Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
693/386174.51306a.pdf
PDF · 96.46 KB
No categories available
5Obo/129/2010
Najvyšší súd 5 Obo 129/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. F.H., A.R., správcu
konkurznej podstaty úpadcu B., s. r. o., J.K., IČO: X., zastúpeného advokátkou
JUDr. O.K., CSc., V.K. proti žalovanému Ing. P.Š., nar. X., bytom B.K., zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. R.B., s. r. o., N.B.,
IČO: X., o zaplatenie 630 684,46 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 18. októbra 2010, č. k. 11 Cbi 18/2008-90, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18. októbra 2010, č. k. 11 Cbi
18/2008-90 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil konanie a žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že z vykonaného dokazovania zistil, že Krajský súd
v Košiciach rozsudkom z 2. novembra 2004, č. k. 20 Cbi 35/2003-183 zamietol žalobu
žalobcu voči žalovanému o vrátenie do konkurznej podstaty istinu 19 000 000 Sk a zmluvný
úrok 10 098 182 Sk. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudkom z 3. novembra 2005,
sp. zn. 6 Obo 70/2005 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ale nie vo výroku, ktorým žiadal
zaplatiť 19 000 000 Sk s príslušenstvom. Návrhu žalobcu na opravu odvolací súd nevyhovel
s odôvodnením, že súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol, teda aj v časti
zaplatenia 19 000 000 Sk istiny s úrokom 10 098 182 Sk. V tejto často odvolací súd dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, aj keď ho vo výroku nepotvrdil.
Súd prvého stupňa na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že o zaplatení sumy 19 000 000 Sk, ktorá je predmetom sporu, súd už právoplatne rozhodol,
preto poukazom na ustanovenie § 103 ods. 1, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O. s. p. konanie
zastavil a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa domáha
zaplatenia sumy 630 684,46 eur s príslušenstvom titulom odporovateľného právneho úkonu
na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. novembra 2005,
sp. zn. 6 Obo 70/2005, ktorým bolo určené, že dohoda o vyporiadaní pohľadávky
z 28. januára 2002, uzavretá medzi B., s. r. o. a žalovaným je voči konkurzným veriteľom
úpadcu právne neúčinná. Svoj nárok žalobca oprel o ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/, podľa
ktorého právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ s úspechom odporoval, je voči konkurzným
veriteľom právne neúčinný, všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov
majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. Ďalej uviedol, že odvolací súd v uvedenom rozsudku rozhodoval okrem späťvzatia
časti žaloby o celom odvolaní žalobcu, o tom svedčí znenie odôvodnenia rozhodnutia, že vo
zvyšnej časti odvolací súd vec prejednal a rozhodol v nej tak, že vo zvyšku napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil. Z doslovného znenia vyplýva, že zmenil zamietavý
rozsudok krajského súdu, teda aj v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie peňažnej sumy
s príslušenstvom. Preto podľa názoru odvolateľa, ak súd prvého stupňa konanie vo veci
zastavil, porušil základné právo žalobcu na prístup k súdu. Zdôraznil, že s účelom práva
na prístup k súdu je zlučiteľný iba taký prístup súdu, pri ktorom súd skutočne preskúma
žalobu žalobcu z hľadiska dodržania uplatneného základného práva.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobcom podané odvolanie
je nedôvodné a nesprávne a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Nesúhlasí s názorom odvolateľa, že zastavením konania došlo k porušeniu jeho základného
práva na prístup k súdu, pretože konajúci súd má zákonnú povinnosť dbať na to, aby súdne
konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržanie je predpokladom,
aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné
podmienky konania. Zodpovednosť za dodržanie procesných podmienok konania je z úradnej
povinnosti na konajúcom súde, ktorý vytvára reálne predpoklady na uplatnenie práva
na súdnu ochranu tým, že koná a rozhoduje iba za splnenia všetkých predpokladov
prípustnosti na rozhodovanie vo veci samej. V zmysle ust. § 103 O. s. p. súd kedykoľvek
za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, také konanie vykazuje
nedostatky a tie môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľný nedostatok
sa považuje aj prekážka rozsúdenej veci. Neodstrániteľné podmienky majú za následok
zastavenie konania. Prekážka rozsúdenej veci patrí k základným procesným podmienkam
a jej existencia musí viesť v každom štádiu konania k zastaveniu konania. V prejednávanom
prípade ide o právoplatne rozsúdenú vec, ktorá tvorí neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania v zmysle prekážky „res iudicata“. Žalobca v odvolaní opomenul, že s princípom
právnej istoty súvisí aj princíp zákazu opätovného konania o veci už právoplatne rozsúdenej.
Opačný postup by bol v rozpore so základnými zásadami a princípmi právneho štátu,
od ktorých sa občianske súdne konanie odvíja.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./ prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2
O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 2. novembra 2004,
č. k. 20 Cbi 35/03-183 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia
neúčinnosti právnych úkonov a vrátenia sumy získanej na základe týchto právnych úkonov.
Odvolací súd na základe odvolania žalobcu vec prejednal a rozsudkom rozhodol tak,
že zmenil v časti rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že právne úkony sú voči konkurzným
veriteľom právne neúčinné. Vo zvyšku, pokiaľ bolo rozhodnuté o vrátení sumy získanej
týmito právnymi úkonmi, ponechal rozsudok súdu prvého stupňa v platnosti. Ak žalobca
s rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasil, mal postupom podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku žiadať, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca takto nepostupoval a podal novú žalobu
na predmetné plnenie.
Podľa ustanovenia § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci /podmienky konania/.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď v konkrétnom prípade predovšetkým
skúmal, či sú splnené procesné podmienky, predovšetkým sa zameral na skúmanie
neodstrániteľnej podmienky konania res iudicata /§ 159 ods. 3 O. s. p./ a po zistení
neodstrániteľnej prekážky konanie podľa § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
V odvolacom konaní bol žalovaný zastúpený advokátom, ktorý si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a ani trovy nevyčíslil, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová