Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. A. M.,

bytom S., právne zastúpeného Mgr. J. K., advokátom, T., proti žalovanému U. GmbH S. +

F., R., právne zastúpenému JUDr. P. S., advokátom, S., o zaplatenie 89 476,-- Eur, na

odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. novembra 2011

č. k. -370, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. novembra 2011 č. k.

-370 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11. 12. 2008 č. k. -236

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 89 476,-- Eur istiny a 251 631,-- Sk na náhradu trov

konania k rukám právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si

žalobou, došlou dňa 20. 04. 2004, uplatnil právo na zaplatenie 178 952,-- Eur na základe

zmluvy o prevode obchodného podielu/uzatvorenej dňa 20. 04. 2000. Súd uznesením zo dňa

10. 04. 2006 zastavil konanie v časti o zaplatenie 89 476,-- Eur z dôvodu späťvzatia žaloby.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa l1. 12. 2008, č. k. -236 podľa

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ostatnom konaní Krajský súd v Bratislave napadnutým rozhodnutím uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 89 476,-- Eur spolu so 7,42% p. a. úrokom

2

z omeškania od 31. 05. 2000 do zaplatenia istiny. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

úlohou súdu prvého stupňa bolo v zmysle intencií odvolacieho súdu skúmať ako prejudiciálnu

otázku platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, včasnosť, resp. predčasné podanie

žaloby. Súd zistil, že predmetom sporu je plnenie zo zmluvy o prevode obchodného podielu,

ktorú sporové strany uzatvorili dňa 20. 04. 2000. Podľa čl. II. bod 3 zmluvy o prevode

obchodného podielu (v ďalšom aj zmluvy) sa žalovaný, ako nadobúdateľ obchodného

podielu, zaviazal zaplatiť kúpnu cenu v dvoch splátkach, prvú v sume 175 000,-- DEM

do 28. 04. 2000 a druhú po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I.

o vykonaní zmien v zápise obchodnej spoločnosti M., spol. s r. o., P., potvrdzujúcich

dohodnuté zmeny podľa zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu

a podmienkach spolupráce, uzavretej medzi zmluvnými stranami 20. 04. 2000. Žalovaný

zaplatil prvú splátku na účet spoločnosti M., spol. s r. o., P., čo mal súd prvého stupňa

preukázané podľa informácie S. S., a. s., B. zo dňa 10. 10. 2011. V zmluve o prevode

obchodného podielu nie je dohodnuté platenie splátky na účet spoločnosti, ale

predávajúcemu, t. j. žalobcovi. Súd prvého stupňa zdôraznil, že vykonanie dokazovania

výsluchom, resp. konfrontáciou žalobcu a zástupcov žalovaného, vychádzajúc z vyjadrenia

žalobcu a vyhlásení zástupcov žalovaných, by s prihliadnutím na znenie zmluvy o prevode

obchodného podielu, nevyriešilo obsah najmä čl. II. bod 3 zmluvy, a preto tento dôkaz

nevykonal. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa

20. 04. 2000 spĺňa náležitosti v zmysle ust. . So súhlasom

valného zhromaždenia spoločník, žalobca, previedol svoj obchodný podiel na inú osobu, čo

spoločenská zmluva pripúšťa. Zmluva o prevode obchodného podielu má písomnú formu

a podpisy na zmluve boli osvedčené. Dodal, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť

vyplývajúcu mu zo zmluvy o prevode obchodného podielu tým, že by 175 000,-- DEM

zaplatil na účet žalobcu. Podľa súdu prvého stupňa je minimálne nelogické, aby platil sumu

kúpnej ceny zo zmluvy o prevode obchodného podielu na účet spoločnosti, v ktorej sa týmto

prevodom obchodného podielu má stať - stáva spoločníkom. Na základe výpisu

z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. v B. mal súd za preukázané, že U. Gmbh

S. + F. sa stal spoločníkom spoločnosti I. spol. s r. o. / M. - U., spol. s r. o., P.,

od 30. 05. 2000, kedy došlo aj k zmene obchodného mena obchodnej spoločnosti. Žalobca si

zároveň uplatnil právo podľa ust. na 7,42% úrok

z omeškania od 31. 05. 2000 do zaplatenie istiny. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania

3

so zaplatením sumy v pôvodne žalovanej mene 175 000,-- DEM, od 29. 04. 2000, súd nárok

žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania uznal za oprávnený. Na základe takto zisteného

skutkového a právneho stavu súd prvého stupňa uznal právny nárok žalobcu za oprávnený

a zaviazal žalovaného zaplatiť 89 476,-- Eur spolu s úrokom z omeškania. Výrok o náhrade

trov konania sa odôvodnil poukazom na ust.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný s tým, že súd prvého

stupňa sa opätovne nevysporiadal s jeho námietkou, že neboli splnené podmienky zmluvy

o prevode obchodného podielu, a preto právo žalobcu bolo uplatnené predčasne. Má za to, že

takáto pohľadávka nie je pohľadávkou, ktorú možno vymáhať pred súdom v základnom

konaní, a tak nezodpovedá zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" s poukazom

na judikát v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 3/2011. Odvolateľ zdôraznil, že

právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03. 07. 2008 doplnil svoje vyjadrenie tak, že

účastníci konania sa pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

20. 04. 2000 podľa čl. 2 ods. 3 (odkladajúca podmienka pre druhú platbu) spravovali podľa

zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce, čo je

rozdiel od zmluvy o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce, uzavretej dňa

20. 04. 2000. Preklad zmluvy o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce

zo dňa 20. 04. 2000 z jazyka nemeckého bol na základe objednávky súdu prvého stupňa

uskutočnený doc. Bobríkom pod č. 47/2008. Podľa tohto prekladu sa názov listiny prekladá

ako "Zmluva o prenesení obchodného podielu a podmienkach spolupráce", v ktorej sú

stanovené odkladajúce podmienky na plnenie ceny 350 000,-- DM za obchodný podiel. Podľa

odvolateľa, si svoje povinnosti splnil, čo dokazuje i konanie konateľa M., ktorý

podal návrh na Obchodný register na vykonanie zmeny spoločníkov v obchodnom

registri spol. s r.o. M. Poukázal tiež na ústavný princíp posudzovania listín, podľa

ktorého princípu sa listiny posudzujú podľa obsahu a nie podľa označenia. Ustanovenie § 266

rozširuje ako lex špeciale právnu úpravu

vo štvrtej hlave, prejav vôle sa preto vykladá podľa úmyslu konajúcich osôb. Pri výklade vôle

sa tak vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania

o uzavretí zmluvy. Odvolateľ v konaní navrhoval na zistenie vôle vypočutie svedkov, ktorý

dôkaz súd prvého stupňa nevykonal. V rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 16. 11. 2011 nie je

zrejmé, z akých dôvodov vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré súd aplikoval

4

a k právnym záverom, ku ktorým dospel na základe skutkového stavu veci, súd prvého stupňa

navrhnutých svedkov nevypočul. Preto má odvolateľ za to, že nenaplnením ust. § 157 ods. 2

, súd obmedzil žalovaného v jeho právach na spravodlivý proces.

V odvolaní sa ďalej uvádza, že súd prvého stupňa svojim uznesením zo dňa

03. 07. 2008 pripustil rozšírenie žaloby o zaplatenie 7,42% p. a. úrokov z omeškania

od 31. 05. 2000 do zaplatenia. V tejto súvislosti odvolateľ uviedol, že ešte na pojednávaní dňa

03. 07. 2008 vzniesol námietku premlčania, vzhľadom na beh premlčacích lehôt. V ktorom

smere poukázal na plynutie premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz. Súd túto námietku vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy, čím podľa

odvolateľa porušil zákon a žalobcovi priznal uplatnenie práva dňa 03. 07. 2008, odo dňa

31. 05. 2000. Podľa odvolateľa si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, neuniesol bremeno

tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh a tak musí znášať nepriaznivé dôsledky nesplnenia

dôkaznej povinnosti. Súd prvého stupňa v tomto prípade mal tak, ako mu to ukladá odvolací

súd vo svojom uznesení, vysporiadať sa s listinou o prevode obchodného podielu zo dňa

20. 04. 2000 v spojitosti s ust. , a to či je zrozumiteľná, určitá

a teda preskúmateľná. Odvolateľ dodal, že vydražením celého majetku spoločnosti M. spol.

s r. o. v roku 2001 v prospech dlhu žalobcu v sume 4 600 000,-- Sk, sa plnenie podľa zmluvy

o prevode obchodného podielu čl. 2 ods. 3 v spojitosti so zmluvou

o spolupráci zo dňa 20. 04. 2000, stalo nemožným podľa ust. .

Súd prvého stupňa ďalej ponechal právne nepovšimnutú aj požiadavku žalovaného v zmysle

ust. , že vyhovenie návrhu by bolo v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a tak nemá požívať

právnu ochranu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa odvolateľa nerešpektuje zásady ust.

, keďže súd neuviedol, ktoré skutočnosti má preukázané, ktoré nie,

z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal vypočutie všetkých

navrhovaných priamych svedkov a ako právne posúdil vec, resp. pod ktoré hmotnoprávne

ustanovenia z medzinárodného obchodného styku podriadil svoje rozhodnutie. Vzhľadom

na uvedené, odvolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom na ust. ,

navrhuje pre prípad potvrdenia napadnutého rozhodnutia, aby odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie sa pripúšťa, pretože ide

5

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa

riadne a dostatočne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie

vo veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci. Žalobca opakovane konštatuje, že

tvrdenia, uvedené v odvolaní, sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Nie je pravdivé tvrdenie,

že súd prvého stupňa neskúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu platnosti zmluvy

o prevode obchodného podielu. V rámci konania si tento súd nechal pripojiť

a preštudoval celý registrový spis Okresného súdu Bratislava I., týkajúci sa obchodnej

spoločnosti - M.-U., spol. s r. o. V registrovom spise sa taktiež nachádza predmetná zmluva

o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000, na základe ktorej sa stal žalovaný

spoločníkom v spoločnosti. Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000,

na základe ktorej žalobca predal svoj obchodný podiel v spoločnosti M. - U., spol. s r. o.,

žalovanému, je platnou zmluvou a obsahuje všetky náležitosti, t. j. má písomnú formu,

nadobúdateľ v nej prehlásil, že pristupuje k spoločenskej zmluve spoločnosti a podpisy boli

úradne overené. Podľa vtedy platnej právnej úpravy túto zmluvu posudzoval z formálneho, aj

obsahového hľadiska sudca registrového súdu, ktorým bol Okresný súd Bratislava I. Nie je

preto dôvodné tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o jej neurčitosti, nezrozumiteľnosti

a nepreskúmateľnom predmete. V prípade, ak by táto zmluva nemala zákonom požadované

náležitosti, tak by registrový súd na jej základe nezapísal ako spoločníka v spoločnosti

žalovaného a návrh na zápis zmien do obchodného registra by zamietol. Žalobca ďalej

uviedol, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000 a práva z nej

vyplývajúce sa spravujú podľa ust. , a pretože podľa ust.

je všeobecná premlčacia lehota štvorročná, je zrejmé, že

žalobný návrh bol podaný pred jej uplynutím a argumentácia právneho zástupcu žalovaného

ohľadom premlčania je právne irelevantná. Ďalej zdôraznil, že počas priebehu tohto konania

právny zástupca žalovaného neustále účelovo argumentuje skutočnosťami, ktoré sa mali stať

medzi účastníkmi v minulosti, a ktoré skutkovo nesúvisia s týmto konaním. Na základe

uvedeného žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a taktiež zaviazal

žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 212

ods. 1 a , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku

v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.

Predmetom sporu v prejednávanej veci je zaplatenie ceny obchodného podielu podľa

čl. II bod 3 zmluvy o prevode obchodného podielu z 20. 04. 2000. Túto zmluvu uzavreli

účastníci konania, z ktorých žalovaný je podľa ustanovenie

zahraničnou osobou, nakoľko má sídlo v Nemecku, teda mimo územia Slovenskej republiky.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je preto právnym vzťahom s medzinárodným

prvkom, ktorý sa prostredníctvom tohto cudzieho prvku dostáva do vzťahu k právnemu

poriadku iného štátu (Nemecko). Pri posudzovaní týchto právnych pomerov treba preto vždy

skúmať, či má byť daný právny vzťah riešený podľa domáceho alebo na základe cudzieho

právneho poriadku, aby tak nedochádzalo k zbytočným chybám.

Vnútroštátnym prameňom práva pri riešení právnej otázky, ktorým právnym

poriadkom sa spravuje právny vzťah s medzinárodným prvkom, je najmä Slovenskej

republiky a Podľa ustanovenia a 2 účelom

tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,

obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne

postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave

týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie

medzinárodnej zmluvy.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa po zrušení

jeho predchádzajúceho rozhodnutia v novom konaní vo veci žalobe vyhovel po posúdení

platnosti zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle ust. ,

pričom nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazov výsluchom žalobcu a zástupcov

žalovaného, nakoľko by to s prihliadnutím na znenie zmluvy o prevode obchodného podielu,

nevyriešilo sporný čl. II bod 3 tejto zmluvy.

Z podaného odvolania okrem iného vyplýva, že k porušeniu odvolateľovho

základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom došlo

najmä tým, že toto rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne vecné a právne

odôvodnenie v súvislosti s medzinárodným obchodným stykom, nemožno z neho zistiť

dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovaného na vypočutie svedkov

v spojitosti s prejavom vôle, uvedeným aj v zmluve o prevode obchodného podielu.

Napadnuté rozhodnutie zároveň podľa odvolateľa nerešpektuje skorší názor najvyššieho súdu

ako súdu odvolacieho, hoci súd prvého stupňa ním bol viazaný.

Po opätovnom prejednaní veci odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa sa

ani pri vydaní nového rozhodnutia dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu,

vyplývajúceho z jeho uznesenia vydaného dňa 10. 11. 2010. sp. zn.

a opätovne ponechal právne nepovšimnuté námietky žalovaného, a to predovšetkým

skutočnosť, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z právneho vzťahu s medzinárodným

prvkom, s čím súvisí aplikácia príslušného hmotnoprávneho predpisu, že žaloba bola podaná

predčasne, nakoľko neboli splnené podmienky na zaplatenie ceny obchodného podielu

v zmysle čl. II bod 3 zmluvy o prechode obchodného podielu, že zmluva o prevode

obchodného podielu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a že nepožíva právnu ochranu

pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď ani len na tie

otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a nemožno ho preto považovať ani za také,

ktoré zodpovedá požiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý

proces.

K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp

právnej istoty ( , napr. ), ktorého neopomenuteľným

komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát

právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo

aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto

povinnosť ukladá zákon. Opačný prístup už sám osebe predstavuje porušenie základného

práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces.

Ani nezávislosť sudcov všeobecných súdov pri ich rozhodovaní podľa § 2 ods. 2

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákona o sudcoch a prísediacich") nie je absolútna

a bez akýchkoľvek hraníc a podmienok. Keby sa nezávislosť chápala tak, že sudca môže

rozhodnúť hocijako, viedlo by to k svojvôli, pretože v takom prípade by sudca sám tvoril

právo podľa svojich predstáv a vystupoval by ako zákonodarca. V právnom štáte to nemožno

takto vysvetľovať. Tomu nasvedčuje aj samotný text vyššie citovaného ustanovenia, v zmysle

ktorého sudca musí rozhodovať v súlade so zákonom. Ak musí sudca rozhodovať v súlade

so zákonom, potom je povinný rešpektovať i zákonom stanovené hranice pre jeho

rozhodovanie. Takouto hranicou stanovenou zákonom je aj povinnosť rešpektovať zásah

do obsahového rozhodovania zo strany iného súdu, ak takéto obmedzenie vyplýva zo zákona.

V tomto prípade bolo takýmto zákonným ustanovením ustanovenie , ktoré

jednoznačne ustanovuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie na nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Takáto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich,

podľa ktorého za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktorým je napríklad

, je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom

rozhodnutí súd vyššieho stupňa.

Uvedeným postupom obmedzil tak súd prvého stupňa žalovaného v jeho práve

na spravodlivé konanie a pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom

vymedzeným odvolacím dôvodom, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať pred súdom.

Odvolanie žalovaného, podané z tohto dôvodu, je preto opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý

rozsudok Krajského súdu v B. podľa a zrušil a vec

vrátil tomuto súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie

rozhodne o trovách celého konania.

9

Podľa je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová