Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
752/400656.fdb600.pdf
PDF · 152.88 KB
No categories available
2ObdoV/1/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2ObdoV/1/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. F. H., A. H., R. ,
správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I., s. r. o., J., K., IČO: X. zast. advokátkou JUDr. O.
K., CSc. V., X. K., proti ţalovanému: Ing. P. Š., narodený X., bytom B., K. zast.
Advokátskou kanceláriou
JUDr. R. B., s. r. o., N., X. B., IČO: X. o zaplatenie 630 684,46 eur s príslušenstvom na
dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obo 129/2010 zo dňa 29.
03. 2012 jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania 1 690,- eur na
účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením sp. 11Cbi /18/2008-90 zo dňa 18. 10. 2010 Krajský súd v Košiciach
rozhodol tak, ţe konanie zastavil a ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal,
aby súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 19 000 000,-Sk s 6 % p. a. úrokmi
z omeškania od 07.12. 2005 do zaplatenia /trovy súdneho konania a trovy právneho
zastúpenia. Zo ţaloby zistil, ţe predmetom ţaloby je vymáhané pohľadávky, titulom
právoplatne určenej neúčinnosti právneho úkonu do dňa ţaloby dobrovoľne neuhradenej.
Krajský súd v Košiciach konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekáţky konania
„res iudicatae", nakoľko o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s príslušenstvom, ktorej
zaplatenie je predmetom tohto sporu bolo uţ rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 02. 11. 2004 č. k. 20Cbi /35/2003-183.
O odvolaní ţalobcu /list v spise 93/ proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 5Obo 129/2010-106 zo dňa
29. 03. 2012 tak, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18.10. 2010 č. k.
11Cbi 18/2008-90 potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd postupoval
správne, keď sa predovšetkým zameral na skúmanie neodstrániteľnej podmienky konania
„res iudicatae" /§159 ods. 3 O. s. p. a po zistení neodstrániteľnej prekáţky konania §104
O. s. p./ konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia
§ 219 O. s. p. potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, s vyznačenou právoplatnosťou
16. 04. 2012, podaním doručeným 09. 05. 2012, v zákonnej lehote, dovolanie podal ţalobca
a poukázal na pochybenie odvolacieho súdu v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení
splnenia procesných podmienok, následkom čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred
súdom. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p. a § 242 ods.1
veta druhá O. s. p. Podľa ţalobcu ,v ţiadnom prípade nevyplýva taký právny záver, aký zaujal
odvolací súd v uznesení z 29. 03. 2012, ktorým potvrdil uznesenie o zastavení konania a ţe vo
zvyšku pokiaľ bolo rozhodnuté o vrátení sumy získanej týmito právnymi úkonmi ponechal
rozsudok súdu prvého stupňa v platnosti. Ţalobca uviedol, ţe formalistickým výkladom
odvolacieho súdu aký zaujal najvyšší súd, ţe síce určil neúčinnosť právneho úkonu voči
konkurzným veriteľom v danej veci, ale potvrdil zamietnutie ţaloby krajským súdom
o zaplatenie peňaţnej sumy na základe ním vyslovenej neúčinnosti právneho úkonu, čím
došlo k postupu v rozpore s zákonom. Ţalobca vyslovil názor, ţe napadnutým rozhodnutím
došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, k rozporu so zásadami
vyslovenými v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušeniu princípu
v právnom štáte. Podľa ţalobcu, odvolací súd nesplnil I povinnosť orgánu súdnej moci
implikovanú v základnom práve na prístup súdu a nadradil formálnu ochranu ústavnosti nad
materiálnu ochranu, čím ţalobcovi spôsobil nezabezpečenie takej právnej ochrany aká mu
prináleţí.
K dovolaniu ţalobcu, sa vyjadril ţalovaný, podaním doručeným súdu 21. 06. 2012 /list
v spise 164/ a uviedol, ţe podmienky na dovolanie splnené neboli. Popísal podrobne skutkový
stav sporu a jednoznačne sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe výrok rozhodnutia krajského
súdu, ktorým bol zamietnutý nárok ţalobcu na ţalované plnenie zmenený nebol, v tejto časti
odvolaniu ţalobcu nebolo vyhovené, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací, povaţoval postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za správne.
S tvrdením ţalobcu, ţe mu bola ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom
sa ţalovaný taktieţ nestotoţnil. Konštatoval, ţe pokiaľ bolo vo veci právoplatne rozhodnuté,
čo v danom prípade bolo 06. 12. 2005, nie je moţné vec prejednávať znovu, v ktorej
súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/1999,
sp. zn. PL. US 43/1995. Podľa ţalovaného, ţalobcovi nič nebránilo podať dovolanie, ktoré
právo nevyuţil a o tri roky neskôr, podal ţalobu na plnenie. S tejto súvislosti podľa
ţalovaného, ide aj o premlčaný nárok, nakoľko trojročná premlčacia doba uplynula dňa
08. 05. 2006 zo zmluvy o pôţičke, ktorý čas ţalobca nevyuţil a aţ dňa 08. 05. 2008 ţalobu
doručil krajskému súdu. Ţalovaný navrhol dovolanie v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si
trovy dovolacieho konania, ktoré v tomto podaní nevyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 2 O. s. p. prejednal dovolanie podľa
ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p., ako podané v zákonnej lehote /§240 O. s. p. s tým, ţe
obsahuje náleţitosti dané ustanovením § 241 O. s. p.. Ako prvou otázkou sa zaoberal
prípustnosťou dovolania.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca prípustnosť dovolania odvodzuje
ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., ţe mu bola napadnutým rozhodnutím odvolacieho
konania odňatá moţnosť konať pred súdom.
Nesporné je, ţe ide o dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňové uznesenie o zastavení konania vo veci ţalobcu
JUDr. F. H. proti ţalovanému Ing. P. Š. o zaplatenie sumy
630 674,46 eur s príslušenstvom. Z ustanovenia § 239 O. s. p. je zrejme, kedy je dovolanie
tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu. V konkrétnom prípad ani o jeden
z uvedených prípadov v citovanom ustanovení nejde. S poukazom na ustanovenie § 239
O. s. p. teda dovolanie prípustné v tejto veci nie je.
Z ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. vyplýva, ţe dovolanie je prípustné voči
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom.
Podstatou dôvodnosti dovolania ţalobcu je, či keď odvolací súd tým, ţe potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie , je taký postup súdu,
ktorým zabránil ţalobcovi konať pred súdom. Ţalobca v podstate zabránenie moţnosti konať
pred súdom povaţuje formu rozhodnutia, teda potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo konanie vo veci zastavené. Ţalobca v podstate inou formou spochybňuje
správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia, ktorú okolnosť označuje za odňatie moţnosti konať
pred súdom.
Zo ţaloby zo dňa 08. 12. 2008 je zrejme, ţe ţalobca uplatnil voči ţalovanému právo na
zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl. titulom vymáhania pohľadávky právoplatne určenej
neúčinnosti právneho úkonu do dňa ţaloby. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5K 12/2002 je zrejme, ţe na majetok ţalobcu B.B. I., s. r. o., bol vyhlásený konkurz 03. 09.
2002. Z obsahu ţaloby je zrejme, ţe vymáhaná pohľadávka predstavuje sumu, ktorú úpadca -
ţalobca na základe zmluvy o pôţičke ţalovanému poţičal a následne z dohôd
o vysporiadaní, ktoré uzavrel ţalovaný s úpadcom a ktoré následne boli rozsudkom
6Obo 70/2005 určené ako právne neúčinné. Z dôvodu, ţe ţalovaný tieto s úspechom
odporované pohľadávky ţalobcovi neuhradil s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona
o konkurze a vyrovnaní, ţalobca, predmetnou ţalobou poţadoval, aby ţalovaný bol túto sumu
spolu s prísl. ţalobcovi povinný zaplatiť.
Z rozsudku 6Obo 70/2005 zo dňa 03. 11. 2005 je zrejme ţe, v konaní vedenom č. k.
20Cbi 35/2003- 183 vo veci ţalobcu JUDr. F. H., správca konkurznej podstaty úpadcu B.B.
I., s.r.o., proti ţalovanému Ing. P. Š. o určenie neúčinnosti právnych úkonov bolo rozhodnuté
tak, ţe pripustil späťvzatie ţaloby v časti
o určenie a ţe dohoda o vysporiadaní pohľadávky B.B. I., s.r.o., K.
a spoločnosťou G. , s.r.o. a na jej základe uzavretá zmluva - o postúpení pohľadávky zo dňa
29. 01. 2002 voči Rádio Ţ. na B.B. I. a zmluva o prevode akcií zo dňa
29. 01. 2002, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné, v ktorej v časti napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 20Cbi 35/2003 -183 zrušil a v tejto časti konanie
zastavil. Predmetným rozsudkom, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol ďalej tak, ţe
vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určil, ţe dohoda o vysporiadaní
pohľadávky z 28. 01. 2002 uzavretá medzi B.B. I., s.r.o. a ţalovaným Ţ. a na jej základe
uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky z 28. 01. 2002 voči Rádio Ţ., a. s., na B.B. I., s.r.o.,
je právne neúčinná. Z rozsudku č. k. 20Cbi 35/2003 -183 zo dňa
02. 11. 2004, ktorý bol predmetom odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod č. k. 6Obo 70/2005, je zrejme, ţe týmto Krajský súd v Košiciach
zamietol ţalobu, označenú ako o určenie neúčinnosti právnych úkonov a aj ţalobu
o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl., čo vyplýva z odôvodnenia na strane 5/ citovaného
rozhodnutia, /v spise strana 15/. Z vyjadrenia ţalovaného, k ţalobe o zaplatenie sumy
19 000 000,- Sk s prísl. je zrejme, ţe ţalovaný namietal, premlčanie s tým, ţe premlčacia
lehota zanikla 08. 05. 2006.
Uznesením Krajský súd v Košiciach 11Cbi 18/2008 - 90 zo dňa 18. 10. 2010, vo veci
ţalobcu JUDr. F. H. správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I. voči ţalovanému Ing. P. Š. o
zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl., rozhodol tak, ţe konanie zastavil z dôvodu
neodstrániteľnej prekáţky „res iudicatae'', ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
5Obo 129/2010 potvrdil a ktoré je predmetom päťčlenného dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní dovolania proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obo 129/ 2010 sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu
v dovolaní, ţe v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vedenom na
Krajskom súde Košice sp. zn. 20Cbi 35/2003 z 02. 11. 2004 zmenil aj rozsudok v časti
zamietnutia ţaloby o zaplatenie peňaţnej sumy s príslušenstvom. Najvyšší súd Slovenskej
republiky /§10a ods. 2 O. s. p./ zastáva názor, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky pri
prejednaní odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach prvostupňové rozhodnutie,
ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu o zaplatenie peňaţnej pohľadávky 19 000 000,- Sk
s prísl., potvrdil. Na základe uvedeného uznesením 5Obo 129/2010 zo dňa 29. 03. 2012
postupoval v súlade s ustanovením § 219 O. s. p., keď napadnuté uznesenie o zastavení
konania 20Cbi 35/2003 z 02. 11. 2004 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemôţe stotoţniť ani s tvrdením, ţe došlo k
porušeniu jeho práv v čl. 46 ods. 1 Ústavy. K porušeniu práv zakotvených v čl. 46 Ústavy
nemôţe dôjsť vecne správnym rozhodnutím. Vo veci o zaplatenie peňaţnej sumy bolo
právoplatne rozhodnuté a vec sa nemôţe opätovne prejednávať. Bolo vecou ţalobcu, aby si
toto právo uplatnil formou podania dovolania, respektíve podaním podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania, tak ako uviedol ţalovaný v jeho vyjadrení k dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného skutkového a právneho
stavu dospel k záveru, ţe potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie o zastavení konania, nebola odobratá moţnosť ţalobcovi konať pred
súdom, a teda nejde o dovolanie prípustné podľa § 237 písmeno f/ O. s. p. .
Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 2 O. s. p./ s poukazom na ustanovenie
§ 243c O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písmeno c/ dovolanie ţalobcu odmietol.
Vzhľadom na to, ţe ţalovaný si nevyčíslil trovy dovolacieho konania Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho vyzval na vyčíslenie, ktoré bolo doručené 21. 03. 2014. Na základe
tohto Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému ţalovanému priznal účelne vynaloţené
trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu vo výške
1 681,49 eur + 20 % DPH, reţijný paušál 9,16- eur, na účet jeho právneho zástupcu
262117986/1100 vedený obchodnou spoločnosťou Tatra banka, a. s., Hodţovo námestie č. 3,
Bratislava .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave, 27. februára 2014
JUDr. Jana Zemaníková v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.