Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b2b/383984.4ea5b7.pdf
PDF · 123.77 KB
No categories available
2Obo/4/2012
Najvyšší súd 2 Obo 4/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. A. M.,
bytom S., právne zastúpeného Mgr. J. K., advokátom, T., proti žalovanému U. GmbH S. +
F., R., právne zastúpenému JUDr. P. S., advokátom, S., o zaplatenie 89 476,-- Eur, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. novembra 2011
č. k. 7Cbs 5/2006-370, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. novembra 2011 č. k.
7Cbs 5/2006-370 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11. 12. 2008 č. k. 7Cbs 5/2006-236
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 89 476,-- Eur istiny a 251 631,-- Sk na náhradu trov
konania k rukám právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si
žalobou, došlou dňa 20. 04. 2004, uplatnil právo na zaplatenie 178 952,-- Eur na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu/uzatvorenej dňa 20. 04. 2000. Súd uznesením zo dňa
10. 04. 2006 zastavil konanie v časti o zaplatenie 89 476,-- Eur z dôvodu späťvzatia žaloby.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa l1. 12. 2008, č. k. 7Cbs 5/2006-236 podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ostatnom konaní Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 89 476,-- Eur spolu so 7,42% p. a. úrokom
z omeškania od 31. 05. 2000 do zaplatenia istiny. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
úlohou súdu prvého stupňa bolo v zmysle intencií odvolacieho súdu skúmať ako prejudiciálnu
otázku platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, včasnosť, resp. predčasné podanie
žaloby. Súd zistil, že predmetom sporu je plnenie zo zmluvy o prevode obchodného podielu,
ktorú sporové strany uzatvorili dňa 20. 04. 2000. Podľa čl. II. bod 3 zmluvy o prevode
obchodného podielu (v ďalšom aj zmluvy) sa žalovaný, ako nadobúdateľ obchodného
podielu, zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach, prvú v sume 175 000,-- DEM
do 28. 04. 2000 a druhú po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I.
o vykonaní zmien v zápise obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., P., potvrdzujúcich
dohodnuté zmeny podľa zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu
a podmienkach spolupráce, uzavretej medzi zmluvnými stranami 20. 04. 2000. Žalovaný
zaplatil prvú splátku na účet spoločnosti M., spol. s r. o., P., čo mal súd prvého stupňa
preukázané podľa informácie S. S., a. s., B. zo dňa 10. 10. 2011. V zmluve o prevode
obchodného podielu nie je dohodnuté platenie splátky na účet spoločnosti, ale
predávajúcemu, t. j. žalobcovi. Súd prvého stupňa zdôraznil, že vykonanie dokazovania
výsluchom, resp. konfrontáciou žalobcu a zástupcov žalovaného, vychádzajúc z vyjadrenia
žalobcu a vyhlásení zástupcov žalovaných, by s prihliadnutím na znenie zmluvy o prevode
obchodného podielu, nevyriešilo obsah najmä čl. II. bod 3 zmluvy, a preto tento dôkaz
nevykonal. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa
20. 04. 2000 spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 115 Obchodného zákonníka. So súhlasom
valného zhromaždenia spoločník, žalobca, previedol svoj obchodný podiel na inú osobu, čo
spoločenská zmluva pripúšťa. Zmluva o prevode obchodného podielu má písomnú formu
a podpisy na zmluve boli osvedčené. Dodal, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy o prevode obchodného podielu tým, že by 175 000,-- DEM
zaplatil na účet žalobcu. Podľa súdu prvého stupňa je minimálne nelogické, aby platil sumu
kúpnej ceny zo zmluvy o prevode obchodného podielu na účet spoločnosti, v ktorej sa týmto
prevodom obchodného podielu má stať - stáva spoločníkom. Na základe výpisu
z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. v B. mal súd za preukázané, že U. Gmbh
S. + F. sa stal spoločníkom spoločnosti I. spol. s r. o. / M. - U., spol. s r. o., P.,
od 30. 05. 2000, kedy došlo aj k zmene obchodného mena obchodnej spoločnosti. Žalobca si
zároveň uplatnil právo podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka na 7,42% úrok
z omeškania od 31. 05. 2000 do zaplatenie istiny. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania
so zaplatením sumy v pôvodne žalovanej mene 175 000,-- DEM, od 29. 04. 2000, súd nárok
žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania uznal za oprávnený. Na základe takto zisteného
skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa uznal právny nárok žalobcu za oprávnený
a zaviazal žalovaného zaplatiť 89 476,-- Eur spolu s úrokom z omeškania. Výrok o náhrade
trov konania sa odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný s tým, že súd prvého
stupňa sa opätovne nevysporiadal s jeho námietkou, že neboli splnené podmienky zmluvy
o prevode obchodného podielu, a preto právo žalobcu bolo uplatnené predčasne. Má za to, že
takáto pohľadávka nie je pohľadávkou, ktorú možno vymáhať pred súdom v základnom
konaní, a tak nezodpovedá zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" s poukazom
na judikát v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 3/2011. Odvolateľ zdôraznil, že
právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03. 07. 2008 doplnil svoje vyjadrenie tak, že
účastníci konania sa pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
20. 04. 2000 podľa čl. 2 ods. 3 (odkladajúca podmienka pre druhú platbu) spravovali podľa
zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce, čo je
rozdiel od zmluvy o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce, uzavretej dňa
20. 04. 2000. Preklad zmluvy o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce
zo dňa 20. 04. 2000 z jazyka nemeckého bol na základe objednávky súdu prvého stupňa
uskutočnený doc. Bobríkom pod č. 47/2008. Podľa tohto prekladu sa názov listiny prekladá
ako "Zmluva o prenesení obchodného podielu a podmienkach spolupráce", v ktorej sú
stanovené odkladajúce podmienky na plnenie ceny 350 000,-- DM za obchodný podiel. Podľa
odvolateľa, si svoje povinnosti splnil, čo dokazuje i konanie konateľa M., ktorý
podal návrh na Obchodný register na vykonanie zmeny spoločníkov v obchodnom
registri spol. s r.o. M. Poukázal tiež na ústavný princíp posudzovania listín, podľa
ktorého princípu sa listiny posudzujú podľa obsahu a nie podľa označenia. Ustanovenie § 266
Obchodného zákonníka rozširuje ako lex špeciale právnu úpravu Občianskeho zákonníka
vo štvrtej hlave, prejav vôle sa preto vykladá podľa úmyslu konajúcich osôb. Pri výklade vôle
sa tak vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania
o uzavretí zmluvy. Odvolateľ v konaní navrhoval na zistenie vôle vypočutie svedkov, ktorý
dôkaz súd prvého stupňa nevykonal. V rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16. 11. 2011 nie je
zrejmé, z akých dôvodov vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré súd aplikoval
a k právnym záverom, ku ktorým dospel na základe skutkového stavu veci, súd prvého stupňa
navrhnutých svedkov nevypočul. Preto má odvolateľ za to, že nenaplnením ust. § 157 ods. 2
O. s. p., súd obmedzil žalovaného v jeho právach na spravodlivý proces.
V odvolaní sa ďalej uvádza, že súd prvého stupňa svojim uznesením zo dňa
03. 07. 2008 pripustil rozšírenie žaloby o zaplatenie 7,42% p. a. úrokov z omeškania
od 31. 05. 2000 do zaplatenia. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že ešte na pojednávaní dňa
03. 07. 2008 vzniesol námietku premlčania, vzhľadom na beh premlčacích lehôt. V ktorom
smere poukázal na plynutie premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Súd túto námietku vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy, čím podľa
odvolateľa porušil zákon a žalobcovi priznal uplatnenie práva dňa 03. 07. 2008, odo dňa
31. 05. 2000. Podľa odvolateľa si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, neuniesol bremeno
tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh a tak musí znášať nepriaznivé dôsledky nesplnenia
dôkaznej povinnosti. Súd prvého stupňa v tomto prípade mal tak, ako mu to ukladá odvolací
súd vo svojom uznesení, vysporiadať sa s listinou o prevode obchodného podielu zo dňa
20. 04. 2000 v spojitosti s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, a to či je zrozumiteľná, určitá
a teda preskúmateľná. Odvolateľ dodal, že vydražením celého majetku spoločnosti M. spol.
s r. o. v roku 2001 v prospech dlhu žalobcu v sume 4 600 000,-- Sk, sa plnenie podľa zmluvy
o prevode obchodného podielu čl. 2 ods. 3 v spojitosti so zmluvou
o spolupráci zo dňa 20. 04. 2000, stalo nemožným podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa ďalej ponechal právne nepovšimnutú aj požiadavku žalovaného v zmysle
ust. § 265 Obchodného zákonníka, že vyhovenie návrhu by bolo v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a tak nemá požívať
právnu ochranu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa odvolateľa nerešpektuje zásady ust.
§ 154 ods. 2 O. s. p., keďže súd neuviedol, ktoré skutočnosti má preukázané, ktoré nie,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal vypočutie všetkých
navrhovaných priamych svedkov a ako právne posúdil vec, resp. pod ktoré hmotnoprávne
ustanovenia z medzinárodného obchodného styku podriadil svoje rozhodnutie. Vzhľadom
na uvedené, odvolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 238 ods. 3 písm. a/ O. s. p.,
navrhuje pre prípad potvrdenia napadnutého rozhodnutia, aby odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie sa pripúšťa, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa
riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie
vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci. Žalobca opakovane konštatuje, že
tvrdenia, uvedené v odvolaní, sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Nie je pravdivé tvrdenie,
že súd prvého stupňa neskúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu platnosti zmluvy
o prevode obchodného podielu. V rámci konania si tento súd nechal pripojiť
a preštudoval celý registrový spis Okresného súdu Bratislava I., týkajúci sa obchodnej
spoločnosti - M.-U., spol. s r. o. V registrovom spise sa taktiež nachádza predmetná zmluva
o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000, na základe ktorej sa stal žalovaný
spoločníkom v spoločnosti. Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000,
na základe ktorej žalobca predal svoj obchodný podiel v spoločnosti M. - U., spol. s r. o.,
žalovanému, je platnou zmluvou a obsahuje všetky náležitosti, t. j. má písomnú formu,
nadobúdateľ v nej prehlásil, že pristupuje k spoločenskej zmluve spoločnosti a podpisy boli
úradne overené. Podľa vtedy platnej právnej úpravy túto zmluvu posudzoval z formálneho, aj
obsahového hľadiska sudca registrového súdu, ktorým bol Okresný súd Bratislava I. Nie je
preto dôvodné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o jej neurčitosti, nezrozumiteľnosti
a nepreskúmateľnom predmete. V prípade, ak by táto zmluva nemala zákonom požadované
náležitosti, tak by registrový súd na jej základe nezapísal ako spoločníka v spoločnosti
žalovaného a návrh na zápis zmien do obchodného registra by zamietol. Žalobca ďalej
uviedol, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000 a práva z nej
vyplývajúce sa spravujú podľa ust. § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, a pretože podľa ust.
§ 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia lehota štvorročná, je zrejmé, že
žalobný návrh bol podaný pred jej uplynutím a argumentácia právneho zástupcu žalovaného
ohľadom premlčania je právne irelevantná. Ďalej zdôraznil, že počas priebehu tohto konania
právny zástupca žalovaného neustále účelovo argumentuje skutočnosťami, ktoré sa mali stať
medzi účastníkmi v minulosti, a ktoré skutkovo nesúvisia s týmto konaním. Na základe
uvedeného žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a taktiež zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku
v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.
Predmetom sporu v prejednávanej veci je zaplatenie ceny obchodného podielu podľa
čl. II bod 3 zmluvy o prevode obchodného podielu z 20. 04. 2000. Túto zmluvu uzavreli
účastníci konania, z ktorých žalovaný je podľa ustanovenie § 21 Obchodného zákonníka
zahraničnou osobou, nakoľko má sídlo v Nemecku, teda mimo územia Slovenskej republiky.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania je preto právnym vzťahom s medzinárodným
prvkom, ktorý sa prostredníctvom tohto cudzieho prvku dostáva do vzťahu k právnemu
poriadku iného štátu (Nemecko). Pri posudzovaní týchto právnych pomerov treba preto vždy
skúmať, či má byť daný právny vzťah riešený podľa domáceho alebo na základe cudzieho
právneho poriadku, aby tak nedochádzalo k zbytočným chybám.
Vnútroštátnym prameňom práva pri riešení právnej otázky, ktorým právnym
poriadkom sa spravuje právny vzťah s medzinárodným prvkom, je najmä Ústava Slovenskej
republiky a zákon č. 97/1963 Zb. Podľa ustanovenia § 1 a 2 zákona č. 97/1963 Zb. účelom
tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne
postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave
týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa po zrušení
jeho predchádzajúceho rozhodnutia v novom konaní vo veci žalobe vyhovel po posúdení
platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle ust. § 115 Obchodného zákonníka,
pričom nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom žalobcu a zástupcov
žalovaného, nakoľko by to s prihliadnutím na znenie zmluvy o prevode obchodného podielu,
nevyriešilo sporný čl. II bod 3 tejto zmluvy.
Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, že k porušeniu odvolateľovho
základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom došlo
najmä tým, že toto rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne vecné a právne
odôvodnenie v súvislosti s medzinárodným obchodným stykom, nemožno z neho zistiť
dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovaného na vypočutie svedkov
v spojitosti s prejavom vôle, uvedeným aj v zmluve o prevode obchodného podielu.
Napadnuté rozhodnutie zároveň podľa odvolateľa nerešpektuje skorší názor najvyššieho súdu
ako súdu odvolacieho, hoci súd prvého stupňa ním bol viazaný.
Po opätovnom prejednaní veci odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa sa
ani pri vydaní nového rozhodnutia dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu,
vyplývajúceho z jeho uznesenia vydaného dňa 10. 11. 2010. sp. zn. 5 Obo 46/2009
a opätovne ponechal právne nepovšimnuté námietky žalovaného, a to predovšetkým
skutočnosť, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z právneho vzťahu s medzinárodným
prvkom, s čím súvisí aplikácia príslušného hmotnoprávneho predpisu, že žaloba bola podaná
predčasne, nakoľko neboli splnené podmienky na zaplatenie ceny obchodného podielu
v zmysle čl. II bod 3 zmluvy o prechode obchodného podielu, že zmluva o prevode
obchodného podielu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a že nepožíva právnu ochranu
pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď ani len na tie
otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a nemožno ho preto považovať ani za také,
ktoré zodpovedá požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý
proces.
K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp
právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy, napr. PL. ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným
komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát
právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo
aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto
povinnosť ukladá zákon. Opačný prístup už sám osebe predstavuje porušenie základného
práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces.
Ani nezávislosť sudcov všeobecných súdov pri ich rozhodovaní podľa § 2 ods. 2
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákona o sudcoch a prísediacich") nie je absolútna
a bez akýchkoľvek hraníc a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, že sudca môže
rozhodnúť hocijako, viedlo by to k svojvôli, pretože v takom prípade by sudca sám tvoril
právo podľa svojich predstáv a vystupoval by ako zákonodarca. V právnom štáte to nemožno
takto vysvetľovať. Tomu nasvedčuje aj samotný text vyššie citovaného ustanovenia, v zmysle
ktorého sudca musí rozhodovať v súlade so zákonom. Ak musí sudca rozhodovať v súlade
so zákonom, potom je povinný rešpektovať i zákonom stanovené hranice pre jeho
rozhodovanie. Takouto hranicou stanovenou zákonom je aj povinnosť rešpektovať zásah
do obsahového rozhodovania zo strany iného súdu, ak takéto obmedzenie vyplýva zo zákona.
V tomto prípade bolo takýmto zákonným ustanovením ustanovenie § 226 O. s. p., ktoré
jednoznačne ustanovuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie na nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Takáto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich,
podľa ktorého za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktorým je napríklad
Občiansky súdny poriadok, je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom
rozhodnutí súd vyššieho stupňa.
Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa žalovaného v jeho práve
na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom
vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom.
Odvolanie žalovaného, podané z tohto dôvodu, je preto opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý
rozsudok Krajského súdu v B. podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec
vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie
§ 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne o trovách celého konania.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová