Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/23/2011

Najvyšší súd 1 Tdo V 23/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Libora Duľu

a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom 28. marca 2012 v Bratislave,

v trestnej veci proti obvinenému V. T. a spol., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp.

zn. PK , prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený K. K., zastúpený obhajcom

JUDr. G. A., advokátom v B., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 13. mája 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného K. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“)

z 9. marca 2009, sp. zn. PK , bol obvinený K. K. v bode II/19 uznaný

za vinného z pokračovacieho trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa

§ 171a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. augusta 2004 formou spolupáchateľstva podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe,

že

II.

obžalovaný V. T. a obžalovaný I. P. po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti

s mužom čínskej národnosti, menom Z. Q. W., prezývaným „Api“ alebo „Aven“, v dobe od

24. septembra 2003 do 9. februára 2004 v Bratislave a inde zosnovali a riadili pašovanie

migrantov z Ázie, prevažne čínskej národnosti, ktorí vstupovali na územie Slovenskej

republiky z Ukrajiny mimo vyznačené hraničné prechody a prechádzali cez toto územie až na

hranicu Slovenskej republiky s Rakúskom bez platných dokladov, zabezpečovali ich prepravu

2

po skupinách do Rakúska a ďalej až do cieľovej stanice v Taliansku tak, že plánovali priebeh

pašovania migrantov, zjednávali vodičov vykonávajúcich transport migrantov, organizačne

riadili priebeh pašovania migrantov tým, že osobne a telefonicky zadávali úlohy a pokyny

osobám vykonávajúcim túto činnosť, pričom

Z. Q. W. zabezpečoval dodávky migrantov, ktorých buď nakupoval ako tovar, alebo

tých, ktorí boli zadržaní na území Slovenskej republiky a umiestnení v utečeneckých

táboroch, kontaktoval a organizoval ich nedovolené opustenie tábora a ich prepravu

do vopred pripravených úkrytov v byte č. 36 na ulici Š. č.X. v M. a v rodinnom dome na ul.

K. B. č. X. vo V., okr. M., zabezpečoval financovanie tejto činnosti a prerozdelenie zisku

z platieb došlých prevodom cez WESTERN UNION do Všeobecnej úverovej banky, a.s.,

a Tatra banky, a.s., od odosielateľov z Talianska, Ukrajiny a Číny, vyhľadával osoby ďalej sa

podieľajúce na tejto činnosti na území Slovenskej republiky a v zahraničí a následne

zabezpečoval kontakt medzi týmito osobami, obžalovanými a migrantami, priamo zadával

úlohy a konkrétne pokyny obžalovanému C. A. X., ktorého odmeňoval stravou a ubytovaním,

a na základe vopred dohodnutých podmienok spolupracoval pri pašovaní migrantov

s obžalovanými H. V. Q., Z. Q. P., M. G., Ľ. Š., M. P., M. S., P. B., T. T., V. P., Ľ. P., L. T.

a M. S. a obžalovaný V. T. a obžalovaný I. P. za vzájomnej súčinnosti zadávali úlohy

a konkrétne pokyny obžalovanému D. N., ktorý v dobe od 22. októbra 2003 do 9. februára

2004 vykonával prepravu migrantov z územia Slovenskej republiky na územie Rakúska na

nafukovacom člne cez rieku M. s nástupom pri obci V. pri M., okres M., a obžalovanému Š.

C., ktorý v dobe od 4. novembra 2003 do 9. februára 2004 na motorovom vozidle zn. Seat

Cordoba, ev. číslo B., červenej farby, a na motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. číslo B.,

zelenej farby, zabezpečoval transport migrantov a prevádzača obžalovaného D. N.

z Bratislavy k blízkosti štátnej hranice s Rakúskom do katastra obce V. pri M., okres M.,

a transport migrantov i cez územie Rakúska, a pritom vykonával i doprovod vozidlám

prevážajúcim migrantov;

a prostredníctvom obžalovaného V. T., na základe vopred dohodnutých podmienok,

spolupracovali pri pašovaní migrantov s obžalovanými Ľ. P., L. T., A. W. a K. K. a týchto

obžalovaných i priamo finančne odmeňovali, pričom obžalovaný V. T. najmenej v 12

prípadoch vykonal výber platieb za pašovanie migrantov došlých cez WESTERN UNION do

Tatra banky, a.s., od odosielateľov z Číny,

3 1 Tdo V 23/2011

pričom za vzájomnej súčinnosti so Z. Q. W. v Bratislave a inde na území Slovenskej

republiky a v zahraničí obžalovaní V. T., I. P., C. A. X., D. N., Š. C., H. V. Q., Z. Q. P., M.

G., Ľ. K., Ľ. Š., M. P., M. S., P. B., T. T., V. P., Ľ. P., L. T., M. S., A. W., K. K., R. O., Z. Š.

pri pašovaní migrantov takto konali:

a) obžalovaný H. V. Q. spoločne s obžalovaným Z. Q. P. a M. B. v presne nezistenej

dobe v mesiaci október 2003 zabezpečili nájom domu na ulici K. B. č. X. vo V., okres

M., na účely ubytovania migrantov a po dohode so Z. Q. W. za odmenu najmenej

3.000,- Sk, v prepočte 99,46 Euro, v tomto dome od 22. októbra 2003 do 18.

november 2003 zabezpečoval stravovanie, ukrývanie a stráženie migrantov;

b) obžalovaný Z. Q. P. po predchádzajúcej dohode so svojím bratom Z. Q. W. 17.

októbra 2003 na vozidle Mazda 626 doviedol agenta R. K. so štyrmi migrantami

z tábora v O. N. V., okres V. K., do domu na ulici K. B. č. X. vo V., okres M.,

a najmenej v 7 prípadoch v dobe od 23. októbra 2003 do 5. novembra 2003 vykonal

výber platieb za pašovanie migrantov došlých cez WESTERN UNION do Tatra

banky, a.s., od odosielateľov z Číny v sume 14.000,-USD, t. j. 484.340,- Sk,

v prepočte 16 077,14 Euro, z ktorých časť vyplatil 17. októbra 2003, 7. novembra

2003 a 7. februára 2004 v Bratislave obžalovanému V. T.;

c) obžalovaný C. A. X. v dobe najneskôr od 21. novembra 2003 do 9. febru-

ára 2004 v M., v prenajatom byte č. X. na ulici Š. č. X., na základe pokynov a úloh,

ktoré mu zadával Z. Q. W. a za ním poskytovanú odmenu vo forme stravy

a ubytovania, zabezpečoval stravovanie, ukrývanie a stráženie migrantov;

d)

19/ obžalovaní V. T., I. P., D. N., Š. C., C. An X., P. B., Ľ. P. a K. K.

20. decembra 2003 a 21. decembra 2003 zabezpečovali prepravu skupiny 4 migrantov

zo Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej do Talianska tak, že Z. Q. W.

po telefonickej dohode s obžalovaným T. a obžalovaným P. zabezpečil vodiča obžalovaného

P. B., ktorému obžalovaný C. A. X., podľa pokynu Z. Q. W., okolo 9.30 hod. z prenajatého

bytu č. X. na ulici Š. č. X. v M., odovzdal migrantov, a ten ich osobným motorovým

4 1 Tdo V 23/2011

vozidlom s označením TAXI zn. Škoda Felícia, ev. zn. M., bielej farby, priviezol do B., kde

okolo 11.35 h pri obchodnom centre Aupark od neho migrantov prevzali obžalovaný T.

a obžalovaný P., ktorí spoločne s obžalovaným P. zabezpečili ich ďalšiu prepravu k štátnej

hranici s Rakúskom tak, že vodič vozidla s označením TAXI doposiaľ nezistenej totožnosti,

ktorého zabezpečil obžalovaný P. odviezol migrantov z B. k štátnej hranici s Rakúskom pri

obci V. pri M., okres M., pritom idúc pred ním mu doprovod robil obžalovaný Š. C. na

vozidle zn. Seat Cordoba, ev. číslo B., červenej farby, ktorý viezol obžalovaný D. N., a ten

v blízkostí štátnej hranice od taxikára migrantov prevzal, následne ich preplavil na gumenom

člne cez rieku M. do Rakúska k mestu Marchegg, kde okolo 17.24 h po predchádzajúcej

dohode s obžalovaným P. a obžalovaným T. migrantov prevzal obžalovaný K. K. a ten ich

vozidlom zn. BMW, ev. číslo B., bielej farby, previezol cez územie Rakúska až k mestu T.,

okres V. v Taliansku, kde bol 21. decembra 2003 o 2.55 hod. zadržaný talianskou hraničnou

políciou spolu s čínskymi migrantmi menom H. J., H. L. M., Z. Y. a migrantkou Z. X. Q.,

pričom obžalovaného K. počas prepravy migrantov, doprevádzal obžalovaný Š. C. na vozidle

zn. Seat Cordoba, ktorý mu ukazoval cestu a podľa dohody ho mal upozorniť na možné

policajné hliadky;

Za tento trestný čin mu bol podľa § 171a ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

účinného do 1. augusta 2004, s poukazom na , ktorým

sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej

republike, uložený peňažný trest vo výške 70 000,-Sk, v prepočte 2 323,57 euro (slovom

dvetisíctristodvadsaťtri euro a päťdesiatsedem centov).

Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu bol podľa § 54 ods. 3

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere

8 (osem) mesiacov.

Ďalším výrokom špeciálny súd podľa oslobodil obvinených Ľ.

G., M. M., D. P., V. P., H. V. Q., T. T., M. S., Ľ. K., A. W., R. O., a K. K. spod obžaloby pre

skutok v bode B, ktorý mali spáchať tak, že

Z. Q. W. v presne nezistenej dobe začiatkom mesiaca júl 2003 na území Slovenskej

republiky založil za účelom dosahovania ziskov zločineckú skupinu, napojenú na ďalšie

skupiny pôsobiace v zahraniční, ktorej činnosť sa vyznačovala stupňom deľby práce medzi

5 1 Tdo V 23/2011

jej jednotlivými členmi v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania, ktorá sa

zaoberala organizovaním a zabezpečovaním nelegálneho prechodu migrantov z Ázie,

prevažne čínskej národnosti, ktorí sa na územie Slovenskej republiky dostávali nelegálne,

hlavne cez štátnu hranicu z Ukrajiny, a týmto migrantom zabezpečovali prepravu po území

Slovenskej republiky, ich ukrývanie a stravovanie vo vopred pripravených rodinných domoch

alebo bytoch v okolí mesta M. a ich následnú nelegálnu prepravu po skupinkách cez štátnu

hranicu zo Slovenskej republiky do Rakúska a ďalej až do cieľovej stanice v Taliansku, buď

v úseku štátnej hranice medzi Slovenskou republikou a Rakúskom, cez rieku M., pri obci

V. pri M. – Marchegg, alebo dodávkovými motorovými vozidlami z územia Slovenskej

republiky do Rakúska cez hraničný prechod Jarovce a takýmto spôsobom v dobe od mesiaca

júl 2003 až do 9. februára 2004, zorganizovali pre iného nedovolené prekročenie štátnej

hranice Slovenskej republiky najmenej v 25-tich prípadoch, pre skupinu najmenej 100

migrantov z Číny, čím získali pre seba sumu v prepočte najmenej 5.150.754,- Sk; Z. Q. W.,

ako hlavný organizátor tejto zločineckej skupiny, zabezpečoval prepojenie medzi jej

jednotlivými členmi a skupinami na území Slovenskej republiky a aj v zahraničí, organizoval

jednotlivé nelegálne prechody skupín migrantov a zabezpečoval financovanie celej nelegálnej

činnosti a prerozdelenie zisku;

a obvinený Ľ. G. a obvinení V. T., I. P., M. G. a Ľ. P. ako členovia tejto zločineckej

skupiny boli pre ňu činní tým, že úzko spolupracovali so Z. Q. W. a ďalej prostredníctvom

vlastných členov skupiny, sami organizovali a zabezpečovali jednotlivé prechody nelegálnych

migrantov cez územie Slovenskej republiky, ako aj cez štátnu hranicu medzi Slovenskou

republikou a Rakúskom a ďalej do Talianska, prípadne Českej republiky, zabezpečovali

materiálne a technické zabezpečenie členov skupiny, zabezpečovali prerozdelenie zisku pre

seba a svojich členov skupiny a osobne sa zúčastňovali na jednotlivých prepravách, ako

riadiaci členovia skupiny;

obvinený M. S. ako člen tejto zločineckej skupiny bol pre ňu činný tým,

že spolupracoval so Z. Q. W., ako dodávateľ migrantov a prostredníctvom vlastných členov

skupiny organizoval a zabezpečoval ukrývanie a stravovanie migrantov v obci L. a ich

transport do „skladov“ v M., ako aj prerozdelenie zisku pre seba a svojich členov skupiny;

6

obvinený K. K., obvinený Ľ. K. a obvinený D. N. ako členovia tejto zločineckej

skupiny boli pre ňu činní tým, že pôsobili v skupine ako prevádzači a osobne vykonávali

nelegálne prepravy skupín migrantov cez štátne hranice medzi Slovenskou republikou

a Rakúskom a ďalej do Talianska, alebo zo Slovenskej republiky do Českej republiky;

obvinení A. W., R. O., T. T. a obvinení M. P., Ľ. Š., Z. Š., M. S., P. B. boli pre túto

zločineckú skupinu činní hlavne tým, že zabezpečovali vlastnými alebo služobnými

motorovými vozidlami prepravu nelegálnych migrantov na území Slovenskej republiky,

v niektorých prípadoch až k blízkosti štátnej hranice najmä s Rakúskom, alebo podľa

požiadaviek vykonávali aj iné prepravy a činnosti na území Slovenskej republiky, ktoré

súviseli s ukrývaním a stravovaním migrantov a ich nelegálnym prechodom štátnej hranice

Slovenskej republiky;

obvinení D. P. a V. P. boli pre túto zločineckú skupinu činní hlavne tým, že

podporovali jej činnosť poskytovaním prostriedkov a služieb tak, že k nelegálnym prepravám

migrantov po území Slovenskej republiky poskytovali svoje vozidlá taxi a svojich vodičov,

pričom obvinený V. P. sa na jednej takejto preprave migrantov aj osobne zúčastnil;

obvinený H. V. Q. a obvinený X. A. C., ako členovia tejto zločineckej skupiny boli pre

ňu činní tým, že zabezpečovali prepravy nelegálnych migrantov po území Slovenskej

republiky, ich ukrývanie, stravovanie a stráženie v prenajatých rodinných domoch a bytoch

v okolí mesta M. a takýmto spôsobom zabezpečovali jednotlivé nelegálne prechody

migrantov cez štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Rakúskom a ďalej do Talianska;

obvinená M. M. a obvinený Z. Q. P. boli pre túto zločineckú skupinu činní hlavne

tým, že zabezpečovali ukrývanie a stravovanie nelegálnych migrantov na území Slovenskej

republiky a osobne preberali značné finančné prostriedky, ktoré boli posielané na ich meno z

iných štátov, hlavne z Číny a Talianska, ktoré peniaze boli určené pre členov skupiny, ako

odmena za vykonanú nelegálnu prepravu migrantov,

7 1 Tdo V 23/2011

a ktorý bol obžalobou hodnotený ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. augusta 2004, lebo nebolo dokázané, že tento skutok spáchali títo obvinení.

Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť 13. mája 2010, kedy Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením podľa odvolania

obvinených V. T., I. P., D. N., Š. S., C. A. X., Z. Q. P., Ľ. P., L. T., M. G., Ľ. Š., M. P., P. B.,

M. S., R. O., K. K., Z. Š. a prokurátora Úradu špeciálneho prokurátora Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky zamietol.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku predložil 26. septembra 2011 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky písomné dovolanie, ktoré podal obvinený K. K., prostredníctvom svojho

obhajcu na uvedenom Špecializovanom trestnom súde v Pezinku 17. augusta 2011, proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2010, sp. zn.

, z dôvodu uvedeného v účinného do 31. augu-

sta 2011 (ďalej len „“). Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako

dovolací súd, vyslovil, že týmto uznesením bol zákon porušený v neprospech obvineného

K. K. vo výroku o vine a treste. V tejto súvislosti K. K., prostredníctvom obhajcu

argumentoval nasledovne :

Dovolanie podávam zo zákonného dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1

písm. i) , keďže zákon bol porušený v môj neprospech, a to vo výroku o treste.

Spáchanie skutku som na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal. Za tento skutok som

už bol odsúdený súdom v Taliansku v čase, keď som bol prichytený s nelegálnymi migrantmi

v aute. Do spisu som doložil aj doklad o mojom odsúdení na peňažný trest vo výške 5 000 eur

a trest prepadnutia veci, konkrétne motorového vozidla, na ktorom som migrantov prevážal.

Som toho názoru, že mal súd postupovať podľa a trestné stíhanie

zastaviť z dôvodu podľa , nakoľko o skutku už bolo právoplatne

rozhodnuté cudzozemským súdom a toto rozhodnutie ako aj uložený trest možno považovať

za dostatočné. V tejto súvislosti tiež poukazujem na skutočnosť, že uložený trest

cudzozemským súdom som vykonal čiastočne, a to zrealizovaním trestu prepadnutia veci,

motorového vozidla zn. BMW.

8 1 Tdo V 23/2011

Podľa nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol

už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie

mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Vo vyššie citovanom ustanovení je upravená zásada ne bis ne idem, teda nie dvakrát

v tej istej veci, čo znamená, že tú istú osobu možno opätovne trestne stíhať pre ten istý skutok,

pre ktorý už bola právoplatne odsúdená alebo oslobodená spod obžaloby, len vtedy, ak bolo

také rozhodnutie zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom. Zásada ne bis ne idem

je rovnako upravená v v , ako aj v

Listiny základných práv a slobôd.

Obvinený K. K. v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

z dôvodu uvedeného v účinného

do 31. augusta 2011 vyslovil uvedené porušenie zákona v jeho neprospech, podľa § 386

ods. 2 zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. mája 2010,

sp. zn. a rozsudok bývalého Špeciálneho súdu 9. marca 2009, sp. zn.

PK a podľa prikázal Špecializovanému trestnému súdu

v Pezinku, vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

V zmysle sa žiadna z procesných strán, ktorá by mohla byť rozhodnutím

priamo dotknutá, k obsahu uvedeného dovolania nevyjadrila.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné (

ods. 1 a ods. 2 písm. h) Tr. por ), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b)

účinného do 31. augusta 2011), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, účinného do 31. augu-

sta 2011), ale po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na

neverejnom zasadnutí, lebo nie sú splnené dôvody dovolania podľa (

písm. c) ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

9

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania

dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Z obsahu dovolania je zrejmé, že obvinený K. K., existenciu uplatneného dovolacieho

dôvodu v zmysle účinného do 31. augusta 2011, založil na

výhrade týkajúcej sa porušenia zásady ne bis ne idem, pričom prvostupňový súd mal podľa

názoru obvineného použiť iné hmotnoprávne ustanovenie, postupovať podľa ustanovenia §

281 ods. 2 a zastaviť trestné stíhanie z dôvodu podľa

Podľa súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na

hlavnom pojednávaní niektorý z dôvodov uvedených v alebo 3

Podľa prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy,

ak o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo

orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským

súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine,

priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať

za dostačujúce.

Zásada ne bis ne idem je vyjadrená v ustanovení , v zmysle ktorého

nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený

spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v

10 1 Tdo V 23/2011

súlade so zákonom. Rovnaká právna úprava vyplýva aj z Slovenskej

republiky (čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd) a čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. ). Avšak tento

protokol nebráni opätovnému stíhaniu a odsúdeniu tej istej osoby za ten istý skutok v inom

štáte.

Reagujúc na dovolaciu námietku týkajúcu sa porušenia princípu ne bis ne idem, je

treba poukázať na existujúce európske právne akty v trestných veciach, ktoré v oblasti

3. piliera nemajú priamy účinok, a ktoré síce nezakladajú priamo práva alebo povinnosti

fyzických alebo právnických osôb, no napriek nepriamemu účinku týchto právnych noriem,

obsiahnutých vo viacerých európskych dohovoroch, sa vyžaduje eurokonformný výklad

slovenského trestného práva.

Dohovorom zaoberajúcim sa zásadou ne bis ne idem a res iudicata je aj Dohovor

z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, o postupnom

odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach (ďalej len „DVSD“), konkrétne čl. 54 až 58,

ktorý sa nachádza v kapitole 3 nazvanej „Zákaz dvojitého trestu“ v hlave III DVSD nazvanej

„Polícia a bezpečnosť“, ako aj Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania

z 15. mája 1972 (uverejnený v oznámení č. v znení oznámenia č. 314/2000

Z. z.), čl. 35 až 37, ktorý sa nachádza v časti V nazvanej „Prekážka právoplatne rozhodnutej

veci“.

Zároveň je potrebné poukázať aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie

zaoberajúcu sa predbežnými otázkami v trestných veciach a pripomenúť, tak ako Súdny dvor

už skonštatoval v bode 32 rozsudku Gözütok a Brügge z 11. februára 2003 (C-187/01

a C-385/01, Zb. s. I-1345), že žiadne ustanovenie hlavy VI Zmluvy o Európskej únii týkajúcej

sa policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, ktorej čl. 34 a 31 boli určené ako

právny základ čl. 54 až 58 DVSD, ani žiadne ustanovenie Schengenskej dohody alebo

samotného DVSD nepodmieňuje uplatnenie čl. 54 DVSD harmonizáciou alebo aspoň

priblížením trestnoprávnych úprav členských štátov. Zásada ne bis in idem zakotvená

v poslednom uvedenom článku nevyhnutne znamená, že existuje vzájomná dôvera zmluvných

štátov v ich príslušné systémy trestného súdnictva a že každý z uvedených štátov súhlasí

s použitím trestnoprávnej úpravy platnej v iných zmluvných štátoch, hoci by uplatnenie jeho

11 1 Tdo V 23/2011

vlastnej právnej úpravy viedlo k inému výsledku (rozsudok Gözütok a Brügge, už citovaný,

bod 33).

Obsahom čl. 54 DVSD sú upravené predpoklady, ktoré ak sú naplnené, vylučujú

trestné stíhanie a odsúdenie v inom zmluvnom štáte:

„Osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin

stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už

odpykaný alebo sa práve odpykáva, alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok

vynesený, už nemôže byť vykonaný.“

Tieto závery potvrdzuje aj cieľ čl. 54, ktorým je vylúčiť to, aby osoba bola z dôvodu,

že vykonáva svoje právo voľného pohybu, stíhaná pre ten istý čin na území viacerých

zmluvných štátov (rozsudky Gözütok a Brügge, už citovaný, bod 38, ako aj z 10. marca 2005,

Miraglia, C469/03, Zb. s. I2009, bod 32), avšak nespôsobuje beztrestnosť v schengenskom

priestore.

Čl. 54 DVSD sa má teda vykladať v tom zmysle, že príslušným kritériom na účely

uplatnenia uvedeného článku je kritérium zhodnosti skutkovej podstaty činov a kritérium

vykonania. Účelom podmienky vykonania je, aby osoba bola v konečnom dôsledku

potrestaná, v prípade, že prvý zmluvný štát, ktorý vyhlásil rozsudok o uložení trestu, uložený

trest nevykonal (rozsudok Kretzinger C288/05, Zb. s. I06441, bod 51).

Obvinený K. K. síce bol odsúdený Súdom v Tolmezzo, Trestným dekrétom z 30.

novembra 2004, pod. č. 497/04 D.P., č. 1686/03 R.S.GIP, za spáchanie skutku napomáhania

ilegálneho vstupu na národné územie Talianska 4 čínskym občanom, pričom mu bol za tento

skutok uložený trest pokuty vo výške 5 161 eur a nariadená konfiškácia a deštrukcia osobného

motorového vozidla, avšak uložený trest pokuty v uvedenej výške ani sčasti nevykonal, čo

vyplýva aj z obsahu spisového materiálu, preto prvostupňový súd v zmysle vyššie citovaného

článku nepovažoval podmienku vykonania za splnenú. Za úplne vykonanie trestu v danom

prípade možno považovať, jednak splnenie nariadenej konfiškácie a deštrukcie zhabaného

majetku (osobného motorového vozidla zn. BMW), a jednak uhradenie uloženej finančnej

12 1 Tdo V 23/2011

sankcie (bližšie pozri odôvodnenie rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, sp. zn. PK 2 T

28/2007, str. 115).

Na podporu uvedeného je treba poukázať aj na čl. 35 bod 1 Európskeho dohovoru

o odovzdávaní trestného konania, v zmysle ktorého je presne špecifikované, že trest musí

byť vykonaný úplne:

Osobu, nad ktorou bol vynesený právoplatný a vykonateľný trestný rozsudok,

nemožno pre ten istý čin ani stíhať ani odsúdiť ani na nej nemožno vykonať trest v inom

zmluvnom štáte (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), pokiaľ bola zbavená viny, ak súd

uznal obžalovaného za vinného a upustil od potrestania, alebo ak bol tejto osobe uložený

trest a zároveň bol tento trest úplne vykonaný alebo sa vykonáva, alebo úplne alebo z jeho

nevykonanej časti podliehal milosti alebo amnestii, alebo nemôže už byť vykonaný vzhľadom

na premlčanie.

Najvyšší súd konštatuje, že vzhľadom k nevykonaniu uloženého trestu cudzozemským

súdom v zmysle DVSD a Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania nie je

možné považovať trest uložený prvostupňovým súdom za porušenie čl. 54 DVSD a zásady

ne bis ne idem.

Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietku uvedenú v dovolaní, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, konkrétne § 281

ods. 2 Tr. por, nie je možné akceptovať.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nebol naplnený uplatnený dôvod dovolania

podľa , dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného

K. K., odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

13 1 Tdo V 23/2011

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392

ods. 2 ).

V Bratislave, 28. marca 2012

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová