Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a99/383283.63d79c.pdf
PDF · 193.28 KB
No categories available
1Sžr/98/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/98/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Galanta,
so sídlom Mierové nám. 2, 924 01 Galanta, za účasti: M., trvale bytom Š., zastúpený
opatrovníčkou: Mgr. Z., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. marca 2011 č. k. 19Sp 5/2010-77,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 16. marca 2011 č. k. 19Sp 5/2010-77 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 29.10.2009 č. V 1040/09-02 odporca podľa § 31 ods. 1 aţ 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku
2
len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) zamietol návrh na vklad záloţného práva k nehnuteľnostiam
dotknutým začatým vkladovým konaním.
Po začatí konania bolo toto prerušené na dobu 30 dní za účelom odstránenia
nedostatkov, a to predloţenia záloţcom podpísaného splnomocnenia s označením
nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, nakoľko predloţené splnomocnenie bolo neurčité
a neplatné, pretoţe neobsahovalo špecifikáciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom záloţného
práva.
Svoje zamietavé rozhodnutie potom odporca odôvodnil tým, ţe navrhovateľ predloţil
správnemu orgánu návrh na vklad záloţného práva do katastra nehnuteľností, ktorého prílohu
tvorila zmluva o zriadení záloţného práva, ktorej obsahom je absolútne neplatný právny úkon,
pričom splnomocniteľ nebol oprávnený v mene dlţníka uzavrieť ţiadnu zmluvu.
Záloţnú zmluvu podpísal za záloţcu splnomocnenec Mgr. Bruno Ţlnay,
a to na základe plnomocenstva udeleného mu v zmluve o úvere zo dňa 21.7.2008, pričom
splnomocnenec plnú moc prijal dňa 25.2.2009 a je teda zrejmé, ţe do podpísanej zmluvy
o úvere bol dátum prijatia plnomocenstva a podpis splnomocnenia dopisovaný dodatočne.
Predloţené plnomocenstvo navyše neobsahuje popis nehnuteľností, ktoré sú predmetom
zálohu v zmysle predloţenej zmluvy. Pokiaľ záloţca koná prostredníctvom splnomocnenca, je
nutné, aby takéto plnomocenstvo obsahovalo presnú špecifikáciu nehnuteľností v súlade
s ust. § 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., v opačnom prípade je takéto plnomocenstvo
neurčité a neplatné. Správny orgán ešte na záver uviedol, ţe výška poplatku je neprimerane
vysoká a prieči sa dobrým mravom.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Trnave
opravný prostriedok.
Krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporkyne je v súlade
so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
3
Krajský súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, ţe plnomocenstvo bolo
zanesené priamo do zmluvy o úvere, a to bez ďalšej prezentácie obsahu prípadného
zmluvného vzťahu majúceho byť uzavretého medzi advokátom a klientom. Z kontextu
zmluvy a jej podpisovania je podľa neho nejasné, akú vôľu mienil dlţník prejaviť podpísaním
zmluvy. Zmluvu podpísal nevedno kedy s tým, ţe vyhlásil, ţe súhlasí so Všeobecnými
podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
a zároveň tieto so zmluvou prevzal. Všeobecné podmienky však k návrhu na vklad pripojené
neboli. Podľa krajského súdu je evidentné, ţe v rámci dojednaní, tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy, bola obmedzená sloboda vôle dlţníka, a to konkrétne vo vzťahu k právu na slobodnú
voľbu advokáta. Z vyplnených častí predtlače zmluvy o úvere vyplýva, ţe tam bol
uţ zo strany zástupkyne veriteľa uvedený konkrétny advokát, ktorý má na základe
plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Preto nie je moţné vysloviť záver, ţe dlţník
podpísaním zmluvy o úvere skutočne mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve
a uţ vonkoncom nie záver, ţe pritom mal aj moţnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere
advokáta, ktorý mal hájiť jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení spadá do okruhu písomností
vymenovaných v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995 Z.z., teda listín majúcich
povinne obsahovať aj identifikáciu nehnuteľnosti, ktorej sa zapisované právo týka.
Ani spôsob označenia nehnuteľností dlţníka majúcich byť potenciálne zaťaţených záloţným
právom, nepovaţoval krajský súd za dostatočne určitý a to nad rámec absolútneho nedostatku
konkretizácie nehnuteľností uţ v zmluve o úvere a aj preto, ţe navrhovateľom pouţitú
formuláciu oprávňujúcu splnomocnenca zaťaţiť záloţným právom aj nehnuteľnosti
nadobudnuté v čase medzi uzavretím zmluvy o úvere a záloţnej zmluvy, povaţoval krajský
súd dokonca za vzdanie sa práv majúcich vzniknúť v budúcnosti. Krajský súd sa stotoţnil
aj tým právnym názorom odporcu, ţe navrhovateľ zasahoval do práv potenciálneho
povinného spôsobom rozporným s dobrými mravmi.
III.
Odvolanie navrhovateľa/stanoviská
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 26.4.2011 (č. l. 88)
v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Podľa jeho názoru
odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.
4
Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náleţitosti
vyţadované Občianskym zákonníkom, a keďţe bola splnená zákonom predpísaná písomná
forma, moţno ju povaţovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlţníka splnomocniť
Mgr. Ţlnaya pre prípad insolventnosti dlţníka na uzatvorenie záloţnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlţníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyţadoval
od dlţníka predloţenie listov vlastníctva, pretoţe od podpisu úverovej zmluvy po
insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom
nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.
Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyţaduje špecifikácia
nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú
identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu
dohody o splnomocnení je zrejmé, ţe zástupca je v mene a na účet záloţcu oprávnený
zriaďovať záloţné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záloţcu. Plná moc je
platným právnym úkonom, pretoţe je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje
podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho
oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.
K obmedzeniu voľby dlţníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, ţe dlţník
neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Ţlnayom, neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto
plnú moc neskôr neodvolal.
Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, ţe rozhodnutie odporcu bolo
zákonné, pretoţe podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo,
ako aj Záloţná zmluva platné.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ ţiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie. Zároveň ţiadal o uloţenie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.
5
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona O.s.p. (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti
ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý
rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích
dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, ţe navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere
dňa 21.7.2008 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako veriteľ s dlţníkom M..
Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlţníkovi úver v sume 24 000 Sk, dlţník sa zaviazal vrátiť túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 29 620 Sk. Zo zmluvy ďalej vyplýva, ţe dlţník
splnomocnil advokáta Mgr. Bruna Ţlnaya, aby za účelom zabezpečenia jeho záväzku voči
6
veriteľovi na základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záloţnú zmluvu podľa § 552
Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záloţnej zmluvy sú
v jeho vlastníctve, alebo ktoré sú podľa Katastrálneho portálu zapísané na listoch
vlastníctva tvoriacom prílohu zmluvy o úvere a splnomocnenia, ako formu zabezpečenia
splnenia úveru s tým, ţe pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy do
dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia zmluvy, berie na vedomie, ţe
v prípade uzatvorenia záloţnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi
záloţné právo vkladom do katastra nehnuteľností.
Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať
za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi
na základe úverovej zmluvy, zostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane nákladov preukázateľne vynaloţených za účelom jej zabezpečenia a vykonania
príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo prijímam"
je podpísané Mgr. Brunom Ţlnayom. Podpis dlţníka bol overený dňa 18.7.2008. Dátum
podpisu zmluvy je deň, v ktorý mal dlţník prevziať finančnú hotovosť od mandantára
navrhovateľa. Následne bola uzavretá záloţná zmluva podľa § 151 a nasl. Občianskeho
zákonníka medzi navrhovateľom a dlţníkom v zastúpení advokátom Mgr. Brunom Ţlnayom.
Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou
činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje
zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.
Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená
prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.
Podľa § 250ja ods. 7 O.s.p. platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje
ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,
môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení
uvedie.
7
Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje
na svoj rozsudok zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8Sţo 30/2007 zverejnený v plnom rozsahu
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.
Najvyšší súd tu konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci
s rozsudkom 8Sţo 30/2007 najmä v tom, ţe zmluvné strany sa dohodli na zriadení záloţného
práva v prospech záloţného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záloţného
veriteľa voči záloţcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi
navrhovateľom v pozícii záloţného veriteľa na strane veriteľa a záloţcom na strane dlţníka,
najmä na zabezpečenie pohľadávok záloţného veriteľa voči záloţcovi na vrátenie vyčíslenej
istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných
platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania aţ do zaplatenia.
Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sa ďalej v príslušnom
rozsahu uvádza.
„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O. s. p.) dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny je treba potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
8
............. [súd skutkové podrobnosti prípadu ďalej uvedené v rozsudku 8Sţo 30/2007
vzhľadom na ich irelevanciu k prejednávanej necituje] .........
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri
nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom
štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu
priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,
uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva
k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra,
záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam
v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva
a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva
k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv
k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä
pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území
9
a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom
vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu
správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28
ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa
alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je
účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne
a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych
úkonov, označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má
byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
10
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu
na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,
v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická
osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa
katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti
návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda
právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno
podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia
11
o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle
§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,
ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR
č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších
predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo
účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom
a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu
s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní
s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení
katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel
k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom
(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv
k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych
inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike
sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.
Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
12
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného
práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom
do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu
a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu
účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má
účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu
vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách
ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.) posudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo
zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa
toho rozlišujeme:
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu
či iného štátneho orgánu,
13
2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).
Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto
zmluvu dohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú
právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté
medzi klientom a advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný
predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci
existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu),
bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom
a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník
prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy),
s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal. Všeobecné
podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.
Na tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení
veriteľa dlžníkom na všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných
papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon
podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je
poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité
na vyjadrenie právneho úkonu.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný
jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je
dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola
14
uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy,
okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu
so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník
prejaviť.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo
na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači
úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné
podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu
uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa.
Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník
podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie,
že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma
zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti
s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ
„úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva
ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu
a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa
prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom,
podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné.
Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí
ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
15
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.
Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu
o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť
aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej
sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy.
Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.
Z hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu
je v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil.“ [koniec
citácie rozsudku zo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8Sţo 30/2007].
Vzhľadom na to, ţe právne vyhodnotenie účinkov plnomocenstva, ktoré mal dlţník
údajne udeliť v prejednávanej katastrálnej veci svojmu zástupcovi, tvorí jadro veci spornej
medzi účastníkmi, s prihliadnutím na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to,
ţe citovaný rozsudok sa vysporiadal s podstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa,
sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bliţšie uţ nevyjadruje.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tieţ s prihliadnutím
na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom
rozhodnutí sp.zn. 8 Sţo 30/2007, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod,
aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
16
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému
navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2
O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný
záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná
moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov
týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo
potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 03. apríla 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová