Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)66d/435049.9f7657.pdf
PDF · 102.13 KB
No categories available
4MCdo/17/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 M Cdo 17/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. A. R.,
zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom vo Bratislave, Riečna 2, proti odporkyni
S., o obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18 C 132/2004, o
mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Okresného súdu v Bratislava I z 12. júna 2009, sp.zn.
18 C 132/2004-12 a uzneseniu Krajského súdu Bratislava z 30. novembra 2009 sp.zn.
6 Co 337/09, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 12. júna
2009 č.k. 18 C 132/2004-12 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2009
sp.zn. 6 Co 337/09 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 12. júna 2009 č.k. 18 C 132/2004-12
bez nariadenia pojednávania zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18 C 64/94 z dôvodu, že skutočnosti a dôkazy
uvedené navrhovateľkou nepovažoval za také skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľka
bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli pre ňu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preto súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky uznesením z 30. novembra 2009
sp.zn. 6 Co 337/09 prvostupňové uznesenie ako vecne správne potvrdil. Odporkyni náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa v tom, že neboli splnené podmienky prípustnosti obnovy konania, keď
skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľka k obnove konania predložia, boli známe v čase
do doby vyhlásenia rozsudku a súčasne uviedol, že pre prejednávanú vec sú právne
irelevantné. Navrhovateľka v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedla žiadne nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom
konaní a neoznačila žiadne nové dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní vykonať.
Proti týmto rozhodnutiam ako okresného, tak aj krajského súdu s poukazom
na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p. a § 237 písm.
f/ O.s.p. podal na základe podnetu navrhovateľky mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky, ktorý navrhol uvedené rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Poukázal na to, že konajúce súdy vec, t.j.
otázku neprípustnosti obnovy konania nesprávne právne posúdili, keďže v danom prípade
nešlo jednoznačne o neprípustnosť obnovy konania podľa § 234 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 229 O.s.p., ale o prípad vecného prejednania návrhu, ktorý mohol súd zamietnuť iba
na verejnom pojednávaní. Takýto procesný postup však súd prvého stupňa nezachoval
a o návrhu navrhovateľky na obnovu konania, ktorý sa jednoznačne opieral o dôvody, ktoré
pripúšťa ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p., rozhodol bez pojednávania, čo malo
za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Tým, že takéto rozhodnutie bolo odvolacím
súdom potvrdené bez toho, aby v danej veci bolo nariadené pojednávanie, kde by súd
posudzoval a skúmal existenciu a oprávnenosť uplatnených dôvodov obnovy konania, bol
takýmto rozhodnutím porušený zákon, keďže účastníkovi konania bola týmto postupom
odňatá možnosť konať pred súdom a bola mu znemožnená realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti generálny prokurátor poukázal aj na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. októbra 2008 sp.zn. I. ÚS 54/08.
Navrhovateľka ani odporkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
(§ 243g O.s.p.) na podnet účastníčky konania preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia treba zrušiť.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá ma la za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných
procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada
dovolací súd nielen v konaní o dovolaní (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom
dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo
neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.
Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto
veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Osobitne sa
pritom sústredil na námietku generálneho prokurátora spočívajúcu v tom, že postupom súdov
sa navrhovateľke odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle cit. ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. sa
rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. /v znení účinnom v čase rozhodovania
prvostupňového i odvolacieho súdu) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom
na obnovu konania, ak
- sú tu skutočnosti, rozhodnutia lebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
- možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom a/ ktorými sa vyslovilo, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b/ ktorých zrušenie alebo zmenu
možno dosiahnuť inak (§ 229 O.s.p.).
Pre konanie o obnove konania platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni
Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí
Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 115 ods. 1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom prezentovaným v mimoriadnom
dovolaní má za to, že z cit. ustanovení §§ 252 ods. 2 a 115 O.s.p. vyplýva povinnosť súdu
nariadiť pojednávanie na prejednanie návrhu na obnovu konania; pojednávanie nenariadi iba
v tom prípade, ak návrh zamieta podľa § 234 ods. 2 O.s.p. Pritom o neprípustný návrh na
obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon. Patria sem prípady, ak návrh
na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam, ktoré však nie sú právoplatné,
proti iným rozhodnutiam než právoplatným rozsudkom alebo uzneseniu o schválení zmieru,
právoplatnému platobnému rozkazu alebo právoplatným rozhodnutiam vydaným v dedičskom
konaní, ďalej proti tým rozhodnutiam, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak,
alebo ak sa návrh na obnovu konania nepodá z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p.
Teda, bez pojednávania rozhoduje súd o návrhu na obnovu konania len v prípadoch, ak tento
zamieta pre nedostatok jeho formálnych podmienok, ktorými sú včasnosť podania návrhu
(§230 O.s.p.), podanie návrhu oprávnenou osobou (§ 228 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť obnovy
konania (§ 229 O.s.p.) a uvedenie zákonných dôvodov podania takéhoto návrhu (§ 228
O.s.p.).
Z uvedeného tak vyplýva, že ak sa návrh na obnovu konania opiera o dôvod uvedený
v § 228 ods. 1 O.s.p., ale tvrdený dôvod nie je preukázaný, nejde o neprípustnosť obnovy
v zmysle ustanovenia § 234 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 229 O.s.p., preto súd môže návrh
zamietnuť iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní (viď nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 54/08).
Pokiaľ teda v danom prípade súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania
z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu (§ 228 ods. 1 O.s.p.) bez toho, že by
nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré by predvolal účastníkov, konanie zaťažil vadou,
pre ktorú musel odvolací súd na odvolanie navrhovateľky také uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ tak odvolací súd neurobil, jeho procesný postup
treba považovať za odňatie možnosti navrhovateľke konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p. Preto generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal
mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to
vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu
nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 243b
ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutia
odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová