Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/9/2011

Najvyšší súdu

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. T., V., P., zastúpeného

právnym zástupcom JUDr. B. M., advokátom, D., H., proti ţalovanému JUDr. P. L., správca

konkurznej podstaty úpadcu D. P., a. s., R., B., IČO: X., v konaní o určenie pravosti

pohľadávky vo výške 52 457,88 eur (1 580 346 Sk), na dovolanie ţalobcu proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. 12. 2010, č. k. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a.

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 01. 10. 2008, č. k. -437

ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu za vyplatené znalečné

8 960 Sk. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,

ţe ţalobca uplatnil ţalobou právo na určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 580 346 Sk so

zaradením do 1. triedy. Pohľadávka pozostáva z poistného plnenia vo výške 890 796 Sk,

z úroku z omeškania vo výške 319 248 Sk a zvyšok predstavuje náhradu škody spočívajúcu v

tom, ţe ţalovaný najskôr ustálil výšku poistného plnenia na 890 796 Sk a následne túto výšku

bezdôvodne zníţil na 417 915,25 Sk. Ţalobca tvrdil, ţe do konkurzného konania si prihlásil

pohľadávku vyplývajúcu z poistnej zmluvy č. 240000849 (prečíslovanej na č. X.), uzavretej

dňa 06. 08. 1998 na poistenie motorového vozidla, z titulu poistnej udalosti PU Č.

2

9020019008 z 27. 08. 2000, ktorú ţalovaný poprel, pretoţe poistná udalosť bola ukončená

poistným plnením vo výške 214 883 Sk. Navrhol, aby bol v konaní ustanovený znalec na

určenie časovej ceny vozidla, nakoľko ţalovaný 11. 10. 2000 oznámil ţalobcovi časovú cenu

vozidla vo výške 890 796 Sk a dňa 01. 02. 2001 stanovil inú časovú cenu, a to ku dňu poistnej

udalosti na sumu 417 915,25 Sk. Ţalobca ďalej namietal neplatnosť leasingovej zmluvy

uzavretej s prenajímateľom poisteného motorového vozidla, ako aj neplatnosť vinkulácie

poistného plnenia v prospech prenajímateľa, s poukazom na podvod pri uzatváraní

leasingovej zmluvy. Tvrdil, ţe na poistnom do 27. 08. 2000 uhradil viac o sumu 10 790 Sk,

ktorú je potrebné povaţovať za plnenie poistného za nadstavbu motorového vozidla. Súd

dokazovaním zistil, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 04. 03. 2002 č. k.

vyhlásil konkurz na majetok dlţníka D. P., a. s., B. (ďalej len úpadca) a za

správcu konkurznej podstaty súd ustanovil ţalovaného JUDr. P. L.. Ţalobca si konkurznou

prihláškou prihlásil pohľadávku vo výške 1 580 346 Sk z titulu nároku na plnenie z poistnej

udalosti vo výške 1 261 098 Sk a úroku z omeškania vo výške 319 248 Sk. Na prieskumnom

pojednávaní dňa 22. 05. 2002 správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku v celom

rozsahu z dôvodu ukončenia poistnej udalosti poistným plnením vo výške 214 883 Sk a

ţalobca včas v lehote podľa ust. o konkurze a vyrovnaní

(ďalej ZKV) podal predmetnú ţalobu. Podľa súdu v konaní nebolo sporné, ţe ţalobca bol

nájomcom nákladného motorového vozidla Mercedes Benz, ŠPZ P. na základe leasingovej

zmluvy č. 103435 zo dňa 06. 08. 1998, uzavretej s leasingovou spoločnosťou Tatra leasing, s.

r. o., ako prenajímateľom. Z bodu 7 leasingovej zmluvy vyplýva, ţe nájomca spolu s poistnou

zmluvou bol povinný zaslať prenajímateľovi aj oznámenie poisťovne o vinkulácii poistného

plnenia v prospech prenajímateľa. Súd zistil, ţe ţalobca uzatvoril s úpadcom poistnú zmluvu

č. 240000849 (po prečíslovaní X.) pre poistenie trupov cestných motorových prostriedkov s

ročným poistným 61 080 Sk, ktorou bolo poistené nákladné motorové vozidlo Mercedes-

Benz Atego 1017, ŠPZ P. (bez nadstavby) s poistnou hodnotou 1 671 661 Sk, ktorého

vlastníkom bola spoločnosť Tatra leasing, v prospech ktorej bolo vinkulované poistné plnenie

z poistnej zmluvy. V obhliadkovom liste ţalobca uviedol, ţe vozidlo je zatiaľ bez nadstavby.

Nadstavba bola namontovaná 17.8.1998, preto v čase uzavretia zmluvy 06. 08. 1998 nebola

predmetom poistenia. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy bol ţalobca platiteľom dane z

pridanej hodnoty (DPH), dodávateľom tovaru bola slovenská spoločnosť, ktorá v zdaniteľnom

plnení uviedla daňový základ a DPH. Ţalobca mal právo na odpočet DPH, čo aj vyuţil a v

poistnej zmluve sám určil pri stanovení poistnej hodnoty sumu 1 671 661 Sk. Poistenie

zaniklo 07. 11. 2000 z dôvodu, ţe ţalobca nezaplatil predpísané poistné za poistné obdobie od

3

07. 08. 1999 do 06. 08. 2000, dňa 27. 08. 2000 došlo k poistnej udalosti, a to dopravnej

nehode poisteného motorového vozidla. Zo správy k dopravnej nehode, vypracovanej

Okresným riaditeľstvom PZ dopravným inšpektorátom 07. 10. 2000 vyplýva, ţe zráţku

zapríčinil vodič - ţalobca, ktorý odmietol dychovú skúšku a odber krvi. Ţalobca oznámil

poistnú udalosť poisťovni 28. 08. 2000. Prenajímateľ nesúhlasil s uvoľnením poistného

plnenia v prospech ţalobcu a po likvidácii poistnej udalosti ţalovaný dňa 23. 02. 2001

vyplatil prenajímateľovi ako vlastníkovi motorového vozidla čiastku 189 870 Sk na základe

vyčíslenia poistného plnenia vo výške 214 883 Sk, po preúčtovaní čiastky 25 013 Sk

nedoplatku poistného, čím bola poistná udalosť vybavená. Súd konštatoval, ţe ţalobca nie je

v tomto konaní aktívne legitimovaný, pretoţe majiteľom motorového vozidla, v prospech

ktorého bolo pre prípad poistnej udalosti poistné plnenie vinkulované, bola spoločnosť Tatra

leasing, ktorá si pohľadávku do konkurzného konania neprihlásila. Vinkulácia nebola zrušená

a v konečnom dôsledku bolo poistné plnenie poskytnuté vlastníkovi vozidla. Ţalobca namietal

neplatnosť leasingovej zmluvy a následne aj vinkulácie poistného plnenia v prospech

prenajímateľa z dôvodu, ţe dovozca motorového vozidla pouţil na vymeranie dovoznej

priráţky a DPH nákupnú cenu 1 245 316 Sk, čím bol voči ţalobcovi spáchaný podvod. Súd

skúmal ako predbeţnú otázku namietanú neplatnosť leasingovej zmluvy, ako i vinkulácie

poistného plnenia v zmysle ust. a nasl. a dospel k záveru, ţe

ţalobcom uvádzané dôvody nespôsobujú neplatnosť leasingovej zmluvy ani vinkulácie

poistného plnenia. Napriek tomuto zisteniu súd vyhovel návrhu ţalobcu o ustanovení znalca

na určenie časovej ceny vozidla. Zo znaleckého posudku vyplynulo, ţe správnym termínom v

súlade s platnou terminológiou je technická hodnota vozidla, nie časová hodnota. Pri výpočte

technickej hodnoty vozidla znalec postupoval v zmysle znaleckého štandardu schváleného

pod č. 1980/99-55 a vychádzajúc z východiskovej hodnoty vozidla VHV 2 056 143 Sk

stanovil technickú hodnotu vozidla vrátane DPH ku dňu 28. 08. 2000 vo výške 389 575 Sk.

Potvrdil, ţe rozdiel pri určení technickej hodnoty vozidla znalcom a ţalovaným vo výške

7 804,60 Sk spočíva v určení technického stavu pneumatík. Keďţe ţalobca mal vozidlo

poistené bez DPH, technická hodnota vypočítaná znalcom bez DPH je 316 727,60 Sk a podľa

výpočtu likvidátora je 308 923 Sk. Uvedený rozdiel nemá význam pre rozhodnutie, pretoţe

ţalovaný pri výpočte poistného plnenia vychádzal z vyššej hodnoty motorového vozidla

(417 915,25 Sk), ako je technická hodnota vozidla bez DPH stanovená znalcom. V zmysle

všeobecných poistných podmienok ţalovaný oprávnene odpočítal od časovej ceny 417 915,25

Sk (vyššej ako ju stanovil znalec) hodnotu pouţiteľných zvyškov 135 174,36 Sk, spoluúčasť

5 % vo výške 14 137,04 Sk a zníţil plnenie o 20 % pre porušenie

4

(odopretie odberu krvi a dychovej skúšky). Po odpočítaní dlţného poistného do 07. 11. 2000

vo výške 25 013 Sk bola leasingovej spoločnosti vyplatená suma 189 870 Sk. Z oznámenia

Ministerstva spravodlivosti SR ţalovanému zo dňa 04. 07. 2008 vyplýva, ţe znalecký

štandard pod č. 1980/99-50 a č. 1980/99-55 je ten istý znalecký štandard, schválený

26. 11. 1999 ako záväzný metodický pokyn pre znalcov z odboru cestná doprava.

Z uvedeného dôvodu súd nepripustil výsluch bývalého ministra spravodlivosti ako svedka, ani

skúmanie pravosti jeho podpisu. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca v konkurznej prihláške

neuplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. § 20 ods. 1 ZKV, a preto sa nemôţe predmetnou

ţalobou v zmysle ust. § 23 ods. 2 ZKV domáhať určenia tohto nároku. I v prípade, ţe by si

nárok na náhradu škody riadne uplatnil, nepreukázal, ţe boli splnené všetky predpoklady pre

náhradu škody podľa ust. a nasl. , a to porušenie povinnosti,

vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody. Nakoľko nárok ţalobcu

na určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 580 346 Sk nebol preukázaný, súd prvého stupňa

ţalobu zamietol v celom rozsahu. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1

Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia

poukázal na ust. , ZKV, ust. a uviedol, ţe uplatnený nárok ţalobcu

na poistné plnenie vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej s úpadcom, ktorá obsahuje dohodnutú

poistnú hodnotu predmetu poistenia, a preto podľa názoru odvolacieho súdu zisťovanie inej

ceny predmetu leasingu a zároveň poistenia je pre rozhodnutie právne bezvýznamná. Súd

prvého stupňa nekonal v rozpore so zákonom, keď ďalšie dôkazy o výške kúpnej ceny

navrhované ţalovaným nevykonal a svojim postupom neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred

súdom. Podľa odvolacieho súdu, z týchto dôvodov odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. nie je opodstatnený. Súd prvého

stupňa uviedol v rozhodnutí dôvody, pre ktoré nevykonal dokazovanie o platnosti znaleckého

štandardu, vydaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky 26. 11. 1999

a s týmito sa stotoţnil aj odvolací súd. Odvolací súd doplnil, ţe v konaní bolo na určenie

časovej ceny poisteného motorového vozidla nariadené znalecké dokazovanie. Z obsahu

znaleckého posudku je zrejmé, ţe znalec vychádzal zo znaleckého štandardu schváleného

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky 26. 11. 1999 a platného od 01. 01. 2000.

Pochybnosti ţalovaného o platnosti tohto štandardu odstránilo stanovisko ministerstva, ktoré

ho schválilo, a preto dokazovanie v tomto smere, tak ako konštatoval súd prvého stupňa, je aj

5

podľa odvolacieho súdu nadbytočné. V napadnutom rozhodnutí ďalej odvolací súd uviedol, ţe

ţalobca poukázal na nesprávne posúdenie predbeţnej otázky platnosti či neplatnosti

leasingovej zmluvy a následne aj vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej

spoločnosti. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd povaţoval za potrebné

predovšetkým poukázať na obsah poistnej zmluvy, z ktorej uplatnený nárok vyplýva.

V zmysle predmetnej poistnej zmluvy nárok na poistné plnenie má ţalobca, ktorý poistnú

zmluvu uzavrel. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa nesporne vyplynulo, ţe ţalobca

písomne poţiadal poisťovňu, aby poistné plnenie zo zmluvy bolo vyplatené tretej osobe,

v tomto prípade prenajímateľovi motorového vozidla. Neplatnosť leasingovej zmluvy z tohto

dôvodu nemá právny význam pre posúdenie uplatneného nároku. Poisťovňa poskytla

ţalobcovi poistné plnenie podľa jeho pokynov na účet prenajímateľa motorového vozidla,

preto následné spochybňovanie plnenia nie je opodstatnené.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, odvolací súd

uviedol, ţe v konaní nebolo sporné, ţe pohľadávka ţalobcu vyplýva z písomnej poistnej

zmluvy uzavretej s poisťovňou - neskôr úpadcom v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho

zákonníka. V poistnej zmluve sa účastníci dohodli, ţe hornou hranicou plnenia poisťovne je

časová cena vozidla v čase poistnej udalosti, vypočítaná podľa znaleckého štandardu.

Východiskovou cenou pri jej výpočte je poistná hodnota vozidla stanovená pri uzatváraní

poistnej zmluvy. Zmluvné strany pri uzavretí zmluvy uviedli poistnú hodnotu vozidla vo

výške 1 671 661 Sk bez DPH. Poistiteľ správne postupoval, keď časovú cenu vozidla v čase

poistnej udalosti vypočítal z jeho poistnej hodnoty uvedenej v poistnej zmluve. Poistné

plnenie poskytnuté ţalobcovi vychádza dokonca z vyššej časovej ceny vozidla, ako bola

zistená znaleckým dokazovaním. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa zo

skutkového zistenia vyvodil správny právny záver, ţe ţalobcovi nevzniklo právo na poistné

plnenie z poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou – úpadcom, nad rámec uţ poskytnutého

plnenia. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a o trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. tým, ţe

predseda senátu odvolacieho súdu nenariadil pojednávanie na odvolacom súde podľa ust.

písm. c/ , pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

6

K postupu súdu, ktorým postupom sa ţalobcovi odňala moţnosť konať pred súdom

v zmysle ust. došlo podľa dovolateľa tým, ţe súd prvého stupňa

sa vôbec nevysporiadal s písomným návrhom ţalobcu na zabezpečenie dôkazov podaním

sp. zn. zo dňa 10. 04. 2007 a podaním sp. zn. zo dňa 15. 05.

2008, ako aj tým, ţe ţalobcom predloţené listinné dôkazy v prílohe jeho písomného podania

sp. zn. zo dňa 13. 04. 2006, ako aj v prílohe jeho podania sp. zn.

zo dňa 21. 01. 2008, súd vôbec na pojednávaní nevykonal, teda ich neprečítal.

Dovolateľ zdôraznil, ţe svojimi návrhmi navrhol súdu prvého stupňa zabezpečiť tam uvedené

listinné dôkazy podľa ust. a súčasne v prílohe tohto podania predloţil

súdu listinné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu č. 103435/1 zo dňa 06. 08. 1998, Leasingovú

zmluvu č. 103435 zo dňa 06. 08. 1998, Záväznú objednávku - Zmluvu č. 18 580 00058 zo dňa

12. 05. 1998, Technickú a cenovú ponuku zo dňa 04. 04. 1998, Zmluvu o uzavretí budúcej

zmluvy č. 30290864/1 zo dňa 28. 05. 1998, Zálohovú faktúru č. 18 580 00069 zo dňa 14. 05.

1998 vystavenú predajcom, Bankový výpis ţalobcu o úhrade zálohy preddavku pod

VS 18 580 00058 zo dňa 06. 04. 1998 na účet predajcu, Preberací a odovzdávací protokol zo

dňa 06. 08. 1998, Výpočet časovej ceny zo dňa 22. 07. 2007, Metodické pokyny Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 8820/99-55 zo dňa 01. 01. 2000. Dovolateľ namietol,

ţe súd prvého stupňa návrh na zabezpečenie takto navrhnutých dôkazov uznesením zamietol

bez odôvodnenia a bez toho, aby sa vôbec akokoľvek zaoberal ich relevantnosťou vo vzťahu

k predmetu sporu. Súčasne súd prvého stupňa prehliadol skutočnosť, ţe ţalobca v prílohe jeho

písomných podaní predloţil tomuto súdu tam uvedené listinné dôkazy a tieto listinné dôkazy

súd náleţitým spôsobom vôbec nevykonal. Ţalobca poukázal na listinný dôkaz colnej

deklarácie, ktorá deklarácia rozhodnutím Colného úradu v Bratislave zo dňa 27. 03. 2007 č. r.

24156/2007-5237 nebola sprístupnená, a preto je potrebné, aby vo veci tohto dôkazu konal

súd. I keď tieto vyššie uvedené skutočnosti boli predmetom odvolania zo strany ţalobcu,

príslušné všeobecné súdy, a to tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, sa s týmito

skutočnosťami nijako nevysporiadali a tak znemoţnili sťaţovateľovi ako ţalobcovi v tomto

konaní konať pred súdom v zmysle ust. V súvislosti s vyššie uvedenými

listinnými dôkazmi dovolateľ poukázal na judikáty R V/1968, R 37/1985, ,

ako aj na ust. .

K námietke podľa ust. , dovolateľ uviedol, ţe

súdu prvého stupňa sa podarilo zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré sa vzťahujú na túto vec, a to

7

najmä dôkaz označený ako Colná deklarácia JCD 0526718802333 zo dňa 03. 08. 1998, ktorý

dôkaz ţalobca navrhol súdu prvého stupňa, ale aj odvolaciemu súdu vykonať jeho prečítaním.

Z predloţenej colnej deklarácie k predmetnému vozidlu podľa dovolateľa jednoznačne

vyplýva, ţe pri stanovení ceny predmetného nového motorového vozidla a teda pri stanovení

ceny predmetu leasingu (z ktorej ceny sa vychádzalo pri uzatváraní leasingovej zmluvy

č. 103435 zo dňa 06. 08. 1998, ako aj poistnej zmluvy č. 240000849 (po prečíslovaní X.), ale

tieţ pri vinkulácii poistného plnenia, ktoré pre ţalobcu vyplynulo z predmetnej leasingovej

zmluvy, došlo zo strany leasingovej spoločnosti k podvodu, nakoľko pri výpočte ceny

nového vozidla a teda leasingovej ceny tohto vozidla sa dovozná priráţka vo výške 3 %, ako

aj clo vo výške 10,26 % vypočíta z dovoznej ceny tohto vozidla a nie z predajnej ceny, čím

ţalobca bol úmyselne zo strany ţalovaného poškodený pokiaľ ide o výšku predajnej, resp.

leasingovej ceny tohto vozidla. Táto skutočnosť tieţ nepriamo vyplýva z ďalšieho listinného

dôkazu, a to konkrétne zo Záväznej objednávky - zmluvy č. 18 580 00058 zo dňa

12. 05. 1998. Okrem toho ţalobca poukazuje na faktúru č. 78-20580 zo dňa 03. 08. 1998 na

sumu 1 671 661 Sk bez DPH a na sumu 2 056 143 Sk včítane DPH, ktorá faktúra slúţila pre

určenie východiskovej hodnoty, resp. kúpnej ceny predmetného vozidla. Túto faktúru

ţalobca obdrţal z Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. v prílohe listu

zo dňa 15. 03. 2007, pričom súd prvého stupňa tento dôkaz vôbec nevykonal. Z tejto faktúry

podľa dovolateľa jednoznačne vyplýva, ţe dovozná cena bola stanovená na sumu 75 177 DM

uţ po odpočte DPH v krajine pôvodu, teda uţ po odpočte dane z pridanej hodnoty v zahraničí,

čo pri kurze 19,633 Sk za jednu DM činí sumu 1 475 950 Sk. Z predmetnej colnej deklarácie

uvedenej ako dôkaz pod bodom č. 4 však vyplýva, ţe dovozná cena činila sumu 1 245 316 Sk,

clo činilo sumu 127 770 Sk, dovozná priráţka činila sumu 37 360 Sk, spolu 1 410 446 Sk.

Dovolateľ poukázal na to, ţe ţalobca uhradil dňa 4.6.1998 predajcovi, t. j. spoločnosti M. W.

& C., spol. s. r. o., B., preddavok, zálohu vo výške 305 000 Sk a túto pohľadávku doposiaľ

písomnou zmluvou nepostúpil na ţalovaného. Preto má za to, ţe započítanie medzi

ţalovaným a spoločnosťou M. W. & C., spol. s. r. o., B., ku dňu 03. 08. 1998 je neplatné. Táto

skutočnosť bola leasingovej spoločnosti zrejmá, lebo leasingová zmluva č. 103435, ako aj

kúpna zmluva bola uzavretá aţ dňa 06. 08. 1998. Na základe vyššie uvedeného tak zo strany

leasingovej spoločnosti, ako aj zo strany predajcu, došlo podľa dovolateľa úmyselným

konaním k bezdôvodnému obohateniu na úkor ţalobcu, a to zo strany ţalovaného vo výške

najmenej 260 000 Sk.

8

Podľa dovolateľa vyššie uvedené skutočnosti nielen súd prvého stupňa nebral pri

rozhodovaní do úvahy, ale ani odvolací súd tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia vôbec nezhodnotil. V tomto smere dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe súd

prvého stupňa náleţite nezistil úplný skutkový a právny stav veci, nakoľko konanie má inú

vadu, a to pokiaľ ide o vadu hodnotenia dôkazov, najmä v zmysle ust. ,

ale aj pokiaľ ide o ust. , podľa ktorého súd si musel ako predbeţnú otázku

vyriešiť neplatnosť leasingovej zmluvy, ako i vinkulácie poistného plnenia v prospech

leasingovei spoločnosti. Pritom súd prvého stupňa podľa dovolateľa vôbec nezobral do úvahy

tvrdenie ţalobcu, ţe vzhľadom na predloţené dôkazy, a to najmä na colnú deklaráciu došlo

voči ţalobcovi k podvodu pri uzatváraní leasingovej zmluvy, ako aj pri vinkulácii poistného

plnenia zo strany ţalobcu na tretiu osobu, t. j. na leasingovú spoločnosť. Preto nesúhlasí zo

záverom súdu prvého stupňa, ţe súd povaţoval leasingovú zmluvu, ako i vinkuláciu

poistného plnenia za platné. Tu ţalobca poukazuje na ust. a má

za to, ţe leasingová zmluva svojím obsahom pokiaľ ide o cenu leasingu, sa prieči zákonu,

zákon obchádza a prieči sa aj dobrým mravom, nakoľko odporuje všeobecne záväzným

právnym predpisom o cle a o dovoznej priráţke, a preto ide o neplatný právny úkon ex nunc,

teda od počiatku. Z toho dôvodu je neplatná aj vinkulácia poistného plnenia. V tomto smere

podal ţalobca aj ţalobu na Okresný súd Bratislava I, ktorá ţaloba je vedená v konaní pod

sp. zn. ohľadom určenia neplatnosti leasingovej zmluvy.

Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, ţe znalecký štandard Odhad hodnoty

cestných vozidiel, ktorý mal byť schválený MS SR pod č. 1980/99-50 s účinnosťou od 01. 01.

2000 nikdy nebol schválený. Preto ţalobca navrhol vyţiadať z MS SR kompletný originál

spisu o schválení Znaleckého štandardu č. 1980/99-50. Na to súd prvého stupňa uviedol, ţe

súd nemá dôvod spochybniť stanovisko MS SR zo dňa 04. 07. 2008, ktoré ministerstvo

oznámilo, ţe v prípade dvoch znaleckých štandardov s inými číslami ide o ten istý znalecký

štandard, ktorý bol schválený dňa 26. 11. 1999. Ţalobca s takýmto konštatovaním nesúhlasí

a poukazuje na ust. , nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. ,

, , a ostatné, ktoré nálezy sa vzťahujú

k dokazovaniu. V dovolaní sa dovolateľ rozsiahlo vyjadruje aj k porušeniu zásady rovnosti

strán a diskriminácii.

9

Napadnutým rozsudkom vzhľadom na vyššie uvedené, bolo podľa dovolateľa

porušené právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a jeho právo na prejednanie veci na

nezávislom a nestrannom súde, právo ţalobcu, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným

dôkazom, právo ţalobcu na účinný opravný prostriedok. Dovolateľ povaţuje napadnuté

rozhodnutie za arbitrárne a svojvoľné, nakoľko sa súd nevysporiadal s ust. § 214 ods. 1

písm. a/, písm. c/ , keďţe pri interpretácii termínu verejný záujem, treba podľa

dovolateľa vychádzať predovšetkým z jeho ústavnej, resp. zákonnej úpravy. Pritom pri

analýze je nutné právny predpis posudzovať ako celok, nestačí zaoberať sa len príslušnými

ustanoveniami obsahujúcimi podmienku verejného záujmu. Aplikujúci orgán musí mať na

zreteli účel zákona, upravený zvyčajne v úvodných ustanoveniach, v danom prípade v ust. § 1

, pričom sa však nemoţno dostať do rozporu s ostatnou právnou

úpravou, predovšetkým ústavnou podľa . Preto by

bolo podľa dovolateľa nesprávne interpretovať slovo verejný len v zmysle väčšinový, avšak

pojem verejný neznamená ani štátny.

Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v

prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ 239

10

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

podľa ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

11

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci.

Dovolateľ v dovolaní predovšetkým namietal, ţe súd nevykonal ním navrhnuté

dôkazy, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za

odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods.1 veta prvá a § 125 veta

prvá ). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých ktoré navrhnuté neboli)

budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe

účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné

oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy,

resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať s rozhodovaním súdu

o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo

predstáv ţalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal moţnosť konať pred súdom,

lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom

konania ( ). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš

k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď R 125/1999, R 6/2000). Odvolací súd

(ani krajský súd) zamietnutím návrhu ţalobcu na vykonanie navrhnutých dôkazov, preto

svojim postupom nevylúčili dovolateľa z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré mu

priznáva, z ktorého dôvodu mu nebola odňatá moţnosť konať pred

súdom.

12

Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, pretoţe súd

prvého stupňa náleţite nezistil skutkový a právny stav veci a dôkazy nesprávne zhodnotil.

V zmysle ust. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle ust. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť ešte sama bez ďalšieho nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust.

Dovolanie z dôvodu tzv. inej vady je však moţné v prípade, keď je dovolanie

procesne prípustné.

Podľa dovolateľa mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom aj z dôvodu, ţe

rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

V nadväznosti na uvedené Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe ak orgán

verejnej moci (v namietanom prípade odvolací súd) legálnym a dôvodným spôsobom aplikuje

právo, dôsledky vo veci uplatnených právnych noriem nemôţu znamenať porušenie

základného práva sťaţovateľa (v danom prípade ţalobcu). (,

).

Dovolateľ uvádza, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie aj napriek tomu, ţe to

vyţadoval dôleţitý verejný záujem.

Keďţe z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani zo spisovej dokumentácie

nevyplýva, ţe by odvolací súd pred vyhlásením rozsudku vykonal ďalšie dokazovanie, resp.

13

zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, alebo, ţe by súd prvého stupňa

rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania, alebo ţe by prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej na pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem,

t.j., ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania, odvolací súd v súlade s ust. § 214

ods.2 rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia pojednávania, keď dokazovanie

vykonané súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočné a z neho odvodený právny záver za

správny. Existencia dôleţitého verejného záujmu je dôvodom na nariadenie pojednávania len

vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by

ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov mohla byť významná i pre iné

subjekty, o ktorý prípad v preskúmavanej veci nejde. Postupom odvolacieho súdu, nedošlo

preto k odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať v zmysle ust.

K námietke dovolateľa ohľadom arbitrárnosti a svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia,

dovolací súd konštatuje, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Dovolací súd vzhľadom na uvedené má za to, ţe ţalobca nebol postupom súdu prvého

stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym

súdnym poriadkom. Za týchto okolností tvrdenie ţalobcu, ţe mu postupom súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.

Ţalobca v dovolaní napokon namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce

14

relevantným dovolacím dôvodom, avšak iba v prípade, keď je dovolanie procesne prípustné.

I keby totiţ tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval) a dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle , pretoţe

sa nedotýka ţiadneho z procesných oprávnení, ktoré zákon účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalobcom tvrdenej

procesnej vady v zmysle ust. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna iná vada

uvedená v ust. , dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe prípustnosť

dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ust. § 243b

ods. 5 v spojení s ust. ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. l

a právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale

ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní ţiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.