Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/8/2012

N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 8/2012

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenému J. G., vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

na neverejnom zasadnutí 27. marca 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011, sp. zn. podľa § 382a, § 386

ods. 1, 2 a takto

rozhodol:

Konaním, ktoré predchádzalo rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011,

sp. zn. , bol z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanovení v neprospech obvineného J. G..

Toto konanie ako aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011,

sp. zn. sa z r u š u j ú.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2

Krajskému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 23. júna 2010, sp. zn. bol

obvinený J. G. v bodoch 1 až 3 uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa §

207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistený deň asi dňa 10. októbra 2008 v P., v presne nezistený čas

v nadchode vlakovej stanice ponúkol maloletému A. K., nar. X. peniaze za to,

aby sa na neho pozeral, po čom si vyzliekol nohavice a spodné prádlo a sám sa uspokojoval

svojou rukou, pričom maloletého zodvihol na ruky, bozkával ho na líce a na ústa a hladkal

ho po rukách a následne dal maloletému 200 Sk,

2/ v presne nezistený deň asi dňa 20. októbra 2008 v P., v presne nezistený čas

v objekte Základnej školy M. si vyzliekol nohavice a spodné prádlo a sám

sa uspokojoval svojou rukou, pričom maloletého A. K., nar. X. zodvihol na ruky, bozkával ho

na líce a na ústa a hladkal po rukách a následne dal maloletému 300 Sk,

3/ dňa 23. októbra 2008 okolo 17,00 hod. v P., v objekte Základnej školy

na sídlisku N. požiadal maloletého A. K., nar. X., aby si vyzliekol nohavice a spodné prádlo,

po čom si maloletý nohavice a spodné prádlo stiahol po kolená, následne

si on stiahol nohavice a spodné prádlo po členky, pričom maloletého hladkal v oblasti stehien

a v okolí pohlavného údu, pobozkal ho na líce, sám sa uspokojoval svojou rukou a následne

si krémom natrel okolie análneho otvoru, pričom bol vyrušený a snažil sa ujsť, avšak

bol zadržaný.

Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák.

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

3 2 Tdo 8/2012

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste, ktorý bol obvinenému

J. G. uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7. októbra 2009, sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2010, sp. zn.

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné ústavné

sexuologické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený J. G. a prokurátor.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade oboch odvolaní rozsudkom

z 25. augusta 2011, sp. zn. podľa , (správne

mal použiť aj odsek 3/ ustanovenia § 321) zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uložení ochranného opatrenia – sexuologického liečenia

obvineného ústavnou formou.

Na základe (správne malo byť ) sám vo veci

rozhodol tak, že obvineného J. G. odsúdil podľa § 201 ods. 1, § 42 ods. 1,

§ 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov

a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon uloženého trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. odvolací súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli

obvinenému uložené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 4. februára 2009,

sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 16. apríla 2009,

sp. zn. , rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7. októbra 2009,

sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. apríla 2010,

sp. zn. a trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske zo 14. mája 2010,

sp. zn. v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 7. októbra 2009,

sp. zn. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

4 2 Tdo 8/2012

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné sexuologické

liečenie ústavnou formou.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený J. G.

prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

písm. c/, e/, i/ , z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným

spôsobom, ďalší, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca

alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania a napokon

ostatný, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom dovolateľ videl v tom, že odvolací

súd mu neustanovil nového obhajcu napriek tomu, že o to žiadal pre stratu dôvery

k pôvodnému obhajcovi, ktorý mal byť z tohto dôvodu oslobodený od povinnosti obhajovať

ho. Dôvod vylúčenia senátu krajského súdu, ktorý vo veci rozhodol dovolaním napadnutým

rozsudkom, je daný postupom tohto súdu, ktorý namietal už v podaní z 24. augusta 2011.

Podľa tam uvedeného názoru dovolateľa senát odvolacieho súdu svoju zaujatosť prejavil tým,

že vo veci určil termín verejného zasadnutia, hoci pri správnej aplikácii zákona mal

napadnutý rozsudok zrušiť na neverejnom zasadnutí s pokynom na doplnenie dokazovania,

najmä vykonania vyšetrovacieho pokusu. Ak takto odvolací súd nepostupoval, hrubo porušil

jeho právo na obhajobu. Pokiaľ ide o zistený skutok, dovolateľ označil skutkové závery súdov

oboch stupňov za chybné v dôsledku neúplného dokazovania a tiež nesprávneho hodnotenia

vykonaných dôkazov s tým, že aj pokiaľ by sa vychádzalo zo skutkového stavu ustáleného

súdmi nižšieho stupňa, zistený skutok nemohol byť právne posúdený ako zločin sexuálneho

zneužívania podľa § 201 Tr. zák., ale maximálne ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. e/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. V tejto spojitosti v súvislosti s výkladom pojmu „iný spôsob

sexuálneho zneužitia“ poukázal na skoršiu judikatúru (R 17/1982), v zmysle ktorej sa za iný

spôsob sexuálneho zneužitia považujú len intenzívnejšie zásahy do pohlavnej sféry

poškodeného, čo v posudzovanom prípade absentuje.

Z uvedených dôvodov preto obvinený J. G. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky po vyslovení porušenia zákona v ustanovení § 371 ods. 1

písm. c/, e/, i/ podľa zrušil dovolaním napadnutý rozsudok

5 2 Tdo 8/2012

Krajského súdu v Trenčíne z 25. augusta 2011, sp. zn. , jemu predchádzajúci

rozsudok Okresného súdu Prievidza z 23. júna 2010, sp. zn. a aby podľa

prikázal súdu o rozhodnutie ktorého ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza v podanom vyjadrení navrhla dovolanie

obvineného odmietnuť podľa , lebo ani jeden z ním uplatnených

dovolacích dôvodov nie je splnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v ,

v zákonnej lehote podľa , s obsahovými náležitosťami podľa

a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa po tom,

ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade

odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté ( ) a tiež to, že z uplatnených

dovolacích dôvodov bol splnený dovolací dôvod podľa , ktoré

zistenie z dôvodov ďalej uvedených však v posudzovanej veci vylúčilo skúmanie aj naplnenia

dovolacieho dôvodu podľa

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , tento nie je zjavne

splnený, pričom obvinený ako dovolateľ v čase vznesenia námietky zaujatosti,

ale ani v dôvodoch dovolania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, resp. vôbec žiadne

skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vylúčenia orgánov

činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb, taxatívne vymenovaných v ustanovení

, pre ktorý by členovia v posudzovanej veci činného senátu odvolacieho súdu

boli vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania.

Vychádzajúc z obsahu spisu (obvineným vznesenej námietky zaujatosti – č.l. 394

a zápisnice o verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z 25. augusta 2011 – č.l. 392 p. v.)

obvinený J. G. námietku zaujatosti výhradne založil na nestotožnení sa s nariadením

verejného zasadnutia, lebo podľa jeho názoru prichádzalo do úvahy zrušenie prvostupňového

odsudzujúceho rozsudku na neverejnom zasadnutí s následným vrátením veci okresnému

súdu za účelom doplnenia dokazovania.

6 2 Tdo 8/2012

Uvedené okolnosti sa viažu k procesnému postupu odvolacieho súdu a preto tento

postupoval v súlade so zákonom, keď podľa rozhodol, že o takejto

námietke sa nekoná. Výkladom ustanovenia možno dospieť k záveru,

že namietaný senát odvolacieho súdu by bol mal povinnosť o námietke strany

(ktorou je aj obvinený) rozhodnúť len vtedy, ak by bola námietka zaujatosti opretá o niektorý

z dôvodov uvedených v , pričom také rozhodnutie by bolo v prípade

podania sťažnosti preskúmateľné podľa iným senátom

odvolacieho súdu. Tento postup, ktorého neuplatnenie obvinený vyčítal v podanom dovolaní

bol ale vylúčený z už spomenutých dôvodov, t. j. že vznesená námietka zaujatosti nebola

založená na žiadnom z dôvodov uvedených v , ale sa výlučne dotýkala

procesného postupu odvolacieho súdu.

Ďalší aspekt vznesenej námietky zaujatosti je organicky spojiteľný s právom

na obhajobu. Dovolací súd sa však nestotožňuje s názorom obvineného, že nezrušením

prvostupňového rozsudku na neverejnom zasadnutí a nevrátením veci okresnému súdu

na ďalšie konanie a rozhodnutie bolo hrubým spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

Vo všeobecnosti platí, že súd nie je viazaný návrhmi strán na rozsah majúceho sa vykonať

dokazovania a tiež nie je povinný vykonať všetky nimi navrhnuté dôkazy, je však povinný

o takých návrhoch rozhodnúť a odôvodniť, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie dôkazov.

Odvolací súd, ktorý spravidla dokazovanie nevykonáva alebo ak, tak iba v obmedzenom

rozsahu uvedenú povinnosť plní prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia.

V posudzovanej veci je z neho zrejmé ako krajský súd hodnotil vykonané dôkazy a tiež

obsahuje relevantné odpovede na námietky obvineného čo sa týka nevykonania

vyšetrovacieho pokusu, či rekonštrukcie. Záver o hrubom porušení práva na obhajobu,

resp. o jeho porušení zásadným spôsobom by bol namieste za predpokladu, ak by neboli

predmetom dokazovania podstatné okolnosti, ktoré obvinený predostrel na svoju obhajobu.

Taký záver v posudzovanej veci však nemá žiadny vecný podklad.

Zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu a naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa ale najvyšší súd zistil v tom, že odvolací súd vykonal

verejné zasadnutie, ktoré vyústilo do dovolaním napadnutého rozsudku za účasti

ustanoveného obhajcu JUDr. P. Z., hoci menovaný a obvinený namietli neexistenciu

vzájomnej dôvery, pričom obvinený vecne stratu dôvery odôvodnil tým, že ho obhajca

7 2 Tdo 8/2012

nenavštívil vo väznici pred vykonaním verejného zasadnutia, čo tento nepoprel.

Za tejto situácie bol zákonný dôvod na oslobodenie ustanoveného obhajcu

od povinnosti obhajovania podľa a pre ustanovenie nového obhajcu

obvinenému, pokiaľ by sa tento vzdal práva zvoliť si ho, ovšem bez možnosti aplikácie § 43

ods. 3 , lebo skončenie verejného zasadnutia odvolacieho súdu konečným meritórnym

rozhodnutím vylučuje prevzatie obhajoby novým či už zvoleným alebo ustanoveným

obhajcom.

V reakcii na postup odvolacieho súdu, ktorý neoslobodenie ustanoveného obhajcu

od povinnosti obhajovania odôvodnil poskytnutím právnej pomoci obhajcom v dostatočnej

miere sa žiada uviesť, že existencia dôvery ako subjektívneho vzťahu medzi obvineným

a obhajcom je jedným z podstatných predpokladov náležitého vykonávania obhajoby

tak prostredníctvom zvoleného obhajcu ako aj obhajcu, ktorý je obvinenému ustanovený

v prípade povinnej obhajoby. Jej strata má za následok nielen ukončenie zmluvného vzťahu

medzi obvineným a jeho zvoleným obhajcom, ale je zároveň dôležitým dôvodom

podľa pre oslobodenie od povinnosti obhajovania. Pokiaľ teda súd

v odvolacej fáze trestného stíhania v prípade povinnej obhajoby (táto okolnosť

je v predmetnej veci daná) neoslobodil ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania,

hoci tak pre existenciu okolností poukazujúcich na stratu dôvery urobiť mal a za účasti takého

obhajcu vo veci rozhodol, ide o pochybenie zakladajúce porušenie práva na obhajobu

zásadným spôsobom.

Zistenie dovolacieho súdu, že v konaní pred odvolacím súdom bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu (dovolací dôvod podľa )

má za následok zrušenie chybného konania z dôvodu uvedeného v

ako aj právoplatného trestné stíhanie končiaceho rozhodnutia súdu druhého stupňa,

do ktorého toto chybné konanie vyústilo a prikázanie veci odvolaciemu súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Za uvedeného stavu je samotné

rozhodnutie ako produkt nezákonného konania odvolacieho súdu nehodnotiteľné,

a preto v rozhodovanej veci dovolací súd nemohol splniť ani prieskumnú povinnosť

čo sa týka uplatneného dovolacieho dôvodu podľa

z toho hľadiska, či právne posúdenie zisteného skutku zodpovedá alebo nezodpovedá zákonu.

8 2 Tdo 8/2012

Z týchto dôvodov najvyšší súd vyslovil rozsudkom podľa

vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného J. G., podľa §

368 ods. 2 zrušil chybné konanie krajského súdu a tiež rozsudok

z 25. augusta 2011, sp. zn. ako výsledok tohto chybného konania, zároveň

zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa Krajskému

súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková