Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/46/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom v M.,

zast. advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému:

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7524-

45100/2010/992517-r zo 16. apríla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č. k. - 78 z 5. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. - 78 z 5. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. - 78 z 5. mája

2011 podľa (ďalej len „OSP“) zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

ţalovaného č. I/223/7524-45090/2010/992517-r zo 16. apríla 2010, ktorým potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. z 9. novembra 2009

o uloţení pokuty ţalobcovi podľa ods. l písm. c)

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov

v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o správe daní“) v sume

1.155,90 € z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom

dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe platobným výmerom

Daňového úradu Košice V. č. /ZIM z 3. novembra 2006 bol

ţalobcovi na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok určený rozdiel DPH

za zdaňovacie obdobie február 2001 v sume 244.385,--Sk (t.j. 8.112,10 €).

Rozhodnutie ţalovaného č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z 12. októbra 2007,

ktorým bol uvedený platobný výmer správcu dane potvrdený, ţalobca napadol

ţalobou o preskúmanie rozhodnutia, ktorú Krajský súd v Košiciach zamietol

rozsudkom č. k. -121 z 2. septembra 2009. Najvyšší súd SR rozsudkom

č. k. z 1. júla 2010 rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -121 z 2. septembra 2009 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z 12. októbra 2007 zrušil a vec vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a ani

v ţalobe nespochybňoval skutočnosť, ţe ţalobcovi uţ citovaným platobným

výmerom č. /ZIM z 3. novembra 2006 a na neho nadväzujúcim

druhostupňovým rozhodnutím č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z 12. októbra

2007 bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2001 a nenamietal ani

spôsob uloţenia pokuty preskúmavaným rozhodnutím a výšku uloţenej pokuty.

Ţalobca povaţoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného

o uloţení pokuty podľa § 35 ods. l písm. c) zákona o správe daní za nezákonné iba

z dôvodu, ţe platobný výmer správcu dane potvrdený ţalovaným povaţuje

za nezákonný z dôvodu, ţe v obdobných veciach boli zrušené rozhodnutia

ţalovaného o určení rozdielu DPH na základe toho istého protokolu o určení dane

podľa pomôcok.

K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 35 ods. l

písm. c) zákona o správe daní podľa názoru krajského súdu dôjde vtedy, ak je

správcom dane určená daň alebo rozdiel dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6

zákona o správe daní. Platobným výmerom č. /ZIM z 3. novembra

2006 vydaným podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní bol na základe protokolu

o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 určený ţalobcovi

rozdiel DPH v sume 244.385,--Sk. Tento platobný výmer nadobudol právoplatnosť,

čím boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane podľa § 35 ods. l

písm. c) zákona o správe daní. Krajský súd poukázal na to, ţe v čase vydania

prvostupňového rozhodnutia o uloţení pokuty, ako aj preskúmavaného

druhostupňového rozhodnutia, bolo právoplatným a vykonateľným „základné“

rozhodnutie ţalovaného z 12. októbra 2007, z ktorého správne orgány oboch stupňov

vychádzali pri uloţení pokuty, a teda boli splnené všetky právne podmienky podľa

§ 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní pre sankčný postih ţalobcu.

V súvislosti so zrušením rozhodnutia ţalovaného č. I/223/3970-

77374/2007/991545-r z 12. októbra 2007 (na základe rozsudku NS SR

č. k. z 1. júla 2010) krajský súd poukázal na to, ţe je vecou správcu

dane a ţalovaného, aby v prípade splnenia zákonných podmienok postupovali podľa

§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a vydali príslušné rozhodnutia.

Vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia ( ) dospel krajský súd k záveru, ţe

rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho

zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a ţalobe

v celom rozsahu vyhovel, nakoľko podľa jeho názoru je tento nesprávny

a nezákonný. Nesprávnosť a nezákonnosť videl konkrétne v tom, ţe krajský súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ţalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -81 z 13. januára 2011, ktorým bolo vyhovené ţalobe ţalobcu

v druhovo identickej veci. Ak teda v druhovo rovnakých rozhodnutiach ţalovaného

súd dospel k záveru, ţe tieto nie sú v súlade s zakotvenými právami ţalobcu,

potom opačný záver súdu nemoţno akceptovať.

Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup

pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal z formálnych

podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie,

ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do ţalobcových

v zakotvených práv.

Opätovne poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj

ţalovaného, ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo

predmetom daňovej kontroly, bolo 13 rozhodnutí – platobných výmerov, ktoré boli

v konečnom dôsledku predmetom súdneho prieskumu, pričom 8 bolo zrušených,

pretoţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov, bola zistená vada

(nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok nezákonnosť

rozhodnutia. Ţalobca zdôraznil, ţe sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13

rozhodnutí o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej

strane, 5 druhovo identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich

nezrušenia správca dane a neskôr aj ţalovaný vydali resp. potvrdili rozhodnutie

o uloţení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru nie je moţné povaţovať

za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého atribútom je okrem

iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo identických veciach

budú orgány štátu postupovať rovnako.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia

február aţ december 2001, január 2002 a december 2000 vydaných 13 platobných

výmerov o určení dane podľa pomôcok. Na základe podaných ţalôb, boli v 5-ich

prípadoch potvrdené rozsudky KS Košice o zamietnutí ţaloby. V 8-ich prípadoch

NS SR zmenil rozsudky KS Košice tak, ţe zrušil rozhodnutia ţalovaného a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe bolo

8 rozhodnutí o vyrubení dane zrušených. Uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretoţe

zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu. Platobné výmery

správcu dane o určení dane podľa pomôcok zrušené neboli. Ţalovaný ako odvolací

orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok

rozhodol tak, ţe odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo v ydaných

8 rozhodnutí ţalovaného je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto

konkrétnom prípade na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k.

z 1. júla 2010 ţalovaný opakovane rozhodol o odvolaní proti platobnému výmeru

o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 a rozhodnutím

č. I/223/20205-126051/991545-r zo dňa 13. decembra 2010 odvolanie

pre neodôvodnenosť zamietol. Za situácie, keď platobný výmer o určení dane podľa

pomôcok je právoplatný, bol správca dane povinný uloţiť ţalobcovi pokutu podľa

ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní a podľa názoru ţalovaného nie

sú dôvody na zrušenie uloţenej pokuty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je

moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012 podľa § 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá .

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní

a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo zrušením zákona

č. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa

Z. z. o správach finančnej kontroly s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom jeho pôsobnosť a právomoci na úseku

správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky so sídlom v Bratislave, pričom sídlo daňovej sekcie Finančného

riaditeľstva je na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica. Vzhľadom

na uvedenú skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym

nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní ak nesplní daňový subjekt

pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných

povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa

neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úko ny, ktoré svojím

obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali

a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2,

je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţi ť pomôcky, ktoré

má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové

spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných

daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,

záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého

daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní, správca dane uloţí daňovému

subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom d ane podľa

pomôcok (§ 29 ods. 6).

Podľa veta prvá pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia

je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal

rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom

krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti

povaţuje za vhodné doplniť nasledovné:

Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie

ţalovaného, ktorým uloţil ţalobcovi pokutu podľa § 35 ods. 1 pí sm. c) a ods. 2

zákona o správe daní.

Ţalobca ani v ţalobe, ani v odvolaní nenamieta vecnú správnosť tohto

rozhodnutia, ani výšku uloţenej sankcie a napokon ani dôvod, pre ktorý bola sankcia

uloţená.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe v tomto súdnom

konaní nie je moţné preskúmavať rozhodnutie správcu dane resp. ţalovaného, ktoré

nadobudlo právoplatnosť a jeho správnosť podlieha samostatnému súdnemu

prieskumu.

Za týchto okolností postupoval ţalovaný správne a v súlade so zákonom, keď

vydal napadnuté rozhodnutie, nakoľko takýto postup mu stri ktne ukladá zákon

o správe daní v ustanovení § 35 ods. 1 písm. c).

Prvostupňový súd tieţ správne poukázal na zákonnú moţnosť zrušenia

uloţenej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by

bolo rozhodnutie ukladajúce ţalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok

neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úp ravou

obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.

Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe platobné výmery vo vyššie uvedených 8 prípadoch

boli zrušené, toto jeho tvrdenie nemá oporu v spisovom materiáli, nakoľko zrušené

boli len rozhodnutia ţalovaného, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné

platobné výmery zostali v platnosti.

K rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým vyhovel ţalobe ţalobcu,

na ktorý ţalobca poukázal v odvolaní, najvyšší súd uvádza, ţe sa nejedná

o všeobecne záväzný prameň práva, ale ide o individuálne rozhodnutie súdu, k toré

je záväzné pre účastníkov konania v konkrétnom jednotlivom prípade. Ako uţ bolo

vyššie uvedené, najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu

v prejednávanej veci a dospel k záveru, ţe argumenty v ňom uvedené sú logické

a sú podloţené relevantnými zákonnými ustanoveniami.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami

ţalobcu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu

rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa a

potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 1 a veta prvá a účastníkom ich náhradu nepriznal,

nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. apríla 2012

JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth