Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/111/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: Krajská prokuratúra Trenčín, Legionárska č. 5, Trenčín, proti žalovanej:

Správa katastra Trenčín, Piaristická č. 25, Trenčín, za účasti: 1/ P., bytom K., 2/ Slovenská

správa ciest, Miletičova č. 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.

V 2476/09 zo dňa 1.7.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.

k. -33 zo dňa 23.3.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -47 zo

dňa 21.6.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -33 zo dňa 23.3.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. -47

zo dňa 21.6.2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi a vedľajším účastníkom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zamietol žalobu prokurátora o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej

č. V 2476/09 zo dňa 1.7.2007 o povolení vkladu vlastníckeho práva a vkladu vecného

bremena z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2009 uzavretej medzi vedľajšími účastníkmi 1/ a 2/.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že správa katastra rozhodla o celom

návrhu na vklad vlastníckeho práva a tiež o vecnom bremene. Uviedol, že hoci na LV vecné

bremeno zaznačené nebolo, nemožno usudzovať, že o ňom nebolo ani rozhodnuté. Dôvodil,

že ak už vklad bol povolený podľa návrhu vedľajšieho účastníka 2/, i keď možno mať

k obsahu vecného bremena výhrady, bolo potrebné ho len zapísať do LV a preto bola žaloba

z tohto pohľadu nedôvodná, pretože zrušením napadnutého rozhodnutia by sa neprípustne

zasiahlo do vlastníckeho práva, ktoré má väčšiu váhu než vecné bremeno. Dodal,

že ak žalobca tvrdil, že medzi (vedľajším) účastníkom 1/ a vlastníkom susednej parcely boli

zlé susedské vzťahy, neexistuje tu reálny predpoklad, aby sa vecné bremeno v súčasnosti

vyriešilo. Podľa názoru krajského súdu zamietnutie žaloby a dopísanie vecného bremena

do LV na základe povoleného vkladu zo dňa 1.7.2009 splní legitímne očakávania všetkých

účastníkov zmluvy.

Žalobca sa včas podaným odvolaním domáhal zmeny rozsudku krajského súdu

a zrušenia rozhodnutia žalovanej. Dôvodil, že vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu

v podobe upravenej a o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinným do 31.8.2009,

na zmluve doloženej k návrhu na vklad, sa malo za to, že došlo k povoleniu všetkých

vecných práv, ktoré boli predmetom zmluvy. Preto podľa žalobcu bolo jednoznačné,

že rozhodnutím č. V 2476/09 zo dňa 1.7.2009 žalovaná povolila vklad vlastníckeho práva

ako aj vecného bremena, no takéto rozhodnutie bolo v rozpore s § 31 ods. 1 a 3

3

katastrálneho zákona a § 46 SP. Rozpor mal podľa žalobcu spočívať v tom, že dohoda

o zriadení vecného bremena nebola vôbec uzatvorená. Poukazoval na to, že vlastníkom

pozemku parc. č. X., v ktorého prospech malo byť zriadené vecné bremeno typu in rem, bol

v rozhodnej dobe v zmysle LV č. X., k. ú. K., J., ktorý však nezaslal žiadne prijatie návrhu na

uzavretie predmetnej dohody o zriadení vecného bremena. Predmetná dohoda o zriadení

vecného bremena teda podľa žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39

pre jej rozpor s a , a a . K povoleniu vkladu

vecného bremena došlo podľa žalobcu na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Ďalej uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia žalovanej je zrejmá aj z vykonaných zápisov

v katastri, keď zápis na LV bol vykonaný len ohľadom vlastníckeho práva, nie však

ohľadom vecného bremena. Na absolútnu neplatnosť zmluvy musí pritom správny orgán

ako aj súd v preskúmavacom konaní prihliadnuť z úradnej povinnosti. Žalovaná teda podľa

žalobcu mala po zistení absolútnej neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena skúmať

účelnosť vydania rozhodnutia o čiastočnom povolení vkladu vlastníckeho práva z kúpnej

zmluvy podľa § 31 ods. 3 veta druhá katastrálneho zákona. Pre úplnosť dodal, že žaloba

prokurátora bola v tomto smere nesprávna, čo však podľa nebo nič nemení na jej

opodstatnenosti vo vzťahu k absolútnej neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena a na

jej základe nezákonne vydaného rozhodnutia. K argumentácii krajského súdu o neprípustnom

zásahu do vlastníckeho práva v prípade zrušenia rozhodnutia žalovanej, žalobca uviedol, že

žaloba zodpovedala aj potrebe chrániť dobromyseľne nadobudnuté práva vyplývajúce zo

znenia . Tvrdil, že jednak účastníci zmluvy si mali byť vedomí absolútnej

neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena a preto nemôžu byť vo vzťahu

k preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej považovaní za dobromyseľných a jednak aj

v prípade vyhovenia žalobe by došlo len k „obnoveniu“ vkladového konania, v rámci ktorého

by sa účastníci mohli domáhať len vkladu vlastníckeho práva – zásah do práv by bol teda len

dočasný a zároveň by sa odstránil stav právnej neistoty spočívajúci v povolenom, no v katastri

nehnuteľností nevyznačenom vecnom bremene.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaná a vedľajší účastníci 1/ a 2/.

4

Správa katastra súhlasila s dôvodmi žalobcu a uviedla, že sama dala podnet na okresnú

prokuratúru na podanie protestu a následne protestu prokurátora vyhovela. Tvrdila,

že v konaní V 2476/09 došlo z jej strany k nesprávnemu posúdeniu veci, keď bol povolený

vklad vlastníckeho práva aj vecného bremena do katastra nehnuteľností, hoci

na povolenie vecného bremena podmienky neboli splnené.

P. nesúhlasil s odvolaním žalobcu a žiadal rozsudok krajského súdu potvrdiť ako

vecne správny. Poukázal na to, že prokurátor sa domáhal zrušenia rozhodnutia správy katastra

z rôznych dôvodov – raz preto, že správa nerozhodla o zápise vecného bremena a druhýkrát

preto, že rozhodla, ale vlastníkovi susednej nehnuteľnosti bremeno nezapísali. Uviedol, že

vecné bremeno vzniklo ako zmluva v prospech tretej osoby, a to ako súčasť kúpnej zmluvy

uzavretej medzi ním a SSC, teda osoba, v prospech ktorej sa bremeno zriadilo, vôbec nemusí

byť účastníkom zmluvy. Ďalej tvrdil, že podľa návrhu na vklad sa malo zapísať vecné

bremeno tak, ako vyplýva z kúpnej zmluvy a nie zapísať vecné bremeno v prospech J..

Nesúhlasil s názorom žalobcu, že zmluva vôbec nebola uzavretá, pretože právo

nepodmieňuje prevod vlastníctva zápisom vecného bremena. Dôvodil, že ak by iní účastníci

dospeli k záveru, že správa katastra pochybila a nezapísala vecné bremeno v ich prospech,

nič im nebráni v tom, aby sa svojho práva domáhali súdnou cestou, ale v žiadnom prípade to

nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva, pretože takým

postupom by boli hrubo porušené jeho ústavné práva ako aj akákoľvek právna istota pri kúpe

nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru, s ohľadom na obsah protestu prokurátora, žaloby

a odvolania, podstatou sporu nie je ani vecné bremeno, ale snaha štátnej inštitúcie o možnosť

nakladať so spornou nehnuteľnosťou, čo by sa dosiahlo vyhovením odvolaniu žalobcu. Kroky

SSC podľa neho svedčia o jej úmysle neplniť kúpnu zmluvu, alebo uzatvoriť ju

s alternatívnym kupujúcim.

Slovenská správa ciest (ďalej len „SSC“) sa stotožnila s názorom žalobcu a žiadala

zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie rozhodnutia správy katastra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

5

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. apríla 2012 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovanej 1/,

vyplýva, že SSC ako predávajúci a P. ako kupujúci uzavreli dňa 15.4.2009 kúpnu zmluvu,

ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k pozemku vedenému na LV č. X., v k. ú. K., KN-C

č. X., o výmere 57m². Z čl. V. zmluvy vyplýva, že za účelom zabezpečenia prístupu vlastníka

parc. KN C č. X., zapísanej na LV č. X., k. ú. K., na verejnú komunikáciu, zriaďuje sa touto

zmluvou bezodplatné vecné bremeno na pozemok, ktorý je predmetom tejto kúpnej zmluvy,

a to v prospech každého, aj budúceho vlastníka parcely KN C č. X.. Vecné bremeno spočívalo

v práve prechodu a prejazdu cez zaťaženú nehnuteľnosť.

SSC podala dňa 1.6.2009 na správe katastra návrh na vklad a žiadala zapísať zmenu

vlastníka dotknutého pozemku ako aj vecné bremeno zaťažujúce uvedený pozemok.

Na základe návrhu správa katastra dňa 1.7.2009 povolila vklad, pričom na LV bola vyznačená

len zmena v osobe vlastníka, no nebolo zapísané vecné bremeno.

Na podnet správy katastra podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín

dňa 18.8.2010, pod č. Pd 129/10-4, protest správe katastra s odôvodnením, že rozhodnutím

správy katastra došlo k porušeniu zákona spočívajúcom v tom, že správa katastra nesprávne

aplikovala ustanovenia katastrálneho zákona v procese rozhodovania o návrhu na vklad –

keď navrhovatelia žiadali zapísať prevod vlastníckeho práva ako aj zriadenie vecného

bremena, no správa rozhodla len v prvej časti, a to bez toho, aby posúdila účelnosť

rozhodnutia len o časti návrhu (§ 31 ods. 3 katastrálneho zákona). Iné dôvody v proteste

prokurátora uvedené neboli.

6

Správa katastra protestu prokurátora vyhovela a rozhodnutím č. ,

V 2476/2009, zo dňa 17.9.2010, svoje rozhodnutie o povolení vkladu zrušila.

Na odvolanie P. nadriadený orgán – Katastrálny úrad v Trenčíne -rozhodnutím č. UPo

4/2010 zo dňa 13.12.2010 zrušil rozhodnutie správy katastra č. , V 2476/2009, zo

dňa 17.9.2010, o vyhovení protestu prokurátora a konanie o proteste zastavil.

Z dôvodu nevyhovenia protestu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín

dňa 3.2.2011 na krajskom súde žalobu podľa , ktorou sa domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia správy katastra č. V 2476/2009 zo dňa 1.7.2009. Žalobu

odôvodnil tým, že správa katastra vo vkladovom konaní porušila zákon, pretože

rozhodla len o časti podaného návrhu bez súčasného splnenia zákonnej podmienky

účelnosti, o zvyšnej časti návrhu nerozhodla vôbec a nepreskúmala platnosť zmluvy.

Predmetom odvolacieho konania bol teda rozsudok krajského súdu o zamietnutí

žaloby prokurátora, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia správy katastra č. V 2476/09

zo dňa 1.7.2009, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, primárne

v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správy

katastra, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

účastníkov konania a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil napadnuté rozhodnutie

a postup žalovaného.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb,

ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

7

Osobitným prípadom je preskúmanie správneho rozhodnutia na základe žaloby

prokurátora podľa , teda v prípadoch, keď správny orgán nevyhovel

protestu prokurátora.

Podľa názoru odvolacieho súdu je nutné si uvedomiť osobitné zákonné predpoklady

pre podanie žaloby prokurátorom, ktorý nie je účastníkom katastrálneho správneho konania,

ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia dotknutá.

Preto ho zákon prostredníctvom ustanovení v spojení s striktne

obmedzuje pri podaní žaloby v správnom súdnictve tak, aby iba výnimočne zasiahol

do právnych vzťahov, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto konaní.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania,

ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých

sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa

(ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej

dotknuté.

Práve podmienka zachovávania práv nadobudnutých účastníkmi v dobrej viere

orgánmi prokuratúry, ktorá je materiálnou podmienkou aktívnej legitimácie,

je pre tento súdny prieskum rozhodujúca a predstavuje verejný záujem na stabilite

právnych vzťahov a ich ochrane.

Kto je účastníkom právneho vzťahu v predmetnom katastrálnom konaní vyplýva

z administratívneho spisu. Na základe podpisu kúpnej zmluvy došlo k vzniku

súkromnoprávneho vzťahu medzi SSC a P. P., obsahom ktorého sú jednotlivé práva

a povinnosti zmluvných strán, a to najmä právo kupujúceho na prevod vlastníckeho práva

k uvedenej nehnuteľnosti. Podľa odvolacieho súdu je toto právny vzťah, pri ktorom, ak chcela

prokuratúra využiť svoje oprávnenie podľa , musela preukázať, že dbá o to,

aby práva, ktoré tento subjekt nadobudol v dobrej viere, boli čo najmenej dotknuté.

8

Jediným dôvodom v žalobe ako aj v proteste prokurátora bolo tvrdenie, že správa

katastra porušila v katastrálnom konaní zákon, a to konkrétne § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona, keď podľa prokurátora rozhodla len o časti návrhu na vklad – o vklade vlastníckeho

práva na základe kúpnej zmluvy, bez toho, aby rozhodla súčasne aj o vecnom bremene, ktoré

malo zaťažovať prevádzaný pozemok v prospech susediaceho pozemku a bez toho,

aby posúdila účelnosť rozhodnutia o časti návrhu na vklad.

Samotná správa katastra však na pojednávaní pred krajským súdom uviedla,

že z rozhodnutia o povolení vkladu, ktoré je predmetom prieskumu, nemožno vyvodiť záver,

že o vecnom bremene nebolo vôbec rozhodnuté – pretože obsah rozhodnutia by nebol

rozdielny. Obdobne sa vyjadrila aj k odvolaniu žalobcu, keď uviedla, že v konaní V 2476/09

bol povolený vklad vlastníckeho práva aj vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Žalobca v žalobe ani v proteste vôbec nekonkretizoval, ochrany koho práv sa svojimi

podaniami vlastne domáhal. Kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v dobrej

viere, v konaní nespochybňoval svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dohodnutého vecného

bremena a skutočnosť, že vecné bremeno bolo zriadené formou zmluvy v prospech tretej

osoby (teda, že táto by sa stala účinnou voči tretej osobe až keby s ňou vyjadrila svoj súhlas),

pričom táto tretia osoba nedala do zmluvy svoj súhlas, nemôže byť dobromyseľnému

kupujúcemu na ťarchu. Takýto zásah do jeho garantovaných práv neprichádza

do úvahy. Ak správa katastra pochybila pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu

ako aj v procese rozhodovania (§ 31 ods. 3 vtedy platného katastrálneho zákona), nemožno

pri náprave jej pochybení zasiahnuť do práva iného subjektu - kupujúceho, ktorý pochybenie

nenamietal.

Odvolací súd poukazuje na to, že postup žalobcu skôr smeroval k ochrane práv

vlastníka susedného pozemku (ktorému by svedčalo právo prechodu a prejazdu

cez prevádzaný pozemok), avšak konal tak nad rámec zákona. Jednak táto osoba sa svojho

práva nijako v tomto konaní nedomáhala a jednak takýto prístup žalobcu k výkonu svojho

oprávnenia chrániť práva jednotlivcov nemá žiadnu oporu v zákone. Predovšetkým v oblasti

9

súkromnoprávnych vzťahov, kam právne vzťahy vznikajúce pri evidencii prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nepochybne patria, je nutné kontrolovať dodržiavanie

oprávnenosti zasahovania orgánov verejnej moci do týchto vzťahov, a to v rozsahu článku 2

ods. 2 . Ak uvedená podmienka dobrej viery pri uzavretí zmluvy,

ktorej účelom bol prevod vlastníctva k pozemku, nebola žalobcom hodnoverne spochybnená

a tí, ktorých sa žalobcom tvrdené porušenie zákona týka (kupujúci P. a vlastník susedného

pozemku), na porušenie nepoukazujú, ale naopak, sa s rozhodnutím a postupom správneho

orgánu uspokojili, potom pokus prokuratúry o zrušenie rozhodnutia správy katastra nespĺňa

podmienky zákona ( ).

V ďalšom poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na svoj rozsudok

sp. zn. zo dňa 8.11.2011:

„...V súvislosti s týmto záverom Najvyšší súd odkazuje na základný rámec ochrany

poskytovanej v správnom súdnictve. Súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov je

nástrojom štátu bezvýnimočne určeným iba na ochranu dotknutých jednotlivcov proti

nezákonným právno-realizačným aktom orgánov verejnej správy. Uvedený záver má svoju

oporu nielen v , ale aj v ustanoveniach vykonávajúcich toto ústavné právo

pre oblasť správneho súdnictva.

Podľa článku 46 ods. 2 kto tvrdí, že bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

V zmysle podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu.

Najvyšší súd na jednej strane uznáva pôsobnosť Prokuratúry Slovenskej republiky

vykonávať ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu

aj prostredníctvom správneho súdnictva (viď

10

o prokuratúre), a to aj bez výslovného podnetu alebo súhlasu dotknutých osôb (actio

popularis). Avšak argumentácia žalobcu, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu je nutné

považovať za absolútne neplatný úkon, nakoľko k nej nie sú v prejednávanej veci pripojené

zákonom stanovené prílohy, resp. že pripojená príloha je tak nejasná, že nespĺňa požiadavky

zákona, si Najvyšší súd nemôže osvojiť, lebo v tomto prípade sa stráca aj nepriama

akceptácia ochrany formou actio popularis ( ) zo strany jednotlivca

(napríklad pri uložení povinnosti alebo sankcie, poprípade zaťažením zodpovednostným

vzťahom alebo opomenutím účastníka alebo porušením zásady dobrej správy) a ani verejný

záujem na zasahovania do práv zmluvnými stranami nadobudnutých v dobrej viere nie je

v prejednávanej veci preukázaný. Žiadna z dotknutých strán zmluvy takúto argumentáciu

žalobcu v súdnom konaní nepodporila, a naopak v súdnom prieskume proti nej brojila

a navyše žalobca neobjasnil v žalobe dôvody vedúce ho k záveru, že jeho konanie smeruje

k náprave následkov porušenia dobrej viery pri právach nadobudnutých zo zmluvy o prevode

vlastníctva k bytu; tzn. nebola splnená materiálna podmienka aktívnej legitimácie žalobcu.

Potom žalobca uplatňoval svoju pôsobnosť nad rámec svojej pôsobnosti, tzn. konal

„ultra vires“, a takýto postup žalobcu nemá oporu v platnom právnom poriadku...“

Na základe týchto skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci

nebol žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby a ani nepreukázal verejný záujem

na takom konaní.

Keďže kupujúci (vedľajší účastník 1/) ako aj správa katastra (žalovaná) nenamietali,

že by ku vkladu vecného bremena nedošlo, hoci na LV zapísané nie je, možno túto situáciu

riešiť dopísaním na LV, a nie zrušením celého rozhodnutia a tým neprípustným zásahom

do dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva vedľajšieho účastníka 1/.

Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca v odvolacom správnom konaní ako aj

v žalobe namietal len procesné porušenie, keď tvrdil, že správa katastra mala postupovať

podľa § 31 ods. 3 vtedy platného katastrálneho zákona a posúdiť účelnosť čiastočného

rozhodnutia o návrhu na vklad. Preto odvolací súd nemohol prihliadnuť na ďalšie námietky

11

žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu a ani sa nimi nezaoberal,

nakoľko súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú konanie správneho orgánu

a preskúmavajú zákonnosť jeho rozhodnutia a postupu len v rozsahu uplatnených

námietok účastníkov v správnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok

krajského súdu postupom podľa potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že zúčastneným osobám 1/ a 2/ ich náhradu

nepriznal, lebo si ju neuplatnili a neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nevzniklo.

Žalovanej zákon priznanie trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. apríla 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová