/92 zo dňa 1. decembra 1992)] podľa návrhu z 20. októbra 1992 na nehnuteľnosti

parc. č. x a x, kat. územie T., LV č. X., v prospech sporiteľne vo výške 923 930 Kčs.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 1999 S. postúpila pohľadávku zo

zmluvy o úvere č. X. z 20. októbra 1992 postupníkovi S. (v súčasnosti označenej ţalovanej

1//). Súd prvého stupňa uznesením z 5. novembra 2002 č.k. -199 pripustil zmenu

účastníkov na strane ţalovaného tak, ţe na miesto S. vstúpila do konania S. (napriek tomu, ţe

S. bola postúpená iba jedna z dvoch pohľadávok). Následne súd prvého stupňa uznesením

z 27. januára 2004 č.k.

-232 rozhodol o pripustení pristúpenia S. do konania ako ţalovanej 2/. Zmluvou

o postúpení pohľadávok z 5. septembra 2002 S. postúpila (druhú) pohľadávku zo zmluvy

o úvere č. X. zo 17. júla 1992 postupníkovi C. (v súčasnosti označenej ţalovanej 2/). S.

zmluvou o postúpení pohľadávok z 22. decembra 2004 postúpila predmetnú (vyššie uvedenú)

pohľadávku postupníkovi G.G.. Súd prvého stupňa uznesením z 24. marca 2006 č.k. 14 C

106/97-400 pripustil vstup do konania G.G. ako ţalovanej 3/. Napokon súd prvého stupňa

uznesením zo 6. mája 2008 č.k. -493 pripustil zmenu účastníkov tak, ţe z konania

vystupuje ţalovaná 2/ S. a na jej miesto vstupuje C.

Z uvedeného je tak zrejmé, ţe t.č. ţalovanej 1/ bola pôvodnou ţalovanou (S.)

postúpená pohľadávka vyplývajúca iba z jednej úverovej zmluvy (č. X. z 20. októbra 1992),

zabezpečená zmluvou o zriadení záloţného práva

na nehnuteľnosti ţalobcov 1/, 2/ a následne iba táto jedna pohľadávka bola ţalovanou 1/

postúpená ţalovanej 3/. Vzhľadom na to treba dať za pravdu dovolateľom, ţe pokiaľ proti

rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba ţalovaná 3/, tak sa jej odvolanie mohlo

týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej ţalobcovia 1/, 2/ súhlasili

s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na Zmluvu o zriadení záloţného práva

z 20. októbra 1992 označenej uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia a v ţiadnom prípade sa

nemohlo vzťahovať aj časť prvostupňového rozsudku, v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu

3/. Na strane ţalovaných totiţ nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Kaţdá

zo ţalovaných 2/ a 3/ postúpením nadobudla samostatnú pohľadávku vyplývajúcu z dvoch

samostatných úverových zmlúv, z ktorých kaţdá jedna bola zabezpečená samostatnou

zmluvou o zriadení záloţného práva – jednou týkajúcou sa majetku ţalobcov 1/, 2/ a druhou

týkajúcou sa majetku ţalobcu 3/. Preto pokiaľ odvolací súd na odvolanie iba ţalovanej 3/

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti tak, ţe v tejto časti

ţalobu zamietol, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), keď bezdôvodne zmenil aj tú časť prvostupňového rozsudku týkajúcu

sa ţalobcu 3/, ktorá odvolaním dotknutá nebola.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, tento má sám o sebe

procesnú povahu uznesenia.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v dovolatelia

tvrdili, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. To

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Ústavného súdu Slovenskej

republiky (napr. nález sp.zn. , ) i Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. uznesenie z 21. mája 2008 sp.zn. ), podľa ktorých treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2

V spojitosti s toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie

uznesenia súdu.

Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia) je predovšetkým

preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť

postupu odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania. Nepreskúmateľnosť tejto časti

rozsudku odvolacieho súdu vyplýva z neujasnenosti okruhu účastníkov odvolacieho konania

v spojení s rozsahom, v akom bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním.

Odvolací súd ani nevysvetľuje rozdiely pri priznávaní náhrady trov konania v súvislosti

s DPH do 31. mája 2009 a od 1. júna 2009.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania,

majúca za následok jeho nepresvedčivosť, je tak vadou konania v zmysle

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová