Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/241/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. S.S., zastúpeného

JUDr. M. G., advokátom so sídlom vo V. n. T., proti ţalovaným 1/ M. D.D., 2/ Š. G.G., obom

zastúpeným JUDr. M. O., advokátkou so sídlom v P., ,

3/ N. J.J., 4/ H. S. (údajne zomrela č.l. 121, poznámka ceruzkou), 5/ H. R., 6/ Ing. Š. S., 7/ S.

S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej

na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/

a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. mája 2011, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 128,58 € do rúk alebo na účet JUDr. M.G., advokáta so sídlom vo V. n.T., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 26. októbra 2010, č.k. -86

zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva

číslo X., k.ú. H., a to k parcele čísloX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 052 m2, k

nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., a to k parcele číslo X. -

záhrady vo výmere 941 m2, číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 470 m2, číslo

X. - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 457 m2, číslo X. - záhrady vo výmere 4 m2, číslo X. - zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 75 m2 a tieto vyporiadal tak, ţe novovytvorené nehnuteľnosti tak, ako

sú zapísané na geometrickom pláne a výkaze výmer Ing. P. z 12. júna 2004, číslo plánu

34331450 047/04, a to:

2

- parcelu číslo X. - záhradu vo výmere 480 m2, číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 470

m2, číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 9 m2, ako aj parcelu číslo X. - záhradu vo výmere

4 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu

Ing. M. S.,

- parcelu číslo X. - zastavanú plochu vo výmere 448 m2 a číslo X. - záhradu vo výmere 461

m2, zapísané na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H., prikázal

do výlučného vlastníctva ţalovaného 7/ S. S.,

- parcelu číslo X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1052 m2, zapísanú na liste

vlastníctva číslo X., k.ú. H., ako aj parcelu čísloX. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

75 m2, zapísanú na liste vlastníctva číslo X., k.ú. H. prikázal do podielového spoluvlastníctva

ţalovanej v 1/ M. D.

a ţalovanej 2/ Š. G. v pomere po jednej polovici. Ďalej zaviazal ţalobcu Ing. M. S. vyplatiť

ţalovanej 3/ mal. N. J. za jej podiel sumu

267,- eur, ţalovaného v 7/ S. S. vyplatiť ţalovanej 3/ N. J.

za jej podiel sumu 252,- eur, ţalovanú 1/ M. D. a ţalovanú 2/ Š. G., a to kaţdú z nich

vyplatiť ţalovanej 3/ mal. N. J. za jej podiel sumu po 98,- eur, a to všetko do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Ţalobcu, ţalovaného 7/

a ţalované 1/ a 2/ nezaviazal na úhradu za ich podiel ostatným ţalovaným. Ţalobcovi náhradu

trov konania nepriznal. Poukázal na ustanovenia ,

ods. 1 a a s prihliadnutím k stanovisku stavebného úradu

Mesta H., k tej skutočnosti, ţe prichádza do úvahy reálna deľba tak, ako to navrhol ţalobca a

súhlasili s tým aj ostatní podieloví spoluvlastníci, zrušil podielové spoluvlastníctvo

účastníkov tohto konania (keďţe k mimosúdnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi

nedošlo).

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. mája 2011, sp.zn. rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie

v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne

rozhodol. Mal za to, ţe skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa má podklad v zistení skutkového

stavu. So súdom prvého stupňa sa stotoţnil aj v aplikácii ustanovení § 141 ods. 1

a ods. . Poukázal na fakt, ţe

v predmetnej veci bol podkladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva geometrický

3

plán č. 34331450047/04 z 12. júna 2004, vyhotovený geodetom Ing. P. voči ktorému účastníci

konania nevzniesli zásadne rozporné pripomienky. Konštatoval, ţe ţalované 1/ a 2/

v priebehu konania jednoznačne deklarovali, ţe s takto navrhovaným spôsobom rozdelenia

nehnuteľností súhlasia a po opakovaných otázkach zo strany súdu obe ţalované potvrdili, ţe

súhlasia s návrhom ţalobcu a neţiadajú vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, čo je

nepochybne zistené v zápisniciach o pojednávaní a v zápisniciach o výsluch ţalovaných 1/

a 2/. Mal za to, ţe nepriznanie náhrady za spoluvlastnícke podiely nehnuteľností nemoţno

hodnotiť ako vyvlastnenie bez náhrady alebo porušovanie ústavných práv ţalovaných 1/ a 2/,

pretoţe tieto sa v priebehu prvostupňového konania jasne vyjadrili, ţe tieto náhrady neţiadajú

a svojich náhrad za podiely sa takto výslovne vzdali. O trovách konania rozhodol s poukazom

na ustanovenie v spojení s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalované 1/ a 2/. Namietali, ţe

procesný postup oboch súdov bol nesprávny, ţe vydaniu takýchto rozhodnutí nepredchádzalo

zákonné konanie súdu, v ktorom by bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov všetkých účastníkov, ako aj rovnaké procesné postavanie účastníkov

v konaní. Uviedli, ţe síce súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a ţiadali reálne

rozdelenie podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ţiadali ale prikázať reálnu časť

zo spoločnej veci, tú časť, ktorá zodpovedá výške ich spoluvlastníckeho podielu, ktorú ako

vlastníčky do rozhodnutia súdu vlastnili v ideálnom pomere k veci. Ďalej uviedli, ţe nikdy

nesúhlasili, ţe v prípade, ak by ich podiely po vyporiadaní boli vo výmere menšie, ţe

nepoţadujú za ne primeranú náhradu. Konania súdov označili za špekulatívne a účelové,

čomu podľa ich názoru svedčí aj konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho

rozhodnutia, ţe „po opakovaných otázkach zo strany súdu obe ţalované potvrdili, ţe súhlasia

s návrhom ţalobcu a neţiadajú vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, čo je

nepochybne zistené v spise v zápisniciach o pojednávaní a zápisniciach o výsluchu

ţalovaných 1/ a 2/“, čo neoprel ani dátumovo ani označením čísla listu súdneho spisu.

V konaní ďalej namietali aj nesprávne právne posúdenie veci. Navrhli, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Ţalobca navrhol dovolanie zamietnuť a zároveň ţiadal priznať náhradu trov

dovolacieho konania.

Ţalovaní 3/ aţ 6/ (7/) sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníčky konania ( ), zastúpené advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaných 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaných 1/ a 2/ nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Pokiaľ ide o námietku dovolateliek, ţe ich súdy svojím postupom ukrátili v práve

na spravodlivý súdny proces dovolací súd uvádza, ţe podľa Slovenskej

republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je umoţniť kaţdému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup

k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo

na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav,

a po výklade a pouţití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudrţateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,

ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý

proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

poţiadavkami ().

Pod spravodlivým súdnym procesom sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka

súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Porušenie práva na spravodlivý proces spájajú dovolateľky so skutočnosťou, ţe

v konaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a ţiadali reálne rozdelenie podľa

výšky spoluvlastníckych podielov, ţiadali prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, tú časť

ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu, ktorú ako vlastníčky do rozhodnutia súdu

vlastnili v ideálnom pomere z veci. Nikdy sa nevyjadrili, ţe v prípade, ak by súd rozhodol, ţe

by ich podiely po vyporiadaní boli vo výmere menšie, ţe nepoţadujú za ne primeranú

náhradu. Vytýkali odvolaciemu súdu, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, kedy

(s poukazom na číslo listu, prípadne dátum pojednávania) sa vyjadrili, ţe súhlasia s návrhom

ţalobcu a neţiadajú vyplatenie náhrady za ich spoluvlastnícke podiely.

Obsah spisu nesvedčí opodstatnenosti námietok ţalovaných 1/ a 2/. Zo zápisnice

z pojednávania pred súdom prvého stupňa z 26. októbra 2010 (č.l. 79-82 spisu) dovolací súd

zistil, ţe ţalovaná 1/ na pojednávaní potom, ako sa právny zástupcu ţalobcu vyjadril, ţe

„trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam

podľa ním podaného návrhu“ (strana 2, ods. 5 zápisnice), ţalovaná 1/ vo svojom mene, ako

aj v mene ţalovanej 2/ doslovne uviedla : „po ozrejmení návrhu ţalobcu na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva udáva, ţe s návrhom v celom rozsahu súhlasí“ (strana 2, ods. 6

zápisnice). V zápisnici z tohto pojednávania je ďalej zachytené, ţe po vyhlásení dokazovania

právny zástupca ţalobcu priamo do zápisnice nadiktoval znenie rozsudku (ktoré sa následne

premietlo aj do výroku rozsudku), ostatní ţalovaní na záver uviedli, ţe proti vyššie

uvedenému nemajú ţiadne námietky (str. 3, ods. 2).

Aj námietku ţalovaných 1/ a 2/, ţe v konaní nebolo zabezpečené rovnaké procesné

postavenie účastníkov konania, dovolací súd povaţuje za neopodstatnenú.

Právo na rovnosť v konaní je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na spravodlivý súdny

proces a prejavuje sa vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného

postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd.

Rovnosť účastníkov v občianskom súdnom konaní bliţšie charakterizuje , podľa

ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný

zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )]. Zo spisu

nevyplýva, ţe by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateliek nerešpektovali niektoré

z týchto práv. Nič tieţ nenasvedčuje tomu, ţe by nezachovali rovnosť účastníkov konania

alebo ţe by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili. Dovolanie preto podľa

prípustné nie je.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe ţalované 1/ a 2/ v dovolaní namietajú, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaných 1/ a 2/ boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovanými 1/ a 2/ vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalovaným, ktorí úspech nemali ( v spojení

s a ). Ţalobca náhradu trov dovolacieho konania

uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho

konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú mu poskytol

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaných 1/ a 2/ (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb).

Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 5

vyhlášky vo výške 121,17 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

vyhlášky (t.j. 7,41 €)] predstavuje spolu 128,58 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. apríla 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová