Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: M., nar. X., bytom N., zast. : JUDr. Jozefom

Beňom, PhD., advokátom z Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie svätého Egídia č. 95,

01 058 01 Poprad, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove,

Krajský dopravný inšpektorát so sídlom Pionierska č. 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. marca 2011 č. k.

44 v znení opravného uznesenia zo 14. apríla 2011 č. k. -73, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 18. marca 2011 č. k. -44 v znení opravného uznesenia zo 14. apríla 2011

č. k. -73 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

1. Rozhodnutím č. p. KPR-101/DI-2009 z 05.08.2009 ţalovaný ako odvolací správny

orgán v priestupkovom konaní podľa o správnom konaní

v znení neskorších predpisov (správny poriadok) postupom podľa § 59 ods. 1 citovaného

zákona rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Keţmarku Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Poprade č. p.: ORP-39/DI-SK-2009 z 28.05.2009 potvrdil a ţalobcom

podané odvolanie zamietol.

2. V napadnutom prvostupňovom konaní Okresný dopravný inšpektorát v Keţmarku

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade uznal ţalobcu za vinného na tom

skutkovom základe, ţe

- dňa 18.04.2008 o 00.30 hod. spôsobil dopravnú nehodu tak, ţe viedol

osobné motorové vozidlo zn. Renault 19, EČ: K. po ceste č. III/5401, v smere

Stará Lesná – Tatranská Lomnica, pričom v dôsledku poţitia alkoholických

nápojov sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a v kilometri 7,1 pri prejazde

pravotočivej zákruty zišiel s vozidlom vľavo, mimo cestu, kde prednou časťou

vozidla narazil do rigolu a následne do stromového porastu, kde ostal s vozidlom

stáť a kde ho našli náhodne okoloidúci zdravotníci so sanitným vozidlom, ktorí na

zadných sedadlách našli umiestneného ţalobcu. Po vykonanom lekárskom

vyšetrení bola ţalobcovi v krvi zistená hladina 1,20 ‰ alkoholu. Pri dopravnej

nehode vznikla hmotná škoda na vozidle.

Na základe hore opísaného skutku dospel prvostupňový orgán k záveru, ţe ţalobca

svojim konaním:

- porušil ustanovenie

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného

v čase spáchania skutku (ďalej na účely tohto rozsudku

tieţ „“) s poukázaním na zákona

č. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2 písm. c)

a odsek 3 písm. b) , čím bol uznaný vinným zo spáchania

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1

písm. i), h) a l)

3

Za toto porušenie povinnosti prvostupňový správny orgán uloţil ţalobcovi

v priestupkovom konaní

1. pokutu vo výške 300 € a

2. zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, a to od

právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.

Podľa vodič je povinný použiť na jazdu

len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky.

Podľa prevádzkovateľ vozidla nesmie

v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá identifikačné

číslo vozidla VIN zhodné s identifikačným číslom vozidla VIN uvedeným v osvedčení

o evidencii alebo technickom osvedčení vozidla, ak bolo také číslo vozidlu pridelené.

Podľa vodič je povinný venovať sa plne

vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,

Podľa vodič nesmie viesť vozidlo

bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo

v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.

3. Zamietajúce rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z mnoţstva listinných podkladov,

medzi ktorými je nutné spomenúť najmä

a) záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody ako aj náčrtok,

plánik a fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, správy o zásahu HaZZ

v Keţmarku, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi a úradného

záznamu por. J., všetky zo dňa 18.04.2008,

b) lekárskych potvrdení k zraneniu ţalobcu vyhotovených: 18.04.2008, 24.04.2008

ako aj 06.06.2008,

c) vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-74/DI-PP2008 a uznesenia o začatí trestného stíhania

zo dňa 18.4.2008,

d) zápisnice o výsluchu svedka – ţalobcu, zápisnice o výsluchu svedkov M., M., J., M., M.,

R., Ing. M., S., všetky zo dňa 21.4.2008,

4

e) zápisnice o výsluchu svedka MUDr. M. a V. zo dňa 06.05.2008, svedka Ľ. zo 07.05.2008,

svedka D. zo 07.07.2008, svedka R. zo dňa 09.09.2008,

f) znaleckého posudku KEÚ PZ v Košiciach č. PPZ-2279/KEU-KE-EXP-2008

z 21.07.2008, znaleckého posudku č. 55/2008 znalca MUDr. Z. z 30.07.2008, znaleckého

posudku č. 72/2008 znalca Ing. P. z 18.08.2008,

g) evidenčnej karty ţalobcu zo dňa 20.08.2008, zápisnice o výsluchu svedka Ing. P. zo dňa

19.09.2008, úradného záznamu npor. Bc. A. z 21.09.2008,

h) uznesenia o postúpení veci z 13.10.2008 a uznesenia Vojenskej obvodovej prokuratúry

z 20.11.2008,

i) zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo 17.02.2009 a 28.05.2009, rozhodnutia

o priestupku zo dňa 28.5.2009, odvolania ţalobcu z 15.06.2009, stanoviska

prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu z 03.07.2009

a z ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu.

4. Hore uvedený rozsah dokumentácie bol pre ţalovaného základom na osvojenie si

skutkového záveru, ţe pri dopravnej nehode došlo na osobnom motorovom vozidle Renault

k poškodeniu ľavej časti vozidla, spätného zrkadla, dvoch dverí a sklenej výplne predných

dverí, prednej časti vozidla, nárazníka, masky, čela, kapoty, náprav svetiel a smerových

svetiel, hmlových svetiel, čelného skla a motorovej časti. Ďalej došlo k poškodeniu zadnej

časti vozidla, dverí batoţinového priestoru, svetiel a sklenej výplne. Vo vnútri vozidla došlo

k poškodeniu volantu a prístrojovej dosky.

5. Podľa lekárskej správy MUDr. J. C., ţalobca utrpel nasledovne zranenia: zlomeninu

2-8 rebra vľavo, otras mozgu, trţné rany na tvári, na pravom kolene, pomliaţdenia rúk,

ľavého kolena a predkolení.

6. Ďalej zo znaleckého posudku č. 72/2008 vypracovaný znalcom Ing. S. pre

ţalovaného vyplynul záver, ţe znalec z technického hľadiska určil, ţe príčinou dopravnej

nehody bolo oneskorené korigovanie riadenia vozidla podľa profilu vozovky a nesprávna

technika jazdy – brzdením pri prejazde smerovým oblúkom. Zároveň vyhodnotil aj

poškodenie interiéru vozidla Renault vo vzťahu k analýze pohybu posádky vozidla

pri nárazoch do svahu priekopy, vrátane vodiča nepripútaného bezpečnostným pásom,

5

tzn.. náraz do čelného skla v hornej časti pred vodičom, ľavých predných dverí, volantu

a dosky prístrojov. Okrem iného tieţ uviedol, ţe podľa fotodokumentácie interiéru vozidla

pri náraze vozidla do svahu bol vo vozidle najpravdepodobnejšie len vodič vozidla, ktorý

nebol pripútaný bezpečnostným pásom.

7. Ďalším znaleckým posudkom (MUDr. Z.) bolo zistené, ţe vyššie uvedené zranenia

ţalobcu zodpovedajú mechanizmu vzniku poranení u poškodeného ako účastníka – pasaţiera

v osobnom motorovom vozidle pri dopravnej nehode. Podľa znalca je nepochybné, ţe

pasaţierom vozidla je osoba – vodič na sedadle vozidla.

8. Ţalovaný uvedené skutočnosti následne vyhodnotil tak, ţe je zjavné, ţe ţalobca sa

síce nachádzal na zadných sedačkách v čase, keď ho tam našli pracovníci spoločnosti

Emergencii Medical Servis s.r.o. v Poprade. Avšak zároveň sa musel odôvodnene nachádzať

aj vpredu, na prednej sedačke vodiča. Potvrdzuje to okrem iného výsledok identifikácie stôp

č. 11 (ster z opierky sedadla vodiča), č. 17 (ster z miesta sedadla vodiča a to jeho spodnej časti

spredu) a najmä biologická stopa č. 15, tzn. časti koţe z čelného skla v mieste pred sedadlom

vodiča, ohnisko vypukliny. Po vykonanej analýze uvedenej stopy bolo zistené, ţe profil DNA

tejto stopy sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky od ţalobcu. Takisto

kriminalistickou analýzou bolo potvrdené, ţe na biologickej stope č. 16 (čelné sklo)bola

zistená prítomnosť stopového mnoţstva krvi s opätovnou zhodou s DNA profilom od ţalobcu.

9. Uvedené stopy jednoznačne a hodnoverne podľa ţalovaného preukazujú,

ţe ich pôvodca – ţalobca sa musel nachádzať v mieste ich výskytu a následného zaistenia.

Vyhodnotením tejto stopy je moţné odôvodnene uviesť, ţe pri dopravnej nehode došlo

ku nárazu tela ţalobcu do čelného skla a tým k jeho poškodeniu so zanechaním tejto stopy.

Pre ţalovaného je nepochybné, ţe vozidlo bolo riadené vodičom, pričom vo vozidle sa okrem

obvineného nik nenachádzal, čo aj potvrdili pracovníci posádky vozidla Spoločnosti

Emergencii Medical Servis s.r.o. v Poprade.

10. Obdobne znalec Ing. P. v zápisnici o výsluchu znalca zo dňa 19.09.2008 okrem

iného uviedol, ţe pohyb a náraz vodiča vozidla podľa simulácie pohybu posádky pri nárazoch

vozidla do svahu priekopy bol u vodiča nepripútanom bezpečnostnými pásmi do čelného skla

v hornej časti pred vodičom, ľavých predných dverí, volantu a dosky prístrojov. Obdobný

6

smer pohybu by mali aj ostatní členovia osádky vozidla, ktorí by neboli pripútaní

bezpečnostnými pásmi.

11. Odvolací správny orgán sa nestotoţňuje s námietkou obvineného, podľa ktorej

prvostupňový správny orgán nemoţnosť overenia si verzie obvineného mal povaţovať

za ťarchu. Navyše ţalobca zošrotovanie vozidla Renault potvrdil v zápisnici o výsluchu

svedka zo dňa 22.7.2008, avšak nezaistením vozidla argumentoval aţ v odvolaní proti

rozhodnutiu o priestupku zo dňa 20.10.2008.

12. Odvolací správny orgán k námietke obvineného o spôsobe kladenia otázok

v rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu uvádza, ţe v priebehu konania

o priestupku nezistil stav, aby prvostupňový správny orgán porušoval zásadu procesnej

rovnosti účastníka konania.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

13. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

ţalobu z 27.08.2009 na Krajský súd v Prešove.

14. Krajský súd ako súd prvého stupňa postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e)

v spojení s úst. zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Okresný

dopravný inšpektorát Keţmarok zo dňa 28. mája 2009 č. p. ORP-39/DI-SK2009

a priestupkové konanie zastavil.

15. Po citácii zákonných textov ustanovení § 244 ods. 1, § 247 ods. 1 a 2, § 250i ods. 1

aţ 3 ‚ ďalej , , , a , Správneho poriadku

v spojení (subs.) s , ako aj a ,

ods. 1 a 2 a tieţ ustanovenia o štátnej sluţbe príslušníkov

Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby. Zboru väzenskej a justičnej stráţe

Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej na účely tohto rozsudku

tieţ „“), ako aj po vyhodnotení dopadov účinku Personálneho rozkazu

7

Ministra vnútra Slovenskej republiky z 18.12.2008 č. 628 (o prepustení ţalobcu

zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru), krajský súd vyslovil záver, ţe voči

ţalobcovi došlo začatím priestupkového konania dňa 10.02.2009 (so ţalobcom bol ukončený

sluţobný pomer ku dňu doručenia personálneho rozkazu) k porušeniu zásady „ne bis in

idem“.

16. V súvislosti s uvedeným záverom krajský súd zdôraznil ustanovenie § 76 ods. 1

písm. g) , hoci pripustil, ţe takáto argumentácia sa ţalobných bodoch

nenachádza. Avšak správny súd má podľa názoru krajského súdu povinnosť pri preskúmavaní

napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov prihliadať aj na vadu konania, ktorá

mohla mať vplyv na jeho zákonnosť.

Podľa správny orgán konanie o priestupku

zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom

alebo orgánom činným v trestnom konaní.

17. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe Minister vnútra Slovenskej republiky

odôvodnil predmetný personálny rozkaz rovnakým skutkovým stavom (po tom, čo poţil

alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo bez toho, aby sa plne venoval vedeniu vozidla

a sledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zapríčinil dopravnú nehodu)

s vyuţitím rovnakých dôkazov obsiahnutých v trestnom spise ČVS: ORP-74/DI-PP-2008.

18. Na základe hore uvedeného posúdenia krajský súd vyslovil záver, ţe orgán, ktorý

rozhodoval o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru, uviedol identické dôvody s dôvodmi,

ktoré uvádzal správny orgán v napadnutom rozhodnutí o priestupku. Preto bol ţalobca prvý

krát postihnutý personálnym rozkazom o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka

Policajného zboru a druhýkrát bol postihnutý v priestupkovom konaní uloţením pokuty

o výške 300,- € a zákazom činnosti viesť motorové vozidlo na 12 mesiacov.

19. Preto krajský súd zohľadňujúc zásadu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci)

preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal aplikujúc § 250i ods. 2

a , a rozhodol tak, ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj predtým vydané

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e)

8

v spojení súst. a priestupkové konanie vedené proti ţalobcovi

zastavil.

20. Krajský súd prostredníctvom opravného uznesenia zo 14. apríla 2011

č. k. -73 opravil výrok svojho rozsudku zo dňa 18. marca 2011.

III.

Odvolanie žalovaného/stanoviská

A)

21. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 04.05.2011 (č. l. 79) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalovaný spochybnil uvedený rozsudok v zmysle odvolacích dôvodov

uvedených v , tzn. ţe rozsudok krajského súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa posúdenia dôvodov k zrušeniu

ţalobou napadnutého rozhodnutia.

22. Následne ţalovaný v odvolaní zrekapituloval svoje poznatky a závery vyslovené

v správnom odvolacom konaní, pričom nezistil výskyt ţiadnych dôvodov na zmenu alebo

zrušenie prvostupňového priestupkového rozhodnutia.

23. Čo sa týka aplikácie zásady ne bis in idem krajským súdom, ţalovaný s ňou

vyslovil nesúhlas. Najmä poukázal na to, ţe uţ v rozhodnutí o odvolaní zo dňa 08.04.2009 sa

zaoberal a vyvrátil námietku ţalobcu spočívajúcu v jeho tvrdení, ţe za uvedený priestupok

uţ bol riešený ako policajt v disciplinárnom konaní. Konštatoval, ţe prepustenie

zo sluţobného pomeru nie je sankciou, ktorá sa ukladá za spáchanie priestupku, a ţe išlo

iba o personálne opatrenie vo vzťahu k ţalobcovi.

24. V súvislosti s hore uvedeným záverom ţalovaný ďalej zdôraznil, ţe postup

vykonaný v zmysle nespadá v ţiadnom prípade

medzi disciplinárne opatrenia (sankcie) uvedené v , v ktorom

sa rozhoduje o vine alebo nevine, ale naopak išlo o hore uvedené personálne opatrenie,

resp. sluţobno-právne opatrenie, ktorého sledovaným cieľom bolo, aby príslušníkom

Policajného zboru naďalej nebola osoba, ktorá zvlášť hrubým spôsobom porušila sluţobnú

prísahu a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej

9

sluţby. Preto v konaní o ukončení sluţobného pomeru nejde o prejednanie skutku (konania)

ţalobcu zo dňa 18.04.2008).

Podľa disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,

c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,

d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

25. Tieţ ţalovaný sa nestotoţňuje s tvrdením krajského súdu, ţe minister vnútra

neprepustil ţalobcu podľa ustanovení , ale za priestupok,

ktorého sa dopustil dňa 18.04.2008. Podľa ţalovaného zo skutočnosti, keď v personálnom

rozkaze nie sú uvedené iné dôvody, nie je moţné vyvodiť záver, ţe uvedeným personálnym

rozkazom nadriadený prejednal jeho konanie zo dňa 18.04.2008.

Naopak podľa názoru ţalovaného, keďţe okolnosťou pre ktoré sa personálne konanie

viedlo, je konanie ţalobcu zo dňa 18.04.2008, tzn. dopravná nehoda policajta, ktorý bol

pod vplyvom alkoholu a vozidlo, ktoré viedol nespĺňalo ustanovené podmienky, potom je

odôvodnené, ţe vychádzajú zo zhodných dôkazov.

26. Navyše ţalovaný vytkol krajskému súdu to pochybenie, ţe napriek skutočnosti,

ţe ţalobca na porušenie zásady ne bis in idem v ţalobe vôbec nepoukazoval,

a aţ na pojednávaní pred krajským súdom tento súd nad rámec ţaloby v zmysle § 250i ods. 3

porušenie uvedenej zásady vytkol ţalovanému.

27. Ţalovaný ďalej v svojom odvolaní poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (sp. zn. z 19.05.2010, resp. aj zo dňa

18.03.2010 a zo dňa 08.10.2010).

28. Záverom ţalovaný poţadoval zrušenie rozsudku krajského súdu v spojení s jeho

opravným uznesením a vrátenie veci súdu prvého stupňa, poprípade napadnutý rozsudok

zmenil tak, ţe ţalobu zamietne.

10

B)

29. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 16.5.2011 (č. l. 83) vyplýva, ţe ţalobca nesúhlasí

s odvolacími dôvodmi. V zásade sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu, ţe postup

ţalovaného bol v rozpore so zásadou neprípustnosti potrestania priestupcu dva krát za to isté

konanie.

30. Pokiaľ bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru, ide podľa neho o najvyššiu

sankciu, ktorú bolo voči nemu moţné podľa zákona o štátnej sluţbe uloţiť. V argumentácii

týkajúcej sa hodnotenia ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení zo sluţobného

pomeru, ţe nie je rozhodnutím o vine v zmysle , sa ţalobca stotoţnil.

31. Záverom ţalovaný poţadoval potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny s priznaním vyčíslenej náhrady trov odvolacieho konania.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa (ďalej v texte

rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej

lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (

ods. 2 O.s.p – senát toto povaţoval za potrebné) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej

porade senátu dospel jednohlasne ( o súdoch) k záveru,

ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je vo výroku

vecne správne, a preto napadnutý rozsudok postupom podľa 220 v spojení s

ods. 1 zmenil tak, ţe ţalobu podľa 250j ods. 1 zamietol.

33. V úvode musí Najvyšší súd vysloviť svoj záver, ţe sa celkom nestotoţňuje

so závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným

správnym orgánom. Nakoľko však ţalovaný svoje odvolanie oprel o viacero námietok, potom

za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd

11

primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti

postupu krajského súdu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozsudku. Aţ po vyslovení

ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalovanému na prieskum zákonnosti samotného

rozhodnutia (meritórne námietky).

A) K žalobnému rámcu:

34. Predovšetkým ţalovaný poukázal na ten nedostatok súdneho prieskumu

(bod č. 26), ţe hoci ţalobca na porušenie zásady „ne bis in idem“ v ţalobe vôbec

nepoukazoval, tak krajský súd nad rámec ţaloby v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p porušenie

uvedenej zásady vytkol ţalovanému a na uvedenom základe napadnuté rozhodnutie zrušil.

V súvislosti s uvedeným najvyšší súd poukazuje na dispozičnú zásadu ( )

a zásadu koncentrácie ( ) súdneho prieskumu rozhodnutí správnych

orgánov, ktoré spoločne ovládajú správne súdnictvo vykonávané podľa 5. časti Občianskeho

súdneho poriadku.

35. Dispozičnú zásadu je moţné (okrem otázok „či vôbec“ ? a „do kedy“ ?) stručne

charakterizovať tým, čo konkrétne, tzn. aký je v zmysle ţalobný rámec,

nakoľko ţaloba účastníka súdneho prieskumu musí byť zaloţená minimálne na jednom

ţalobnom dôvode. Z tohto hľadiska aj súčasné správne súdnictvo na Slovensku

vo všeobecnosti veľmi prísne sleduje starorímsku zásadu, ţe sudca nesmie ísť nad rámec,

ktorý tvoria návrhy strán - „iudex ne eat ultra petita partium“.

36. Avšak zákonodarca hore uvedenú dispozičnú zásadu prelomil uzákonením

výnimky z kasačného charakteru súdneho prieskumu, ktorá výnimka vychádza zo zásady

absolútnej súdnej kontroly (viď v spojení s formou „ex offo“

prieskumu s úplnou jurisdikciou). Rozsah výnimky ďalej zákonodarca vymedzil nielen

pre sporové veci a veci vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov ale aj zo správneho trestania.

Podľa platí, že ak správny orgán podľa osobitného zákona

rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd

12

pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym

orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať

dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej

hlavy.

Podľa vo veciach uvedených v môže súd rozhodnúť

rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení

sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza

rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie

správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd

dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní

pred správnym orgánom.

37. Preto, ak správny súd vykoná prieskum rozhodnutia správneho orgánu v reţime

úplnej jurisdikcie (apelačný reţim nápravy), tzn. s vyuţitím ustanovení § 250i ods. 2 v spojení

, nie je pri svojej činnosti striktne viazaný ţalobným rámcom (ţalobnými

bodmi). Na základe uvedeného nie je námietka ţalovaného dôvodná.

B) K zásade „ne bis in idem“:

38. Na druhej strane podstatou odvolania ţalovaného, je právna otázka, či v zmysle

zásady „ne bis in idem“ je potrebné po ukončení štátno-sluţobného pomeru policajta zastaviť

priestupkové konanie vo veci skutku, ktorý bol základom pre ukončenie štátno-sluţobného

pomeru policajta. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového

zistenia. Pri svojom rozhodovaní Najvyšší súd čiastočne zohľadnil právne názory vyslovené

vo svojich rozsudkoch, na ktoré ţalovaný v odvolaní poukazuje (sp. zn. ,

a ).

39. Najvyšší súd sa s problematikou aplikácie zásady „ne bis in idem“ v minulosti

uţ zaoberal. Najmä v svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 31. januára 2012 vyslovil

nasledujúce právne názory:

13

„33. Účelom zásady správneho práva „ne bis in idem“, tzn. nie dvakrát

trestať v tej istej veci, je v oblasti správneho trestania zabrániť opakovanému

trestaniu páchateľa priestupku alebo porušovania inej administratívnoprávnej

povinnosti. Podstatou uvedenej zásady je nielen totoţnosť

skutku,

osoby páchateľa, ale aj

vykonávateľa správneho trestania,

a právneho titulu správneho trestania vrátane vymedzenia skutkových

podstát,

spolu s právnymi dopadmi jeho spoločensky neţiaduceho konania

na spoločnosť.

Z uvedeného potom vyplýva, ţe zásade ne bis in idem neprotirečí okamţité

ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý bol právoplatne

odsúdený za úmyselný trestný čin ( ), lebo nejde o ďalšiu

sankciu voči zamestnancovi, hoci by ju takto pri strate zamestnania mohol

pociťovať, ale o súkromnoprávny prostriedok ochrany zamestnávateľa proti

ďalšej prítomnosti takejto osoby na pracovisku zamestnávateľa.

34. Zásada ne bis in idem je zakotvená v niektorých ustanovení zákona

č. o priestupkoch.

Podľa a o priestupkoch správny

orgán postúpi vec

b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu 3)

na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,

c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným

správnym deliktom než priestupkom.

Podľa a ch) o priestupkoch

správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo

orgánom činným v trestnom konaní,

Podľa o priestupkoch správny orgán svoje

právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná

14

vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo

bola obvinenia zbavená. Táto osoba má nárok na vrátenie sumy, ktorú

už zaplatila na úhradu pokuty a trov konania

35. Od zásady ne bis in idem je nutné odlišovať zásadu relativity sankcií,

tzn. upustenie od striktnejšieho sankcionovania, pokiaľ účelu sankcie,

tzn. prevýchovy páchateľa je moţné dosiahnuť aj uloţením sankcie niţšej

intenzity. Uvedená zásada je vyjadrená prostredníctvom niektorých ustanovení

o priestupkoch.

Podľa a ch) o priestupkoch

správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že

ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní

a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce.

36. Na základe uvedených záverov nie je moţné prisvedčiť obrane ţalobcu,

ţe v jeho prípade (bod 13.) v správnom konaní došlo k naplneniu podmienky

ne bis in idem, tzn. ţe uloţením sankcie dočasného vylúčenia ţalobcu

zo Slovenského poľovníckeho zväzu na 5 rokov došlo k opakovanému

sankcionovaniu za ten istý skutok. Pokiaľ sa totiţ ţalobca domnieva, ţe za ten istý

skutok bol uţ sankcionovaný rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Banskej

Bystrici rozhodnutím č. A/2009/000370-32 z 12.03.2009, a to odňatím poľovného

lístka na dobu určitú v trvaní 5 rokov, tak Najvyšší súd opätovne poukazuje na

ďalšie kritéria trestania v totoţnej veci (bod 33.), tzn. vykonávateľa správneho

trestania a právne dopady jeho spoločensky neţiaduceho konania na spoločnosť,

nakoľko je nepochybné, ţe v osobe (ţalobca), skutku a právnom titulu správneho

trestania (porušenie disciplíny) je totoţnosť dodrţaná.“

40. Krajský súd pri svojich záveroch vychádzal najmä z hodnotenia, ţe druhé, takmer

paralelne prebiehajúce konanie vychádzajúce z uvedeného skutku, má nepochybne charakter

disciplinárneho konania. Po oboznámení sa s časťou administratívneho spisu, ktorá sa týka

ukončenia sluţobného pomeru ţalobcu, Najvyšší súd musí vysloviť nesúhlas s takýmto

záverom krajského súdu. Predovšetkým uvedené konanie a na ňom vydaný personálny rozkaz

ministra vnútra Slovenskej republiky o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka

15

Policajného zboru vychádza z ustanovení

Z hľadiska systematického výkladu, uvedené ustanovenie nie je štrukturálne začlenené

do Tretej časti zákona, ktorá sa týka sluţobnej disciplíny policajtov a disciplinárnej

právomoci. Naopak je zaradené do Deviatej časti zákona a rieši zánik sluţobného pomeru

policajta prepustením.

Podľa policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

41. Práve takáto legislatívna konštrukcia vylučuje, aby disciplinárne konanie bolo

stotoţnené s konaním o ukončení sluţobného pomeru policajta a súčasne vylučuje porušenie

hore uvedenej zásady ne bis in idem.

42. Vo svetle uţ citovaných právnych názorov (bod č. 39), hoci krajský súd

argumentoval, ţe minister vnútra odôvodnil predmetný personálny rozkaz rovnakým

skutkovým stavom (po tom, čo poţil alkoholické nápoje, viedol motorové vozidlo bez toho,

aby sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho

zapríčinil dopravnú nehodu a iné) s vyuţitím rovnakých dôkazov obsiahnutých

v administratívnom spise ČVS: ORP-74/DI-PP-2008, musí Najvyšší súd poukázať aj na iné,

v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, vyuţité

dôkazné prostriedky. Ide najmä o vyjadrenie ţalobcu k začatiu konania o prepustení

z 21.11.2008, stanovisko nadriadeného ţalobcu k vyjadreniu ţalobcu z 10.12.2008, prezenčnú

listinu o oboznámení ţalobcu s rozkazmi ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997,

č. 1/2002, č. 62/2003, č. 2/2002, č. 63/2003, vydanými okrem iného aj na zamedzenie

poţívania alkoholických nápojov a iných návykových látok príslušníkmi Policajného zboru,

o sluţobnú charakteristiku ţalobcu a prehľad o jeho odmenách a trestoch, čo vyplýva

z citovanej časti administratívneho spisu.

43. Navyše Najvyšší súd musí poukázať na to, ţe základným znakom disciplinárnych

priestupkov je zisťovanie disciplinárneho previnenia (viny) disciplinárne stíhanej osoby,

v tomto prípade policajta, za spáchané konanie, ktoré porušuje objekt priestupku. Ďalej

objektom disciplinárneho priestupku je disciplína ako právom upravený záväzný poriadok

16

vo vnútri inštitúcie (viď § 52 ods. 1 v spojení s § 47 a 48 ods. 2 aţ 7 ako aj § 48a

), a tým sa odlišujú objekty disciplinárnych priestupkov od objektov

trestných činov alebo správnych deliktov. Preto ani tu sa nemôţe naplniť zásada

ne bis in idem.

44. Napriek uvedenému musí tieţ Najvyšší súd upozorniť na pochybenia krajského

súdu, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť vyhodnoteniu ustanovenia § 76 ods. 1 písm. ch)

na prejednávanú vec. Pokiaľ potom krajský súd vyslovil svoj právny

názor o porušení zásady ne bis in idem, potom ide o predčasne vyslovený názor, lebo sa

v odôvodnení mal dôsledne zaoberať, prečo dospel k záveru, ţe pri prepustení ţalobcu

zo sluţobného pomeru sa toto udialo v medziach disciplinárneho alebo kárneho konania

a prečo toto rozhodnutie je nutné povaţovať za postačujúce.

Podľa h) správny orgán konanie o priestupku

zastaví, ak sa v ňom zistí, že o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom

konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce.

45. Na základe uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd nesprávne

právne aplikoval zásadu ne bis in idem na prejednávanú vec.

C) K žalobným bodom:

46. Úlohou odvolacieho súdu je po zmene napadnutého rozsudku krajského súdu

vyporiadať sa so ţalobným rámcom (ţalobné body). Čo sa týka zákonnosti napadnutého

rozhodnutia o priestupku, ţalobca prezentoval nasledujúce ţalobné dôvody ustanovenia

, , , , ktoré bliţšie rozpísal ako:

a) zistený skutkový stav nepreukazuje vinu ţalobcu, lekársky a dopravný posudok

iba konštatujú, ţe skutočnosť, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, je pravdepodobná,

b) znalec zo znaleckého odboru zdravotníctva sa k ţalobcovej verzii pravdepodobnej

príčiny poranení ţalobcu nevyjadril; v súvislosti s uvedeným zdôraznil význam

zisťovanej skutočnosti (pripravila ţalobcu o zamestnanie),

c) skutočnosť, ţe v dôsledku likvidácie vozidla nie je moţné overiť verziu ţalobcu,

nemôţe byť pričítané na ťarchu ţalobcu,

17

d) počas výsluchu dňa 28.05.2009 boli ţalobcovi kladené otázky kapciózne,

čo je v príkrom rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu (mal namietať

zaujatosť úradnej osoby konajúcej za správny orgán, ale ako by to súviselo s vecou

??? – to nie je argument)

47. Čo sa týka nedostatkov zistenia skutkového stavu, Najvyšší súd po oboznámení

spisového materiálu, ktorý vykonal aj za účasti verejnosti na pojednávaní dňa 27. marca 2012,

nedospel k záveru, ţe by ţalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pochybili pri jeho

zisťovaní. Samotný fakt, ţe znalecké posudky predloţené v konaní konštatujú záver

(a to podľa ţalobcu iba pravdepodobný), ţe bol v čase dopravnej nehody vodičom

havarovaného osobného vozidla, nie je moţné povaţovať za vadu skutkového zistenia, najmä

na tom zaloţenú, ţe je tu absencia miery tejto pravdepodobnosti. Navyše, nie je v rozpore

so zásadou materiálnej pravdy ( a ), ţe správny

orgán vychádzal zo zistení a podkladov iných orgánov (viď ).

Za tejto situácie bolo právom ţalobcu, aby v priestupkovom konaní predloţil,

resp. produkoval dôkazné prostriedky na podporu svojho tvrdenia, ţe toto zistenie správneho

orgánu nie je hodnoverné, resp. pravdivé. Nakoľko ani v ţalobe sa tieto dôkazy, resp. návrh

na vykonanie iných dôkazných prostriedkov nenachádzajú, Najvyšší súd vyhodnotil túto

argumentáciu ako nedôvodnú.

Situácia, ţe v dôsledku likvidácie dotknutého osobného vozidla nie je moţné overiť

verziu ţalobcu, je situácia, ktorú nevyvolal správny orgán, a pokiaľ ju vyvolal, mal ţalobca sa

proti uvedenej likvidácii brániť právnymi prostriedkami.

48. Takisto argumentáciu ţalobcu, ţe znalec zo znaleckého odboru zdravotníctva sa

k ţalobcovej verzii pravdepodobnej príčiny poranení ţalobcu nevyjadril, musel Najvyšší súd

vyhodnotiť ako nedôvodnú. Pokiaľ ţalobca chcel spochybniť vierohodnosť znaleckého

posudku, mohol to vykonať iba na základe kontrolného znaleckého posudku ako súkromný

zadávateľ (), ktorý by mu tieto závery potvrdil.

49. Námietka ţalobcu, ţe počas výsluchu dňa 28.05.2009 mu boli kladené kapciózne

otázky, čo je v príkrom rozpore so zásadou nestrannosti správneho orgánu, je tieţ nedôvodná.

18

Ak mal pochybnosti o nestrannosti správneho orgánu, mal vyuţiť dostupné právne

prostriedky na odstránenie takto tvrdeného závadného stavu v priestupkovom, resp. inom

konaní. Nakoľko ţalobca na podporu svojej argumentácie neuviedol, ţe by toto vyuţil

a s akým výsledkom, musel Najvyšší súd jeho námietku odmietnuť.

50. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia. Uvedené

rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je

logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

51. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozsudku

sp.zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), bez osvojenia si

argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho

konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo

rozhodnutie správneho orgánu zrušené ( prvá veta ), nakoľko dôvodom

podania tejto informácie súdom je v zmysle veta druhá poskytnúť

podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Avšak, nakoľko

pripustením konania podľa v spojení s sa pripúšťa úplná

apelácia, ktorej dôsledkom v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv

a slobôd je právo na spravodlivý proces aţ po vyuţitie všetkých opravných prostriedkov,

Najvyšší súd musí pripustiť proti vynesenému rozsudku opravné prostriedky podľa 4. časti

.

Podľa Proti rozsudku súdu podľa je prípustný

opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

19

53. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

54. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

na základe vytýčeného pojednávania, lebo jeho vytýčenie v zmysle doterajšieho priebehu

prvostupňového súdneho prieskumu povaţoval za dôleţité. Avšak prítomnosť advokátskeho

koncipienta, ktorý mal vystupovať na základe splnomocnenia z 26.03.2012 na strane ţalobcu

musel vyhodnotiť ako nevhodnú, a nepripustil ho do odvolacieho konania na Najvyššom súde

v zmysle niţšie citovaných dôvodov.

Predovšetkým konajúci súd musel zohľadniť účel Uznesenia č. 14 Predsedníctva

Slovenskej advokátskej komory zo 07. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného

oprávnenia advokátskych koncipientov (dostupné v čase vykonania pojednávania na stránke:

https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/doc/37/38/_event/open), ktoré bolo prijaté podľa § 71

ods. 1 písm. d) o advokácii v záujme zabezpečenia poskytovania

kvalifikovanej právnej pomoci a dosiahnutia jednotného postupu pri zastupovaní advokáta

advokátskym koncipientom a iným pracovníkom v zmysle

o advokácii.

V zmysle citovaného článku Uznesenia č. 14 Slovenskej advokátskej Komory

advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať pred Najvyšším súdom Slovenskej

republiky a Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Tento názor podporuje aj ustanovenie (transponuje

komunitárnu úpravu obsiahnutú v Smernici č.77/249/EHS ako aj v Smernici č. 98/5/ES),

ktoré poskytovanie právnej pomoci hosťujúcim euroadvokátom (tzn. osobou uznanou v inom

členskom štáte za plne spôsobilú v tomto štáte poskytovať právne sluţby vrátane procesného

zastúpenia) v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci striktne viaţe

na existenciu spolupráce so slovenským advokátom; v opačnom prípade euroadvokát nie je

oprávnený účastníka konania zastupovať a aţ po uplynutí 3 rokov praxe v slovenskom práve

získava oprávnenie takto konať samostatne.

20

Na základe uvedeného potom právnu úpravu o zastúpení advokátom v správnom

súdnictve pred Najvyšším súdom ( v spojení s ) nie je moţné

vykladať v tom duchu, ţe pod pojmom zastúpenie advokátom je moţné chápať popri

advokátskej substitúcii aj poverenie pre advokátskeho koncipienta.

Navyše z predloţeného splnomocnenia (č. l. 3) nevyplýva jasný prejav súhlasnej vôle

preniesť zastúpenie výslovne aj na osobu advokátskeho koncipienta v zmysle § 16 ods. 2

ale naopak prejav zastúpeného sa nechať zastupovať advokátom Preto

na pojednávaní dňa 27.03.2012 bolo predloţené plnomocenstvo vyhodnotené ako odporujúce

uvedeným právnym, komunitárnym a vnútorným predpisom, a po objasnení dôvodov

konajúcim súdom na uvedenom základe nebol advokátsky koncipient pripustený

na zastupovanie ţalobcu. Iba navyše konajúci súd dodáva k uvedenému, ţe advokátskemu

koncipientovi umoţnil doručenie listín, ktoré právny zástupca zamýšľal predloţiť

na pojednávaní.

55. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Nakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd

nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku,

ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustný opravný prostriedok (dovolanie) podľa

Štvrtej časti ( v spojení

s čl. 6 ods. 1 Dohovoru).

V Bratislave 27. marca 2012

21

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová