Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/31/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej

veci ţalobcu Mgr. M., bytom B., zastúpeného JUDr. Petrom Schwarczom, advokátom, so

sídlom advokátskej kancelárií pri Synagóge 2, Nitra, proti ţalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 31721/2010-1214 zo dňa 13. septembra 2010,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -40 zo dňa

22. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -40 zo dňa 22. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj ,,krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 31721/2010-1214 zo dňa

13. septembra 2010, ktorým ţalovaný podľa , a

o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj ako

„“ alebo „zákon o štátnej sluţbe colníkov“) uloţil povinnosť ţalobcovi

uhradiť náklady vynaloţené na získanie základného colníckeho vzdelania v sume 2.218,80

eura. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, ţe v konaní

neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţnil so skutkovými

zisteniami a právnym posúdením veci ţalovaným správnym orgánom, v ktorom sa ţalovaný

vecne a logicky vyporiadal s námietkami ţalobcu a v podrobnostiach odkázal na jeho

odôvodnenie. Krajský súd dospel k názoru, ţe oba správne orgány uplatnili svoju

kompetenciu v súlade so , pokiaľ ide o výšku nákladov

vynaloţených na získanie základného colníckeho vzdelania ţalobcu v sume 2.218,80 eura,

a ktorú je povinný zaplatiť z dôvodu nevykonania úspešnej opravnej skúšky z telesnej

prípravy a sebaobrany (nezískal predpísanú kvalifikáciu na vykonávanie povolania colníka),

čo malo za následok, ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka.

K námietke ţalobcu týkajúcej sa nesprávneho výpočtu a výkladu jednotlivých

ustanovení pri výpočte úhrady nákladov vynaloţených na získanie

základného colníckeho vzdelania krajský súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe názor ţalobcu

nie je správny a ani v súlade so . Krajský súd zhodne zo ţalovaným

dospel k záveru, ţe ţalobca na štúdium do základného colného kurzu v školiacom

a rehabilitačnom stredisku Veľký Meder bol vyslaný dňa 21.09.2009. Ţalobca tento kurz

ukončil dňa 31.03.2010 z dôvodu, ţe nebol úspešný pri skúškach. Podľa § 134b ods. 3 zákona

č. , bol ţalobca povinný zotrvať po určitý čas v sluţobnom pomere, alebo

uhradiť náklady na vzdelanie alebo ich pomernú časť. Ďalej krajský súd poukázal

na to, ţe ţalovaný správny orgán ţalobcovi umoţnil, vzhľadom na zdravotné problémy počas

výkonu prvej záverečnej skúšky, absolvovať opravnú skúšku z telesnej prípravy a sebaobrany,

ktorú absolvoval dňa 09.08.2010, ale opätovne neúspešne. Preto záver ţalovaného,

ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka ku dňu 10.08.2010 (podľa

), je správny a povinnosťou ţalobcu bolo uhradiť pomernú

časť nákladov vynaloţených na vzdelanie podľa kritérií uvedených v ustanovení § 135 ods. 1,

2, 3 , keďţe u ţalobcu neboli zistené dôvody na odpustenie úhrady

(odsek 4 ), alebo, ţe by sluţobný pomer ţalobcu skončil

prepustením z dôvodu uvedeného v .

Podľa krajského súdu vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobcovi bola umoţnená opravná

skúška v prípravnej sluţbe, správne ţalovaný započítal ţalobcovi dobu od 01.04.2010

do 10.08.2010, ako dobu zotrvania v sluţobnom pomere, čo je 132 dní. Doba od 21.09.2009

do 31.03.2010 je doba dĺţky kurzu, čo je 192 dní. Správny je i záver ţalovaného, pokiaľ ide

o čas určený na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere pri jeho štúdiu v colných kurzoch

(, ) a iných odborných kurzoch o tom,

ţe tento čas sa určí ako trojnásobok doby trvania štúdia. U ţalobcu tento čas bol ustálený

v súlade so zákonom v počte 576 dm (192 dní x 3) a náklady na túto dobu boli určené

na sumu 2.958,49 eura, čo nenamietal ani sám ţalobca. Pomer týchto vynaloţených nákladov

na vzdelanie ţalobcu v prípravnej sluţbe k počtu dní, počas ktorých mal ţalobca zotrvať

v sluţobnom pomere colníka po úspešnom vykonaní skúšok základného colníckeho vzdelania

predstavuje sumu 5,14 eura ako náklady na jeden deň. Trojnásobok doby trvania štúdia mal

byť 576 dní (192 dní x 3), ţalobca zotrval v sluţobnom pomere po ukončení štúdia 132 dní

a počet dní, ktoré nezotrval v sluţobnom pomere, je 444 dní. Náklady za 132 dní, počas

ktorých ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, boli v sume 678,48 eura, ktoré bolo potrebné

odpočítať od celkových nákladov (2.958,49 – 678,48) a výsledná suma 2.280,01 je výška

nákladov určená podľa , avšak podľa kritéria v tomto

odseku, výška nákladov určená k náhrade, je limitovaná a nesmie prekročiť 3/4-iny celkovej

sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie (,

Z. z.), čo u ţalobcu je suma 2.218,80 eura.

Keďţe ţalobca svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie (§ 180 písm. i/ zákona

č. ) správne postupoval ţalovaný, ako i prvostupňový správny orgán,

keď u ţalobcu ustálili skončenie sluţobného pomeru v dočasnej štátne sluţbe v spojení

s a uloţil mu povinnosť uhradiť náklady podľa

ods. 3 v sume 2.218,80 eura.

Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup

správneho orgánu bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom, a preto ţalobu

zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc

sa jeho zmeny v podobe, ţe najvyšší súd ţalobe v celom rozsahu vyhovie, dôvodiac tým,

ţe konanie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu

je nedostačujúce na posúdenie a rozhodnutie veci a konanie správnych orgánov trpí

procesnými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Ţalobca mal za to, ţe konanie pred Krajským súdom v Nitre neodstránilo dôvody,

ktoré viedli ţalobcu k podaniu ţaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia

a postupu správneho orgánu a tieto naďalej trvajú. Ţalobca uviedol, ţe bez vyjasnenia

si predbeţnej otázky, či rozhodnutie zo dňa 26.05.2010, proti ktorému sa neodvolal, bolo

platné alebo zrušené, nebolo moţné rozhodnúť o jeho ţalobe. Predmetnou otázkou sa mal

krajský súd zaoberať, nakoľko mal k dispozícii celý správny spis, kde boli tieto rozhodnutia

priloţené. Bez vyriešenia tejto skutočnosti nebolo moţné platne a spravodlivo rozhodnúť

o jeho ţalobe.

Ţalobca ďalej poukázal na druhá veta , podľa

ktorého je colník povinný zotrvať po určený čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady

na vzdelanie, alebo ich pomernú časť vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu,

alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, zákon

č. v prvom rade stanovuje povinnosť colníkovi zotrvať v sluţobnom pomere

a aţ následne, ak si túto povinnosť nesplní uhradiť pomernú časť nákladov. Ţalobca mal

záujem splniť si túto povinnosť, ale nebolo mu to umoţnené v zmysle §189c zákona

č. , podľa ktorého sluţobný pomer colníka v prípravnej štátnej sluţbe sa končí

dňom nasledujúcom po dni, keď v colnom kurze povolenú opravnú skúšku nevykonal

úspešne. V tomto prípade ide o jednoznačnú protirečivosť zákona, keď na jednej strane

u neho vyţadujú povinnosť a druhej strane mu splnenie tejto povinnosti neumoţňuje. Nebolo

teda na jeho vôli, či splní povinnosť danú mu zákonom, alebo uhradí pomernú časť nákladov.

Preto nesplnenie tejto povinnosti nie je podľa názoru ţalobcu moţné sankcionovať

nariadením uhradiť pomernú časť nákladov. Podľa ţalobcu táto moţnosť by mala nastúpiť

aţ vtedy, keby z vlastnej vôle odmietol túto povinnosť splniť. Teda rozhodnutie, ktorým

mu bola uloţená uvedená povinnosť, je v rozpore so zákonom, ako aj úmyslom zákonodarcu.

Na vyššie uvedené skutočnosti mal krajský súd podľa ţalobcu prihliadnuť priamo

pri jeho preskúmavaní nezávisle od toho, či tieto skutočnosti sú uvedené v ţalobe alebo nie.

Ţalobca ďalej poukazoval na to, ţe v je presne

špecifikované, aké náklady sa započítavajú do nákladov na vzdelávanie. Napriek uvedenému

vo všetkých rozhodnutiach správnych orgánoch absentuje rozpis týchto nákladov. Uvedené

je len, ţe výška študijných nákladov za čas štúdia je suma 2.958,49 eura – čistý príjem

bez uvedenia koľko bola zrazená daň, koľko boli platené odvody a pod.. Takéto náklady –

čistý príjem ustanovenie nepozná, nakoľko v

a je iba uvedené: náklady vzniknuté vyplácaním sluţobného príjmu,

ktorý sa colníkovi poskytol počas štúdia. Pri tomto zákonnom ustanovení je síce odkaz

na ustanovenia , kde je presne rozpísané zloţenie

sluţobného platu colníka, ale ani tu nie je pouţitý čistý príjem.

Podľa ţalobcu bez ujasnenia si tejto skutočnosti teda, čo vlastne predstavuje čistý

príjem, nemohol súd rozhodnúť o správnosti výpočtu náhrady výšky nákladov za vzdelávanie.

Je veľmi pravdepodobné, ţe opätovne v tejto časti sú všetky rozhodnutia všetkých správnych

orgánov nezrozumiteľné, a preto nepreskúmateľné.

Na záver svojho odvolania zdôraznil, ţe vo svojej ţalobe namietal hlavne správnosť

výpočtu nákladov, keď podľa jeho názoru ţalovaný vo svojich rozhodnutiach nezohľadňuje tú

skutočnosť, ţe po skončení základného colného kurzu mal zotrvať v sluţobnom pomere 132

dní, a preto mu nevznikla povinnosť nahradiť náklady v takej výške, ako uvádza ţalovaný,

ale len vo výške 3/4 z celého obdobia po odpočítaní 132 dní zotrvania v sluţobnom pomere.

Krajský súd ale výpočet ţalovaného vyhodnotil ako správny aj napriek tomu, ţe si neujasnil

otázku, či tento výpočet bol urobený na základe skutočných nákladov tak, ako to uvádza

, a či vôbec mu vznikla povinnosť tieto náklady uhradiť.

Na základe z hora uvedených skutočností ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. -40

zo dňa 22.03.2011 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov konania.

Ţalovaný, nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu, navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( v spojení s

veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté (, ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. 31721/2010-1214 zo dňa 13.09.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo

potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 542/2010 zo dňa

09.09.2010, o uloţení povinnosti ţalobcovi uhradiť náklady vynaloţené na získanie

základného colníckeho vzdelania v sume 2.218,80 eura.

Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

aj „najvyšší súd“) za preukázané, ţe ţalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Colného

úradu v Nitre č. 341 zo dňa 09.08.2010 podľa § 180 písm. i/ v spojení s § 189c zákona

č. prepustený zo sluţobného pomeru colníka dňom 10.08.2010. Dôvodom bola

skutočnosť, ţe nezískal colnícke vzdelanie. Následne bolo vydané rozhodnutie riaditeľa

Colného úradu v Nitre č. 342 zo dňa 09.08.2010, kde podľa § 135 ods. 1, 3 a 5 zákona

č. mu bola uloţená povinnosť uhradiť náklady vynaloţené na získanie

colníckeho vzdelania, ktoré podľa a

po uplatnení predstavujú čiastku 2.218,80 eura.

Podľa o štátnej sluţbe colníkov a o zmene

a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, sluţobný pomer

sa končí, ak colník v prípravnej štátnej sluţbe svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie.

Podľa sluţobný pomer colníka v prípravnej štátnej

sluţbe sa skončí dňom nasledujúcim po dni, keď v colnom kurze zameranom na získanie

colníckeho vzdelania colníkovi nebola povolená opravná skúška, alebo povolenú opravnú

skúšku nevykonal úspešne, alebo bol z colného kurzu vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačný

predpoklad colníckeho vzdelania.

K ţalobcovej námietke, kde poukazuje, ţe bez vyjasnenia si predbeţnej otázky,

či rozhodnutie č. 360 zo dňa 26.05.2010 je platné, alebo zrušené a nie je moţné tak rozhodnúť

o jeho ţalobe, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie aţ 6 , kde precizuje

a konkretizuje základné atribúty správneho súdnictva:

- súdy preskúmavajú na základe ţalôb a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí

a postupov orgánov verejnej správy, teda orgánov štátnej správy, orgánov územnej

samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako

aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo

ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť

(bliţšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -

www.concourt.sk).

Takto potom si sám ţalobca dal odpoveď vo svojom odvolaní, keď uvedené

rozhodnutie nenapadol odvolaním vzhľadom na to, ţe mu bolo umoţnené na základe

objektívneho posúdenia skutočností a prihliadnutia na lekárske nálezy uskutočniť opravný

zápočet z predmetu ,,telesná príprava a sebaobrana“. Ďalej uvedené rozhodnutie treba podľa

najvyššieho súdu povaţovať za zrušené aj na základe oznámenia č. 25202/2010-6134

Colného riaditeľstva Slovenskej republiky – odbor personálneho manaţmentu, colný inštitút

zo dňa 02.07.2010, ţe výsledok klasifikácie opravného zápočtu z predmetu ,,telesná príprava

a sebaobrana“ za neplatný a súčasne ruší oznámenie o neúspešnom vykonaní opravného

zápočtu por. Mgr. M., ktoré zaslal e-mailom dňa 21.05.2010 Colnému úradu Nitra. Zároveň

bolo oznámením č. 25186/2010-6134 Colného úradu v Nitre zo dňa 02.07.2010 zrušené

„Oznámenie o skončení sluţobného pomeru pre nezískanie colníckeho vzdelania“, č.

345/2010 zo dňa 21.05.2010, ktoré si prevzal ţalobca dňa 27.05.2010. Treba preto uviesť, ţe

logickým postupom a záverom je, ţe ţalobcovi zanikla povinnosť uhradiť náklady vynaloţené

na získanie colníckeho vzdelania, kde nebolo moţné dopredu predpokladať výsledok zápočtu

z predmetu ,,telesná príprava a sebaobrana“ zo dňa 09.08.2010.

Najvyšší súd povaţuje za právne irelevantnú aj námietku ţalobcu, v ktorej uviedol,

ţe bez ujasnenia si skutočnosti, čo vlastne predstavuje čistý príjem tak nemohol krajský súd

rozhodnúť o správnosti výpočtu náhrady výšky nákladov za vzdelávanie, kde v tejto časti

sú podľa ţalobcu všetky rozhodnutia všetkých správnych orgánov nezrozumiteľné, a preto

nepreskúmateľné.

K tejto námietke treba uviesť (aj v zhode s vyjadrením ţalovaného), ţe súčasťou

súdneho a administratívneho spisu je doloţený spisový materiál, v ktorom je náleţite

popísané, akým spôsobom ţalovaný vypočítal výšku nákladov za čas štúdia ţalobcu

v základnom colnom kurze, a to v súlade zo .

Najvyšší súd sa nemohol stotoţniť ani s ďalšou námietkou ţalobcu, ţe na jeho

námietky, ktoré s odkazom na ustanovenie veta druhá

popísal v druhom odseku na druhej strane svojho odvolania, mal krajský súd

pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia prihliadnuť priamo pri jeho preskúmavaní nezávisle

od toho, či tieto skutočnosti sú uvedené v ţalobe alebo nie, nakoľko pri preskúmavaní

zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym

orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( )

a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby iba ak ruší rozhodnutie správneho orgánu,

ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli

predloţené ako aj, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený

( v znení od 11.01.2012). V čase rozhodovania krajského súdu bola

dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu podľa ešte

nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Takéto

dôvody zrušenia rozhodnutia ţalovaného však v súdnom preskúmavacom konaní zistené

neboli.

S odkazom na ustanovenie najvyšší súd dáva do pozornosti,

ţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( prvá veta ), pričom

v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva; vykonáva len také dokazovanie,

ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( druhá veta ).

Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho

súdnictva, ktorý je stanovený v . Sú to predovšetkým dôkazy na posúdenie

odbornej otázky, dôkazy na posúdenie podstaty námietok ţalobcu proti napadnutému

rozhodnutiu, alebo dôkazy na posúdenie tvrdení ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach.

Tieto dôkazy bude súd vykonávať v medziach ţaloby. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu

v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní

skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány

pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý

posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

V konaniach o ţalobách súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby. Podľa

súčasnej právnej úpravy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd

prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ). Na vady, ktoré nie sú ţalobcovi

na ujmu, alebo ktoré ţalobca sám zavinil, súd neprihliada. Dôvodom zrušenia rozhodnutia

správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má, alebo by mohlo mať

za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rovnako by sa toto pravidlo malo

vzťahovať aj na prípady porušenia procesných predpisov. Aj v týchto prípadoch by dôvodom

zrušenia rozhodnutia malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať

vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ( ). Rozhodnutie

sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť

vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri bliţšie R 122/2003).

Podľa , colník, ktorému sluţobný úrad umoţnil

získať, alebo zvýšiť kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas

v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie,

alebo zvyšovania kvalifikácie, alebo ich pomernú časť.

Podľa , čas určený na zotrvanie colníka

v sluţobnom pomere je pri štúdiu v colných kurzoch podľa § 134a ods. 1 a ods. 4 písm. b/

a iných odborných kurzoch podľa § 134a ods. 4 písm. c/ trojnásobkom doby trvania štúdia.

Podľa , colník, ktorý nezotrval v sluţobnom

pomere po čas ustanovený v § 134b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo

ich pomernú časť.

Podľa , , , , do nákladov

na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu:

a/ vyplácaním služobného príjmu (§ 79 ods. 1), ktorý sa colníkom poskytoval počas

štúdia,

b/ poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,

c/ poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,

d/ úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za colníka uhradil.

Podľa , výšku úhrady nákladov na vzdelávanie

vypočítava a určuje sluţobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období,

keď colník získaval, alebo si zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov

na vzdelávanie, ktorú colník povinný uhradiť, nesmie však prekročiť tri štvrtiny celkovej

sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.

Najvyšší súd sa nestotoţnil ani s poslednou námietkou ţalobcu, v ktorej namietal

správnosť výpočtu nákladov v ktorej krajský súd dal za pravdu ţalovanému. Najvyšší súd

v zhode s krajským súdom a ţalovaným má za to, ţe ţalobca na štúdium do základného

colného kurzu v Školiacom a rehabilitačnom stredisku Veľký Meder bol vyslaný 21.09.2009.

Ţalobca tento kurz ukončil 31.03.2010 z dôvodu, ţe nezloţil niţšiu colnú skúšku, a tak

nezískal colnícke vzdelanie. Podľa , bol ţalobca

povinný zotrvať po určitý čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady na vzdelanie, alebo

ich pomernú časť. Ţalovaný správny orgán ţalobcovi umoţnil, vzhľadom na zdravotné

problémy počas výkonu prvej záverečnej skúšky, aby mohol absolvovať opravnú skúšku

z telesnej prípravy a sebaobrany, ktorú absolvoval dňa 09.08.2010, ale opätovne neúspešne.

Preto záver ţalovaného, ktorý potvrdil vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, ţe u ţalobcu

došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka ku dňu 10.08.2010 (podľa § 189c zákona

č. ), je správny a povinnosťou ţalobcu bolo uhradiť pomernú časť nákladov

vynaloţených na vzdelanie podľa ustanovenia , , ,

keďţe u ţalobcu neboli zistené dôvody na odpustenie úhrady (odsek 4 cit. zákona), alebo

ţe by sluţobný pomer ţalobcu skončil prepustením z dôvodu uvedeného v § 135 ods. 7

.

Taktieţ krajský súd správne vyhodnotil, ţe vzhľadom na to, ţe ţalobcovi bola

umoţnená opravná skúška v prípravnej sluţbe, správne ţalovaný započítal ţalobcovi dobu

od 01.04.2010 do 10.08.2010, ako dobu zotrvania v sluţobnom pomere, čo je 132 dní. Doba

od 21.09.2009 do 31.03.2010 je doba dĺţky kurzu, čo je 192 dní.

Správne sa vysporiadal krajský súd aj s námietkou, pokiaľ ide o čas určený

na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere pri jeho štúdiu v colných kurzoch (§ 134a ods. 1,

ods. 4 písm. b/ ) a iných odborných kurzoch o tom, ţe tento čas

sa určí ako trojnásobok doby trvania štúdia, u ţalobcu tento čas bol ustálený v súlade

so zákonom v počte 576 dní (192 dní x 3) a náklady na túto dobu boli určené na sumu

2.958,49 eura, čo nenamietal ani sám ţalobca. Pomer týchto vynaloţených nákladov

na vzdelanie ţalobcu v prípravnej sluţbe k počtu dní, počas ktorých mal ţalobca zotrvať

v sluţobnom pomere colníka po úspešnom vykonaní skúšok základného colníckeho vzdelania

predstavuje sumu 5,14 eura ako náklady na jeden deň. Trojnásobok doby trvania štúdia mal

byť 576 dní (192 dní x 3), ţalobca zotrval v sluţobnom pomere po ukončení štúdia 132 dní

a počet dní, ktoré nezotrval v sluţobnom pomere je 444 dní. Náklady za 132 dní, počas

ktorých ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, boli v sume 678,48 eura, ktoré bolo potrebné

odpočítať od celkových nákladov (2.958,49 – 678,48) a výsledná suma 2.280,01 je výška

nákladov určená podľa , avšak podľa kritéria v tomto

odseku, výška nákladov určená k náhrade, je limitovaná a nesmie prekročiť 3/4-iny celkovej

sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie (,

Z. z.), čo u ţalobcu je suma 2.218,80 eura.

Vzhľadom na hore uvedené dôvody tým, ţe ţalobca svojim zavinením nezískal

colnícke vzdelanie Krajský súd v Nitre správne vyhodnotil postup ţalovaného správneho

orgánu, ako i prvostupňového správneho orgánu, keď u ţalobcu ustálil skončenie sluţobného

pomeru v dočasnej štátne sluţbe v spojení s a uloţil

mu povinnosť uhradiť náklady podľa v sume

2.218,80 eura.

Napriek tomu, ţe krajskému súdu moţno vytknúť, ţe vo svojom rozsudku

v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, rozhodnutie krajského

súdu najvyšší súd nepovaţoval za arbitrárne, nakoľko sa napokon dostatočne podrobne

vyporiadal s dôvodmi ţaloby a v zásade sa i najvyšší súd stotoţnil s právnym posúdením

a dôvodmi napadnutého rozsudku ( v spojení s veta prvá

), súc viazaný tieţ dôvodmi odvolania ( v spojení s veta

prvá ).

Preto z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok podľa veta druhá v spojení s potvrdil.

Vzhľadom k tomu, ţe s účinnosťou od 01.01.2012 sa sluţobným úradom na účely

stalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom

v Bratislave ( a ), podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva

pôsobiace na adrese Vazovova 2, Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107

ods. 4 v spojení s veta prvá na strane ţalovaného konal s vyššie

uvedeným právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného - Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá

na ich náhradu nárok.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková