Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ac1/383606.27ac8d.pdf
PDF · 158.62 KB
No categories available
2Sžf/46/2011
Najvyšší súd 2Sţf/46/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. K. M., bytom v M.,
zast. advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/223/7524-
45100/2010/992517-r zo 16. apríla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19688/2010 - 78 z 5. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/19688/2010 - 78 z 5. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/19688/2010 - 78 z 5. mája
2011 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol
ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
ţalovaného č. I/223/7524-45090/2010/992517-r zo 16. apríla 2010, ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Košice I č. 695/231/88640/09 z 9. novembra 2009
o uloţení pokuty ţalobcovi podľa § 35 ods. l písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o správe daní“) v sume
1.155,90 € z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom
dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe platobným výmerom
Daňového úradu Košice V. č. 709/230/36922/06/ZIM z 3. novembra 2006 bol
ţalobcovi na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok určený rozdiel DPH
za zdaňovacie obdobie február 2001 v sume 244.385,--Sk (t.j. 8.112,10 €).
Rozhodnutie ţalovaného č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z 12. októbra 2007,
ktorým bol uvedený platobný výmer správcu dane potvrdený, ţalobca napadol
ţalobou o preskúmanie rozhodnutia, ktorú Krajský súd v Košiciach zamietol
rozsudkom č. k. 7S/107/2007-121 z 2. septembra 2009. Najvyšší súd SR rozsudkom
č. k. 8Sţf 7/2009 z 1. júla 2010 rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/107/2007-121 z 2. septembra 2009 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z 12. októbra 2007 zrušil a vec vrátil
ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a ani
v ţalobe nespochybňoval skutočnosť, ţe ţalobcovi uţ citovaným platobným
výmerom č. 709/230/36922/06/ZIM z 3. novembra 2006 a na neho nadväzujúcim
druhostupňovým rozhodnutím č. I/223/3970-77374/2007/991545-r z 12. októbra
2007 bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2001 a nenamietal ani
spôsob uloţenia pokuty preskúmavaným rozhodnutím a výšku uloţenej pokuty.
Ţalobca povaţoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného
o uloţení pokuty podľa § 35 ods. l písm. c) zákona o správe daní za nezákonné iba
z dôvodu, ţe platobný výmer správcu dane potvrdený ţalovaným povaţuje
za nezákonný z dôvodu, ţe v obdobných veciach boli zrušené rozhodnutia
ţalovaného o určení rozdielu DPH na základe toho istého protokolu o určení dane
podľa pomôcok.
K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 35 ods. l
písm. c) zákona o správe daní podľa názoru krajského súdu dôjde vtedy, ak je
správcom dane určená daň alebo rozdiel dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6
zákona o správe daní. Platobným výmerom č. 709/230/36922/06/ZIM z 3. novembra
2006 vydaným podľa § 44 ods. 4 zákona o správe daní bol na základe protokolu
o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 určený ţalobcovi
rozdiel DPH v sume 244.385,--Sk. Tento platobný výmer nadobudol právoplatnosť,
čím boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane podľa § 35 ods. l
písm. c) zákona o správe daní. Krajský súd poukázal na to, ţe v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia o uloţení pokuty, ako aj preskúmavaného
druhostupňového rozhodnutia, bolo právoplatným a vykonateľným „základné“
rozhodnutie ţalovaného z 12. októbra 2007, z ktorého správne orgány oboch stupňov
vychádzali pri uloţení pokuty, a teda boli splnené všetky právne podmienky podľa
§ 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní pre sankčný postih ţalobcu.
V súvislosti so zrušením rozhodnutia ţalovaného č. I/223/3970-
77374/2007/991545-r z 12. októbra 2007 (na základe rozsudku NS SR
č. k. 8 Sţf 7/2009 z 1. júla 2010) krajský súd poukázal na to, ţe je vecou správcu
dane a ţalovaného, aby v prípade splnenia zákonných podmienok postupovali podľa
§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a vydali príslušné rozhodnutia.
Vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase vydania
preskúmavaného rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP) dospel krajský súd k záveru, ţe
rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto ţalobu zamietol.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho
zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a ţalobe
v celom rozsahu vyhovel, nakoľko podľa jeho názoru je tento nesprávny
a nezákonný. Nesprávnosť a nezákonnosť videl konkrétne v tom, ţe krajský súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ţalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S 19691/2010-81 z 13. januára 2011, ktorým bolo vyhovené ţalobe ţalobcu
v druhovo identickej veci. Ak teda v druhovo rovnakých rozhodnutiach ţalovaného
súd dospel k záveru, ţe tieto nie sú v súlade s ústavou zakotvenými právami ţalobcu,
potom opačný záver súdu nemoţno akceptovať.
Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup
pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal z formálnych
podmienok ustanovených pre uloţenie pokuty, pričom nebral do úvahy, ţe konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do ţalobcových
v Ústave Slovenskej republiky zakotvených práv.
Opätovne poukázal na to, ţe výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj
ţalovaného, ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo
predmetom daňovej kontroly, bolo 13 rozhodnutí – platobných výmerov, ktoré boli
v konečnom dôsledku predmetom súdneho prieskumu, pričom 8 bolo zrušených,
pretoţe v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov, bola zistená vada
(nesprávne zloţenie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok nezákonnosť
rozhodnutia. Ţalobca zdôraznil, ţe sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13
rozhodnutí o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej
strane, 5 druhovo identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich
nezrušenia správca dane a neskôr aj ţalovaný vydali resp. potvrdili rozhodnutie
o uloţení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru nie je moţné povaţovať
za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého atribútom je okrem
iného právna istota a dôvodné očakávanie kaţdého, ţe v druhovo identických veciach
budú orgány štátu postupovať rovnako.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia
február aţ december 2001, január 2002 a december 2000 vydaných 13 platobných
výmerov o určení dane podľa pomôcok. Na základe podaných ţalôb, boli v 5-ich
prípadoch potvrdené rozsudky KS Košice o zamietnutí ţaloby. V 8-ich prípadoch
NS SR zmenil rozsudky KS Košice tak, ţe zrušil rozhodnutia ţalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe bolo
8 rozhodnutí o vyrubení dane zrušených. Uvedené nezodpovedá skutočnosti, pretoţe
zrušené boli len rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu. Platobné výmery
správcu dane o určení dane podľa pomôcok zrušené neboli. Ţalovaný ako odvolací
orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok
rozhodol tak, ţe odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo v ydaných
8 rozhodnutí ţalovaného je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto
konkrétnom prípade na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 8 Sţf 7/2009
z 1. júla 2010 ţalovaný opakovane rozhodol o odvolaní proti platobnému výmeru
o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie február 2001 a rozhodnutím
č. I/223/20205-126051/991545-r zo dňa 13. decembra 2010 odvolanie
pre neodôvodnenosť zamietol. Za situácie, keď platobný výmer o určení dane podľa
pomôcok je právoplatný, bol správca dane povinný uloţiť ţalobcovi pokutu podľa
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní a podľa názoru ţalovaného nie
sú dôvody na zrušenie uloţenej pokuty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je
moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. apríla 2012 podľa § 156
ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní
a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo zrušením zákona
č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000
Z. z. o správach finančnej kontroly s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, pričom jeho pôsobnosť a právomoci na úseku
správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky so sídlom v Bratislave, pričom sídlo daňovej sekcie Finančného
riaditeľstva je na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP
v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym
nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní ak nesplní daňový subjekt
pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa
neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úko ny, ktoré svojím
obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali
a ktorých dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2,
je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený pouţi ť pomôcky, ktoré
má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Takýmito pomôckami môţu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové
spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných
daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,
záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní, správca dane uloţí daňovému
subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom d ane podľa
pomôcok (§ 29 ods. 6).
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal
rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom
krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti
povaţuje za vhodné doplniť nasledovné:
Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie
ţalovaného, ktorým uloţil ţalobcovi pokutu podľa § 35 ods. 1 pí sm. c) a ods. 2
zákona o správe daní.
Ţalobca ani v ţalobe, ani v odvolaní nenamieta vecnú správnosť tohto
rozhodnutia, ani výšku uloţenej sankcie a napokon ani dôvod, pre ktorý bola sankcia
uloţená.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe v tomto súdnom
konaní nie je moţné preskúmavať rozhodnutie správcu dane resp. ţalovaného, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a jeho správnosť podlieha samostatnému súdnemu
prieskumu.
Za týchto okolností postupoval ţalovaný správne a v súlade so zákonom, keď
vydal napadnuté rozhodnutie, nakoľko takýto postup mu stri ktne ukladá zákon
o správe daní v ustanovení § 35 ods. 1 písm. c).
Prvostupňový súd tieţ správne poukázal na zákonnú moţnosť zrušenia
uloţenej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by
bolo rozhodnutie ukladajúce ţalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok
neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úp ravou
obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.
Pokiaľ ţalobca tvrdí, ţe platobné výmery vo vyššie uvedených 8 prípadoch
boli zrušené, toto jeho tvrdenie nemá oporu v spisovom materiáli, nakoľko zrušené
boli len rozhodnutia ţalovaného, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné
platobné výmery zostali v platnosti.
K rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým vyhovel ţalobe ţalobcu,
na ktorý ţalobca poukázal v odvolaní, najvyšší súd uvádza, ţe sa nejedná
o všeobecne záväzný prameň práva, ale ide o individuálne rozhodnutie súdu, k toré
je záväzné pre účastníkov konania v konkrétnom jednotlivom prípade. Ako uţ bolo
vyššie uvedené, najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
v prejednávanej veci a dospel k záveru, ţe argumenty v ňom uvedené sú logické
a sú podloţené relevantnými zákonnými ustanoveniami.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami
ţalobcu.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu
rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k
ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 18. apríla 2012
JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth