Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/54/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí

konanom v Bratislave 23. septembra 2014 v trestnej veci obvineného M. D. , pre zločin

lúpeže spolupáchateľstvom podľa , ;

, s poukazom na , a iné,

o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Š. K., advokáta

v B., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 26. októbra 2011

v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ,

zo 4. novembra 2010 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. D. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. novembra 2010, sp. zn.

, bol obvinený M. D. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/ formou spolupáchateľstva podľa ,

s poukázaním na , a z prečinu porušovania domovej

slobody podľa , formou spolupáchateľstva

podľa s poukázaním na na tom

skutkovom základe, že

spolu s doposiaľ neustálenou osobou dňa 2. novembra 2009 medzi 19.30 hod.

až 19.45 hod. v obci S., okres B., v rodinnom dome na ulici P. č. X. prineseným kladivom

rozbili sklenenú výplň na okne kuchyne, cez rozbité okno vnikli do domu a pri tom ako jeden

z páchateľov držal v ruke kladivo, prikázali JUDr. S. S., I. S. a S. S., aby si ľahli tvárou

2

k zemi, následne obžalovaný M. D. prinesenou lepiacou páskou poškodeným zviazal ruky

a nohy a opakovane sa ich pýtali, kde majú „sejf“ a keď počuli zvonka zvuk motorového

vozidla, vhodili mobilné telefóny značky Nokia a značky Sony Ericson T 303 JUDr. S. S.

do hrnca s vodou v kuchyni a z domu odišli, obžalovaný M. D. s neustálenou osobou svojim

konaním nespôsobili poškodeným žiadne zranenia, JUDr. S. S. spôsobili materiálnu škodu

zničením sklenenej výplne a poškodením mobilných telefónov vo výške 203,49 € (slovom

dvestotri euro a štyridsaťdeväť centov).

Za to bol M. D. odsúdený podľa s použitím

, , , , ,

k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.

Podľa bol pre výkon tohto trestu zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa bol obvinený zaviazaný nahradiť

JUDr. S. S. škodu vo výške 127,43 €.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený M. D.

a prokurátor.

Krajský súd v Nitre, ktorému bola vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. februára 2011, sp. zn. ,

rozsudkom z 26. októbra 2011, sp. zn.1To 23/2011, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. f/,

ods. 2 zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o vonkajšej diferenciácii

výkonu trestu odňatia slobody a vo výroku o náhrade škody.

Na základe a sám vo veci rozhodol tak,

že obvineného M. D. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia.

Podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť

JUDr. S. S. škodu vo výške 131,46 €.

3

Podľa odvolanie obvineného M. D. zamietol, pretože nebolo

dôvodné.

Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Nitre v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica podal obvinený M. D. prostredníctvom obhajcu dňa 9. júla 2014

dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a,/ písm. c,/ písm. e/, písm. g/, písm. i/

, z ktorých prvý dovolací dôvod predpokladá, že vo veci rozhodol

nepríslušný súd. Ďalší dovolací dôvod predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným

spôsobom, následný, že vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca

alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ďalší,

že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

a napokon ostatný, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený tvrdí, že Krajský súd v Nitre nemal rozhodovať o podanom odvolaní,

nakoľko nebol miestne príslušným súdom. V tomto prípade tak došlo k porušeniu práva

na zákonného sudcu podľa .

Porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom dovolateľ videl v tom, že odvolací

súd mu neustanovil iného obhajcu napriek tomu, že o to žiadal dňa 25. februára 2011

a opakovane dňa 26. októbra 2011 pre stratu dôvery k pôvodnému obhajcovi JUDr. Š. L.,

ktorý mal byť z tohto dôvodu oslobodený od povinnosti obhajovať ho. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

z 27. marca 2012. Obvinený namietal, že ustanovený obhajca ho pred rozhodovaním

odvolacieho súdu nenavštívil.

Dôkazy neboli zo strany orgánov činných v trestnom konaní („OČTK“) a súdu

vykonané zákonným spôsobom. Nebola braná v úvahu tá skutočnosť, že pri vstupnej

lekárskej prehliadke v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica dňa 4. novembra 2009 nemal

obvinený zistené žiadne zranenie. Teda nie je možné, aby na mieste spáchania skutku

zanechal krvavú stopu. Okresný ani krajský súd nevyhoveli návrhom obvineného

na vykonanie dôkazov. Išlo predovšetkým o vykonanie rekonštrukcie skutku na mieste činu,

4

výsluch lekárky, ktorá vykonávala vstupnú lekársku prehliadku v Ústave na výkon väzby

Banská Bystrica.

Obvinený ďalej namietal, že pachová stopa, ktorá mala byť nájdená na mieste činu,

bola síce totožná so stopou nájdenou na inom mieste činu, ktorý bol však spáchaný, keď sa už

obvinený nachádzal vo výkone trestu.

Obvinený ďalej poukazuje na to, že v jeho prípade rozhodol orgán činný v trestnom

konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov v trestnom

konaní. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 3. novembra 2009 bol v konaní vedenom

na Krajskom súde v Banskej Bystrici, sp. zn. , odsúdený za spáchanie trestného

činu podielnictva, ktoré sa týkalo aj motocyklov, ktoré boli ukradnuté z garáže patriacej

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Banská Bystrica. Čo sa týka zaujatosti sudcu,

obvinený sa domnieva, že v jeho prípade rozhodol na Okresnom súde v Banskej Bystrici

sudca, ktorý bol vo veci zaujatý, z dôvodu, že poškodeným je sudca Krajského súdu

v Banskej Bystrici.

Ďalej obvinený uvádza, že rozhodnutia súdov v danej veci sú založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku. Súdy mali správne skutok posúdiť ako obmedzovanie

osobnej slobody, prípadne vydieranie a nie ako lúpež. Z popísaného skutku je zrejmé len to,

že páchatelia prikázali poškodeným, aby si ľahli tvárou k zemi, následne mal jeden

z páchateľov poškodeným zviazať ruky a nohy a opakovane sa mali páchatelia poškodených

pýtať, kde majú sejf. Podľa názoru obvineného nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu lúpeže, ale došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania

osobnej slobody, eventuálne vydierania. Z takéhoto konania páchateľov totiž nie je zrejmý

úmysel zmocniť sa cudzej veci. Teda páchatelia bez oprávnenia násilím bránili poškodeným

užívať osobnú slobodu tým, že ich zviazali, prípadne páchatelia nútili poškodených násilím,

hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konali, opomenuli, alebo trpeli.

Z uvedených dôvodov obvinený M. D. žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

vyhovel jeho dovolaniu a po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutých

rozsudkov a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, vyslovil

rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. e/,

5

písm. g/, písm. i/ a podľa zrušil

napadnuté rozsudky a aby podľa prikázal príslušnému súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej „prokurátorka“). Výroky o vine a treste ako aj výrok o náhrade škody

považuje za vecne správne a zákonné. Senát odvolacieho Krajského súdu v Nitre rozhodoval

ako zákonný súd o odvolaní odsúdeného, a to na základe uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , ktorým bola vec prikázaná na rozhodnutie

Krajskému sudu v Nitre. K námietke zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní uviedla,

že vyšetrovanie vykonávala vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Banskej Bystrici, voči ktorej v priebehu celého prípravného konania nevzniesol obžalovaný

bezodkladne námietku zaujatosti. Ak mala byť vyšetrovateľka zaujatá z dôvodov odcudzenia

motocyklov z garáže Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, s ktorých

odcudzením súviselo iné jeho trestné stíhanie, nie je daná žiadna súvislosť, ani odsúdený

ju neuviedol, medzi trestným stíhaním a výkonom funkcie vyšetrovateľky Policajného zboru.

K námietke zaujatosti sudcu Okresného súdu v Banskej Bystrici uviedla, že túto námietku

vyslovil odsúdený až pred odvolacím senátom na Krajskom súde v Nitre. V konaní o návrhu

na povolenie obnovy konania podanom na Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. ,

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. apríla.2013, sp. zn. ,

o neodňatí jeho trestnej veci Okresnému súdu Banská Bystrica. Podľa názoru prokurátorky

nebolo porušené ani právo na obhajobu. Odvolací súd na žiadosť obvineného o oslobodenie

od obhajoby a ustanovenie mu obhajcu z iného okresu reagoval listom z 30. septembra 2011.

Námietky obvineného považoval za účelové. Posledné dva dôvody, ktoré uvádza obvinený

vo svojom dovolaní (, ) sú podľa názoru

prokurátorky nedôvodné a v súvislostiach s nimi poukazuje na odôvodnenia rozsudkov

okresného a krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného

poriadku), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

za splnenia podmienok uvedených v , v zákonnej lehote a mieste,

kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného

6

poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371

ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ .

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa

(vo veci rozhodoval nepríslušný súd) Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že senát

odvolacieho súdu Krajského súdu v Nitre rozhodoval ako zákonný súd o odvolaní

obvineného. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, zo 16. februára 2011, bola trestná vec obvineného M. D. vedená

na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , tomuto súdu odňatá

a prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre.

K dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd

uvádza: Obvinený M. D. v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným

i krajským súdom dôsledne využil právo na obhajobu, ktoré patrí k základným atribútom

spravodlivého procesu. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica

opatrením, sp. zn. , zo 16. novembra 2009 obvinenému podľa § 40 ods. 1

ustanovil obhajcu JUDr. Š. L.. Obhajca ako vyplýva z trestného spisu,

sa zúčastňoval v prípravnom konaní i v konaní pred súdom riadne všetkých úkonov trestného

konania.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

citovaného ustanovenia chápe ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných

práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom

konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný obsahuje

celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické

pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ

sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo

o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa .

Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu

zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená,

že o zásadné porušene práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní

obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Spôsob obhajoby

obvineného jeho obhajcom je mimo rámec tohto dovolacieho dôvodu. Dovolací súd nie je

7

oprávnený akýmkoľvek spôsobom hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych služieb,

ani nemôže v tomto smere do výkonu obhajoby zasahovať, pretože ide výlučne o vzťah medzi

advokátom ako obhajcom na strane jednej a klientom ako obvineným na strane druhej,

čo sa vzťahuje aj na prípady, keď je obvinenému obhajca ustanovený súdom. V prípade

pripustenia názoru, že nedostatočný výkon obhajoby napĺňa dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , teda že zásadným spôsobom bolo

porušené právo na obhajobu, by potom mohlo viesť k neprípustnému rozšíreniu tohto dôvodu

dovolania o každý taký prípad, kedy obvinený sa domnieva, že jeho obhajca niečo zanedbal,

alebo si neplnil svoje povinnosti, ktoré mu zákon ukladá. Ani Krajský súd v Nitre nezistil

žiadne závažné dôvody v zmysle na oslobodenie

ustanoveného obhajcu JUDr. Š. L. od povinnosti obhajovania obvineného (č.l. 814).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného

poriadku naplnený nebol.

Najvyšší súd sa nestotožňuje ani s námietkou dovolateľa podľa § 371 ods. 1 písm. e/

, že vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca

alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

sa vyžaduje splnenie podmienky, že vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom

konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý bol vylúčený (§ 31), pričom o jeho vylúčení

sa nerozhodlo (§ 32). Pod tento dôvod nemožno zahrnúť napr. také námietky, ktoré sa týkajú

údajného zaujatého prístupu sudcov a ktoré majú abstraktný, resp. všeobecný charakter.

Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno len výnimočne

a zo skutočne závažných zákonných dôvodov, ktoré v danom prípade nenastali.

Z predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že námietku zaujatosti voči orgánom činným v trestnom konaní obvinený vzniesol

až v dovolaní v súvislosti s jeho trestným stíhaním a odsúdením za trestný čin podielnictva,

ktoré sa týkalo aj motocyklov, ktoré boli ukradnuté z garáže patriacej Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru Banská Bystrica. Vyšetrovanie v posudzovanej veci vykonávala

vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici pplk. Mgr. S. R.,

ktorá na prípade podielnictva, uvádzaného obvineným ako vyšetrovateľka nepracovala. Táto

8

námietka nebola podaná bez meškania a nebola ani dôvodná. K námietke zaujatosti sudcu

Okresného súdu Banská Bystrica je potrebné uviesť, že túto vyslovil obvinený až pred

odvolacím senátom Krajského súdu v Nitre. Najvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením

odvolacieho súdu (č.l. 831), ktorý posudzoval opodstatnenosť námietok obvineného v tom

smere, že sa jedná výlučne len o jeho subjektívne pocity, ktoré nie sú ničím objektivizované.

Odvolací súd nezistil žiaden objektívny dôvod, že vo veci konal zaujatý sudca súdu prvého

stupňa alebo niektorý z orgánov činných v trestnom konaní (policajt, vyšetrovateľ,

prokurátor) alebo znalec. Nepodložené boli aj úvahy obvineného o kolegialite policajtov.

K tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že námietka zaujatosti nemôže byť

podávaná kedykoľvek. Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania,

len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia ( ). Námietku

zaujatosti sudcu Okresného súdu Banská Bystrica vyslovil obvinený až pred odvolacím

súdom, hoci vedel najneskôr po doručení obžaloby a predvolaní na hlavné pojednávanie,

že poškodeným je sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici. V tejto súvislosti dovolací súd

dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

z 9. apríla 2013, ktorý rozhodol v konaní o návrhu obvineného M. D. na povolenie obnovy

konania o neodňatí tejto trestnej veci Okresnému súdu Banská Bystrica.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ naplnený nebol.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu uvedeného obvineným M. D. podľa

, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (okolnosti vstupnej lekárskej prehliadky

obvineného v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica, nevykonanie dôkazov ako napr.

rekonštrukcia skutku, výsluch lekárky vykonávajúcej vstupnú lekársku prehliadku,

nestotožnená pachová stopa z miesta činu), najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci

boli všetky dôkazy či už orgánmi prípravného konania alebo súdmi vykonané spôsobom

zodpovedajúcim zákonu. V súvislosti s tým, dovolací súd poukazuje na odôvodnenie

rozsudku Krajského súdu v Nitre na č.l. 9-10.

9

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov,

kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov,

dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje, ani nemôže určiť

konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade

pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej

súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10

, podľa ktorého orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,

a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/

naplnený nebol.

Podľa názoru dovolateľa, skutok bol nesprávne právne posúdený ako zločin lúpeže

podľa , a prečin porušovania domovej slobody

podľa , , správne mal byť skutok kvalifikovaný

ako obmedzovanie osobnej slobody, prípadne vydieranie.

Dovolací dôvod podľa ustanovenia

je naplnený vtedy, keď rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V posudzovanej veci však o takýto prípad nejde.

Trestný čin lúpeže je oproti ostatným trestným činom druhej hlavy osobitnej časti

špecifický v tom, že má kumulatívne dva primárne objekty. Je tu chránená

osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť.

Objektívna stránka spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia

ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby.

Pod hrozbou bezprostredného násilia treba rozumieť hrozbu takým násilím, ktoré má

byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. V tomto znaku sa trestný čin

10

lúpeže výrazne líši od trestného činu vydierania. Ak sa páchateľ chce zmocniť cudzej veci

a použije na to hrozbu násilia, t.j. násilie, ktoré sa má uskutočniť až v budúcnosti, ide

o trestný čin vydierania. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia, alebo

hrozby bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pre naplnenie formálnych

znakov skutkovej podstaty nie je rozhodujúce, či sa páchateľ tejto veci zmocnil, ak použil

násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v takom úmysle. Po subjektívnej stránke

sa vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ

prekonať, alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako aj to,

aby sa zmocnil cudzej veci.

Z opisu skutku je zrejmé, že konanie páchateľov bolo aktívne, zámerné, sprevádzané

násilím spočívajúcim spútaním poškodených lepiacimi páskami. Jeden z páchateľov počas

celej doby držal v ruke kladivo a chodil s ním po dome, čo umocňovalo v poškodených pocit

strachu z jeho použitia proti nim v prípade, že by sa bránili. Páchatelia sa opakované pýtali

poškodených, kde sa nachádza trezor, pričom jeden z nich prehliadal miestnosti na prízemí.

Je nepochybné, že páchatelia sa na akciu vopred pripravili. Boli zamaskovaní, priniesli

si so sebou lepiacu pásku na spútanie a kladivo. Teda predpokladali prekonávanie odporu.

Úmysel páchateľov zmocniť sa cudzej veci bol z ich konania ako aj slovného prejavu

evidentný. Ak keď sa im v konečnom dôsledku nepodarilo cudzej veci zmocniť, pretože boli

vyrušení motorovým vozidlom, došlo k dokonaniu trestného činu lúpeže.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie ako aj z výpovedi

poškodených je tiež evidentný spôsob, akým páchatelia vnikli na pozemok a do domu

poškodených. Ich konanie preto napĺňa aj všetky znaky skutkovej podstaty prečinu

porušovania domovej slobody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

naplnený nebol.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371.

11

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ písm. e/,písm. g/, písm. i/ , preto dovolanie obvineného M. D.

na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. septembra 2014

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová