Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5de/383331.74da82.pdf
PDF · 240.34 KB
No categories available
1Sžd/28/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/28/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bytom N., zast. : JUDr. Jozefom
Beňom, PhD., advokátom z Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie svätého Egídia č. 95,
01 058 01 Poprad, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,
Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Pionierska č. 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. marca 2011 č. k. 3S 40/2009-
44 v znení opravného uznesenia zo 14. apríla 2011 č. k. 3S 40/2009-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 18. marca 2011 č. k. 3S 40/2009-44 v znení opravného uznesenia zo 14. apríla 2011
č. k. 3S 40/2009-73 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
2
1. Rozhodnutím č. p. KPR-101/DI-2009 z 05.08.2009 ţalovaný ako odvolací správny
orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (správny poriadok) postupom podľa § 59 ods. 1 citovaného
zákona rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Keţmarku Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Poprade č. p.: ORP-39/DI-SK-2009 z 28.05.2009 potvrdil a ţalobcom
podané odvolanie zamietol.
2. V napadnutom prvostupňovom konaní Okresný dopravný inšpektorát v Keţmarku
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade uznal ţalobcu za vinného na tom
skutkovom základe, ţe
- dňa 18.04.2008 o 00.30 hod. spôsobil dopravnú nehodu tak, ţe viedol
osobné motorové vozidlo zn. Renault 19, EČ: K. po ceste č. III/5401, v smere
Stará Lesná – Tatranská Lomnica, pričom v dôsledku poţitia alkoholických
nápojov sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a v kilometri 7,1 pri prejazde
pravotočivej zákruty zišiel s vozidlom vľavo, mimo cestu, kde prednou časťou
vozidla narazil do rigolu a následne do stromového porastu, kde ostal s vozidlom
stáť a kde ho našli náhodne okoloidúci zdravotníci so sanitným vozidlom, ktorí na
zadných sedadlách našli umiestneného ţalobcu. Po vykonanom lekárskom
vyšetrení bola ţalobcovi v krvi zistená hladina 1,20 ‰ alkoholu. Pri dopravnej
nehode vznikla hmotná škoda na vozidle.
Na základe hore opísaného skutku dospel prvostupňový orgán k záveru, ţe ţalobca
svojim konaním:
- porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z.
o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného
v čase spáchania skutku (ďalej na účely tohto rozsudku
tieţ „zák. č. 315/1996 Z.z.“) s poukázaním na § 21 ods. 2 písm. j) zákona
č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2 písm. c)
a odsek 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z., čím bol uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. i), h) a l) zák. č. 315/1996 Z.z.
3
Za toto porušenie povinnosti prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi
v priestupkovom konaní
1. pokutu vo výške 300 € a
2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, a to od
právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. vodič je povinný použiť na jazdu
len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky.
Podľa § 21 ods. 2 písm. j) zák. č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľ vozidla nesmie
v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá identifikačné
číslo vozidla VIN zhodné s identifikačným číslom vozidla VIN uvedeným v osvedčení
o evidencii alebo technickom osvedčení vozidla, ak bolo také číslo vozidlu pridelené.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 315/1996 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zák. č. 315/1996 Z.z. vodič nesmie viesť vozidlo
bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo
v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.
3. Zamietajúce rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z mnoţstva listinných podkladov,
medzi ktorými je nutné spomenúť najmä
a) záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody ako aj náčrtok,
plánik a fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, správy o zásahu HaZZ
v Keţmarku, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi a úradného
záznamu por. J., všetky zo dňa 18.04.2008,
b) lekárskych potvrdení k zraneniu ţalobcu vyhotovených: 18.04.2008, 24.04.2008
ako aj 06.06.2008,
c) vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-74/DI-PP2008 a uznesenia o začatí trestného stíhania
zo dňa 18.4.2008,
d) zápisnice o výsluchu svedka – ţalobcu, zápisnice o výsluchu svedkov M., M., J., M., M.,
R., Ing. M., S., všetky zo dňa 21.4.2008,
4
e) zápisnice o výsluchu svedka MUDr. M. a V. zo dňa 06.05.2008, svedka Ľ. zo 07.05.2008,
svedka D. zo 07.07.2008, svedka R. zo dňa 09.09.2008,
f) znaleckého posudku KEÚ PZ v Košiciach č. PPZ-2279/KEU-KE-EXP-2008
z 21.07.2008, znaleckého posudku č. 55/2008 znalca MUDr. Z. z 30.07.2008, znaleckého
posudku č. 72/2008 znalca Ing. P. z 18.08.2008,
g) evidenčnej karty ţalobcu zo dňa 20.08.2008, zápisnice o výsluchu svedka Ing. P. zo dňa
19.09.2008, úradného záznamu npor. Bc. A. z 21.09.2008,
h) uznesenia o postúpení veci z 13.10.2008 a uznesenia Vojenskej obvodovej prokuratúry
z 20.11.2008,
i) zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo 17.02.2009 a 28.05.2009, rozhodnutia
o priestupku zo dňa 28.5.2009, odvolania ţalobcu z 15.06.2009, stanoviska
prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu z 03.07.2009
a z ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu.
4. Hore uvedený rozsah dokumentácie bol pre ţalovaného základom na osvojenie si
skutkového záveru, ţe pri dopravnej nehode došlo na osobnom motorovom vozidle Renault
k poškodeniu ľavej časti vozidla, spätného zrkadla, dvoch dverí a sklenej výplne predných
dverí, prednej časti vozidla, nárazníka, masky, čela, kapoty, náprav svetiel a smerových
svetiel, hmlových svetiel, čelného skla a motorovej časti. Ďalej došlo k poškodeniu zadnej
časti vozidla, dverí batoţinového priestoru, svetiel a sklenej výplne. Vo vnútri vozidla došlo
k poškodeniu volantu a prístrojovej dosky.
5. Podľa lekárskej správy MUDr. J. C., ţalobca utrpel nasledovne zranenia: zlomeninu
2-8 rebra vľavo, otras mozgu, trţné rany na tvári, na pravom kolene, pomliaţdenia rúk,
ľavého kolena a predkolení.
6. Ďalej zo znaleckého posudku č. 72/2008 vypracovaný znalcom Ing. S. pre
ţalovaného vyplynul záver, ţe znalec z technického hľadiska určil, ţe príčinou dopravnej
nehody bolo oneskorené korigovanie riadenia vozidla podľa profilu vozovky a nesprávna
technika jazdy – brzdením pri prejazde smerovým oblúkom. Zároveň vyhodnotil aj
poškodenie interiéru vozidla Renault vo vzťahu k analýze pohybu posádky vozidla
pri nárazoch do svahu priekopy, vrátane vodiča nepripútaného bezpečnostným pásom,
5
tzn.. náraz do čelného skla v hornej časti pred vodičom, ľavých predných dverí, volantu
a dosky prístrojov. Okrem iného tieţ uviedol, ţe podľa fotodokumentácie interiéru vozidla
pri náraze vozidla do svahu bol vo vozidle najpravdepodobnejšie len vodič vozidla, ktorý
nebol pripútaný bezpečnostným pásom.
7. Ďalším znaleckým posudkom (MUDr. Z.) bolo zistené, ţe vyššie uvedené zranenia
ţalobcu zodpovedajú mechanizmu vzniku poranení u poškodeného ako účastníka – pasaţiera
v osobnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode. Podľa znalca je nepochybné, ţe
pasaţierom vozidla je osoba – vodič na sedadle vozidla.
8. Ţalovaný uvedené skutočnosti následne vyhodnotil tak, ţe je zjavné, ţe ţalobca sa
síce nachádzal na zadných sedačkách v čase, keď ho tam našli pracovníci spoločnosti
Emergencii Medical Servis s.r.o. v Poprade. Avšak zároveň sa musel odôvodnene nachádzať
aj vpredu, na prednej sedačke vodiča. Potvrdzuje to okrem iného výsledok identifikácie stôp
č. 11 (ster z opierky sedadla vodiča), č. 17 (ster z miesta sedadla vodiča a to jeho spodnej časti
spredu) a najmä biologická stopa č. 15, tzn. časti koţe z čelného skla v mieste pred sedadlom
vodiča, ohnisko vypukliny. Po vykonanej analýze uvedenej stopy bolo zistené, ţe profil DNA
tejto stopy sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky od ţalobcu. Takisto
kriminalistickou analýzou bolo potvrdené, ţe na biologickej stope č. 16 (čelné sklo)bola
zistená prítomnosť stopového mnoţstva krvi s opätovnou zhodou s DNA profilom od ţalobcu.
9. Uvedené stopy jednoznačne a hodnoverne podľa ţalovaného preukazujú,
ţe ich pôvodca – ţalobca sa musel nachádzať v mieste ich výskytu a následného zaistenia.
Vyhodnotením tejto stopy je moţné odôvodnene uviesť, ţe pri dopravnej nehode došlo
ku nárazu tela ţalobcu do čelného skla a tým k jeho poškodeniu so zanechaním tejto stopy.
Pre ţalovaného je nepochybné, ţe vozidlo bolo riadené vodičom, pričom vo vozidle sa okrem
obvineného nik nenachádzal, čo aj potvrdili pracovníci posádky vozidla Spoločnosti
Emergencii Medical Servis s.r.o. v Poprade.
10. Obdobne znalec Ing. P. v zápisnici o výsluchu znalca zo dňa 19.09.2008 okrem
iného uviedol, ţe pohyb a náraz vodiča vozidla podľa simulácie pohybu posádky pri nárazoch
vozidla do svahu priekopy bol u vodiča nepripútanom bezpečnostnými pásmi do čelného skla
v hornej časti pred vodičom, ľavých predných dverí, volantu a dosky prístrojov. Obdobný
6
smer pohybu by mali aj ostatní členovia osádky vozidla, ktorí by neboli pripútaní
bezpečnostnými pásmi.
11. Odvolací správny orgán sa nestotoţňuje s námietkou obvineného, podľa ktorej
prvostupňový správny orgán nemoţnosť overenia si verzie obvineného mal povaţovať
za ťarchu. Navyše ţalobca zošrotovanie vozidla Renault potvrdil v zápisnici o výsluchu
svedka zo dňa 22.7.2008, avšak nezaistením vozidla argumentoval aţ v odvolaní proti
rozhodnutiu o priestupku zo dňa 20.10.2008.
12. Odvolací správny orgán k námietke obvineného o spôsobe kladenia otázok
v rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu uvádza, ţe v priebehu konania
o priestupku nezistil stav, aby prvostupňový správny orgán porušoval zásadu procesnej
rovnosti účastníka konania.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
13. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ţalobu z 27.08.2009 na Krajský súd v Prešove.
14. Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e)
v spojení s úst. § 250j ods. 5 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Okresný
dopravný inšpektorát Keţmarok zo dňa 28. mája 2009 č. p. ORP-39/DI-SK2009
a priestupkové konanie zastavil.
15. Po citácii zákonných textov ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a 2, § 250i ods. 1
aţ 3 O.s.p.‚ ďalej § 3 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1 a 2, § 60a Správneho poriadku
v spojení (subs.) s § 51 zák. č. 372/1990 Zb., ako aj § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 372/1990 Zb., § 52
ods. 1 a 2 a tieţ ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby. Zboru väzenskej a justičnej stráţe
Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej na účely tohto rozsudku
tieţ „zák. č. 73/1998 Z.z.“), ako aj po vyhodnotení dopadov účinku Personálneho rozkazu
7
Ministra vnútra Slovenskej republiky z 18.12.2008 č. 628 (o prepustení ţalobcu
zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru), krajský súd vyslovil záver, ţe voči
ţalobcovi došlo začatím priestupkového konania dňa 10.02.2009 (so ţalobcom bol ukončený
sluţobný pomer ku dňu doručenia personálneho rozkazu) k porušeniu zásady „ne bis in
idem“.
16. V súvislosti s uvedeným záverom krajský súd zdôraznil ustanovenie § 76 ods. 1
písm. g) zák. č. 372/1990 Zb., hoci pripustil, ţe takáto argumentácia sa ţalobných bodoch
nenachádza. Avšak správny súd má podľa názoru krajského súdu povinnosť pri preskúmavaní
napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov prihliadať aj na vadu konania, ktorá
mohla mať vplyv na jeho zákonnosť.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku
zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom
alebo orgánom činným v trestnom konaní.
17. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe Minister vnútra Slovenskej republiky
odôvodnil predmetný personálny rozkaz rovnakým skutkovým stavom (po tom, čo poţil
alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo bez toho, aby sa plne venoval vedeniu vozidla
a sledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zapríčinil dopravnú nehodu)
s vyuţitím rovnakých dôkazov obsiahnutých v trestnom spise ČVS: ORP-74/DI-PP-2008.
18. Na základe hore uvedeného posúdenia krajský súd vyslovil záver, ţe orgán, ktorý
rozhodoval o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru, uviedol identické dôvody s dôvodmi,
ktoré uvádzal správny orgán v napadnutom rozhodnutí o priestupku. Preto bol ţalobca prvý
krát postihnutý personálnym rozkazom o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka
Policajného zboru a druhýkrát bol postihnutý v priestupkovom konaní uloţením pokuty
o výške 300,- € a zákazom činnosti viesť motorové vozidlo na 12 mesiacov.
19. Preto krajský súd zohľadňujúc zásadu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci)
preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal aplikujúc § 250i ods. 2
a § 250j ods. 5 O.s.p., a rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj predtým vydané
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e)
8
O.s.p. v spojení súst. § 250j ods. 5 O.s.p. a priestupkové konanie vedené proti ţalobcovi
zastavil.
20. Krajský súd prostredníctvom opravného uznesenia zo 14. apríla 2011
č. k. 3S 40/2009-73 opravil výrok svojho rozsudku zo dňa 18. marca 2011.
III.
Odvolanie žalovaného/stanoviská
A)
21. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.05.2011 (č. l. 79) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný spochybnil uvedený rozsudok v zmysle odvolacích dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tzn. ţe rozsudok krajského súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa posúdenia dôvodov k zrušeniu
ţalobou napadnutého rozhodnutia.
22. Následne ţalovaný v odvolaní zrekapituloval svoje poznatky a závery vyslovené
v správnom odvolacom konaní, pričom nezistil výskyt ţiadnych dôvodov na zmenu alebo
zrušenie prvostupňového priestupkového rozhodnutia.
23. Čo sa týka aplikácie zásady ne bis in idem krajským súdom, ţalovaný s ňou
vyslovil nesúhlas. Najmä poukázal na to, ţe uţ v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 08.04.2009 sa
zaoberal a vyvrátil námietku ţalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení, ţe za uvedený priestupok
uţ bol riešený ako policajt v disciplinárnom konaní. Konštatoval, ţe prepustenie
zo sluţobného pomeru nie je sankciou, ktorá sa ukladá za spáchanie priestupku, a ţe išlo
iba o personálne opatrenie vo vzťahu k ţalobcovi.
24. V súvislosti s hore uvedeným záverom ţalovaný ďalej zdôraznil, ţe postup
vykonaný v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z. nespadá v ţiadnom prípade
medzi disciplinárne opatrenia (sankcie) uvedené v § 53 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., v ktorom
sa rozhoduje o vine alebo nevine, ale naopak išlo o hore uvedené personálne opatrenie,
resp. sluţobno-právne opatrenie, ktorého sledovaným cieľom bolo, aby príslušníkom
Policajného zboru naďalej nebola osoba, ktorá zvlášť hrubým spôsobom porušila sluţobnú
prísahu a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej
9
sluţby. Preto v konaní o ukončení sluţobného pomeru nejde o prejednanie skutku (konania)
ţalobcu zo dňa 18.04.2008).
Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,
e) prepadnutie veci.
25. Tieţ ţalovaný sa nestotoţňuje s tvrdením krajského súdu, ţe minister vnútra
neprepustil ţalobcu podľa ustanovení § 52 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., ale za priestupok,
ktorého sa dopustil dňa 18.04.2008. Podľa ţalovaného zo skutočnosti, keď v personálnom
rozkaze nie sú uvedené iné dôvody, nie je moţné vyvodiť záver, ţe uvedeným personálnym
rozkazom nadriadený prejednal jeho konanie zo dňa 18.04.2008.
Naopak podľa názoru ţalovaného, keďţe okolnosťou pre ktoré sa personálne konanie
viedlo, je konanie ţalobcu zo dňa 18.04.2008, tzn. dopravná nehoda policajta, ktorý bol
pod vplyvom alkoholu a vozidlo, ktoré viedol nespĺňalo ustanovené podmienky, potom je
odôvodnené, ţe vychádzajú zo zhodných dôkazov.
26. Navyše ţalovaný vytkol krajskému súdu to pochybenie, ţe napriek skutočnosti,
ţe ţalobca na porušenie zásady ne bis in idem v ţalobe vôbec nepoukazoval,
a aţ na pojednávaní pred krajským súdom tento súd nad rámec ţaloby v zmysle § 250i ods. 3
O.s.p. porušenie uvedenej zásady vytkol ţalovanému.
27. Ţalovaný ďalej v svojom odvolaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sţo 237/2009 z 19.05.2010, resp. aj 8Sţo/l56/2009 zo dňa
18.03.2010 a 3Sţo 210/2010 zo dňa 08.10.2010).
28. Záverom ţalovaný poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu v spojení s jeho
opravným uznesením a vrátenie veci súdu prvého stupňa, poprípade napadnutý rozsudok
zmenil tak, ţe ţalobu zamietne.
10
B)
29. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 16.5.2011 (č. l. 83) vyplýva, ţe ţalobca nesúhlasí
s odvolacími dôvodmi. V zásade sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe postup
ţalovaného bol v rozpore so zásadou neprípustnosti potrestania priestupcu dva krát za to isté
konanie.
30. Pokiaľ bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru, ide podľa neho o najvyššiu
sankciu, ktorú bolo voči nemu moţné podľa zákona o štátnej sluţbe uloţiť. V argumentácii
týkajúcej sa hodnotenia ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení zo sluţobného
pomeru, ţe nie je rozhodnutím o vine v zmysle trestného zákona, sa ţalobca stotoţnil.
31. Záverom ţalovaný poţadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny s priznaním vyčíslenej náhrady trov odvolacieho konania.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja
ods. 2 O.s.p – senát toto povaţoval za potrebné) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej
porade senátu dospel jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru,
ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vo výroku
vecne správne, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa 220 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 zmenil tak, ţe ţalobu podľa 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
33. V úvode musí Najvyšší súd vysloviť svoj záver, ţe sa celkom nestotoţňuje
so závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným
správnym orgánom. Nakoľko však ţalovaný svoje odvolanie oprel o viacero námietok, potom
za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd
11
primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti
postupu krajského súdu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozsudku. Aţ po vyslovení
ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalovanému na prieskum zákonnosti samotného
rozhodnutia (meritórne námietky).
A) K žalobnému rámcu:
34. Predovšetkým ţalovaný poukázal na ten nedostatok súdneho prieskumu
(bod č. 26), ţe hoci ţalobca na porušenie zásady „ne bis in idem“ v ţalobe vôbec
nepoukazoval, tak krajský súd nad rámec ţaloby v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p porušenie
uvedenej zásady vytkol ţalovanému a na uvedenom základe napadnuté rozhodnutie zrušil.
V súvislosti s uvedeným najvyšší súd poukazuje na dispozičnú zásadu (§ 250j ods. 1 O.s.p.)
a zásadu koncentrácie (§ 250h ods. 1 O.s.p.) súdneho prieskumu rozhodnutí správnych
orgánov, ktoré spoločne ovládajú správne súdnictvo vykonávané podľa 5. časti Občianskeho
súdneho poriadku.
35. Dispozičnú zásadu je moţné (okrem otázok „či vôbec“ ? a „do kedy“ ?) stručne
charakterizovať tým, čo konkrétne, tzn. aký je v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobný rámec,
nakoľko ţaloba účastníka súdneho prieskumu musí byť zaloţená minimálne na jednom
ţalobnom dôvode. Z tohto hľadiska aj súčasné správne súdnictvo na Slovensku
vo všeobecnosti veľmi prísne sleduje starorímsku zásadu, ţe sudca nesmie ísť nad rámec,
ktorý tvoria návrhy strán - „iudex ne eat ultra petita partium“.
36. Avšak zákonodarca hore uvedenú dispozičnú zásadu prelomil uzákonením
výnimky z kasačného charakteru súdneho prieskumu, ktorá výnimka vychádza zo zásady
absolútnej súdnej kontroly (viď § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. formou „ex offo“
prieskumu s úplnou jurisdikciou). Rozsah výnimky ďalej zákonodarca vymedzil nielen
pre sporové veci a veci vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov ale aj zo správneho trestania.
Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona
rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných,
rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd
12
pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym
orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať
dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej
hlavy.
Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť
rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza
rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie
správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd
dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní
pred správnym orgánom.
37. Preto, ak správny súd vykoná prieskum rozhodnutia správneho orgánu v reţime
úplnej jurisdikcie (apelačný reţim nápravy), tzn. s vyuţitím ustanovení § 250i ods. 2 v spojení
§ 250j ods. 5 O.s.p., nie je pri svojej činnosti striktne viazaný ţalobným rámcom (ţalobnými
bodmi). Na základe uvedeného nie je námietka ţalovaného dôvodná.
B) K zásade „ne bis in idem“:
38. Na druhej strane podstatou odvolania ţalovaného, je právna otázka, či v zmysle
zásady „ne bis in idem“ je potrebné po ukončení štátno-sluţobného pomeru policajta zastaviť
priestupkové konanie vo veci skutku, ktorý bol základom pre ukončenie štátno-sluţobného
pomeru policajta. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového
zistenia. Pri svojom rozhodovaní Najvyšší súd čiastočne zohľadnil právne názory vyslovené
vo svojich rozsudkoch, na ktoré ţalovaný v odvolaní poukazuje (sp. zn. 6Sţo/237/2009,
8Sţo/156/2009 a 3Sţo 210/2010).
39. Najvyšší súd sa s problematikou aplikácie zásady „ne bis in idem“ v minulosti
uţ zaoberal. Najmä v svojom rozsudku sp. zn. 1Sţr 56/2011 zo dňa 31. januára 2012 vyslovil
nasledujúce právne názory:
13
„33. Účelom zásady správneho práva „ne bis in idem“, tzn. nie dvakrát
trestať v tej istej veci, je v oblasti správneho trestania zabrániť opakovanému
trestaniu páchateľa priestupku alebo porušovania inej administratívnoprávnej
povinnosti. Podstatou uvedenej zásady je nielen totoţnosť
skutku,
osoby páchateľa, ale aj
vykonávateľa správneho trestania,
a právneho titulu správneho trestania vrátane vymedzenia skutkových
podstát,
spolu s právnymi dopadmi jeho spoločensky neţiaduceho konania
na spoločnosť.
Z uvedeného potom vyplýva, ţe zásade ne bis in idem neprotirečí okamţité
ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý bol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin (§ 68 Zákonníka práce), lebo nejde o ďalšiu
sankciu voči zamestnancovi, hoci by ju takto pri strate zamestnania mohol
pociťovať, ale o súkromnoprávny prostriedok ochrany zamestnávateľa proti
ďalšej prítomnosti takejto osoby na pracovisku zamestnávateľa.
34. Zásada ne bis in idem je zakotvená v niektorých ustanovení zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Podľa § 71 písm. b) a c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch správny
orgán postúpi vec
b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu 3)
na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,
c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným
správnym deliktom než priestupkom.
Podľa § 76 odsek 1 písm. g) a ch) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že
g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo
orgánom činným v trestnom konaní,
Podľa § 94 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch správny orgán svoje
právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná
14
vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo
bola obvinenia zbavená. Táto osoba má nárok na vrátenie sumy, ktorú
už zaplatila na úhradu pokuty a trov konania
35. Od zásady ne bis in idem je nutné odlišovať zásadu relativity sankcií,
tzn. upustenie od striktnejšieho sankcionovania, pokiaľ účelu sankcie,
tzn. prevýchovy páchateľa je moţné dosiahnuť aj uloţením sankcie niţšej
intenzity. Uvedená zásada je vyjadrená prostredníctvom niektorých ustanovení
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Podľa § 76 odsek 1 písm. g) a ch) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že
ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní
a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce.
36. Na základe uvedených záverov nie je moţné prisvedčiť obrane ţalobcu,
ţe v jeho prípade (bod 13.) v správnom konaní došlo k naplneniu podmienky
ne bis in idem, tzn. ţe uloţením sankcie dočasného vylúčenia ţalobcu
zo Slovenského poľovníckeho zväzu na 5 rokov došlo k opakovanému
sankcionovaniu za ten istý skutok. Pokiaľ sa totiţ ţalobca domnieva, ţe za ten istý
skutok bol uţ sankcionovaný rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Banskej
Bystrici rozhodnutím č. A/2009/000370-32 z 12.03.2009, a to odňatím poľovného
lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov, tak Najvyšší súd opätovne poukazuje na
ďalšie kritéria trestania v totoţnej veci (bod 33.), tzn. vykonávateľa správneho
trestania a právne dopady jeho spoločensky neţiaduceho konania na spoločnosť,
nakoľko je nepochybné, ţe v osobe (ţalobca), skutku a právnom titulu správneho
trestania (porušenie disciplíny) je totoţnosť dodrţaná.“
40. Krajský súd pri svojich záveroch vychádzal najmä z hodnotenia, ţe druhé, takmer
paralelne prebiehajúce konanie vychádzajúce z uvedeného skutku, má nepochybne charakter
disciplinárneho konania. Po oboznámení sa s časťou administratívneho spisu, ktorá sa týka
ukončenia sluţobného pomeru ţalobcu, Najvyšší súd musí vysloviť nesúhlas s takýmto
záverom krajského súdu. Predovšetkým uvedené konanie a na ňom vydaný personálny rozkaz
ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka
15
Policajného zboru vychádza z ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z.
Z hľadiska systematického výkladu, uvedené ustanovenie nie je štrukturálne začlenené
do Tretej časti zákona, ktorá sa týka sluţobnej disciplíny policajtov a disciplinárnej
právomoci. Naopak je zaradené do Deviatej časti zákona a rieši zánik sluţobného pomeru
policajta prepustením.
Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
41. Práve takáto legislatívna konštrukcia vylučuje, aby disciplinárne konanie bolo
stotoţnené s konaním o ukončení sluţobného pomeru policajta a súčasne vylučuje porušenie
hore uvedenej zásady ne bis in idem.
42. Vo svetle uţ citovaných právnych názorov (bod č. 39), hoci krajský súd
argumentoval, ţe minister vnútra odôvodnil predmetný personálny rozkaz rovnakým
skutkovým stavom (po tom, čo poţil alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo bez toho,
aby sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho
zapríčinil dopravnú nehodu a iné) s vyuţitím rovnakých dôkazov obsiahnutých
v administratívnom spise ČVS: ORP-74/DI-PP-2008, musí Najvyšší súd poukázať aj na iné,
v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, vyuţité
dôkazné prostriedky. Ide najmä o vyjadrenie ţalobcu k začatiu konania o prepustení
z 21.11.2008, stanovisko nadriadeného ţalobcu k vyjadreniu ţalobcu z 10.12.2008, prezenčnú
listinu o oboznámení ţalobcu s rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997,
č. 1/2002, č. 62/2003, č. 2/2002, č. 63/2003, vydanými okrem iného aj na zamedzenie
poţívania alkoholických nápojov a iných návykových látok príslušníkmi Policajného zboru,
o sluţobnú charakteristiku ţalobcu a prehľad o jeho odmenách a trestoch, čo vyplýva
z citovanej časti administratívneho spisu.
43. Navyše Najvyšší súd musí poukázať na to, ţe základným znakom disciplinárnych
priestupkov je zisťovanie disciplinárneho previnenia (viny) disciplinárne stíhanej osoby,
v tomto prípade policajta, za spáchané konanie, ktoré porušuje objekt priestupku. Ďalej
objektom disciplinárneho priestupku je disciplína ako právom upravený záväzný poriadok
16
vo vnútri inštitúcie (viď § 52 ods. 1 v spojení s § 47 a 48 ods. 2 aţ 7 ako aj § 48a
zák. č. 73/1998 Z.z.), a tým sa odlišujú objekty disciplinárnych priestupkov od objektov
trestných činov alebo správnych deliktov. Preto ani tu sa nemôţe naplniť zásada
ne bis in idem.
44. Napriek uvedenému musí tieţ Najvyšší súd upozorniť na pochybenia krajského
súdu, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu ustanovenia § 76 ods. 1 písm. ch)
zák. č. 372/1990 Zb. na prejednávanú vec. Pokiaľ potom krajský súd vyslovil svoj právny
názor o porušení zásady ne bis in idem, potom ide o predčasne vyslovený názor, lebo sa
v odôvodnení mal dôsledne zaoberať, prečo dospel k záveru, ţe pri prepustení ţalobcu
zo sluţobného pomeru sa toto udialo v medziach disciplinárneho alebo kárneho konania
a prečo toto rozhodnutie je nutné povaţovať za postačujúce.
Podľa § 76 ods. 1 písm. ch) zák. č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku
zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom
konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce.
45. Na základe uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd nesprávne
právne aplikoval zásadu ne bis in idem na prejednávanú vec.
C) K žalobným bodom:
46. Úlohou odvolacieho súdu je po zmene napadnutého rozsudku krajského súdu
vyporiadať sa so ţalobným rámcom (ţalobné body). Čo sa týka zákonnosti napadnutého
rozhodnutia o priestupku, ţalobca prezentoval nasledujúce ţalobné dôvody ustanovenia
§ 250j ods. 2 písm. a), b), c), e) O.s.p., ktoré bliţšie rozpísal ako:
a) zistený skutkový stav nepreukazuje vinu ţalobcu, lekársky a dopravný posudok
iba konštatujú, ţe skutočnosť, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, je pravdepodobná,
b) znalec zo znaleckého odboru zdravotníctva sa k ţalobcovej verzii pravdepodobnej
príčiny poranení ţalobcu nevyjadril; v súvislosti s uvedeným zdôraznil význam
zisťovanej skutočnosti (pripravila ţalobcu o zamestnanie),
c) skutočnosť, ţe v dôsledku likvidácie vozidla nie je moţné overiť verziu ţalobcu,
nemôţe byť pričítané na ťarchu ţalobcu,
17
d) počas výsluchu dňa 28.05.2009 boli ţalobcovi kladené otázky kapciózne,
čo je v príkrom rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu (mal namietať
zaujatosť úradnej osoby konajúcej za správny orgán, ale ako by to súviselo s vecou
??? – to nie je argument)
47. Čo sa týka nedostatkov zistenia skutkového stavu, Najvyšší súd po oboznámení
spisového materiálu, ktorý vykonal aj za účasti verejnosti na pojednávaní dňa 27. marca 2012,
nedospel k záveru, ţe by ţalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pochybili pri jeho
zisťovaní. Samotný fakt, ţe znalecké posudky predloţené v konaní konštatujú záver
(a to podľa ţalobcu iba pravdepodobný), ţe bol v čase dopravnej nehody vodičom
havarovaného osobného vozidla, nie je moţné povaţovať za vadu skutkového zistenia, najmä
na tom zaloţenú, ţe je tu absencia miery tejto pravdepodobnosti. Navyše, nie je v rozpore
so zásadou materiálnej pravdy (§ 58 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 372/1990 Zb.), ţe správny
orgán vychádzal zo zistení a podkladov iných orgánov (viď § 69 zák. č. 372/1990 Zb.).
Za tejto situácie bolo právom ţalobcu, aby v priestupkovom konaní predloţil,
resp. produkoval dôkazné prostriedky na podporu svojho tvrdenia, ţe toto zistenie správneho
orgánu nie je hodnoverné, resp. pravdivé. Nakoľko ani v ţalobe sa tieto dôkazy, resp. návrh
na vykonanie iných dôkazných prostriedkov nenachádzajú, Najvyšší súd vyhodnotil túto
argumentáciu ako nedôvodnú.
Situácia, ţe v dôsledku likvidácie dotknutého osobného vozidla nie je moţné overiť
verziu ţalobcu, je situácia, ktorú nevyvolal správny orgán, a pokiaľ ju vyvolal, mal ţalobca sa
proti uvedenej likvidácii brániť právnymi prostriedkami.
48. Takisto argumentáciu ţalobcu, ţe znalec zo znaleckého odboru zdravotníctva sa
k ţalobcovej verzii pravdepodobnej príčiny poranení ţalobcu nevyjadril, musel Najvyšší súd
vyhodnotiť ako nedôvodnú. Pokiaľ ţalobca chcel spochybniť vierohodnosť znaleckého
posudku, mohol to vykonať iba na základe kontrolného znaleckého posudku ako súkromný
zadávateľ (zák. č. 382/2004 Z.z.), ktorý by mu tieto závery potvrdil.
49. Námietka ţalobcu, ţe počas výsluchu dňa 28.05.2009 mu boli kladené kapciózne
otázky, čo je v príkrom rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu, je tieţ nedôvodná.
18
Ak mal pochybnosti o nestrannosti správneho orgánu, mal vyuţiť dostupné právne
prostriedky na odstránenie takto tvrdeného závadného stavu v priestupkovom, resp. inom
konaní. Nakoľko ţalobca na podporu svojej argumentácie neuviedol, ţe by toto vyuţil
a s akým výsledkom, musel Najvyšší súd jeho námietku odmietnuť.
50. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté
rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené
rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je
logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
51. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozsudku
sp.zn. 1Sţr 56/2011, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,
aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), bez osvojenia si
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 220 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.
52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Avšak, nakoľko
pripustením konania podľa § 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. sa pripúšťa úplná
apelácia, ktorej dôsledkom v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd je právo na spravodlivý proces aţ po vyuţitie všetkých opravných prostriedkov,
Najvyšší súd musí pripustiť proti vynesenému rozsudku opravné prostriedky podľa 4. časti
Podľa § 250ja ods. 5 O.s.p. Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný
opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.
19
53. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú
náhradu trov tohto konania.
54. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
na základe vytýčeného pojednávania, lebo jeho vytýčenie v zmysle doterajšieho priebehu
prvostupňového súdneho prieskumu povaţoval za dôleţité. Avšak prítomnosť advokátskeho
koncipienta, ktorý mal vystupovať na základe splnomocnenia z 26.03.2012 na strane ţalobcu
musel vyhodnotiť ako nevhodnú, a nepripustil ho do odvolacieho konania na Najvyššom súde
v zmysle niţšie citovaných dôvodov.
Predovšetkým konajúci súd musel zohľadniť účel Uznesenia č. 14 Predsedníctva
Slovenskej advokátskej komory zo 07. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného
oprávnenia advokátskych koncipientov (dostupné v čase vykonania pojednávania na stránke:
https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/doc/37/38/_event/open), ktoré bolo prijaté podľa § 71
ods. 1 písm. d) zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v záujme zabezpečenia poskytovania
kvalifikovanej právnej pomoci a dosiahnutia jednotného postupu pri zastupovaní advokáta
advokátskym koncipientom a iným pracovníkom v zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.
o advokácii.
V zmysle citovaného článku Uznesenia č. 14 Slovenskej advokátskej Komory
advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej
republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Tento názor podporuje aj ustanovenie § 32 zák. č. 586/2003 Z.z. (transponuje
komunitárnu úpravu obsiahnutú v Smernici č.77/249/EHS ako aj v Smernici č. 98/5/ES),
ktoré poskytovanie právnej pomoci hosťujúcim euroadvokátom (tzn. osobou uznanou v inom
členskom štáte za plne spôsobilú v tomto štáte poskytovať právne sluţby vrátane procesného
zastúpenia) v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci striktne viaţe
na existenciu spolupráce so slovenským advokátom; v opačnom prípade euroadvokát nie je
oprávnený účastníka konania zastupovať a aţ po uplynutí 3 rokov praxe v slovenskom práve
získava oprávnenie takto konať samostatne.
20
Na základe uvedeného potom právnu úpravu o zastúpení advokátom v správnom
súdnictve pred Najvyšším súdom (§ 25 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) nie je moţné
vykladať v tom duchu, ţe pod pojmom zastúpenie advokátom je moţné chápať popri
advokátskej substitúcii aj poverenie pre advokátskeho koncipienta.
Navyše z predloţeného splnomocnenia (č. l. 3) nevyplýva jasný prejav súhlasnej vôle
preniesť zastúpenie výslovne aj na osobu advokátskeho koncipienta v zmysle § 16 ods. 2
zák. č. 586/2003 Z.z. ale naopak prejav zastúpeného sa nechať zastupovať advokátom Preto
na pojednávaní dňa 27.03.2012 bolo predloţené plnomocenstvo vyhodnotené ako odporujúce
uvedeným právnym, komunitárnym a vnútorným predpisom, a po objasnení dôvodov
konajúcim súdom na uvedenom základe nebol advokátsky koncipient pripustený
na zastupovanie ţalobcu. Iba navyše konajúci súd dodáva k uvedenému, ţe advokátskemu
koncipientovi umoţnil doručenie listín, ktoré právny zástupca zamýšľal predloţiť
na pojednávaní.
55. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Nakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku,
ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustný opravný prostriedok (dovolanie) podľa
Štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250ja ods. 5 O.s.p. v spojení
s čl. 6 ods. 1 Dohovoru).
V Bratislave 27. marca 2012
21
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová