Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/57/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľa P. G., bytom H., P., zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom,

advokátom so sídlom v Prievidzi, Podjavorinskej 3, proti odporkyni Sociálnej poisťovni,

ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava o úrazovú rentu, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 20. januára 2011, č. k. - 41, jednohlasne,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 20. januára 2011, č. k. - 41, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo

z 9. marca 2010 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu

JUDr. Jána Vaška náhradu trov konania v sume 424,27 € do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 20. januára 2011, č. k. - 41, potvrdil

rozhodnutie odporkyne číslo BA-40389/2010 z 9. marca 2010, ktorým rozhodla, že

navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu podľa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), pretože v dôsledku pracovného

úrazu, ktorý utrpel dňa 5. septembra 2003 nemá viac ako 40 %-ný pokles pracovnej

schopnosti, pokles jeho pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu je v rozsahu 30 %.

Krajský súd si osvojil závery posudkových lekárov, že pri pracovnom úraze – pošmyknutí

došlo k poškodeniu vnútorného menisku ľavého kolena, riešenému operačne artroskopickou

metódou a v dôsledku tohto pracovného úrazu nevzniklo žiadne trvalé obmedzenie, alebo

poškodenie v ľavom kolene a miera poklesu pracovnej schopnosti je u neho v rozsahu 30 %.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že

súd neodstránil rozpory medzi posudkami posudkových lekárov a znaleckým posudkom

Doc. MUDr. Dušana Mištunu, PhD., z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v príčinnej

súvislosti s pracovným úrazom (úraz kolena a následná operácia) sú aj následné komplikácie,

keď došlo k vzniku krvných zrazenín, ktoré súvisia s pľúcnou embóliou, ktorá mu bola

diagnostikovaná. Poukázal na skutočnosť, že funkčnosť jeho kolena je po úraze obmedzená,

nemôže dlhšie chodiť a nie je schopný fárať do podzemia a vykonávať pôvodnú prácu baníka

a že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti nebola posudzovaná vo vzťahu k tomuto

povolaniu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie

odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa namietla, že posudková lekárka

ústredia zotrvala na svojom pôvodnom hodnotení, že v dôsledku pracovného úrazu nevzniklo

navrhovateľovi žiadne trvalé obmedzenie, alebo poškodenie v ľavom kolene, a preto potvrdila

mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v pôvodne stanovenej výške 30 %. Úraz

ľavého kolena navrhovateľ utrpel v roku 2003. Je liečený pre chronickú obštrukčnú chorobu

pľúc, pre ktorú je invalidný zo všeobecných príčin – ide zrejme o vrodenú hyperfibrino-

genémiu, čo potvrdil aj znalec v znaleckom posudku. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že

medicínske závery posudkových lekárov Sociálnej poisťovne majú rovnakú hodnotu ako

závery súdnych znalcov a navrhla, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa ako správny

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením

a , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba

vyhovieť.

Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne

o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ utrpel v roku 2003 pracovný úraz.

Podľa § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti

vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2

(ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol

priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1

v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými

v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti

s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá

zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový

dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 251 ods. l zákona pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz

a chorobu z povolania podľa tohto zákona.

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací

súd zistil, že navrhovateľ je od 1. januára 1984 zamestnaný v Hornonitrianskych baniach,

a.s., Prievidza, Baňa Nováky, kde pracoval 20 rokov ako baník – razič. Dňa 5. septembra

2003 utrpel pracovný úraz, podvrtnutie ľavého kolena s následným poškodením vnútorného

menisku a dňa 9. septembra 2003 bola u neho vykonaná operácia – parciálna artroskopická

menisektomia ľavého kolena. V pooperačnom období vznikol zápal žíl a došlo k pľúcnej

embólii. Po skončení dočasnej práceneschopnosti, ktorá trvala od 6. septembra 2003

do 29. februára 2004, bol od 1. marca 2004 preradený zo zdravotných dôvodov na povrch,

kde vykonával práce v podateľni, v archíve a prácu údržbára na povrchu.

Navrhovateľ bol od 6. novembra 2006 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona

pre 45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce

zdravotné postihnutie boli určené choroby dýchacej sústavy.

Zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ svoj nárok na úrazovú rentu odvodzuje

od záveru znaleckého posudku Doc. MUDr. Dušana Mištunu, PhD. z 11. decembra 2008,

vyhotoveného na žiadosť Okresného súdu v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn.

, podľa ktorého sa vznik zrazenín považuje za komplikáciu, ktorá zhoršila celkový

zdravotný stav navrhovateľa a ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazom kolena a následnou

liečbou.

Pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu je v zmysle ustanovenia § 88

ods. 1 zákona podstatné to, či v dôsledku pracovného úrazu má navrhovateľ viac ako 40 %-ný

pokles schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie.

Z lekárskych správ posudkových lekárov odporkyne vyplýva, že u navrhovateľa ide

zrejme o vrodenú hyperfibrinogenémiu, pričom toto ochorenie nie je možné považovať

za poúrazovú komplikáciu, nakoľko vzniklo až v roku 2007. Posudkoví lekári trvali

na svojom závere, že v dôsledku pracovného úrazu nevzniklo u navrhovateľa žiadne trvalé

obmedzenie, alebo poškodenie v ľavom kolene a preto určili mieru poklesu pracovnej

schopnosti na 30 %.

Pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu je v zmysle citovaného

ustanovenia § 88 ods. 1 zákona podstatné to, či v dôsledku pracovného úrazu má viac

ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť.

Tak z posudku z 10. februára 2010 a 26. apríla 2010, ako aj z následných posudkov

z 13. mája 2010 a 27. októbra 2010 vyplýva, že posudkoví lekári za doteraz vykonávanú

pracovnú činnosť chybne považovali prácu „údržbára na povrchu“ a nie „prácu baníka-

raziča“. Naviac záver posudkových lekárov, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa nie je

možné považovať za poúrazovú komplikáciu, je v rozpore so záverom vyššie uvedeného

znaleckého posudku a tento rozpor nebol v správnom konaní odstránený.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa nedostatočne

zistila skutočný stav veci pre rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu a preto rozsudok

krajského súdu v súlade s v spojení s zmenil, rozhodnutie

odporkyne zrušil a vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej

miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť baníka-raziča,

a súčasne sa riadne vysporiada aj so záverom horeuvedeného znaleckého posudku. V prípade

pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a závermi znalca nariadi na účely

zistenia skutočného stavu veci doplnenie dokazovania znalcom z odboru pracovného

lekárstva. Až na tom základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie

náležite odôvodní.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s 224

ods. 2 a uložil odporkyni uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia v konaní na súde prvého a druhého stupňa, predstavujú 2 úkony

právnej služby po 55,49 € podľa vyhl. č. (prevzatie zastúpenia,

opravný prostriedok, pojednávanie dňa 16.9.2010) + 3x režijný paušál 7,21 €, za 2 úkony

právnej služby po 57 € podľa vyhl. č. (pojednávanie 20.1.2011 +

podanie odvolania) + 2x režijný paušál po 7,41 €, a cestovné a náhrada za premeškaný čas

v sume 107,35 €, celkovo vo výške 424,27 €. Trovy právneho zastúpenia odvolací súd priznal

vo výške, vyčíslenej právnym zástupcom navrhovateľa vo vyúčtovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská