Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f4f/383772.36dfe3.pdf
PDF · 177.69 KB
No categories available
5Sžo/31/2011
Najvyšší súd 5Sžo/31/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej
veci ţalobcu Mgr. M., bytom B., zastúpeného JUDr. Petrom Schwarczom, advokátom, so
sídlom advokátskej kancelárií pri Synagóge 2, Nitra, proti ţalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 31721/2010-1214 zo dňa 13. septembra 2010,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/187/2010-40 zo dňa
22. marca 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre,
č. k. 11S/187/2010-40 zo dňa 22. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj ,,krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 31721/2010-1214 zo dňa
13. septembra 2010, ktorým ţalovaný podľa § 135 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 200/1998 Z. z.
o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej aj ako
„zákon č. 200/1998 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe colníkov“) uloţil povinnosť ţalobcovi
uhradiť náklady vynaloţené na získanie základného colníckeho vzdelania v sume 2.218,80
eura. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v konaní
neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe sa stotoţnil so skutkovými
zisteniami a právnym posúdením veci ţalovaným správnym orgánom, v ktorom sa ţalovaný
vecne a logicky vyporiadal s námietkami ţalobcu a v podrobnostiach odkázal na jeho
odôvodnenie. Krajský súd dospel k názoru, ţe oba správne orgány uplatnili svoju
kompetenciu v súlade so zákonom č. 200/1998 Z. z., pokiaľ ide o výšku nákladov
vynaloţených na získanie základného colníckeho vzdelania ţalobcu v sume 2.218,80 eura,
a ktorú je povinný zaplatiť z dôvodu nevykonania úspešnej opravnej skúšky z telesnej
prípravy a sebaobrany (nezískal predpísanú kvalifikáciu na vykonávanie povolania colníka),
čo malo za následok, ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka.
K námietke ţalobcu týkajúcej sa nesprávneho výpočtu a výkladu jednotlivých
ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z. pri výpočte úhrady nákladov vynaloţených na získanie
základného colníckeho vzdelania krajský súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe názor ţalobcu
nie je správny a ani v súlade so zákonom č. 200/1998 Z. z.. Krajský súd zhodne zo ţalovaným
dospel k záveru, ţe ţalobca na štúdium do základného colného kurzu v školiacom
a rehabilitačnom stredisku Veľký Meder bol vyslaný dňa 21.09.2009. Ţalobca tento kurz
ukončil dňa 31.03.2010 z dôvodu, ţe nebol úspešný pri skúškach. Podľa § 134b ods. 3 zákona
č. 200/1998 Z. z., bol ţalobca povinný zotrvať po určitý čas v sluţobnom pomere, alebo
uhradiť náklady na vzdelanie alebo ich pomernú časť. Ďalej krajský súd poukázal
na to, ţe ţalovaný správny orgán ţalobcovi umoţnil, vzhľadom na zdravotné problémy počas
výkonu prvej záverečnej skúšky, absolvovať opravnú skúšku z telesnej prípravy a sebaobrany,
ktorú absolvoval dňa 09.08.2010, ale opätovne neúspešne. Preto záver ţalovaného,
ţe u ţalobcu došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka ku dňu 10.08.2010 (podľa
§ 189c zákona č. 200/1998 Z. z.), je správny a povinnosťou ţalobcu bolo uhradiť pomernú
časť nákladov vynaloţených na vzdelanie podľa kritérií uvedených v ustanovení § 135 ods. 1,
2, 3 zákona č. 200/1998 Z. z., keďţe u ţalobcu neboli zistené dôvody na odpustenie úhrady
(odsek 4 § 135 zákona č. 200/1998 Z. z.), alebo, ţe by sluţobný pomer ţalobcu skončil
prepustením z dôvodu uvedeného v § 135 ods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z..
Podľa krajského súdu vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobcovi bola umoţnená opravná
skúška v prípravnej sluţbe, správne ţalovaný započítal ţalobcovi dobu od 01.04.2010
do 10.08.2010, ako dobu zotrvania v sluţobnom pomere, čo je 132 dní. Doba od 21.09.2009
do 31.03.2010 je doba dĺţky kurzu, čo je 192 dní. Správny je i záver ţalovaného, pokiaľ ide
o čas určený na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere pri jeho štúdiu v colných kurzoch
(§ 134a ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z.) a iných odborných kurzoch o tom,
ţe tento čas sa určí ako trojnásobok doby trvania štúdia. U ţalobcu tento čas bol ustálený
v súlade so zákonom v počte 576 dm (192 dní x 3) a náklady na túto dobu boli určené
na sumu 2.958,49 eura, čo nenamietal ani sám ţalobca. Pomer týchto vynaloţených nákladov
na vzdelanie ţalobcu v prípravnej sluţbe k počtu dní, počas ktorých mal ţalobca zotrvať
v sluţobnom pomere colníka po úspešnom vykonaní skúšok základného colníckeho vzdelania
predstavuje sumu 5,14 eura ako náklady na jeden deň. Trojnásobok doby trvania štúdia mal
byť 576 dní (192 dní x 3), ţalobca zotrval v sluţobnom pomere po ukončení štúdia 132 dní
a počet dní, ktoré nezotrval v sluţobnom pomere, je 444 dní. Náklady za 132 dní, počas
ktorých ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, boli v sume 678,48 eura, ktoré bolo potrebné
odpočítať od celkových nákladov (2.958,49 – 678,48) a výsledná suma 2.280,01 je výška
nákladov určená podľa § 135 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak podľa kritéria v tomto
odseku, výška nákladov určená k náhrade, je limitovaná a nesmie prekročiť 3/4-iny celkovej
sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie (§ 135 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998
Z. z.), čo u ţalobcu je suma 2.218,80 eura.
Keďţe ţalobca svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie (§ 180 písm. i/ zákona
č. 200/1998 Z. z.) správne postupoval ţalovaný, ako i prvostupňový správny orgán,
keď u ţalobcu ustálili skončenie sluţobného pomeru v dočasnej štátne sluţbe v spojení
s § 189 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a uloţil mu povinnosť uhradiť náklady podľa § 135
ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. v sume 2.218,80 eura.
Takto potom krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup
správneho orgánu bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom, a preto ţalobu
zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny v podobe, ţe najvyšší súd ţalobe v celom rozsahu vyhovie, dôvodiac tým,
ţe konanie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce na posúdenie a rozhodnutie veci a konanie správnych orgánov trpí
procesnými vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Ţalobca mal za to, ţe konanie pred Krajským súdom v Nitre neodstránilo dôvody,
ktoré viedli ţalobcu k podaniu ţaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia
a postupu správneho orgánu a tieto naďalej trvajú. Ţalobca uviedol, ţe bez vyjasnenia
si predbeţnej otázky, či rozhodnutie zo dňa 26.05.2010, proti ktorému sa neodvolal, bolo
platné alebo zrušené, nebolo moţné rozhodnúť o jeho ţalobe. Predmetnou otázkou sa mal
krajský súd zaoberať, nakoľko mal k dispozícii celý správny spis, kde boli tieto rozhodnutia
priloţené. Bez vyriešenia tejto skutočnosti nebolo moţné platne a spravodlivo rozhodnúť
o jeho ţalobe.
Ţalobca ďalej poukázal na § 134b ods. 3 druhá veta zákona č. 200/1998 Z. z., podľa
ktorého je colník povinný zotrvať po určený čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady
na vzdelanie, alebo ich pomernú časť vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu,
alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, zákon
č. 200/1998 Z. z. v prvom rade stanovuje povinnosť colníkovi zotrvať v sluţobnom pomere
a aţ následne, ak si túto povinnosť nesplní uhradiť pomernú časť nákladov. Ţalobca mal
záujem splniť si túto povinnosť, ale nebolo mu to umoţnené v zmysle §189c zákona
č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého sluţobný pomer colníka v prípravnej štátnej sluţbe sa končí
dňom nasledujúcom po dni, keď v colnom kurze povolenú opravnú skúšku nevykonal
úspešne. V tomto prípade ide o jednoznačnú protirečivosť zákona, keď na jednej strane
u neho vyţadujú povinnosť a druhej strane mu splnenie tejto povinnosti neumoţňuje. Nebolo
teda na jeho vôli, či splní povinnosť danú mu zákonom, alebo uhradí pomernú časť nákladov.
Preto nesplnenie tejto povinnosti nie je podľa názoru ţalobcu moţné sankcionovať
nariadením uhradiť pomernú časť nákladov. Podľa ţalobcu táto moţnosť by mala nastúpiť
aţ vtedy, keby z vlastnej vôle odmietol túto povinnosť splniť. Teda rozhodnutie, ktorým
mu bola uloţená uvedená povinnosť, je v rozpore so zákonom, ako aj úmyslom zákonodarcu.
Na vyššie uvedené skutočnosti mal krajský súd podľa ţalobcu prihliadnuť priamo
pri jeho preskúmavaní nezávisle od toho, či tieto skutočnosti sú uvedené v ţalobe alebo nie.
Ţalobca ďalej poukazoval na to, ţe v § 135 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. je presne
špecifikované, aké náklady sa započítavajú do nákladov na vzdelávanie. Napriek uvedenému
vo všetkých rozhodnutiach správnych orgánoch absentuje rozpis týchto nákladov. Uvedené
je len, ţe výška študijných nákladov za čas štúdia je suma 2.958,49 eura – čistý príjem
bez uvedenia koľko bola zrazená daň, koľko boli platené odvody a pod.. Takéto náklady –
čistý príjem ustanovenie zákona č. 200/1998 Z. z. nepozná, nakoľko v § 135 ods. 2 písm. a/
zákona č. 200/1998 Z. z. a je iba uvedené: náklady vzniknuté vyplácaním sluţobného príjmu,
ktorý sa colníkovi poskytol počas štúdia. Pri tomto zákonnom ustanovení je síce odkaz
na ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., kde je presne rozpísané zloţenie
sluţobného platu colníka, ale ani tu nie je pouţitý čistý príjem.
Podľa ţalobcu bez ujasnenia si tejto skutočnosti teda, čo vlastne predstavuje čistý
príjem, nemohol súd rozhodnúť o správnosti výpočtu náhrady výšky nákladov za vzdelávanie.
Je veľmi pravdepodobné, ţe opätovne v tejto časti sú všetky rozhodnutia všetkých správnych
orgánov nezrozumiteľné, a preto nepreskúmateľné.
Na záver svojho odvolania zdôraznil, ţe vo svojej ţalobe namietal hlavne správnosť
výpočtu nákladov, keď podľa jeho názoru ţalovaný vo svojich rozhodnutiach nezohľadňuje tú
skutočnosť, ţe po skončení základného colného kurzu mal zotrvať v sluţobnom pomere 132
dní, a preto mu nevznikla povinnosť nahradiť náklady v takej výške, ako uvádza ţalovaný,
ale len vo výške 3/4 z celého obdobia po odpočítaní 132 dní zotrvania v sluţobnom pomere.
Krajský súd ale výpočet ţalovaného vyhodnotil ako správny aj napriek tomu, ţe si neujasnil
otázku, či tento výpočet bol urobený na základe skutočných nákladov tak, ako to uvádza
zákon č. 200/1998 Z. z., a či vôbec mu vznikla povinnosť tieto náklady uhradiť.
Na základe z hora uvedených skutočností ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/187/2010-40
zo dňa 22.03.2011 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov konania.
Ţalovaný, nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu, navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia, alebo zrušujú práva, alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného
č. 31721/2010-1214 zo dňa 13.09.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 542/2010 zo dňa
09.09.2010, o uloţení povinnosti ţalobcovi uhradiť náklady vynaloţené na získanie
základného colníckeho vzdelania v sume 2.218,80 eura.
Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj „najvyšší súd“) za preukázané, ţe ţalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Colného
úradu v Nitre č. 341 zo dňa 09.08.2010 podľa § 180 písm. i/ v spojení s § 189c zákona
č. 200/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru colníka dňom 10.08.2010. Dôvodom bola
skutočnosť, ţe nezískal colnícke vzdelanie. Následne bolo vydané rozhodnutie riaditeľa
Colného úradu v Nitre č. 342 zo dňa 09.08.2010, kde podľa § 135 ods. 1, 3 a 5 zákona
č. 200/1998 Z. z. mu bola uloţená povinnosť uhradiť náklady vynaloţené na získanie
colníckeho vzdelania, ktoré podľa § 135 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 200/1998 Z. z.
po uplatnení § 135 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. predstavujú čiastku 2.218,80 eura.
Podľa § 180 písm. i/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, sluţobný pomer
sa končí, ak colník v prípravnej štátnej sluţbe svojím zavinením nezískal colnícke vzdelanie.
Podľa § 189c zákona č. 200/1998 Z. z. sluţobný pomer colníka v prípravnej štátnej
sluţbe sa skončí dňom nasledujúcim po dni, keď v colnom kurze zameranom na získanie
colníckeho vzdelania colníkovi nebola povolená opravná skúška, alebo povolenú opravnú
skúšku nevykonal úspešne, alebo bol z colného kurzu vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačný
predpoklad colníckeho vzdelania.
K ţalobcovej námietke, kde poukazuje, ţe bez vyjasnenia si predbeţnej otázky,
či rozhodnutie č. 360 zo dňa 26.05.2010 je platné, alebo zrušené a nie je moţné tak rozhodnúť
o jeho ţalobe, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 244 ods. 1 aţ 6 OSP, kde precizuje
a konkretizuje základné atribúty správneho súdnictva:
- súdy preskúmavajú na základe ţalôb a opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
a postupov orgánov verejnej správy, teda orgánov štátnej správy, orgánov územnej
samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb, alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť
(bliţšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 354/08 -
www.concourt.sk).
Takto potom si sám ţalobca dal odpoveď vo svojom odvolaní, keď uvedené
rozhodnutie nenapadol odvolaním vzhľadom na to, ţe mu bolo umoţnené na základe
objektívneho posúdenia skutočností a prihliadnutia na lekárske nálezy uskutočniť opravný
zápočet z predmetu ,,telesná príprava a sebaobrana“. Ďalej uvedené rozhodnutie treba podľa
najvyššieho súdu povaţovať za zrušené aj na základe oznámenia č. 25202/2010-6134
Colného riaditeľstva Slovenskej republiky – odbor personálneho manaţmentu, colný inštitút
zo dňa 02.07.2010, ţe výsledok klasifikácie opravného zápočtu z predmetu ,,telesná príprava
a sebaobrana“ za neplatný a súčasne ruší oznámenie o neúspešnom vykonaní opravného
zápočtu por. Mgr. M., ktoré zaslal e-mailom dňa 21.05.2010 Colnému úradu Nitra. Zároveň
bolo oznámením č. 25186/2010-6134 Colného úradu v Nitre zo dňa 02.07.2010 zrušené
„Oznámenie o skončení sluţobného pomeru pre nezískanie colníckeho vzdelania“, č.
345/2010 zo dňa 21.05.2010, ktoré si prevzal ţalobca dňa 27.05.2010. Treba preto uviesť, ţe
logickým postupom a záverom je, ţe ţalobcovi zanikla povinnosť uhradiť náklady vynaloţené
na získanie colníckeho vzdelania, kde nebolo moţné dopredu predpokladať výsledok zápočtu
z predmetu ,,telesná príprava a sebaobrana“ zo dňa 09.08.2010.
Najvyšší súd povaţuje za právne irelevantnú aj námietku ţalobcu, v ktorej uviedol,
ţe bez ujasnenia si skutočnosti, čo vlastne predstavuje čistý príjem tak nemohol krajský súd
rozhodnúť o správnosti výpočtu náhrady výšky nákladov za vzdelávanie, kde v tejto časti
sú podľa ţalobcu všetky rozhodnutia všetkých správnych orgánov nezrozumiteľné, a preto
nepreskúmateľné.
K tejto námietke treba uviesť (aj v zhode s vyjadrením ţalovaného), ţe súčasťou
súdneho a administratívneho spisu je doloţený spisový materiál, v ktorom je náleţite
popísané, akým spôsobom ţalovaný vypočítal výšku nákladov za čas štúdia ţalobcu
v základnom colnom kurze, a to v súlade zo zákonom č. 200/1998 Z. z..
Najvyšší súd sa nemohol stotoţniť ani s ďalšou námietkou ţalobcu, ţe na jeho
námietky, ktoré s odkazom na ustanovenie § 134b ods. 3 veta druhá zákona č. 200/1998 Z. z.
popísal v druhom odseku na druhej strane svojho odvolania, mal krajský súd
pri preskúmavaní správnosti rozhodnutia prihliadnuť priamo pri jeho preskúmavaní nezávisle
od toho, či tieto skutočnosti sú uvedené v ţalobe alebo nie, nakoľko pri preskúmavaní
zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym
orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP)
a nie je viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby iba ak ruší rozhodnutie správneho orgánu,
ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli
predloţené ako aj, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený
(§ 250j ods. 3 OSP v znení od 11.01.2012). V čase rozhodovania krajského súdu bola
dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 OSP ešte
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Takéto
dôvody zrušenia rozhodnutia ţalovaného však v súdnom preskúmavacom konaní zistené
neboli.
S odkazom na ustanovenie § 250i ods. 1 OSP najvyšší súd dáva do pozornosti,
ţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP), pričom
v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva; vykonáva len také dokazovanie,
ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 druhá veta OSP).
Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho
súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Sú to predovšetkým dôkazy na posúdenie
odbornej otázky, dôkazy na posúdenie podstaty námietok ţalobcu proti napadnutému
rozhodnutiu, alebo dôkazy na posúdenie tvrdení ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach.
Tieto dôkazy bude súd vykonávať v medziach ţaloby. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní
skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány
pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý
posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
V konaniach o ţalobách súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby. Podľa
súčasnej právnej úpravy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Na vady, ktoré nie sú ţalobcovi
na ujmu, alebo ktoré ţalobca sám zavinil, súd neprihliada. Dôvodom zrušenia rozhodnutia
správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má, alebo by mohlo mať
za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rovnako by sa toto pravidlo malo
vzťahovať aj na prípady porušenia procesných predpisov. Aj v týchto prípadoch by dôvodom
zrušenia rozhodnutia malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať
vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 1 písm. e/ OSP). Rozhodnutie
sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť
vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu pozri bliţšie R 122/2003).
Podľa § 134b ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., colník, ktorému sluţobný úrad umoţnil
získať, alebo zvýšiť kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať po určený čas
v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie,
alebo zvyšovania kvalifikácie, alebo ich pomernú časť.
Podľa § 134b ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., čas určený na zotrvanie colníka
v sluţobnom pomere je pri štúdiu v colných kurzoch podľa § 134a ods. 1 a ods. 4 písm. b/
a iných odborných kurzoch podľa § 134a ods. 4 písm. c/ trojnásobkom doby trvania štúdia.
Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., colník, ktorý nezotrval v sluţobnom
pomere po čas ustanovený v § 134b ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo
ich pomernú časť.
Podľa § 135 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 200/1998 Z. z., do nákladov
na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu:
a/ vyplácaním služobného príjmu (§ 79 ods. 1), ktorý sa colníkom poskytoval počas
štúdia,
b/ poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,
c/ poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d/ úhradou poplatkov za štúdium, ak ich služobný úrad za colníka uhradil.
Podľa § 135 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., výšku úhrady nákladov na vzdelávanie
vypočítava a určuje sluţobný úrad podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období,
keď colník získaval, alebo si zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov
na vzdelávanie, ktorú colník povinný uhradiť, nesmie však prekročiť tri štvrtiny celkovej
sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.
Najvyšší súd sa nestotoţnil ani s poslednou námietkou ţalobcu, v ktorej namietal
správnosť výpočtu nákladov v ktorej krajský súd dal za pravdu ţalovanému. Najvyšší súd
v zhode s krajským súdom a ţalovaným má za to, ţe ţalobca na štúdium do základného
colného kurzu v Školiacom a rehabilitačnom stredisku Veľký Meder bol vyslaný 21.09.2009.
Ţalobca tento kurz ukončil 31.03.2010 z dôvodu, ţe nezloţil niţšiu colnú skúšku, a tak
nezískal colnícke vzdelanie. Podľa § 134b ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., bol ţalobca
povinný zotrvať po určitý čas v sluţobnom pomere, alebo uhradiť náklady na vzdelanie, alebo
ich pomernú časť. Ţalovaný správny orgán ţalobcovi umoţnil, vzhľadom na zdravotné
problémy počas výkonu prvej záverečnej skúšky, aby mohol absolvovať opravnú skúšku
z telesnej prípravy a sebaobrany, ktorú absolvoval dňa 09.08.2010, ale opätovne neúspešne.
Preto záver ţalovaného, ktorý potvrdil vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, ţe u ţalobcu
došlo ku skončeniu sluţobného pomeru colníka ku dňu 10.08.2010 (podľa § 189c zákona
č. 200/1998 Z. z.), je správny a povinnosťou ţalobcu bolo uhradiť pomernú časť nákladov
vynaloţených na vzdelanie podľa ustanovenia § 135 ods. 1, 2, 3 zákona č. 200/1998 Z. z.,
keďţe u ţalobcu neboli zistené dôvody na odpustenie úhrady (odsek 4 cit. zákona), alebo
ţe by sluţobný pomer ţalobcu skončil prepustením z dôvodu uvedeného v § 135 ods. 7
Taktieţ krajský súd správne vyhodnotil, ţe vzhľadom na to, ţe ţalobcovi bola
umoţnená opravná skúška v prípravnej sluţbe, správne ţalovaný započítal ţalobcovi dobu
od 01.04.2010 do 10.08.2010, ako dobu zotrvania v sluţobnom pomere, čo je 132 dní. Doba
od 21.09.2009 do 31.03.2010 je doba dĺţky kurzu, čo je 192 dní.
Správne sa vysporiadal krajský súd aj s námietkou, pokiaľ ide o čas určený
na zotrvanie colníka v sluţobnom pomere pri jeho štúdiu v colných kurzoch (§ 134a ods. 1,
ods. 4 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z.) a iných odborných kurzoch o tom, ţe tento čas
sa určí ako trojnásobok doby trvania štúdia, u ţalobcu tento čas bol ustálený v súlade
so zákonom v počte 576 dní (192 dní x 3) a náklady na túto dobu boli určené na sumu
2.958,49 eura, čo nenamietal ani sám ţalobca. Pomer týchto vynaloţených nákladov
na vzdelanie ţalobcu v prípravnej sluţbe k počtu dní, počas ktorých mal ţalobca zotrvať
v sluţobnom pomere colníka po úspešnom vykonaní skúšok základného colníckeho vzdelania
predstavuje sumu 5,14 eura ako náklady na jeden deň. Trojnásobok doby trvania štúdia mal
byť 576 dní (192 dní x 3), ţalobca zotrval v sluţobnom pomere po ukončení štúdia 132 dní
a počet dní, ktoré nezotrval v sluţobnom pomere je 444 dní. Náklady za 132 dní, počas
ktorých ţalobca zotrval v sluţobnom pomere, boli v sume 678,48 eura, ktoré bolo potrebné
odpočítať od celkových nákladov (2.958,49 – 678,48) a výsledná suma 2.280,01 je výška
nákladov určená podľa § 135 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., avšak podľa kritéria v tomto
odseku, výška nákladov určená k náhrade, je limitovaná a nesmie prekročiť 3/4-iny celkovej
sumy skutočne vynaloţených nákladov na vzdelávanie (§ 135 ods. 1, 2 zákona č. 200/1998
Z. z.), čo u ţalobcu je suma 2.218,80 eura.
Vzhľadom na hore uvedené dôvody tým, ţe ţalobca svojim zavinením nezískal
colnícke vzdelanie Krajský súd v Nitre správne vyhodnotil postup ţalovaného správneho
orgánu, ako i prvostupňového správneho orgánu, keď u ţalobcu ustálil skončenie sluţobného
pomeru v dočasnej štátne sluţbe v spojení s § 189 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a uloţil
mu povinnosť uhradiť náklady podľa § 135 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. v sume
2.218,80 eura.
Napriek tomu, ţe krajskému súdu moţno vytknúť, ţe vo svojom rozsudku
v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, rozhodnutie krajského
súdu najvyšší súd nepovaţoval za arbitrárne, nakoľko sa napokon dostatočne podrobne
vyporiadal s dôvodmi ţaloby a v zásade sa i najvyšší súd stotoţnil s právnym posúdením
a dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), súc viazaný tieţ dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP).
Preto z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Vzhľadom k tomu, ţe s účinnosťou od 01.01.2012 sa sluţobným úradom na účely
zákona č. 200/1998 Z. z. stalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom
v Bratislave (§ 4 ods. 1 a § 268m zákona č. 200/1998 Z. z.), podľa informácií poskytnutých
Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva
pôsobiace na adrese Vazovova 2, Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107
ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP na strane ţalovaného konal s vyššie
uvedeným právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného - Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá
na ich náhradu nárok.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. marca 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková