Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/198/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ K. S., bytom Ţ.Ţ.Ţ. 2/

E. S., bytom Ţ.Ţ.Ţ. 3/ M.. S., bytom Ţ.Ţ., 4/ V. S., bytom Ţ.Ţ., všetkých zastúpených JUDr.

Tiborom Sanákom, advokátom v Trnave, Nám. SNP 2, proti ţalovaným 1/ Slovenskej

konsolidačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, 2/ Credit Clearing Center, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 48, zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom,

PhD., advokátom v Bratislave, Miletičova 21, 3/ Genaro Investments Limited, so sídlom

v Cyperskej republike, 2259 Arch. Makariou III Ave, Meliza Court 4th Floor, 3105 Limasol,

zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Údernícka 5, o neplatnosť dohody, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 C

106/2007, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. októbra

2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 24. októbra

2012, sp. zn. v napadnutej časti spolu s uznesením Krajského súdu v Trnave

z 13. novembra 2012, sp. zn. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia

Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 8. júla 2008, č. k. -509 určil, ţe

dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou

na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20. februára 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom

pod číslom N 24/97, a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom

úrade v Chtelnici dňa 3. marca 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97,

NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 7. marca 1997 v Trnave

notárom JUDR. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, je neplatná v časti, v ktorej

M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení

2

záloţného práva zo dňa 17. júla 1992 k nehnuteľnosti k. ú. Ţ., LV č. X., parc. č. X. dom, dvor,

zastavaná plocha č. s. 78 o výmere 723 m², parc. č. X., orná pôda o výmere 2715 m² a parc č.

X./3 zastavaná plocha o výmere 399 m² na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške

869.000 Sk a v ktorej K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva

v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20. októbra 1992 k nehnuteľnosti

k. ú. Ţ., LV č. X., parc. č. X., zastavaná plocha, č. s. X. o výmere 355 m², parc. č. X. záhrada

o výmere 203 m², na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo v výške 923.930 Sk, ţalobu

ţalobkyne 4/ zamietol, konanie proti ţalovanému 1/ zastavil a ţalovaným 2/ a 3/ uloţil

zaplatiť trovy konania ţalobcov JUDr. Tiborovi Sanákovi v sume 383.256,50 Sk do troch dní.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil pouţitím ustanovení § 37, § 39 a § 49a Občianskeho

zákonníka, keď dospel k záveru, ţe sporná notárska zápisnica je absolútne neplatná v zmysle

pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť a podľa Občianskeho

zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý videl vtom, ţe ţalobcovia skutočne neboli

správne informovaní pracovníkmi Slovenskej sporiteľne, boli dezinformovaní tak, aby

sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu, pričom ak by boli zo

strany pracovníkov sporiteľne správne informovaní, zápisnicu by nikdy nepodpísali. Podľa

ich vyjadrenia, ak by dostali do rúk spornú zápisnicu, boli by si ju prečítali, poradili by

sa s právnikom, čo im umoţnené nebolo. Ţalobcovia preukázali naliehavý právny záujem

na kladnom doriešení predmetnej veci v zmysle , nakoľko výrok rozsudku

vo veci odstraňuje ich neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.

Zamietnutie ţaloby ţalobkyne 4/ odôvodni l tým, ţe táto nebola účastníčkou predmetných

zmlúv. Konanie voči ţalovanému 1/ zastavil z dôvodu, ţe tento nebol nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti a nebol pasívne legitimovaný v predmetnom konaní, keďţe

pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy bola na základe zmluvy o postúpené pohľadávok

z 22. decembra 2004 postúpená na ţalovaného 3/. O trovách konania, vzhľadom na jeho

výsledok, rozhodol podľa

Na odvolanie ţalovaného 3/ Krajský súd v Trnave rozsudkom z 12. januára 2010,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil

tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej

2/ náhradu trov konania vo výške 208,27 € a ţalovanej 3/ náhradu trov konania vo výške

383,66 € k rukám ich advokátov do troch dní.

Uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave napadli ţalobcovi 1/ a ţ 4/ dovolaním,

v dôsledku ktorého ho Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesním z 22. marca 2012, sp. zn.

3

zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. V citovanom

uznesení s poukazom na skutkové zistenia dovolací súd uviedol, ţe: „ t.č. ţalovanej 1/ bola

pôvodnou ţalovanou (Slovenskou sporiteľňou a.s.) postúpená pohľadávka vyplývajúca

iba z jednej úverovej zmluvy (č. 78-857207-7 z 20. októbra 1992), zabezpečená zmluvou

o zriadení záloţného práva na nehnuteľnosti ţalobcov 1/, 2/ a následne iba táto jedna

pohľadávka bola ţalovanou 1/ postúpená ţalovanej 3/. Vzhľadom na to treba dať za pravdu

dovolateľom, ţe pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie iba ţalovaná 3/,

tak sa jej odvolanie mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej

ţalobcovia 1/, 2/ súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na Zmluvu

o zriadení záloţného práva z 20. októbra 1992 označenej uţ vyššie v odôvodnení tohto

uznesenia a v ţiadnom prípade sa nemohlo vzťahovať aj časť prvostupňového rozsudku,

v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu 3/. Na strane ţalovaných totiţ nejde o nerozlučné

procesné spoločenstvo. Kaţdá zo ţalovaných 2/ a 3/ postúpením nadobudla samostatnú

pohľadávku vyplývajúcu z dvoch samostatných úverových zmlúv, z ktorých kaţdá jedna bola

zabezpečená samostatnou zmluvou o zriadení záloţného práva – jednou týkajúcou sa majetku

ţalobcov 1/, 2/ a druhou týkajúcou sa majetku ţalobcu 3/. Preto pokiaľ odvolací súd

na odvolanie iba ţalovanej 3/ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej

časti tak, ţe v tejto časti ţalobu zamietol, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), keď bezdôvodne zmenil aj tú časť

prvostupňového rozsudku týkajúcu sa ţalobcu 3/, ktorá odvolaním dotknutá nebola“. Pokiaľ

išlo o výrok o trovách konania dotknutého rozsudku odvolacieho súdu, tento bol podľa názoru

dovolacieho súdu nepreskúmateľný, v dôsledku čoho v tejto časti odvolací súd zaťaţil

konanie procesnou vadou v zmysle

Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24. októbra 2012, sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Trnava z 8. júla 2008, č. k. -509 v napadnutej časti

určenia, ţe dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou

na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20. februára 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom

pod číslom N 24/97, a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom

úrade v Chtelnici dňa 3. marca 1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97,

NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa 7. marca 1997 v Trnave

notárom JUDR. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, je neplatná v časti, v ktorej

K. S. a manţelka E. S. súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na

zmluvu o zriadení záloţného práva zo dňa 20. októbra 1992 k nehnuteľnosti k. ú. Ţ., LV č.

X., parc. č. X., zastavaná plocha, č. s. 40 o výmere 355 m², parc. č. X. záhrada o výmere 203

m², na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo v výške 923.930 Sk zmenil tak, ţe ţalobu

v tejto časti zamietol. Odvolanie ţalovaného 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyšnej

vyhovujúcej časti odmietol s tým, ţe o trovách konanie rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Zmenu prvostupňového rozsudku v napadnutej čas i určenia

neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti v ktorej ţalobcovi 1/ a 2/ súhlasili

s exekúciou do výške záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení záloţného práva

zo dňa 20.10.1992 odvolací súd odôvodnil tým, ţe po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako

aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil skutkový

stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov však

nedospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Ţalobcovia

odvodzovali neplatnosť predmetných dohôd jednak z ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), jednak z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi ( )

a jednak z dôvodu, ţe právne úkony boli urobené v omyle ( ).

Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe by predmetné

dohody v napádanej časti mali byť neplatné pre neurčitosť s poukazom na chyby v označení

parciel a výmer, nakoľko ide len o chyby v písaní, pričom nehnuteľnosti súd nepochybne

označené a špecifikované uvedením katastrálneho územia a čísla listu vlastníctva

a nepochybne z nich vyplýva, ţe predmetom úkonu boli všetky nehnuteľnosti zapísané na

predmetných listoch vlastníctva teda obsah právneho úkonu moţno povaţovať za

nepochybný. Rovnako nepodloţenými boli i tvrdenia ţalobcov, ţe premetom zálohu neboli

rodinné domy, nakoľko z obsahu uzatvorených záloţných zmlúv nepochybne vyplýva, ţe

predmetom zálohu boli i predmetné rodinné domy. Pokiaľ ţalobcovia rozpor právneho úkonu

s dobrými mravmi videli najmä v tom, ţe zo strany pracovníkov Slovenskej sporiteľne boli

dezinformovaní tak, aby sa u nich vyvolalo rozhodnutie podpísať spornú notársku zápisnicu,

pričom túto podpísali tým spôsobom, ţe podpísali len čistý list papiera a teda nemali moţnosť

sa s notárskou zápisnicou riadne oboznámiť, tieto tvrdenia ţalobcovia nepodloţili ţiadnymi

relevantnými dôkazmi, pričom ich tvrdenia moţno povaţovať za nepodloţené najmä

s prihliadnutím na vyjadrenie dotknutých pracovníkov sporiteľne, ako aj vyjadrenie notára,

ktorý notársku zápisnicu spisoval. Konečne, zo strany ţalobcov neboli produkované ani

ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe by títo konali v omyle a tento omyl bol ţalovanými

vyvolaný, prípadne títo museli o ňom vedieť. Moţno súhlasiť s názorom ţalovaných, ţe

uzatváranie notárskych zápisníc s obsiahnutým súhlasom s exekúciou je štandardným

postupom peňaţných ústavov. Odmietnutie odvolania ţalovanej 3/ proti rozsudku súdu

5

prvého stupňa vo zvyšnej vyhovujúcej časti odvolací súd odôvodnil tým, ţe odvolanie

ţalovanej 3/ sa mohlo týkať len časti výroku prvostupňového rozsudku, v ktorej ţalobcovia

1/ a 2/ súhlasili s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení

záloţného práva z 20.10.1992 a nemohlo sa vzťahovať aj na časť prvostupňového rozsudku,

v ktorej bolo vyhovené ţalobe ţalobcu 3/, nakoľko výrokom rozsudku v tejto časti nebola

ţalovaná 3/ ţiadnym spôsobom dotknutá.

Následne Krajský súd v Trnave uznesením z 13. novembra 2012 sp. zn.,

o trovách konania rozhodol tak, ţe: „ţiadny z účastníkov (ţalobca 1/, ţalobca

2/, ţalovaný 3/) nemá právo na náhradu trov tohto konania“. V odôvodnení uznesenia

odvolací súd uviedol, ţe nakoľko napadnutý prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť

v vyhovujúcej časti určenia neplatnosti dohody povinnej a oprávnenej osoby v časti, v ktorej

M. S. súhlasil s exekúciou do výšky záloţného práva v nadväznosti na zmluvu o zriadení

záloţného práva zo dňa 17. júla 1992, zamietajúcej časti voči ţalobkyni 4/ a v zastavujúcej

časti voči ţalovanému 1/, ako aj v súvisiacej časti trov konania ţalobcov a ţalovaného 2/,

predmetom konania zaostalo rozhodnutie o trovách celého konania (prvostupňového,

odvolacieho a dovolacieho) v o vzťahu medzi účastníkmi odvolacieho konania – ţalobcom 1/,

ţalobkyňou 2/ a ţalovaným 3/. Potom, s prihliadnutím na tak pomerný úspech, ako aj

neúspech týchto účastníkov konania odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1a 2 v spojení s

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, navrhli

ho zmeniť a svojej ţalobe vyhovieť a ţalovaného 3/ zaviazať na náhradu trov konania.

Dovolanie odôvodnili tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2

písm. a/ ), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). V súvislosti s dovolacím dôvodom

podľa dovolatelia s poukazom a ustanovenia

a a vyslovili názor, podľa ktorého odvolací súd v zmysle týchto

ustanovení dôsledne nepostupoval, keď nevykonal ţiadne relevantné dokazovanie. Podanie

správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva

odvolaciemu súdu z nie je zopakovaním dokazovania v zmysle a nasl.

Odvolaciemu súdu vytkli, ţe nezopakoval ani len dôkazy vykonané súdom prvého

stupňa napriek tomu, ţe z nich vyvodil opačný záver ako súd prvého stupňa. Pokiaľ

6

ide o uplatnený dovolací dôvod podľa dovolatelia poukázali na to,

ţe odchýlenie sa odvolacieho súdu od skutkových istení – záverov súdu prvého stupňa bolo

vykonané v rozpore s a preto treba mať za to, ţe naďalej platia správne

skutkové závery prvostupňového súdu, z ktorých odvolací súd vyvodil nesprávne právne

závery. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa

dovolatelia namietajú porušenie ich základného práva na súdnu ochranu zakotvené v čl. 46

ods. 1 , ako aj právo na spravodlivé súdne konania uvedené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to v dôsledku

nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, čo

zakladá procesnú vadu v zmysle Odvolaciemu súdu vytkli, ţe

nevysvetľuje v odôvodnení rozsudku prečo priznal účelovým výpovediam pracovníkov

Slovenskej sporiteľne, ktorých ani nemenuje a notárovi JUDr. Gregorovi, ktorý neboli

v konaní vypočutý, väčšiu dôkaznú váhu ako ich logickým a zrozumiteľným výpovediam

a tvrdeniam, keď mohol dôvodne predpokladať a následne vyhodnotiť, ţe výpovede

pracovníkov Slovenskej sporiteľne budú výslovne účelové, napasované pre potreby konania

v snahe zmierňovať svoje neseriózne správanie sa voči ţalobcom. Zároveň odvolací súd

nerozhodol o trovách pôvodného a dovolacieho konania podľa vo vzťahu

k všetkým účastníkom konania a tým sa stalo jeho rozhodnutie v tejto časti zmätočné, čo

zakladá dovolací dôvod podľa Tieţ poukázali na to, ţe ţalovaný 3/ chcel

podať proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. júla 2008, č. k. -509

odvolanie, ktoré doručil na prvostupňový súd 2. septembra 2008, ktoré ale nesprávne označil

ako sp. zn. , ktoré nesprávne označenie pouţíva aj v texte svojho odvolania,

na ktorú vadu poukázali aj vo vyjadrení k odvolaniu. Podľa názoru dovolateľov, ţalovaný 3/

nesprávnym označením čísla konania Okresného súdu Trnava, nepodal odvolanie proti

rozsudku Okresného súdu Trnava v konaní -509 včas a odvolací súd mal preto

podľa ako oneskorene podané odmietnuť. Súčasne upozornili, ţe

odvolanie proti rozsudku nepodal účastník konania vedený v konaní a aj v rozsudku označený

ako ţalovaný v rade III. GERANO INVESTMENTS LIMITED, Limasol, Cyprus, ale subjekt,

ktorý nebol účastníkom konania a v odvolaní uvedený ako ţalovaný v rade III. GENARO

INVESTMENTS LIMITED, Limasol, Cyprus, z ktorého dôvodu mal odvolací súd odmietnuť

odvolanie tohto subjektu podľa , ako odvolanie podané niekým,

kto na odvolanie nie je oprávnený. V závere dovolania ţiadali o odklad vykonateľnosti

napadnutého rozsudku.

Ţalobcovia 3, 4/ vo vyjadrení k dovolaniu poukázali na to, ţe uţ nie sú účastníkmi

dovolacieho konania, ktoré sa týka ţalobcov 1/, 2/, ale navrhli ich dovolaniu vyhovieť.

Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu toto ţiadala odmietnuť.

Ţalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom, čo nezistil podmienky pre odklad

vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia podľa , ako súd dovolací

( ), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (

), zastúpení advokátom ( veta druhá ), prejednal dovolanie

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý vykazuje

znaky rozsudku podľa

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p, b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( veta druhá ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Dovolatelia výslovne namietali, ţe im postupom odvolacieho súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ) tým, ţe dovolaním napadnutý rozsudok

neobsahuje riadne a vyčerpávajúce odôvodenie a zároveň odvolací súd nerozhodol o trovách

pôvodného a dovolacieho konania podľa vo vzťahu k všetkým

účastníkom konania a tým sa stalo jeho rozhodnutie v tejto časti zmätočné.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

To jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Ústavného súdu Slovenskej

republiky (napr. nález sp.zn. , ) i Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. uznesenie z 21. mája 2008 sp.zn. ), podľa ktorých treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (ţalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

9

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia (rozsudku, uznesenia) je predovšetkým

preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

V danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky kladené na odôvodnenie

rozsudku v citovanom ustanovení V tejto súvislosti najmä treba

dať za pravdu dovolateľom, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nevysvetľuje,

prečo priznal výpovediam pracovníkov Slovenskej sporiteľne (ktorých ani nemenuje)

a notárovi JUDr. Gregorovi (ktorý nebol v konaní vypočutý) väčšiu dôkaznú váhu, ako

výpovediam a tvrdeniam ţalobcov. Pritom práve uvedenie týchto skutočností má podstatný

význam pre preukázanie tak správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj pre kontrolu

správnosti postupu súdu.

Nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu pre nedostatok dôvodov

má tak za následok jeho nepresvedčivosť a zakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/

Ako ďalší dôvod dovolania uplatnili dovolatelia dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. b/ , t.j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Iné vady, mimo vád uvedených v sú spôsobilým dovolacím dôvodom len

za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí

skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepotupoval

v súlade s príslušnými ustanoveniami , ţe odvolací súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez

toho, ţe b postupoval podľa a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje

skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodol

vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie

10

nenapravil, ţe odvolací súd rozhodol o veci meritórne hoci mal správne odvolanie odmietnuť

a pod.

Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Opakovanie dokazovania podľa musí odvolací súd vykonať sám.

Pritom pre dokazovanie pred odvolacím súdom platia primerane ustanovenia o dokazovaní

pred súdom prvého stupňa (, a nasl. ). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie

súdu prvého stupňa bez toho, ţe by zopakoval alebo doplnil dokazovanie, odvolacie konanie

zaťaţí tzv. inou vadou konania v zmysle vety druhej , majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, na existenciu ktorej, v prípade podania dovolania musí

dovolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a táto vada je dôvodom pre postup dovolacieho

súdu podľa

V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, čo namietali (mimo iného) aj dovolatelia,

ţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby sám zopakoval prípadne

doplnil dokazovanie a to tak výsluchom samotných účastníkov konania, ako aj v napadnutom

rozsudku nemenovaných svedkov, vrátané notára JUDr. Gregora, ktorých výpovede

či písomné vyjadrenia vo veci (ide hlavne o písomné vyjadrenie JUDr. Gregora, ktorý

v konaní nebol vôbec vypočutý) bez vysvetlenia povaţoval za dôveryhodnejšie dôkazy, ako

výpovede samotných ţalobcov. Vychádzajúc z týchto skutočností, s poukazom a vyššie

uvedené teoretické východiská, odvolací súd tak zaťaţil konanie vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/

Vzhľadom na uvedené dovolaciemu súdu neostalo iné ako rozsudok odvolacieho súdu

v napadnutej časti a s ním súvisiace uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania zrušiť

a vec vrátiť v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( )

pričom s prihliadnutím na dôvody pre ktoré došlo k zrušeniu týchto rozhodnutí, dovolací súd

nemal moţnosť zaoberať sa ich vecnou správnosťou.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová