Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)03f/384995.4f0764.pdf
PDF · 121.86 KB
No categories available
2Tdo/8/2012
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 8/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému J. G., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 2 T 134/2009
na neverejnom zasadnutí 27. marca 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011, sp. zn. 2 To 126/2010 podľa § 382a, § 386
ods. 1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Konaním, ktoré predchádzalo rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011,
sp. zn. 2 To 126/2010, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
porušený zákon
v ustanovení § 43 ods. 1 Tr. por. v neprospech obvineného J. G..
Toto konanie ako aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011,
sp. zn. 2 To 126/2010 sa z r u š u j ú.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 23. júna 2010, sp. zn. 2 T 134/2009 bol
obvinený J. G. v bodoch 1 až 3 uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §
207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistený deň asi dňa 10. októbra 2008 v P., v presne nezistený čas
v nadchode vlakovej stanice ponúkol maloletému A. K., nar. X. peniaze za to,
aby sa na neho pozeral, po čom si vyzliekol nohavice a spodné prádlo a sám sa uspokojoval
svojou rukou, pričom maloletého zodvihol na ruky, bozkával ho na líce a na ústa a hladkal
ho po rukách a následne dal maloletému 200 Sk,
2/ v presne nezistený deň asi dňa 20. októbra 2008 v P., v presne nezistený čas
v objekte Základnej školy M. si vyzliekol nohavice a spodné prádlo a sám
sa uspokojoval svojou rukou, pričom maloletého A. K., nar. X. zodvihol na ruky, bozkával ho
na líce a na ústa a hladkal po rukách a následne dal maloletému 300 Sk,
3/ dňa 23. októbra 2008 okolo 17,00 hod. v P., v objekte Základnej školy
na sídlisku N. požiadal maloletého A. K., nar. X., aby si vyzliekol nohavice a spodné prádlo,
po čom si maloletý nohavice a spodné prádlo stiahol po kolená, následne
si on stiahol nohavice a spodné prádlo po členky, pričom maloletého hladkal v oblasti stehien
a v okolí pohlavného údu, pobozkal ho na líce, sám sa uspokojoval svojou rukou a následne
si krémom natrel okolie análneho otvoru, pričom bol vyrušený a snažil sa ujsť, avšak
bol zadržaný.
Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák.
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
3 2 Tdo 8/2012
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste, ktorý bol obvinenému
J. G. uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7. októbra 2009, sp. zn. 2 T 23/2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2010, sp. zn. 23 To 151/2009
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné ústavné
sexuologické liečenie.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený J. G. a prokurátor.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade oboch odvolaní rozsudkom
z 25. augusta 2011, sp. zn. 2 To 126/2010 podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. (správne
mal použiť aj odsek 3/ ustanovenia § 321) zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uložení ochranného opatrenia – sexuologického liečenia
obvineného ústavnou formou.
Na základe § 322 ods. 2 Tr. por. (správne malo byť § 322 ods. 3 Tr. por.) sám vo veci
rozhodol tak, že obvineného J. G. odsúdil podľa § 201 ods. 1, § 42 ods. 1,
§ 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov
a 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. odvolací súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli
obvinenému uložené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 4. februára 2009,
sp. zn. 1 T 174/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 16. apríla 2009,
sp. zn. 2 To 27/09, rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7. októbra 2009,
sp. zn. 2 T 23/09 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2010,
sp. zn. 23 To 151/09 a trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske zo 14. mája 2010,
sp. zn. 1 T 25/10 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7. októbra 2009,
sp. zn. 2 T 23/09 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
4 2 Tdo 8/2012
Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné sexuologické
liečenie ústavnou formou.
Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený J. G.
prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
písm. c/, e/, i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným
spôsobom, ďalší, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca
alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a napokon
ostatný, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom dovolateľ videl v tom, že odvolací
súd mu neustanovil nového obhajcu napriek tomu, že o to žiadal pre stratu dôvery
k pôvodnému obhajcovi, ktorý mal byť z tohto dôvodu oslobodený od povinnosti obhajovať
ho. Dôvod vylúčenia senátu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodol dovolaním napadnutým
rozsudkom, je daný postupom tohto súdu, ktorý namietal už v podaní z 24. augusta 2011.
Podľa tam uvedeného názoru dovolateľa senát odvolacieho súdu svoju zaujatosť prejavil tým,
že vo veci určil termín verejného zasadnutia, hoci pri správnej aplikácii zákona mal
napadnutý rozsudok zrušiť na neverejnom zasadnutí s pokynom na doplnenie dokazovania,
najmä vykonania vyšetrovacieho pokusu. Ak takto odvolací súd nepostupoval, hrubo porušil
jeho právo na obhajobu. Pokiaľ ide o zistený skutok, dovolateľ označil skutkové závery súdov
oboch stupňov za chybné v dôsledku neúplného dokazovania a tiež nesprávneho hodnotenia
vykonaných dôkazov s tým, že aj pokiaľ by sa vychádzalo zo skutkového stavu ustáleného
súdmi nižšieho stupňa, zistený skutok nemohol byť právne posúdený ako zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 Tr. zák., ale maximálne ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. e/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. V tejto spojitosti v súvislosti s výkladom pojmu „iný spôsob
sexuálneho zneužitia“ poukázal na skoršiu judikatúru (R 17/1982), v zmysle ktorej sa za iný
spôsob sexuálneho zneužitia považujú len intenzívnejšie zásahy do pohlavnej sféry
poškodeného, čo v posudzovanom prípade absentuje.
Z uvedených dôvodov preto obvinený J. G. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky po vyslovení porušenia zákona v ustanovení § 371 ods. 1
písm. c/, e/, i/ Tr. por. podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil dovolaním napadnutý rozsudok
5 2 Tdo 8/2012
Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011, sp. zn. 2 To 126/2010, jemu predchádzajúci
rozsudok Okresného súdu Prievidza z 23. júna 2010, sp. zn. 2 T 134/2009 a aby podľa
§ 388 Tr. por. prikázal súdu o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza v podanom vyjadrení navrhla dovolanie
obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo ani jeden z ním uplatnených
dovolacích dôvodov nie je splnený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.,
v zákonnej lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami podľa
§ 374 ods. 1 Tr. por. a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Tr. por. po tom,
ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade
odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a tiež to, že z uplatnených
dovolacích dôvodov bol splnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktoré
zistenie z dôvodov ďalej uvedených však v posudzovanej veci vylúčilo skúmanie aj naplnenia
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., tento nie je zjavne
splnený, pričom obvinený ako dovolateľ v čase vznesenia námietky zaujatosti,
ale ani v dôvodoch dovolania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, resp. vôbec žiadne
skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vylúčenia orgánov
činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb, taxatívne vymenovaných v ustanovení
§ 31 Tr. por., pre ktorý by členovia v posudzovanej veci činného senátu odvolacieho súdu
boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania.
Vychádzajúc z obsahu spisu (obvineným vznesenej námietky zaujatosti – č.l. 394
a zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z 25. augusta 2011 – č.l. 392 p. v.)
obvinený J. G. námietku zaujatosti výhradne založil na nestotožnení sa s nariadením
verejného zasadnutia, lebo podľa jeho názoru prichádzalo do úvahy zrušenie prvostupňového
odsudzujúceho rozsudku na neverejnom zasadnutí s následným vrátením veci okresnému
súdu za účelom doplnenia dokazovania.
6 2 Tdo 8/2012
Uvedené okolnosti sa viažu k procesnému postupu odvolacieho súdu a preto tento
postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 32 ods. 6 Tr. por. rozhodol, že o takejto
námietke sa nekoná. Výkladom ustanovenia § 32 Tr. por. možno dospieť k záveru,
že namietaný senát odvolacieho súdu by bol mal povinnosť o námietke strany
(ktorou je aj obvinený) rozhodnúť len vtedy, ak by bola námietka zaujatosti opretá o niektorý
z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., pričom také rozhodnutie by bolo v prípade
podania sťažnosti preskúmateľné podľa § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. iným senátom
odvolacieho súdu. Tento postup, ktorého neuplatnenie obvinený vyčítal v podanom dovolaní
bol ale vylúčený z už spomenutých dôvodov, t. j. že vznesená námietka zaujatosti nebola
založená na žiadnom z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por., ale sa výlučne dotýkala
procesného postupu odvolacieho súdu.
Ďalší aspekt vznesenej námietky zaujatosti je organicky spojiteľný s právom
na obhajobu. Dovolací súd sa však nestotožňuje s názorom obvineného, že nezrušením
prvostupňového rozsudku na neverejnom zasadnutí a nevrátením veci okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie bolo hrubým spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.
Vo všeobecnosti platí, že súd nie je viazaný návrhmi strán na rozsah majúceho sa vykonať
dokazovania a tiež nie je povinný vykonať všetky nimi navrhnuté dôkazy, je však povinný
o takých návrhoch rozhodnúť a odôvodniť, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie dôkazov.
Odvolací súd, ktorý spravidla dokazovanie nevykonáva alebo ak, tak iba v obmedzenom
rozsahu uvedenú povinnosť plní prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia.
V posudzovanej veci je z neho zrejmé ako krajský súd hodnotil vykonané dôkazy a tiež
obsahuje relevantné odpovede na námietky obvineného čo sa týka nevykonania
vyšetrovacieho pokusu, či rekonštrukcie. Záver o hrubom porušení práva na obhajobu,
resp. o jeho porušení zásadným spôsobom by bol namieste za predpokladu, ak by neboli
predmetom dokazovania podstatné okolnosti, ktoré obvinený predostrel na svoju obhajobu.
Taký záver v posudzovanej veci však nemá žiadny vecný podklad.
Zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu a naplnenie dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ale najvyšší súd zistil v tom, že odvolací súd vykonal
verejné zasadnutie, ktoré vyústilo do dovolaním napadnutého rozsudku za účasti
ustanoveného obhajcu JUDr. P. Z., hoci menovaný a obvinený namietli neexistenciu
vzájomnej dôvery, pričom obvinený vecne stratu dôvery odôvodnil tým, že ho obhajca
7 2 Tdo 8/2012
nenavštívil vo väznici pred vykonaním verejného zasadnutia, čo tento nepoprel.
Za tejto situácie bol zákonný dôvod na oslobodenie ustanoveného obhajcu
od povinnosti obhajovania podľa § 43 ods. 1 Tr. por. a pre ustanovenie nového obhajcu
obvinenému, pokiaľ by sa tento vzdal práva zvoliť si ho, ovšem bez možnosti aplikácie § 43
ods. 3 Tr. por., lebo skončenie verejného zasadnutia odvolacieho súdu konečným meritórnym
rozhodnutím vylučuje prevzatie obhajoby novým či už zvoleným alebo ustanoveným
obhajcom.
V reakcii na postup odvolacieho súdu, ktorý neoslobodenie ustanoveného obhajcu
od povinnosti obhajovania odôvodnil poskytnutím právnej pomoci obhajcom v dostatočnej
miere sa žiada uviesť, že existencia dôvery ako subjektívneho vzťahu medzi obvineným
a obhajcom je jedným z podstatných predpokladov náležitého vykonávania obhajoby
tak prostredníctvom zvoleného obhajcu ako aj obhajcu, ktorý je obvinenému ustanovený
v prípade povinnej obhajoby. Jej strata má za následok nielen ukončenie zmluvného vzťahu
medzi obvineným a jeho zvoleným obhajcom, ale je zároveň dôležitým dôvodom
podľa § 43 ods. 1 Tr. por. pre oslobodenie od povinnosti obhajovania. Pokiaľ teda súd
v odvolacej fáze trestného stíhania v prípade povinnej obhajoby (táto okolnosť
je v predmetnej veci daná) neoslobodil ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania,
hoci tak pre existenciu okolností poukazujúcich na stratu dôvery urobiť mal a za účasti takého
obhajcu vo veci rozhodol, ide o pochybenie zakladajúce porušenie práva na obhajobu
zásadným spôsobom.
Zistenie dovolacieho súdu, že v konaní pred odvolacím súdom bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu (dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.)
má za následok zrušenie chybného konania z dôvodu uvedeného v § 368 ods. 1 Tr. por.
ako aj právoplatného trestné stíhanie končiaceho rozhodnutia súdu druhého stupňa,
do ktorého toto chybné konanie vyústilo a prikázanie veci odvolaciemu súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Za uvedeného stavu je samotné
rozhodnutie ako produkt nezákonného konania odvolacieho súdu nehodnotiteľné,
a preto v rozhodovanej veci dovolací súd nemohol splniť ani prieskumnú povinnosť
čo sa týka uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
z toho hľadiska, či právne posúdenie zisteného skutku zodpovedá alebo nezodpovedá zákonu.
8 2 Tdo 8/2012
Z týchto dôvodov najvyšší súd vyslovil rozsudkom podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného J. G., podľa §
368 ods. 2 Tr. por. zrušil chybné konanie krajského súdu a tiež rozsudok
z 25. augusta 2011, sp. zn. 2 To 126/2010 ako výsledok tohto chybného konania, zároveň
zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému
súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková