Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sd-234-2012.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/234/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: Z. M., bytom G. XXXX/XX, Z., zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom so sídlom Prievidza, Podjavorinskej 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2012 a vec jej vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p..
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 183,51 Eur, k rukám JUDr. Jána Vaška, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14. februára 2013, sp.zn. 12Sd/234/2012-30 bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne číslo XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2012, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na úrazovú rentu za poškodené zdravie v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 5. septembra 2003 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch zo dňa 13. júna 2012 je miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku úrazu navrhovateľa 30%.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupu odvolanie, v ktorom žiadal zrušenie rozhodnutia odporkyne a náhradu trov konania. Poukázal na to, že odporkyňa ani krajský súd nebrali do úvahy záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 9So 57/2011 zo dňa 29. marca 2012. Podľa navrhovateľa a jeho právneho zástupcu je rozhodnutie nepreskúmateľné, keď v ňom nie je uvedené, prečo mu nebola priznaná úrazová renta, hoci je odporkyni známy znalecký posudok č. 3/2008 zo dňa 11. decembra 2008 vypracovaný Doc. MUDr. Dušanom Mištunom PhD. mimoriadnym profesorom, ktorý bol podaný v konaní vedenom pre Okresný súd Prievidza 6C/91/2006. Podľa navrhovateľa posudkoví lekári nepresvedčivo polemizujú so závermi znalca. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nariadil zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť baníka- raziča a súčasne sa vyporiadať aj zo závermi znaleckého posudku, pričom s uvedeným názorom sa nevyporiadala nielen odporkyňa, ale ani prvostupňový súd.
Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11. júna 2013, sp.zn. 4So/60/2013 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že krajský súd vo svojom rozsudku potvrdil rozhodnutie odporkyne bez toho, aby sa náležite vyporiadal s otázkou, či odporkyňa odstránila rozpor v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa posudkovými lekármi a znalcom, najmä či súčasný zdravotný stav je alebo nie je možné považovať za poúrazovú komplikáciu tak, ako to určil vo svojom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky. V prípade pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a znalca mala odporkyňa nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru pracovného lekárstva.
Po tom, čo Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo rozhodnutie krajského súdu zo dňa 14. februára 2012, sp.zn. 12Sd/234/2012-30 zrušené, krajský súd s usmernením odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a zistil, že po tom, čo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/57/2011 bol už rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. januára 2011, č.k. 12Sd/85/2010-41 zmenený, rozhodnutie odporkyne č. BA-XXXXX/XXXX zo dňa 9. marca 2010 zrušené a vec jej vrátená na ďalšie konanie, opätovne vydala obdobné rozhodnutie číslo XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2012, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní nároku na úrazovú rentu za poškodené zdravie v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 5. septembra 2003 s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky v Topoľčanoch zo dňa 13. júna 2012 navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku pracovného úrazu nemá viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku úrazu navrhovateľa je 30%.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 16. júla 2012. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím odporkyne nesúhlasí a považuje ho za nesprávne, keď mu zamietla nárok na úrazovú rentu. Uviedol, že odporkyňa sa odvoláva v napadnutom rozhodnutí na znalecký posudok Doc. MUDr. Dušana Mištunu, PhD., z ktorého jednoznačne vyplýva, že úraz jeho ľavého kolena a následnou operáciou sú v príčinnej súvislosti aj následne komplikácie, keď došlo k vzniku krvných zrazenín. Rovnako poukázal aj na to, že odporkyňa nepostupovala pri ďalšom hodnotení v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v zrušujúcom rozsudku č.k. 9So/57/2011 zo dňa 29. marca 2012. Taktiež uviedol, že aj postup odporkyne je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj závery odporkyne, že jeho preradenie z pôvodnej práce baníka v podzemí, ktorú vykonával a teraz ju vykonávať nemôže, nie sú ničím odôvodnené, v tomto smere je rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné, čo je samostatným dôvodom na jeho zrušenie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať trovy konania.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ poukazuje právny zástupca navrhovateľa na znalecký posudok vypracovaný Doc. MUDr. Dušanom Mištinom, PhD. zo dňa 11.12.2008, že v príčinnej súvislosti trombofilného stavu s pracovným úrazom jednoznačne nevyplýva táto príčinná súvislosť, nakoľko znalec len konštatuje, že komplikácie, ktoré vznikli po úraze a následne po operačnom zákroku, môžu byť podmienené predispozíciou k trombofilnému stavu.
Krajský súd postupom podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, preto ho bolo potrebné z dôvodu § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250j ods. 2 pís. c) a d) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Krajský súd z administratívneho spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia, z posudkového spisu a z písomného podania navrhovateľa zistil, že žiadosť o priznanie úrazovej renty bola podaná v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, dňa 11. januára 2010. Odporkyňa dňa 9. marca 2010 vydala rozhodnutie č. BA-XXXXX/XXXX, ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 5. septembra 2003, nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany určil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 30%. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu
odporkyne opravný prostriedok. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. 12Sd/85/2010 zo dňa 20. januára 2011 rozhodnutie odporkyne potvrdil. Navrhovateľ proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v ktorom namietal, že Krajský súd v Trenčíne neodstránil rozpory medzi posudkami posudkových lekárov a znaleckým posudkom Doc. MUDr. Dušana Mištinu, PhD., z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom sú aj následné komplikácie, keď došlo k vzniku krvných zrazenín, ktoré súvisia s pľúcnou embóliou, ktorá mu bola diagnostikovaná. Taktiež uviedol, že nie je schopný fárať do podzemia a vykonávať pôvodnú prácu baníka. O odvolaní navrhovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp.zn. 9So/57/2011 zo dňa 29. marca 2012 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. januára 2011, sp.zn. 12Sd/85/2010-41 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne číslo BA-XXXXX/XXXX zo dňa 9. marca 2010 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vaška náhradu trov konania v sume 424,27 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôvodoch rozsudku uviedol, že úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude zadovážiť si riadny posudok o percentuálnej miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť baníka-raziča a súčasne sa riadne vysporiadať aj so záverom znaleckého posudku Doc. MUDr. Dušana Mištinu, PhD.. V prípade pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a závermi znalca odporkyňa nariadi na účely zistenia skutočného stavu veci doplnenie dokazovania znalcom z odboru pracovného lekárstva. Až na tom základe odporkyňa vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní.
Ďalej súd zistil, že odporkyňa opätovne vydala obdobné rozhodnutie číslo XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 16. júla 2012, ktorým rozhodla o nepriznaní nároku na úrazovú rentu za poškodené zdravie v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý navrhovateľ utrpel dňa 5. septembra 2003, ktoré Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14. februára 2013, sp.zn. 12Sd/234/2012-30 bolo potvrdené s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára je miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľa 30%.
Po tom, čo Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, na pojednávaní konanom dňa 5. septembra 2013 bol navrhovateľ vypočutý ako účastník konania. Opätovne uviedol, že naďalej zotrváva na svojich prednesoch a zastáva názor, že spĺňa všetky zákonné podmienky na priznanie úrazovej renty z dôvodu, že utrpel pracovný úraz v Nováckych baniach, kde vykonával prácu v podzemí ako razič. Pri výkone pracovných povinností padol na kus uhlia, kde si poranil ľavé koleno, následne musel byť vykonaný operačný zákrok, išlo o komplikovanú operáciu s trvalými následkami. Zdôraznil, že ide o pracovný úraz a nie o chorobu z povolania. V dôsledku tohto pracovného úrazu nemôže naďalej vykonávať svoju prácu - baníka v podzemí od 1. marca 2004, bol preradený na povrch v podnikovej podateľni, neskôr vykonával prácu archivára a teraz vykonáva prácu prevádzkového zámočníka. V dôsledku pracovného úrazu má aj iné choroby. Bola mu zistená tromba v ľavej dolnej končatine, v dôsledku čoho musel byť hospitalizovaný. Ďalej uviedol, že v dôsledku vykonaného operačného zákroku kolena v tejto príčinnej súvislosti má komplikácie krvných zrazenín a musel byť liečený. Chodí naďalej na pravidelné kontroly na hematológiu každý mesiac a berie lieky.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že naďalej zotrval na doterajších písomných podaniach v prejednávanej veci, opätovne poukázal na znalecký posudok mimoriadneho profesora Doc. MUDr. Dušana Mištinu, PhD. zo dňa 11. decembra 2008, ktorý bol vypracovaný na základe rozhodnutia Okresného súdu Prievidza v konaní o priznaní pracovného úrazu, v ktorom sa znalec jednoznačne a nesporne vyjadril aj k otázke trombózy a komplikáciám s ňou spojenými tak, že táto komplikácia zhoršila celkový zdravotný stav navrhovateľa a je v príčinnej súvislosti s jeho pracovným úrazom ľavého kolena. Zdôraznil však, že aj bez týchto komplikácií by navrhovateľ po úraze ľavého kolena a následnej operácii s ďalšími komplikáciami nebol spôsobilý na výkon práce baníka - raziča v podzemí, ktorá je veľmi namáhavá a je spojená s veľkou záťažou nie len horných, ale aj dolných končatín. Tento záver odporkyňa, podľa jeho názoru, primeraným spôsobom nespochybnila a v tejto súvislosti poukázal aj na predchádzajúce konanie a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/57/2011 zo dňa 29. marca 2012. Z dôkazov, ktoré boli predložené, podľa jeho názoru vyplýva
jednoznačne, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu, ktorú mu odporkyňa bezdôvodne nepriznala. Na základe uvedených skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že zo skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného mimoriadnym profesorom Doc. MUDr. Dušanom Mištinom, PhD. zo dňa 11. decembra 2008. V prípade úspechu v spore okrem trov konania uplatnených v odvolaní, žiadal ďalšie trovy konania za účasť na pojednávaní.
Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentý pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti splnením pracovných úloh, alebo v primeranej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na stanoviská uvedené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. marca 2012 zo dňa 11. júna 2013 a dospel k záveru, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia dostatočne nevyplýva skutkový dôvod rozhodnutia, vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj nárok na úrazovú rentu odvodzuje od záveru znaleckého posudku Doc. MUDr. Dušana Mištinu, PhD. zo dňa 11. decembra 2008, vyhotoveného na žiadosť Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/91/2006, podľa ktorého sa vznik zrazenín považuje za komplikáciu, ktorá zhoršila celkový zdravotný stav navrhovateľa a ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazom kolena a následnou liečbou.
Pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu je v zmysle citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona podstatné to, či v dôsledku pracovného úrazu má navrhovateľ viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť (doterajšie zamestnanie).
Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich posudkoch v prejednávanej veci sa doposiaľ resp. ani odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nevyporiadali s tou skutočnosťou, že za doteraz vykonávaná pracovná činnosť navrhovateľa bola práca baníka-raziča v podzemí. V novom dokazovaní je potrebné sa vysporiadať predovšetkým s tou skutočnosť, či navrhovateľ môže vykonávať naďalej prácu baníka v podzemí ako razič. Naviac záver posudkových lekárov ako aj tvrdenie odporkyne, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa nie je možné považovať za poúrazovú komplikáciu, je v rozpore so záverom už vyššie spomínaného znaleckého posudku a tento rozpor nebol v správnom konaní doteraz odstránený.
V ďalšom konaní je potrebné vykonať podľa názoru súdu dokazovanie v už vyššie naznačenom smere s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí jednoznačne nárok na úrazovú rentu odvodzujú od záveru znaleckého posudku Doc. MUDr. Dušana Mištinu, PhD. zo dňa 11. decembra 2008, vyhotoveného na žiadosť Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/91/2006, podľa ktorého sa vznik zrazenín považuje za komplikáciu, ktorá zhoršila celkový zdravotný stav navrhovateľa a ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazom kolena a následnou liečbou. V prípade pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a znalca je odporkyňa povinná nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru pracovného lekárstva.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania.
Nie je preto úlohou súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu odporkyne a nie je ani jeho úlohou vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmajú zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) a ich úlohou nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody.
Podľa názoru súdu rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX zo dňa 16. júla 2012 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 209 ods. 1 až 6 zák. č. 461/2003 Z.z.). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veciach, ktorých rozhoduje podľa § 179 ods. 1 zsp, sa vydáva písomne a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (209 ods. 1, 2, 4 zsp).
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ktoré skutočnosti považovala za rozhodujúce pre posúdenie, že navrhovateľ nespĺňa podmienky nároku na úrazovú rentu. Odôvodnenie nemá náležitosti podľa § 209 ods. 4 zsp, predovšetkým nie sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Rozhodnutie, ktoré v odôvodnení obsahuje len odkaz na posudok posudkového lekára a na príslušné právne predpisy, je podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné.
Krajský súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie z dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a je aj nepreskúmateľné podľa § 250 q ods. 2 a § 250j ods. 2 psím. c) a d) O.s.p.. Odporkyňa vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu opätovne rozhodne tak, ako je to už vyššie naznačené a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti uvedené § 209 zsp..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech, a preto mu súd priznal proti odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon za pojednávanie dňa 5. septembra 2013 (á 60,07€), paušálna náhrada 1x7,81Eur, náhrada cestovného služobným motorovým vozidlom ev. č. Z výr. značka L. C-A. na pojednávanie dňa 5. septembra 2013 z Prievidze do Trenčína a späť 130 km, cena benzínu 1,487 Eur/1l, za 1 km 0,106 Eura, paušálna náhrada 1 km 0,183 Eura, náhrada za 1 km 0,289 x 130 = 37,57 Eur; náhrada za premeškaný čas za cestu na pojednávanie a späť 6x0,5hod. x 13,01, spolu 78,06 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje celkom sumu 183,51 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu vedený vo VÚB Prievidza, č. ú. 56441382/0200 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.).