Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/1/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. F. H., A. H., R. ,

správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I., s. r. o., J., K., IČO: X. zast. advokátkou JUDr. O.

K., CSc. V., X. K., proti ţalovanému: Ing. P. Š., narodený X., bytom B., K. zast.

Advokátskou kanceláriou

JUDr. R. B., s. r. o., N., X. B., IČO: X. o zaplatenie 630 684,46 eur s príslušenstvom na

dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.

03. 2012 jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania 1 690,- eur na

účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením sp. -90 zo dňa 18. 10. 2010 Krajský súd v Košiciach

rozhodol tak, ţe konanie zastavil a ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania

nepriznal.

V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal,

aby súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 19 000 000,-Sk s 6 % p. a. úrokmi

z omeškania od 07.12. 2005 do zaplatenia /trovy súdneho konania a trovy právneho

zastúpenia. Zo ţaloby zistil, ţe predmetom ţaloby je vymáhané pohľadávky, titulom

2

právoplatne určenej neúčinnosti právneho úkonu do dňa ţaloby dobrovoľne neuhradenej.

Krajský súd v Košiciach konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekáţky konania

„res iudicatae", nakoľko o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s príslušenstvom, ktorej

zaplatenie je predmetom tohto sporu bolo uţ rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 02. 11. 2004 č. k. -183.

O odvolaní ţalobcu /list v spise 93/ proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. -106 zo dňa

29. 03. 2012 tak, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18.10. 2010 č. k.

-90 potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd postupoval

správne, keď sa predovšetkým zameral na skúmanie neodstrániteľnej podmienky konania

„res iudicatae" / a po zistení neodstrániteľnej prekáţky konania

/ konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia

potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, s vyznačenou právoplatnosťou

16. 04. 2012, podaním doručeným 09. 05. 2012, v zákonnej lehote, dovolanie podal ţalobca

a poukázal na pochybenie odvolacieho súdu v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení

splnenia procesných podmienok, následkom čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred

súdom. Prípustnosť dovolania označil ustanovením písmeno f/ a

veta druhá Podľa ţalobcu ,v ţiadnom prípade nevyplýva taký právny záver, aký zaujal

odvolací súd v uznesení z 29. 03. 2012, ktorým potvrdil uznesenie o zastavení konania a ţe vo

zvyšku pokiaľ bolo rozhodnuté o vrátení sumy získanej týmito právnymi úkonmi ponechal

rozsudok súdu prvého stupňa v platnosti. Ţalobca uviedol, ţe formalistickým výkladom

odvolacieho súdu aký zaujal najvyšší súd, ţe síce určil neúčinnosť právneho úkonu voči

konkurzným veriteľom v danej veci, ale potvrdil zamietnutie ţaloby krajským súdom

o zaplatenie peňaţnej sumy na základe ním vyslovenej neúčinnosti právneho úkonu, čím

došlo k postupu v rozpore s zákonom. Ţalobca vyslovil názor, ţe napadnutým rozhodnutím

došlo k porušeniu , k rozporu so zásadami

vyslovenými v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušeniu princípu

v právnom štáte. Podľa ţalobcu, odvolací súd nesplnil I povinnosť orgánu súdnej moci

implikovanú v základnom práve na prístup súdu a nadradil formálnu ochranu ústavnosti nad

3

materiálnu ochranu, čím ţalobcovi spôsobil nezabezpečenie takej právnej ochrany aká mu

prináleţí.

K dovolaniu ţalobcu, sa vyjadril ţalovaný, podaním doručeným súdu 21. 06. 2012 /list

v spise 164/ a uviedol, ţe podmienky na dovolanie splnené neboli. Popísal podrobne skutkový

stav sporu a jednoznačne sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe výrok rozhodnutia krajského

súdu, ktorým bol zamietnutý nárok ţalobcu na ţalované plnenie zmenený nebol, v tejto časti

odvolaniu ţalobcu nebolo vyhovené, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací, povaţoval postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za správne.

S tvrdením ţalobcu, ţe mu bola ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom

sa ţalovaný taktieţ nestotoţnil. Konštatoval, ţe pokiaľ bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,

čo v danom prípade bolo 06. 12. 2005, nie je moţné vec prejednávať znovu, v ktorej

súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

sp. zn. . Podľa ţalovaného, ţalobcovi nič nebránilo podať dovolanie, ktoré

právo nevyuţil a o tri roky neskôr, podal ţalobu na plnenie. S tejto súvislosti podľa

ţalovaného, ide aj o premlčaný nárok, nakoľko trojročná premlčacia doba uplynula dňa

08. 05. 2006 zo zmluvy o pôţičke, ktorý čas ţalobca nevyuţil a aţ dňa 08. 05. 2008 ţalobu

doručil krajskému súdu. Ţalovaný navrhol dovolanie v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si

trovy dovolacieho konania, ktoré v tomto podaní nevyčíslil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / prejednal dovolanie podľa

ustanovenia , ako podané v zákonnej lehote / s tým, ţe

obsahuje náleţitosti dané ustanovením . Ako prvou otázkou sa zaoberal

prípustnosťou dovolania.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca prípustnosť dovolania odvodzuje

ustanovením písmeno f/ , ţe mu bola napadnutým rozhodnutím odvolacieho

konania odňatá moţnosť konať pred súdom.

Nesporné je, ţe ide o dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňové uznesenie o zastavení konania vo veci ţalobcu

JUDr. F. H. proti ţalovanému Ing. P. Š. o zaplatenie sumy

630 674,46 eur s príslušenstvom. Z ustanovenia je zrejme, kedy je dovolanie

tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu. V konkrétnom prípad ani o jeden

4

z uvedených prípadov v citovanom ustanovení nejde. S poukazom na ustanovenie § 239

teda dovolanie prípustné v tejto veci nie je.

Z ustanovenia písmeno f/ vyplýva, ţe dovolanie je prípustné voči

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom.

Podstatou dôvodnosti dovolania ţalobcu je, či keď odvolací súd tým, ţe potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie , je taký postup súdu,

ktorým zabránil ţalobcovi konať pred súdom. Ţalobca v podstate zabránenie moţnosti konať

pred súdom povaţuje formu rozhodnutia, teda potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bolo konanie vo veci zastavené. Ţalobca v podstate inou formou spochybňuje

správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia, ktorú okolnosť označuje za odňatie moţnosti konať

pred súdom.

Zo ţaloby zo dňa 08. 12. 2008 je zrejme, ţe ţalobca uplatnil voči ţalovanému právo na

zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl. titulom vymáhania pohľadávky právoplatne určenej

neúčinnosti právneho úkonu do dňa ţaloby. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

je zrejme, ţe na majetok ţalobcu B.B. I., s. r. o., bol vyhlásený konkurz 03. 09.

2002. Z obsahu ţaloby je zrejme, ţe vymáhaná pohľadávka predstavuje sumu, ktorú úpadca -

ţalobca na základe zmluvy o pôţičke ţalovanému poţičal a následne z dohôd

o vysporiadaní, ktoré uzavrel ţalovaný s úpadcom a ktoré následne boli rozsudkom

určené ako právne neúčinné. Z dôvodu, ţe ţalovaný tieto s úspechom

odporované pohľadávky ţalobcovi neuhradil s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona

o konkurze a vyrovnaní, ţalobca, predmetnou ţalobou poţadoval, aby ţalovaný bol túto sumu

spolu s prísl. ţalobcovi povinný zaplatiť.

Z rozsudku zo dňa 03. 11. 2005 je zrejme ţe, v konaní vedenom č. k.

- 183 vo veci ţalobcu JUDr. F. H., správca konkurznej podstaty úpadcu B.B.

I., s.r.o., proti ţalovanému Ing. P. Š. o určenie neúčinnosti právnych úkonov bolo rozhodnuté

tak, ţe pripustil späťvzatie ţaloby v časti

o určenie a ţe dohoda o vysporiadaní pohľadávky B.B. I., s.r.o., K.

a spoločnosťou G. , s.r.o. a na jej základe uzavretá zmluva - o postúpení pohľadávky zo dňa

29. 01. 2002 voči Rádio Ţ. na B.B. I. a zmluva o prevode akcií zo dňa

29. 01. 2002, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné, v ktorej v časti napadnutý

5

rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -183 zrušil a v tejto časti konanie

zastavil. Predmetným rozsudkom, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol ďalej tak, ţe

vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určil, ţe dohoda o vysporiadaní

pohľadávky z 28. 01. 2002 uzavretá medzi B.B. I., s.r.o. a ţalovaným Ţ. a na jej základe

uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky z 28. 01. 2002 voči Rádio Ţ., a. s., na B.B. I., s.r.o.,

je právne neúčinná. Z rozsudku č. k. -183 zo dňa

02. 11. 2004, ktorý bol predmetom odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pod č. k. , je zrejme, ţe týmto Krajský súd v Košiciach

zamietol ţalobu, označenú ako o určenie neúčinnosti právnych úkonov a aj ţalobu

o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl., čo vyplýva z odôvodnenia na strane 5/ citovaného

rozhodnutia, /v spise strana 15/. Z vyjadrenia ţalovaného, k ţalobe o zaplatenie sumy

19 000 000,- Sk s prísl. je zrejme, ţe ţalovaný namietal, premlčanie s tým, ţe premlčacia

lehota zanikla 08. 05. 2006.

Uznesením Krajský súd v Košiciach - 90 zo dňa 18. 10. 2010, vo veci

ţalobcu JUDr. F. H. správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I. voči ţalovanému Ing. P. Š. o

zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl., rozhodol tak, ţe konanie zastavil z dôvodu

neodstrániteľnej prekáţky „res iudicatae'', ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

potvrdil a ktoré je predmetom päťčlenného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní dovolania proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu

v dovolaní, ţe v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vedenom na

Krajskom súde Košice sp. zn. z 02. 11. 2004 zmenil aj rozsudok v časti

zamietnutia ţaloby o zaplatenie peňaţnej sumy s príslušenstvom. Najvyšší súd Slovenskej

republiky / / zastáva názor, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky pri

prejednaní odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach prvostupňové rozhodnutie,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu o zaplatenie peňaţnej pohľadávky 19 000 000,- Sk

s prísl., potvrdil. Na základe uvedeného uznesením zo dňa 29. 03. 2012

postupoval v súlade s ustanovením , keď napadnuté uznesenie o zastavení

konania z 02. 11. 2004 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemôţe stotoţniť ani s tvrdením, ţe došlo k

porušeniu jeho práv v . K porušeniu práv zakotvených v

nemôţe dôjsť vecne správnym rozhodnutím. Vo veci o zaplatenie peňaţnej sumy bolo

6

právoplatne rozhodnuté a vec sa nemôţe opätovne prejednávať. Bolo vecou ţalobcu, aby si

toto právo uplatnil formou podania dovolania, respektíve podaním podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania, tak ako uviedol ţalovaný v jeho vyjadrení k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného skutkového a právneho

stavu dospel k záveru, ţe potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie o zastavení konania, nebola odobratá moţnosť ţalobcovi konať pred

súdom, a teda nejde o dovolanie prípustné podľa písmeno f/ .

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / s poukazom na ustanovenie

v spojení s ustanovením písmeno c/ dovolanie ţalobcu odmietol.

Vzhľadom na to, ţe ţalovaný si nevyčíslil trovy dovolacieho konania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho vyzval na vyčíslenie, ktoré bolo doručené 21. 03. 2014. Na základe

tohto Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému ţalovanému priznal účelne vynaloţené

trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu vo výške

1 681,49 eur + 20 % DPH, reţijný paušál 9,16- eur, na účet jeho právneho zástupcu

262117986/1100 vedený obchodnou spoločnosťou Tatra banka, a. s., Hodţovo námestie č. 3,

Bratislava .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. februára 2014

JUDr. Jana Zemaníková v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.