Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1a9/384129.38c265.pdf
PDF · 186.7 KB
No categories available
3Cdo/189/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 189/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. K., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. J. K., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému A.. B., bývajúcemu
v K., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 29 C 148/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 10. marca 2010 sp. zn. 11 Co 264/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. marca
2010 sp. zn. 11 Co 264/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 18. júna 2009 č.k. 29 C 148/2007-129 určil, ţe je
neplatná „okamţitá výpoveď“ podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1 a 4 písm. e/ Zákonníka práce
daná ţalobcovi k 3. októbru 2007. Konanie v časti náhrady mzdy vylúčil na samostatné
konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi do 3 dní trovy konania vo výške
333,54 €. Vychádzal z toho, ţe ţalobca bol zamestnancom ţalovaného na základe pracovnej
zmluvy z 1. marca 2000 vo funkcii vedúci pracoviska ŠMS – eurotachografov s miestom
výkonu práce Košice. Ţalovaný dal ţalobcovi k 3. októbru 2007 výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. d/ bod 1. a 4. a písm. e/ Zákonníka práce, ktorú ţalobca prevzal 10. októbra 2007.
Vo výpovedi bolo uvedené, ţe ţalobca sa nezúčastnil na overení spôsobilosti v oblasti
metrológie, poţiadal o dovolenku od 13. augusta 2007 na 5 dní, bez vysvetlenia sa ale
do práce prihlásil aţ 9. septembra 2007, zamestnávateľa nazýval podvodníkom, psychicky
ho terorizoval, uráţal jeho náboţenské presvedčenie a 3. októbra 2007 mu odmietol vydať
jeho náradie, čím bránil riadnemu chodu firmy. Ţalobca listom z 13. októbra 2007 oznámil
ţalovanému, ţe trvá na pracovnom pomere a skončenie pracovného pomeru povaţuje
za neplatné. So zreteľom na označenie predmetného zrušovacieho prejavu („okamţitá
výpoveď“) posudzoval súd prvého stupňa platnosť skončenia pracovného pomeru podľa
ustanovení Zákonníka práce, ktoré upravujú skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ale
aj okamţitým skončením pracovného pomeru. Zameral sa pri tom na otázku, či skutkové
vymedzenie výpovedných dôvodov moţno podradiť pod niektoré z ustanovení § 63 ods. 1
písm. a/ aţ e/ Zákonníka práce. Dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli splnené
hmotnoprávne podmienky na danie výpovede a nebola preukázaná existencia vo výpovedi
uvedených výpovedných dôvodov. Vzhľadom na to rozhodol, ţe výpoveď je neplatná. Pokiaľ
ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce, súd prvého stupňa
uviedol, ţe ak by pre výkon funkcie žalobcu podľa pracovnej zmluvy (vedúci pracoviska ŠMS
– eurotachografov) bolo potrebné overenie jeho spôsobilosti, ţalobca by nespĺňal
predpoklady, avšak nie z dôvodu uvedeného vo výpovedi (ţe sa nezúčastnil na overení
spôsobilosti), lebo v zmysle oznámenia Slovenského metrologického ústavu sa ţalobca predsa
len zúčastnil overenia spôsobilosti, na skúške ale nezískal potrebný počet bodov, nezúčastnil
sa dodatočného posudzovania, a preto bolo ďalšie overovanie jeho spôsobilosti zastavené.
Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce nebol teda preukázaný.
Vykonaným dokazovaním súd nezistil ani danosť výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. d/ bod 4. Zákonníka práce, pretoţe nebolo preukázané, ţe by ţalobca neuspokojivo plnil
svoje pracovné úlohy a súčasne aj splnenie podmienky, ţe by ho ţalovaný v posledných
6 mesiacoch bol písomne vyzval na odstránenie nedostatkov. Súd na základe výsledkov
dokazovania dospel tieţ k záveru, ţe neobstojí ani výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1
písm. e/ Zákonníka práce, lebo ţalovaný v posledných 6 mesiacoch neupozornil ţalobcu
písomne na moţnosť výpovede. Pri skúmaní, či v danom prípade nedošlo ku skončeniu
pracovného pomeru okamţitým skončením pracovného pomeru pre závaţné porušenie
pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) vzal súd na zreteľ tvrdenú
závaţnosť a význam porušenia pracovnej disciplíny, mieru zavinenia, postoj ţalobcu
k plneniu úloh, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny na plnenie úloh ţalovaného, ako
aj na to, ţe týmto výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru bolo moţné
postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Dokazovanie
nepreukázalo, ţe ţalobca po skončení dovolenky nenastúpil do práce a nevykonával svoju
prácu podľa pracovnej zmluvy v dohodnutom mieste výkonu práce. Ţalovaný nepreukázal
absenciu ţalobcu, teda závaţné porušenie pracovnej disciplíny, preto ţalovaný nemal dôvod
na okamţité skončenie pracovného pomeru so ţalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce. Keďţe v konaní nebolo preukázané konanie ţalobcu odôvodňujúce
skončenie pracovného pomeru či uţ výpoveďou alebo okamţitým skončením, súd ţalobe
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. marca 2010
sp. zn. 11 Co 264/2009 napadnutý rozsudok (okrem výroku o vylúčení konania v časti nároku
na náhradu mzdy na samostatné konanie) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému priznal
náhradu trov konania. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku rozsudku uviedol, ţe súd prvého
stupňa správne vec posúdil podľa § 61 aţ 63 Zákonníka práce, tieto ustanovenia ale na zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval. Pokiaľ ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/
bod 1. Zákonníka práce, súd prvého stupňa správne zistil, ţe pre výkon funkcie ţalobcu podľa
pracovnej zmluvy bolo potrebné overenie jeho spôsobilosti v oblasti metrológie a ţalobca
tento predpoklad nespĺňal z dôvodu, ţe neuspel v odbornej skúške. Súd prvého stupňa tieţ
správne zisťoval, či ďalšie dôvody uvedené vo výpovedi moţno podradiť pod niektoré
z ustanovení § 63 ods. 1 písm. a/ aţ e/ Zákonníka práce, dospel pri tom ale k nesprávnemu
právnemu záveru o neexistencii výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod
1. Zákonníka práce. Odvolací súd v súvislosti s tým osobitne zohľadnil tú časť výpovede,
v zmysle ktorej sa zamestnanec: „napriek mnohonásobnému upozorneniu nezúčastnil
na overení spôsobilosti v oblasti metrológie potrebnej na výkon funkcie dohodnutej
v pracovnej zmluve“. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu z toho moţno nepochybne
usudzovať o vôli ţalovaného skončiť pracovný pomer so ţalobcom tieţ z dôvodu podľa § 63
ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalovaného
viedla ku skončeniu pracovného pomeru so ţalobcom aj skutočnosť, ţe ţalobca sa nezúčastnil
odbornej skúšky na overenie spôsobilosti potrebnej na výkon práce v oblasti metrológie,
z čoho (aj za pouţitia výkladového pravidla podľa § 15 Zákonníka práce) vyvodil záver, ţe
ţalobca nezískal doklad o spôsobilosti v tejto oblasti a teda v čase dania výpovede nespĺňal
predpoklady ustanovené právnym predpisom na výkon dohodnutej práce. Predpoklad
na výkon dohodnutej práce vedúceho pracoviska eurotachografov v tejto veci vyplýva z § 29
zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 142/2000 Z.z.“). Podľa názoru odvolacieho súdu
vo výpovedi danej ţalobcovi je výpovedný dôvod v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce
dostatočne konkretizovaný a boli splnené všetky hmotnoprávne i formálne podmienky platnej
výpovede. Neuvedenie ţiadnej výpovednej doby vo výpovedi nemá za následok neplatnosť
výpovede, lebo výpovedná doba nie je podstatnou náleţitosťou výpovede. Z týchto dôvodov
odvolací súd nepovaţoval za potrebné skúmať, či ostatné skutočnosti uplatnené ţalovaným
umoţňovali záver o platnom skončení pracovného pomeru. Rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe
napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Podľa názoru dovolateľa je výpoveď z 3. októbra 2007 neplatný právny úkon a súdy
mali v konaní zohľadniť predovšetkým jeho právne vady (neurčitosť a nezrozumiteľnosť).
Ak ţalovaný chcel dať ţalobcovi výpoveď pre nespĺňanie predpokladov ustanovených
právnymi predpismi na výkon dohodnutej funkcie, mal preukázať, ţe skutočne vykonával
funkciu podľa pracovnej zmluvy, to znamená práce zodpovedajúce funkcii vedúceho
pracoviska ŠMS eurotachografov. Ţalobca ale reálne tieto práce nevykonával, lebo ţalovaný
mu nevytvoril na takúto funkciu pracovné podmienky; v skutočnosti ţalobca vykonával iba
práce opravára. Ţalovaný v priebehu konania nepredloţil ani jedno písomné upozornenie
v zmysle § 63 ods. 5 Zákonníka práce. Voči ţalobcovi si neplnil povinnosti vyplývajúce
z § 153 a § 154 ods. 1 Zákonníka práce; po neúspešnej skúške v roku 2002 uţ ţalobcu
neprihlásil na skúšky do štátnej skúšobne a ani mu nedal pracovné voľno na štúdium
a na prípravu na štúdium. Uvedený výpovedný dôvod je iba vykonštruovaný. Vzhľadom
na to dovolateľ ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie
je opodstatnené.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi; tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu dovolania. Osobitne treba zdôrazniť, ţe dovolací súd bez ohľadu na obsah
dovolania a podstatu dovolacích námietok vţdy skúma, či v konaní nedošlo k procesným
vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iným vadám konania majúcim za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (viď § 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolacie konanie má prieskumnú
povahu; dovolací súd v ňom dokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.
dovolací súd najskôr skúmal, či v konaní nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim
znaky procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. Procesné vady tejto povahy a intenzity neboli
v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.
2. Rovnako so zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal,
či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom konaní k procesnej
nesprávnosti vykazujúcej znaky tejto procesnej vady
Podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 1. Zákonníka práce zamestnávateľ môţe dať
zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ţe nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi
na výkon dohodnutej práce. Toto ustanovenie umoţňuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi
výpoveď z dôvodu nespĺňania predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce. Predpoklady pre výkon určitého druhu prác určuje zákon alebo všeobecne
záväzné právne predpisy predovšetkým v záujme zabezpečenia zodpovedajúcej kvality práce,
ochrany ţivota a zdravia zamestnancov a ďalších fyzických osôb. Predpoklady pre výkon
dojednanej práce spočívajú spravidla v dosiahnutí určitého vzdelania, stupňa kvalifikácie,
alebo určitých zručností, v osvedčení znalostí zamestnanca zloţením stanovenej skúšky alebo
iným povinným preskúšaním alebo sa týkajú osoby zamestnanca. Predpoklady stanovené
právnymi predpismi, ktoré majú všeobecnú platnosť, dopadajú na všetkých zamestnancov
u všetkých zamestnávateľov, ktorí vykonávajú konkrétnu funkciu (druh práce). Pokiaľ
zamestnanec nespĺňa predpoklady pre výkon dohodnutej práce, je naplnený dôvod výpovede
podľa citovaného ustanovenia.
Z dokazovania vykonaného súdmi niţších stupňov vyplýva, ţe ţalovanému
(zamestnávateľovi) bol vydaný ţivnostenský list oprávňujúci ho vykonávať ohlasovaciu
ţivnosť – opravy a montáţ tachografov. Podľa obsahu pracovnej zmluvy mal ţalobca
(zamestnanec) pracovať pre zamestnávateľa vo funkcii vedúceho pracoviska ŠMS –
eurotachografov. Ţalobca v dovolaní namieta, ţe ţalovaný na pracovisku nevytvoril ţiadne
stredisko ŠMS – eurotachografov, preto ţalobca ako jeho zamestnanec ani nemohol
vykonávať práce zodpovedajúce pracovnej zmluve a funkcii vedúceho pracoviska ŠMS –
eurotachografov, do ktorej bol zaradený; v skutočnosti vykonával iba opravárske práce.
Súd prvého stupňa bliţšie nezisťoval, aké predpoklady boli stanovené na výkon
činnosti, ktorú ţalobca u ţalovaného zamestnávateľa vykonával, a či na vykonávanie
tejto činnosti bolo potrebné overenie osobnej spôsobilosti ţalobcu podľa § 29 zákona
č. 142/2000 Z.z. Vyplýva to z (iba podmienečnej) formulácie v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia, v zmysle ktorej „ak by pre výkon funkcie ţalobcu podľa pracovnej zmluvy ...
bolo potrebné overenie jeho spôsobilosti“, ţalobca tieto predpoklady nespĺňal. Odvolací súd
v odôvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne
zistil, ţe pre výkon funkcie ţalobcu podľa pracovnej zmluvy bolo v zmysle § 29 zákona
č. 142/2000 Z.z. potrebné overenie jeho spôsobilosti v oblasti metrológie a ţe ţalobca tento
predpoklad nespĺňal.
Dovolací súd poukazuje na to, ţe autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi
alebo inej právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného
merania (§ 23 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z.). Autorizáciu udeľuje úrad (pozn.: Úrad
pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky na základe písomnej
ţiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby. Podnikateľ, ktorého predmetom činnosti
je oprava alebo montáţ určených meradiel alebo balenie, alebo dovoz označených
spotrebiteľských balení, je povinný pred začatím tejto činnosti prihlásiť sa na registráciu
na úrade (viď § 26 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z.). Spôsobilosť v oblasti metrológie je súhrn
odborných vedomostí a praktických schopností a znalosť predpisov upravujúcich činnosť,
ktorá je predmetom autorizácie alebo registrácie (§ 29 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z.).
Spôsobilosť v oblasti metrológie overuje ústav (pozn.: Slovenský metrologický ústav)
skúškou a osvedčuje ju vydaním dokladu. Spôsobilosť v oblasti metrológie sa preveruje
kaţdých päť rokov (§ 29 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z.z.). Doklad o spôsobilosti v oblasti
metrológie musí mať zodpovedný zástupca autorizovanej osoby, zástupca registrovanej
osoby, ako aj fyzická osoba, ktorá vykonáva overovanie určených meradiel a úradné meranie
(§ 29 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z.).
Práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov upravených ustanoveniami zákona
č. 142/2000 Z.z., treba odlišovať od práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu
(v danom prípade ţalobcu a ţalovaného), na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.
Aj skutočnosti, ktoré sú relevantné v právnych vzťahoch vznikajúcich, meniacich
sa a zanikajúcich vo sfére pôsobnosti zákona č. 142/2000 Z.z., nemusia byť bez ďalšieho
relevantné pre pracovnoprávne vzťahy. Pokiaľ je ţalovaný ako subjekt pôsobiaci v oblasti,
na ktorú sa vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 142/2000 Z.z., nositeľom
povinností z týchto ustanovení vyplývajúcich, neznamená to automaticky, ţe nositeľom tých
istých povinností je automaticky kaţdý jeho zamestnanec. Dovolací súd pripomína, ţe
ţalobca sám nie je podnikateľ a ţe § 29 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z.z. vyţaduje doklad
o spôsobilosti v oblasti metrológie iba v prípade: 1. zodpovedného zástupcu autorizovanej
osoby, 2. zástupcu registrovanej osoby a 3. fyzickej osoby, ktorá vykonáva overovanie
určených meradiel a úradné meranie. Dovolaním napadnutý rozsudok nepodáva vysvetlenie
(neodôvodňuje), konkrétne na základe čoho dospel odvolací súd k záveru, ţe na ţalobcu
sa vzťahuje § 29 zákona č. 142/2000 Z.z. a z tohto ustanovenia vyplývajúca povinnosť byť
drţiteľom dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie.
Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom – viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.
alebo § 219 ods. 2 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157
ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti
výroku rozsudku. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové
okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu vo vyššie uvedenom zmysle nepreskúmateľné, čo v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zakladá procesnú vadu konania majúcu za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (viď R 111/1998). Na vadu tejto povahy je dovolací súd povinný
prihliadnuť, i keď prípadne ani nebola uplatnená v dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).
Procesným dôsledkom zistenia takejto vady v dovolacom konaní je zrušenie napadnutého
rozhodnutia.
3. Pokiaľ ţalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Rozsudok odvolacieho súdu nebolo moţné v dovolacom konaní
podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatého právneho záveru, lebo vzhľadom na jeho
nepreskúmateľnosť nebol pre toto posúdenie daný dostatočný podklad.
So zreteľom na to, ţe v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), zrušil Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková