Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa W., IČO: X., proti

odporcovi P. H., zastúpenému

Mgr. V.Š., advokátom v B., o zaplatenie 3 416,35 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V

pod sp.zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 27. októbra 2010, sp.zn. , , , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 15. januára 2010, č.k. -24 uložil

odporcovi, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok

za odpor vo výške 204,50 € v zmysle položky 1 písm. a/ poznámka 5/ Sadzobníka súdnych

poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Okresný súd Bratislava V uznesením z 1. februára 2010, č.k. -39

nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keď mal za to, že oslobodenie

od súdnych poplatkov nie je dôvodné, nakoľko odporca nepreukázal existenciu ani výšku

svojich dlhov.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. apríla 2010, č.k. -58 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 416,35 € s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne z istiny od 10. mája 2007 do zaplatenia, ako aj trovy konania 204,05 €,

2

všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný. Uviedol, že odporca dňa 30. novembra

2005 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu piatich motorových vozidiel,

čím spôsobil poškodeným škodu v celkovej výške 171 535 Sk. Celkovú výšku škody odporca

nenamietal a ani nežiadal v tomto smere vykonať žiadne dôkazy. Z priestupkového spisu súd

zistil, že odporca z miesta nehody ušiel a neohlásil dopravnú nehodu policajnému orgánu,

teda nesplnil si svoju zákonnú povinnosť, ktorú mu ukladá

Z.z. Konštatoval, že v danom prípade je právne irelevantné, či nastal negatívny následok,

ktorý mal vzniknúť neohlásením dopravnej nehody alebo nie. V súlade s § 12 ods. 2 písm. f/

si navrhovateľ môže od odporcu ako od poisteného uplatňovať

náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu spôsobenej škody.

Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne súd zistil, že navrhovateľ vyplatil poistné plnenie dňa

15. februára 2006, návrh bol podaný dňa 19. októbra 2009, preto s poukazom na ustanovenie

mal za to, že nárok navrhovateľa premlčaný nie je. V prípade,

ak poisťovateľ požaduje len časť poistného plnenia, zákon neukladá poisťovateľovi povinnosť

preukazovať, z akých dôvodov si uplatňuje len túto časť. V predmetnej veci si navrhovateľ

uplatnil 60 % vyplateného poistného plnenia, čo je 3 416,35 €, preto súd prvého stupňa

zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy. Súčasne ho zaviazal na zaplatenie úrokov

z omeškania podľa , ktorých výška je v súlade

s nariadením vlády č. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave, konajúci o odvolaniach odporcu, rozsudkom z 27. októbra

2010, sp.zn. , , rozsudok Okresného súdu

Bratislava V z 8. apríla 2010, č.k. -58, uznesenie Okresného súdu Bratislava

V z 15. januára 2010, č.k. -24 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V

z 1. februára 2010, č.k. -39 ako vecne správne v zmysle

potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že v konaní

bolo preukázané, že odporca porušil povinnosť uvedenú v § 12 ods. 1 písm. e/ zákona

č. a že navrhovateľ z dôvodu škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla

odporcu uhradil 171 535 Sk. Na tomto základe navrhovateľ preukázal všetky predpoklady

pre priznanie uplatneného nároku vo výške 3 416,35 € predstavujúcich náhradu časti

vyplateného poistného plnenia v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Konštatoval, že

pri nároku na náhradu vyplateného poistného plnenia v celosti alebo v jeho časti je

3

na navrhovateľovi, v akej výške si uplatní voči odporcovi náhradu vyplateného poistného

plnenia. Aplikáciu nemožno viazať na

ods. 3 či tak, ako to uviedol odporca v podanom odvolaní.

Ustanovenie upravuje možnosť zníženia plnenia

z poistnej zmluvy a ustanovenie upravuje aplikáciu

ods. 3 pri poistení zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ si

v predmetnom konaní neuplatnil v zmysle § 825 v spojení s § 799 ods. 3 Občianskeho

zákonníka nárok na zaplatenie sumy, o ktorú nemohol znížiť poistné plnenie, ale nárok

na náhradu časti poistného plnenia vyplateného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla v zmysle Ide teda o osobitný

nárok navrhovateľa vyplývajúci z poistného pomeru, ktorého predpokladom je okrem iného

vyplatenie poistného plnenia. Rozhodnutie vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa z 15. januára 2010, č.k. -24 odôvodnil tým, že návrh odporcu

na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, bol súdu prvého stupňa doručený dňa

20. januára 2010, t.j. až po vydaní napadnutého uznesenia, preto nemožno skonštatovať

predčasnosť jeho vydania. V súvislosti s uznesením z 1. februára 2010, č.k. -39,

ktorým súd prvého stupňa nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, považoval odvolací

súd napadnuté uznesenie za vecne správne. Rozhodnutie prvostupňového súdu z 1. februára

2010, č.k. -39 odvolací súd potvrdil z dôvodu, že odporca ani v súvislosti

s podaním odvolania nepreukázal také osobné, majetkové a sociálne pomery, ktoré by

odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, podal dovolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením a ,

Mal za to, že postupom odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu

v zmysle Slovenskej republiky. Namietal, že odvolací súd hrubým

spôsobom porušil zásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore

so základnými princípmi občianskeho súdneho konania napriek absencii dôkazných návrhov

navrhovateľa doplnil dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisom navrhovateľa

vzťahujúcim sa k danej poistnej udalosti. Mal za to, že takýto postup odvolacieho súdu

vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti. Taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu a arbitrárne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady

konania podľa a

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporcovi

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu v zmysle

Slovenskej republiky.

Podľa Slovenskej republiky (ďalej len ), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS

4/94).

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou

ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS

26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj

vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu

nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore

so zákonom (porovnaj ).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Podstata základného práva priznaného podľa spočíva v prvom rade

v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému

právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane

vykonávajú. Základné právo na súdnu ochranu teda nespočíva len v práve domáhať sa súdnej

ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup

súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva

na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z . Ochranu

základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy ( , I. ÚS

54/97).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III.

ÚS 209/04, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry

vyslovil, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. Mája 1997, Recueil

III/1997).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,

zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa

s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

K námietke odporcu, týkajúcej sa doplnenia dokazovania odvolacím súdom

oboznámením sa s pripojeným spisom navrhovateľa vzťahujúcim sa k danej poistnej udalosti,

9

napriek absencii dôkazných návrhov navrhovateľa, dovolací súd považuje za potrebné uviesť,

že rozhodnutie o potrebe doplnenia dokazovania v odvolacom konaní závisí od úvahy

odvolacieho súdu. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj

vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených

v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Doplnenie

dokazovania odvolacím súdom vykonaním dôkazov, ktoré neboli účastníkmi navrhnuté, je

teda prípustné vtedy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci alebo ak je

potrebné zistiť, či v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k vadám, ktoré môžu mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného dovolací súd dospel

k záveru, že odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, keď dokazovanie doplnil

s poukazom na ustanovenie v spojení s veta tretia

a týmto postupom neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

a neporušil jeho právo na súdnu ochranu. Všeobecné súdy postupom,

ktorým rešpektujú platný , nemôžu porušiť základné právo

navrhovateľa na súdnu ochranu podľa (napr. ).

Z dovolania odporcu je zrejmé, že k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/

a k porušeniu práva na súdnu ochranu malo podľa jeho názoru dôjsť aj

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd preto

považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie dáva odňatie možnosti

konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , pretože právnym posudzovaním veci súd neporušuje

žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka.

Dovolateľ v dovolaní ďalej poukázal na zaujatosť odvolacieho súdu.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

V danej veci dovolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne okolnosti právne relevantné

z hľadiska ustanovenia , z ktorých by bolo možné vyvodiť pochybnosť

o nezaujatosti vo veci konajúcich sudcov odvolacieho súdu. Dovolateľ žiadnu relevantnú

námietku zaujatosti vo veci konajúcich sudcov neuplatnil, a i v dovolacom konaní ich

zaujatosť vyvodzuje len z ich postupu v konaní a v konečnom dôsledku z vysloveného

právneho názoru. Takéto dôvody pre zaujatosť sudcu však nie sú okolnosťami, ktoré by

napĺňali pojem vady uvedenej v a tvorili tak právne relevantný záver

pre posúdenie prípustnosti inak neprípustného dovolania.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

11

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. apríla 2012

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová