Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu C. J., bytom J., A. XX, zast. JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 72, proti žalovanému P. K., O. D., J., W. XX, IČO: 32 480 971, zast. Graban, Torma & Partners s.r.o., Advokátska kancelária v Košiciach, Vodná 3, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -50 z 25.11. 2013 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,91 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť JUDr. Jane Kupcovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že „okamžitá výpoveď“ podľa § 63 ods. 1 písm. d) 1 a 4, a písm. e) ku dňu 3.10.2007 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 925,98 € a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej 1.3.2000, podľa ktorej mal vykonávať funkciu vedúceho pracoviska C. - eurotachografov s miestom výkonu práce Košice v pracovnom pomere, ktorý bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby, s dohodnutým čistým príjmom vo výške 10.000,- Sk mesačne a pracovnou dobou od 7.30 do 15.30 hod. Zistil tiež, že žalovaný podaním z 3.10.2007 označeným ako výpoveď z pracovného pomeru dal žalobcovi „okamžitú výpoveď“ z dôvodu podľa a a ku dňu 3.10.2007, ktorú žalobca prevzal dňa 10.10.2007 a následne listom z 13.10.2007 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Ďalej zistil, že žalovaný skončenie pracovného pomeru so žalobcom skutkovo odôvodnil tým, že žalobca sa nezúčastnil na overení spôsobilosti v oblasti metrológie, požiadal o dovolenku od 13.8.2007 na 5 dní a do práce sa prihlásil dňa 9.9.2007 a na písomné vysvetlenie nereagoval, nazýval zamestnávateľa podvodníkom, ktorý robí podvody a sústavne ho psychicky terorizoval, urážal jeho náboženské presvedčenie a dňa 3.10.2007 odmietol vydať zamestnávateľovi jeho náradie, príslušenstvo ku prístrojom, plombovacie kliešte, náhradné diely ku tachografom, čím zabránil riadnemu chodu firmy. Vychádzajúc z ust. a , a , a , , b), a , a a účinného v čase dania výpovede z pracovného pomeru (ďalej len „“) súd prvého stupňa konštatoval, že zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť

pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v a iný než v uvedený výpovedný dôvod nemôže použiť, že tento výpovedný dôvod musí skutkovo vymedziť tak, aby nebol zameniteľný s iným výpovedným dôvodom, pričom súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú zamestnávateľ vo výpovedi uvedie, ale musí vychádzať z toho, ako je výpoveď skutkovo odôvodnená a či toto skutkové naplnenie je predpokladom niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v . Vzhľadom na to, že v texte podania z 3.10.2007 označeného ako „výpoveď z pracovného pomeru“, ktoré bolo žalobcovi doručené 10.10.2007, je uvedené, že zamestnávateľ dáva „okamžitú výpoveď“ podľa a a k 3.10.2007, súd posudzoval platnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle príslušných ustanovení , ktoré sa týkajú skončenia pracovného pomeru nielen výpoveďou, ale aj okamžitým skončením pracovného pomeru a skúmal, či skutkové vymedzenie výpovedných dôvodov je možné podradiť pod niektoré z ustanovení až e) . Vykonaným dokazovaním nezistil danosť výpovedného dôvodu podľa , pretože nemal preukázané, aby žalobca neuspokojivo plnil svoje pracovné úlohy a súčasne ani splnenie podmienky, že žalovaný v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov a žalobca ich v primeranom čase neodstránil. Za nepreukázaný považoval tiež výpovedný dôvod podľa , pre ktorý by žalovaný mohol okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca bol žalovaným v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornený na možnosť výpovede. Po zrušení prvšieho rozsudku uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -195 zo 14.1.2013 súd doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou ani z dôvodu podľa . Vykonaným dokazovaním nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že by žalobca ako jeho zamestnanec vykonával overovanie eurotachografov a aby pre túto činnosť bolo potrebné preukázanie spôsobilosti v oblasti metrológie. Prihliadajúc na tvrdenie žalobcu uvádzané v priebehu celého konania, že u žalovaného vykonával len opravárenské práce, t.j. opravy eurotachografov, a to aj napriek tomu, že v pracovnej zmluve mal uvedenú funkciu „vedúci pracoviska ŠMS - eurotachografov“, súd zistil, že takéto pracovisko C. - eurotachografov (ako má na mysli ust. s technickým vybavením a priestorovými podmienkami na výkon činnosti) u žalovaného zriadené nebolo, lebo žalobca pracoval len sám a nemal ani žiadnych podriadených zamestnancov (čo vyplynulo zo zhodných tvrdení účastníkov), pričom firma mala adresu na W. 16 v J. (ide o súkromný byt žalovaného) a žalobca overovanie určených meradiel ani úradné meranie u žalovaného nevykonával, vykonával prácu opravára a montéra tachografov v mieste svojho trvalého bydliska v priestoroch svojho bytu, na ulici a na parkovisku, a všetku ďalšiu činnosť už mal na starosti žalovaný ako jeho zamestnávateľ (ktorý aj podľa živnostenského listu v predmete podnikania pod bodom 5 mal uvedené vykonávanie opráv a montáž tachografov s dňom vzniku oprávnenia 21.7.2000 a dňom zániku oprávnenia 30.6.2013 a v činnostiach, ktoré žalovaný ako podnikateľ vykonával, nemal ustanoveného zodpovedného zástupcu). Súd prvého stupňa bol toho názoru, že pre výkon práce, ktorú žalobca u žalovaného vykonával, t.j. opravy eurotachografov, nebolo potrebné overenie, či doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie v zmysle , keďže žalobca nie je podnikateľom ani právnickou osobou a v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by bol zodpovedným zástupcom autorizovanej osoby, zástupcom registrovanej osoby, resp. osobou, ktorá vykonávala overovanie určených meradiel a úradné meranie, preto bol toho názoru, že od žalobcu sa preukázanie dokladom o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa nevyžadovalo a zároveň žiadne iné predpoklady pre výkon jeho činnosti právne predpisy neustanovovali, neboli teda splnené zákonné predpoklady pre výpovedný dôvod podľa bod. 1 . V tomto kontexte považoval za bezpredmetné, že žalobca nezískal doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie a neprospel v odbornej skúške, a následne sa už nezúčastnil dodatočného posudzovania v opravnom termíne 12.12.2001, keďže žalobca pre obsah pracovnej činnosti, ktorú vykonával v prospech žalovaného, preukázanie takejto spôsobilosti v oblasti metrológie podľa zákona č. 142 /2000 Z.z. nemusel mať.

Súd prvého stupňa platnosť skončenia pracovného pomeru listom z 3.10.2007 posúdil aj v zmysle zákonných ustanovení o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa , pričom prihliadol na závažnosť a význam porušenia pracovnej disciplíny, mieru zavinenia, postoj zamestnanca k plneniu úloh a na dôsledky, ktoré porušenie pracovnej disciplíny malo na plnenie úloh žalovaného, ako aj na to, že týmto výnimočným spôsobom rozviazania pracovného pomeru bolo možné postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny, a to prinajmenšom z nedbanlivosti zo strany zamestnanca. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané, aby žalobca po skončení dovolenky dňa 20.8.2007 (pondelok), ktorý bol riadnym pracovným dňom, nenastúpil do práce a nevykonával svoju prácu v

zmysle pracovnej zmluvy v dohodnutom mieste výkonu práce (v mieste svojho bydliska), keď táto skutočnosť mu nevyplynula ani z výpovede svedka Jána Kamenického, ktorý síce potvrdil, že spoločne so žalovaným boli pred dverami bytu žalobcu a dvere nikto neotváral, avšak nevedel uviesť, v ktorom období to bolo. Pri tomto posúdení súd prihliadol aj na to, že vo firme žalovaného nebola vedená presná evidencia dochádzky a evidencia dovolenky, a uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia uvedené vo výpovedi z pracovného pomeru z 3.10.2007. Na základe uvedeného súd nemal preukázanú absenciu žalobcu v práci, a teda závažné porušenie pracovnej disciplíny, uzavrel, že žalovaný nemal dôvod ani na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa . Keďže v konaní nebola preukázaná existencia tých výpovedných dôvodov, na ktoré sa žalovaný odvoláva v písomnej výpovedi z pracovného pomeru z 3.10.2007, a súd nezistil, že žalobca sa dopustil takého konania, aby s ním žalovaný mohol skončiť pracovný pomer či už výpoveďou alebo okamžite, súd výpoveď danú žalobcovi dňa 3.10.2007 pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok považoval za neplatnú, a preto žalobe ako dôvodnej vyhovel. Pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné vykonať dôkazy výsluchom žalovaným navrhnutých svedkov, a to S. D., ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnosti, že po skončení dovolenky žalobca bol telefonicky aj osobne žalovaným bezvýsledne kontaktovaný, a ďalších svedkov N. J., N. T., S. W. a N. K., ktorí mali potvrdiť skutočnosť, že žalobca vykonával svoju činnosť na svoj vlastný účet a rozpredával majetok firmy - vzhľadom na to, že tento dôvod nie je vo výpovedi z 3.10.2007 skutkovo vymedzený, preto dokazovanie ohľadne týchto tvrdení žalovaného považoval za bezpredmetné. O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za účelne vynaložené úkony právnej služby uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku (odmenu a náhradu hotových výdavkov) podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov, v celkovej výške 925,98 € a podľa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania na označený účet právnej zástupkyne žalobcu.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov uvedených v , , , a , pretože mal za to, že v konaní došlo k vadám uvedených v a k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru z 3.10.2007 je platná, pretože obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a jednotlivé dôvody sú - aj keď stručne skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými výpovednými dôvodmi. K výpovednému dôvodu podľa uviedol, že pri výpovedi z tohto dôvodu nie je potrebné upozorňovať zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny, lebo upozornenie sa vyžaduje iba v prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pričom závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, nezakotvuje, a tak právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu. Ohľadne zavinenia žalobcu pri takomto porušení pracovnej disciplíny uviedol, že žalobca nenastúpil po dovolenke do práce, mal najmenej tri dni absencie (čo bolo z jeho strany potvrdené na pojednávaní dňa 23.4.2009 prostredníctvom jeho právnej zástupkyne), svoju absenciu ničím neospravedlnil a je nepochybné, že svojvoľne sa bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu nedostavil na pracovisko, pričom mu muselo byť zrejmé, že takéto konanie predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. Poukázal tiež na skutočnosť, že otázka absencie žalobcu po skončení dovolenky nebola medzi účastníkmi sporná, a teda bola preukázaná, keď na pojednávaní dňa 23.4.2009 samotná právna zástupkyňa žalobcu uznala, že žalobca sa dopustil troch absencií (od 20.8. do 22.8.), pričom súd prvého stupňa na túto skutočnosť neprihliadol a vôbec sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, pričom tri absencie sú v zmysle stabilnej judikatúry súdov dostatočným dôvodom aj pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nielen pre skončenie pracovného pomeru podľa . Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozsudku sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal so svojvoľným odmietnutím zamestnanca vydať zamestnávateľovi veci mu patriace, čo žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, práve naopak potvrdil skutočnosť, že dňa 3.10.2007 odmietol vydať žalovanému veci a tieto mu vydal až 25.10.2007, čím porušil svoju základnú povinnosť - plniť pokyny nadriadeného vydané v súlade s právnymi predpismi, ktorú musí bezvýhradne dodržiavať. Svojvoľným nerešpektovaním pokynov zamestnávateľa žalobca nielenže ohrozil chod firmy,

no navyše zamestnávateľovi spôsobil aj škodu. Mal za to, že žalobca svojim konaním porušil základné povinnosti zamestnanca podľa , a . K výpovednému dôvodu podľa uviedol, že žalobca nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi potrebné na výkon dohodnutej práce a nemal potrebnú kvalifikáciu, aj z tohto dôvodu s ním skončil pracovný pomer. Bol toho názoru, že v konečnom dôsledku tu nie je podstatné zúčastnenie sa overenia spôsobilosti v oblasti metrológie, ale ide o získanie a preukázanie odbornej spôsobilosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 34/1968, z ktorého citoval právny názor a mal za to, že výpovedný dôvod je jasný (chýbajúca odborná spôsobilosť ako predpoklad na výkon dohodnutej práce), pričom bolo preukázané, že žalobca túto odbornú spôsobilosť nemal, pretože nebol schopný vykonať potrebné skúšky a ani sa ich nezúčastnil. Nesúhlasil preto so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že nebol splnený zákonný výpovedný dôvod podľa . Poukázal tiež na to, že žalobca v priebehu súdneho konania viackrát potvrdil, že počas svojho predchádzajúceho zamestnania bol držiteľom všetkých oprávnení potrebných na vykonávanie overovania určených meradiel a práve tá skutočnosť (keďže žalobca vedel takúto činnosť vykonávať a mal vedomosti potrebné na opätovné získanie týchto poverení) predstavovala hlavný dôvod, pre ktorý mal záujem uzavrieť pracovnú zmluvu práve so žalobcom. Skutočnosť, že v pracovnej zmluve mal uvedené pracovné zaradenie „vedúci pracoviska C. - eurotachografov“ jednoznačne preukazovala jeho zámer reálne zamestnávať na tejto pozícii žalobcu, a to akonáhle získa na to potrebné oprávnenia. Tvrdil, že kvalifikácia žalobcu v oblasti opravy a montáže tachografov nebola overená žiadnymi certifikátmi, resp. tento nemal na výkon opráv a montáží tachografov potrebné skúsenosti, keďže dlhé roky vykonával činnosť spojenú len s overovaním tachografov, a nie s ich opravou. Pre prípad, ak by súd považoval výpoveď za okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , mal za to, že v listine sú vymedzené dôvody pre takéto skončenie pracovného pomeru. Ako závažné porušenie pracovnej disciplíny treba vziať do úvahy nielen najmenej tri absencie žalobcu, ale aj jeho svojvoľné odmietnutie vydať zamestnávateľovi veci mu patriace, čo žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, svojvoľným nerešpektovaním pokynu zamestnávateľa nielenže ohrozil chod firmy, no navyše žalobcovi spôsobil aj škodu, čím bol naplnený ďalší z výpovedných dôvodov, ako aj dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Odvolaciemu súdu taktiež dal do pozornosti, že konajúci súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov S. D., N. J., N. T., S. Remetu a N. K. s výnimkou vypočutia jediného svedka S. J., ním navrhnuté dôkazy neakceptoval aj napriek tej skutočnosti, že navrhol svedkov, ktorí mali vedomosť o tom, že žalobca nebol v práci v pracovnom čase. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. , a tam ustanovené základné povinnosti zamestnanca. Taktiež vytýkal súdu, že nevzal pri rozhodovaní do úvahy ani tú skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec svojvoľne opustil miesto výkonu práce bez vedomia a súhlasu svojho zamestnávateľa počas pracovnej doby, čo vyplynulo z odovzdávajúceho protokolu č. S 4713040, keď pracovnou náplňou žalobcu vyplývajúcou z pracovnej zmluvy nebolo zabezpečovanie bezporuchového technického stavu služobných mobilných telefónov, ale oprava tachografov a v prípade vzniku poruchy mal takúto poruchu hlásiť svojmu zamestnávateľovi, ktorý by opravu služobného telefónu mohol zabezpečiť. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanému navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 € za vyjadrenie k odvolaniu. Podané odvolanie považoval za neopodstatnené a zavádzajúce, keďže žalovaný sa opätovne odvoláva na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré už objektívne zhodnotil prvostupňový súd v predchádzajúcich konaniach. Uviedol, že práve žalovaný ako zamestnávateľ porušil voči nemu ako zamestnancovi ustanovenia , a nasl. v zmysle podpísanej pracovnej zmluvy z 1.3.2000, následkom čoho vznikli medzi nimi nezhody na pracovisku a následne vykonštruovaním výpovede, resp. okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nevytvoril zodpovedajúce pracovisko, nevyužil funkciu „vedúci pracoviska ŠMS eurotachografov“ a nevyplácal mu adekvátnu mzdu, počas celého súdneho konania nepredložil kvalifikované dôkazy na preukázanie porušovania pracovnej disciplíny - písomné upozornenia, krátenie mzdy z titulu udelenej absencie, keďže v auguste 2007 mal riadne vyplatenú mzdu bez krátenia tri dni absencií, a nepredložil ani pri podaní odvolania doklady o spôsobení škody vyššej hodnoty.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) v rozsahu vyplývajúcom z , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 10.12.2014 v súlade

s a a napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy správne a úplne vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. a nasl. Uplatnený nárok správne právne posúdil podľa ust. až v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) i podľa relevantných ustanovení o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré správne aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Pri svojom rozhodovaní súd správne vychádzal zo skutkového vymedzenia dôvodov, ako sú uvedené vo výpovedi z pracovného pomeru danej žalovaným žalobcovi listom z 3.10.2007, skúmal, či tieto dôvody možno podradiť pod niektoré z výpovedných dôvodov v ust. až e) (aj keď nadbytočne posudzoval platnosť skončenia pracovného pomeru listom z 3.10.2007 aj v zmysle , keďže právny úkon žalovaného z 3.10.2007 z hľadiska jeho obsahu bolo potrebné posúdiť ako výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. a nasl. ) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti výpovede z 3.10.2007 danej žalovaným žalobcovi z dôvodov podľa a a .

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, a neumožňujú ani záver, že by súd rozhodol o uplatnenom nároku na základe neúplne zisteného skutkového stavu bez spoľahlivého preukázania rozhodujúcich skutočností potrebných pre správne a zákonné rozhodnutie. Odvolací súd nezistil ani vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, preto odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , a nemožno považovať za opodstatnené.

K odvolacím námietkam žalovaného a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa ust. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z taxatívnych dôvodov ustanovených v (). Zásadne je prípustná aj kumulácia viacerých výpovedných dôvodov v jednej výpovedi za predpokladu skutočnej existencie viacerých výpovedných dôvodov súčasne. V praxi nemožno totiž vylúčiť, že zamestnanec napĺňa skutkovú podstatu viacerých výpovedných dôvodov, avšak tými istými skutkovými okolnosťami nemôžu byť súčasne naplnené dva alebo viac výpovedných dôvodov. Za takého stavu, v prípade sporu o platnosť výpovede má význam zistenie, či obstojí (z hľadiska platnosti alebo neplatnosti) čo i len jeden zo skutkovo vymedzených dôvodov výpovede. V písomnej výpovedi uplatnené (použité) výpovedné dôvody si vyžadujú bližšiu skutkovú konkretizáciu, t.j. uvedenie skutočností (dôvodov, skutkov), ktoré zamestnávateľa viedli k daniu výpovede, aby nevznikli žiadne pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť a ktorý výpovedný dôvod chcel vo výpovedi uplatniť (aké sú skutočné dôvody vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru), a tiež sa vyžaduje, aby výpovedný dôvod nebol zameniteľný s iným dôvodom výpovede, keďže tento nemožno dodatočne meniť ( ). V súdnej praxi je tiež ustálený názor, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorú účastník uviedol vo výpovedi (pritom stačí len samotná citácia zákona), ale musí vychádzať z toho, ako bola výpoveď skutkovo vymedzená a skúmať, či toto skutkové naplnenie bolo predpokladom niektorého z výpovedných dôvodov (R 3/1977). Pretože zákon nestanovuje, akým spôsobom má byť dôvod vo výpovedi uvedený, táto otázka je vecou výkladu či už zo strany účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, alebo súdom v prípadnom súdnom spore so zreteľom na to, aby zamestnancovi, ktorému bola daná výpoveď, bola zabezpečená právna istota, že k skončeniu jeho pracovného pomeru došlo z určitého zákonom stanoveného dôvodu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na správnych skutkových zisteniach a právnych záveroch, riadiac sa pri svojom rozhodovaní zákonom a uvedenými zásadami ustálenými v súdnej praxi, ako aj pokynmi odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach -195 zo 14.1.2013 i právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v danej veci v uznesení sp. zn. z 29.3.2012. Vo vzťahu k uplatnenému výpovednému dôvodu podľa súd v konaní správne zistil, že pre výkon práce ktorú žalobca u žalovaného v skutočnosti vykonával, a to opravy eurotachografov (žalovaný v odvolaní toto skutkové zistenie nespochybnil - pozn. odvolacieho súdu), sa nevzťahovalo ust. o metrológii v znení neskorších predpisov a nevyžadoval sa doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie v zmysle tohto osobitného zákona, ktorý nebol nevyhnutnou podmienkou (požiadavkou) pre riadny výkon práce žalobcu, a z tohto dôvodu nebol daný výpovedný dôvod podľa . Súd prvého stupňa dospel tiež k správnemu záveru, že zistené skutočnosti nezakladali zákonný dôvod k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou ani podľa , pretože nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede danej z tohto dôvodu spočívajúca v písomnom upozornení zamestnávateľa obsahujúcom výzvu na odstránenie vytýkaných nedostatkov v primeranej lehote. Pokiaľ žalovaný dal žalobcovi výpoveď tiež z dôvodu podľa , vo vzťahu k tomuto výpovednému dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom závažným spôsobom alebo v prípade menej závažného porušenia pracovnej disciplíny - nebolo preukázané upozornenie žalovaného ako zamestnávateľa na možnosť výpovede v období posledných šiestich mesiacov, ktoré by zakladali právo žalovaného (platne) skončiť pracovný pomer so žalobcom výpoveďou z dôvodu podľa .

Ani odvolacia námietka a tvrdenie žalovaného, že súd sa v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s vytýkaným porušením pracovných povinností žalobcom, ktoré spočíva v nesplnení pokynu nadriadeného a svojvoľnom odmietnutí dňa 3.10.2007 vydať zamestnávateľovi zverené veci, nespochybňuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku. K uvedenej námietke treba poukázať na to, že žalobca prevzaté veci žalovanému vydal dňa 25.10.2007, čo nebolo v konaní sporné, pričom podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nebol oprávnený od žalobcu (svojho zamestnanca) vyžadovať okamžité vrátenie zverených vecí v čase, keď jeho pracovný pomer trval a išlo o pracovné pomôcky a predmety potrebné na výkon dohodnutej práce, resp. pracovnej činnosti žalobcu (v prípade platnej výpovede danej žalovaným žalobcovi dňa 3.10.2007 by pracovný pomer žalobcu skončil až uplynutím zákonom stanovenej výpovednej doby v trvaní najmenej troch mesiacov podľa , t.j. k 31.1.2008). Za týchto okolností vytýkané nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca žalobcom nemožno kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny žalobcom odôvodňujúce skončenie pracovného pomeru výpoveďou z 3.10.2007. Ak totiž zamestnanec nie je ochotný vrátiť zamestnávateľovi v dohodnutej lehote alebo v lehote ustanovenej právnym predpisom pracovné pomôcky a iné podobné predmety, ktoré prevzal na písomné potvrdenie, zamestnávateľ by si mohol svoje právo uplatniť na súde a žiadať o vydanie vecí podľa ( nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo nárok zamestnávateľa na vydanie vecí), príp. sa môže domáhať ochrany vo forme žaloby o náhradu škody vzniknutej stratou zverených predmetov podľa .

Žalovaný v odvolaní napokon uvádza ďalšie skutkové dôvody, ktoré ho viedli k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, a to svojvoľné opustenie miesta výkonu práce žalobcom počas pracovnej doby bez vedomia a súhlasu svojho zamestnávateľa, ktoré však nemajú v prejednávanej veci žiadny právny význam. Skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru výpoveďou totiž nemožno dodatočne rozširovať ani meniť ( ), pričom uvedené porušenie pracovných povinností žalobcom nebolo skutočným dôvodom danej výpovede zo strany žalovaného uplatneným v samotnej písomnej výpovedi z 3.10.2007, preto na tieto tvrdenia nebolo možné pri rozhodovaní prihliadnuť.

Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní sú iba opakovaním tvrdení a prednesov žalovaného počas prvostupňového konania, s ktorými sa súd prvého stupňa presvedčivo vo svojom rozhodnutí vyporiadal. V odôvodnení napadnutého rozsudku tiež vysvetlil, z akých dôvodov nevykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy (výsluchom svedkov), keďže skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi

preukázané, nemali pre rozhodnutie podstatný význam a odvolací súd sa s týmto hodnotením v celom rozsahu stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené, preto bol napadnutý rozsudok vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdený.

Žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, preto mu podľa , a a bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny jeho advokátky za vyjadrenie k odvolaniu zo 16.1.2014 vo výške 61,87 € a z náhrady hotových výdavkov 8,04 € podľa , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 69,91 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť JUDr. Jane Kupcovej, advokátke, v súlade s ust.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.