Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
113/384032.eac228.pdf
PDF · 219.25 KB
No categories available
4Sžo/10/2012
Najvyšší súd 4Sžo/10/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: S., so sídlom M., IČO:
X., zastúpenej: Mgr. M., advokát, so sídlom Š., proti ţalovanej: Mgr. E., zamestnankyňa
Športového gymnázia, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej – „Nepripustenie
fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu ústnej formy internej časti
maturitných skúšok zo dňa 30.5.2011“, na odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne, č. k. 13 S 72/2011-35, z 29. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/72/2011-35 z 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením, sp. zn. 13 S 72/2011, z 29. novembra 2011 Krajský súd
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) zastavil konanie o ţalobe, ktorou sa ţalobkyňa domáhala
preskúmania rozhodnutia ţalovanej – nepripustenie fyzických osôb štúdia jednotlivých
predmetov k vykonaniu ústnej formy internej časti maturitných skúšok dňa 30. mája 2011.
V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, ţe predsedníčka školskej maturitnej
komisie na S., M., ktorá bola vymenovaná podľa § 80 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (rozumej
ţalovaná – poznámka odvolacieho súdu), vypracovala „Správu z ÚFIČ MS zo dňa 30. mája
2011“, v ktorej uviedla zistené nedostatky z kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej
skúšky, ktoré mali vykonať na uvedenej škole fyzické osoby štúdia jednotlivých predmetov
v dňoch 30. mája 2011 aţ 3. júna 2011. Táto kompetencia vyplýva pre predsedníčku školskej
maturitnej komisie z ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a) školského zákona. Pri kontrole
pripravenosti a organizácie maturitnej skúšky prihliadla aj na skutočnosť, ţe ţalobca nesplnil
opatrenia a záväzné pokyny prijaté na základe výsledkov inšpekčnej činnosti, ktoré u neho
vykonala v januári aţ februári 2011 Štátna školská inšpekcia, Školské inšpekčné centrum
Trenčín. Opatrenia a zistené pokyny z inšpekčnej činnosti sa týkali fyzických osôb štúdia
jednotlivých predmetov, ktorí sa u ţalobcu prihlásili na vykonanie maturitnej skúšky.
Predsedníčka školskej maturitnej komisie zistila, ţe uchádzači štúdia jednotlivých predmetov
nesplnili podmienky na vykonanie internej časti maturitnej skúšky, pretoţe nevykonali
komisionálne skúšky z druhého cudzieho jazyka, ktorý mala škola zahrnutý v učebnom pláne
ŠkVP pre študijný odbor 6341-6 „škola podnikania“ a niektorým chýbali protokoly aj z iných
skúšok. Na základe týchto zistení predsedníčka školskej maturitnej komisie zastavila
vykonanie maturitnej skúšky všetkým uchádzačom jednotlivých predmetov. Podľa názoru
krajského súdu v danej veci neboli splnené podmienky na konanie o ţalobe ţalobkyne. Ţaloba
smeruje proti správe, ktorá je výsledkom kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej
skúšky, ktorú vypracovala predsedníčka maturitnej komisie podľa § 82 ods. 1 písm. a) a d)
školského zákona. Táto „Správa...“ nie je rozhodnutím, ktoré by bolo vydané v správnom
konaní podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Zistenia
z kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej skúšky, aj keď boli zhrnuté v písomnej
správe, nie je moţné povaţovať za správne rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje
oprávnenia alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
(§ 244 ods. 3 O.s.p.). Zistenia o pripravenosti a organizácii maturitnej skúšky vo forme
„Správy“ nemôţu byť predmetom preskúmania súdom, a preto krajský súd konanie zastavil
za pouţitia § 250d ods. 3 O.s.p. Krajský súd tieţ uviedol, ţe na podanie ţaloby podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. by boli aktívne legitimované fyzické osoby štúdia jednotlivých
predmetov, ak by preukázali splnenie všetkých podmienok na vykonanie ústnej časti internej
maturitnej skúšky a o nevykonaní maturitnej skúšky by bolo rozhodnuté v správnom konaní
príslušným správnym orgánom. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1
písm. c) v spojení s § 246c O.s.p.
2
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie ţalobkyňa, ţiadajúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie ţalobkyňa odôvodnila tak, ţe krajský súd okrem toho, ţe nesprávne vec právne
posúdil a nesprávne rozhodol, sa tieţ nedostatočne zaoberal odôvodnením svojho
rozhodnutia. Krajský súd podľa ţalobkyne neuviedol ani jeden relevantný myšlienkový
postup, prečo konanie zastavil a prečo napadnuté rozhodnutie nepovaţuje za rozhodnutie,
ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia fyzických alebo právnických osôb. Ţalobkyňa
poukázala na rozhodnutie publikované pod R 196/2001 a uviedla, ţe konanie ţalovanej,
konanie a rozhodovanie predsedníčky školskej maturitnej komisie, je špecifickým konaním,
nemajúcim snáď v našom právnom poriadku obdobu. Otázkou podľa ţalobkyne ostáva,
či takéto rozhodnutie, postup ţalovanej je moţný. Ţalobkyňa poukázala na absurdnú
skutočnosť, ţe v prípade, ak podľa názoru súdu nie je napadnuté rozhodnutie, postup
preskúmateľný súdom, nie je konanie ţalovanej preskúmateľné ţiadnym orgánom, nakoľko
zákon ani iný predpis neumoţňuje takýto postup, ani prokuratúra Slovenskej republiky
nemôţe takéto konanie preveriť. Podľa ţalobkyne napadnuté rozhodnutie a postup majú
povahu správneho rozhodnutia. Ţalobkyňa je toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie je
„ďalším rozhodnutím“, ako to má na mysli § 244 ods. 3 O.s.p.. Krajský súd podľa ţalobkyne
nebral do úvahy skutočnosť, ţe prípadné konanie o nevykonaní maturitnej skúšky sa
nespravuje správnym poriadkom, nakoľko správny poriadok sa na konania podľa predpisov
upravujúcich ukončovanie stredoškolského štúdia nevzťahuje. Tieto predpisy poznajú len
moţnosť zrušenia maturitných skúšok ministrom školstva. Ţalobkyňa tvrdí, ţe napadnuté
rozhodnutie sa dotýka práv a povinností ţalobkyne i uchádzačov štúdia jednotlivých
predmetov, ţalobkyňa bola ukrátená na svojich právach, a síce, ţe uchádzačom štúdia
jednotlivých predmetov nebolo umoţnené vykonať maturitnú skúšku, ţalobkyni vznikajú
s neúspešnou maturitnou skúškou náklady a povinnosť (i morálna) zabezpečiť vykonanie
maturitnej skúšky. Ţalobkyňa takisto namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu,
nakoľko nie je jasné, z akých dôvodov presne krajský súd konanie zastavil.
Ţalovaná sa k odvolaniu ţalobkyne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „Najvyšší súd“)
ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“)) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu na základe včas podaného a inak
procesne riadneho odvolania, súc viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
3
Na prejednanie odvolania Najvyšší súd nenariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalobkyne nie je dôvodné.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (Rozhodovanie o ţalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – druhá hlava piatej časti O.s.p.) sa
postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Posúdiac návrh na začatie konania podaný ţalobkyňou podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2
O.s.p.), najmä so zreteľom na ţalobný petit, ktorým ţiadala zrušiť rozhodnutie ţalovanej,
odvolací súd vyhodnotil toto podanie ako ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (ako
bolo nakoniec aj označené) podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
Všeobecné vymedzenie predmetu konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
ustanovuje § 244 ods. 3, podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe
ţaloby je, ţe osoba, ktorá sa ţalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím
na svojich právach ukrátená (§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie
správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
4
ibaţe takých niet (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.) a napokon napadnuté rozhodnutie nesmie spadať
pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené (§ 248 O.s.p.).
Rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmavané v správnom súdnictve v konaní
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je svojou povahou individuálnym správnym aktom,
ktorým sa konkrétnemu adresátovi autoritatívne určil obsah jeho verejných subjektívnych
práv a povinností tak, ţe takýmto určením bol vo svojom právnom postavení subjektívne
dotknutý. Takéto rozhodnutie ani nemuselo byť vydané procesným postupom, na ktorý by sa
výslovne alebo aspoň subsidiárne vzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(Správny poriadok), a v zásade ani nemusí mať formálne náleţitosti rozhodnutia podľa § 47
Správneho poriadku. Ochrana poskytovaná správnym súdnictvom by bola iba iluzórnou,
keby sám orgán verejnej správy tým, ţe svoje rozhodnutie prípadne vydá bez formálnych
náleţitostí zodpovedajúcich správnemu poriadku, vedel dosiahnuť, ţe proti takémuto
rozhodnutiu sa ukrátená fyzická alebo právnická osoba nebude vedieť domôcť ochrany
pred súdom, ktorá je garantovaná v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa
za spôsobilý predmet súdneho prieskumu povaţujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom
rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty
správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Sţf 31/2011 z 25. 8. 2011).
Podľa Najvyššieho súdu je nutné pojem rozhodnutia na účely moţnosti jeho
preskúmavania v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vykladať predovšetkým
materiálne, t. j. podľa toho, či z obsahu aktu orgánu verejnej správy vyplýva, ţe ide
o rozhodnutie vo vyššie naznačených intenciách, a či by vyhovením ţalobe – ktorým je
v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vţdy zrušenie napadnutého rozhodnutia – bola
poskytnutá efektívna ochrana dotknutému subjektívnemu právu ţalobcu.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobkyňa v podanej ţalobe označila ako
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (čo je aj nutnou náleţitosťou ţaloby podľa § 249
ods. 2 O.s.p.) rozhodnutie „Mgr. E. – predsedu školskej maturitnej komisie a to Nepripustenie
fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov k vykonaniu ústnej formy internej časti
maturitných skúšok zo dňa 30.5.2011“, ktoré bolo doručené ţalobkyni dňa 31. 5. 2011.
Petitom ţaloby sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovanej „a to Nepripustenie
5
fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu ústnej formy internej časti
maturitných skúšok zo dňa 30.5.2011“.
Na výzvu krajského súdu z 20.10.2011, aby ţalobkyňa doručila súdu napadnuté
rozhodnutie, boli predloţené podaním z 28.10.2011 jednak písomnosť podpísaná ţalovanou a
označená ako „Nepripustenie fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu
ústnej formy internej časti maturitných skúšok“ datovaná dňom 30. 5. 2011, a jednak
písomnosť podpísaná ţalovanou a označená ako „SPRÁVA ÚFIČ MS ZO DŇA 30.5.2011“.
Obe tieto písomnosti boli pripojené ţalobkyňou uţ k ţalobe.
Na základe posúdenia ţaloby podľa jej obsahu odvolací súd povaţuje za nepochybné,
ţe ţalobkyňa napádala svojou ţalobou ako rozhodnutie ţalovanej písomnosť datovanú
30.5.2011, adresovanú zriaďovateľke ţalobkyne a označenú ako „Nepripustenie fyzických
osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu ústnej formy internej časti maturitných
skúšok“. Keď ţalobkyňa na strane 1 ţaloby z ňou napadnutého rozhodnutia cituje, uvádza
časť vety, podľa ktorej ţalovaná „neumožnila fyzickým osobám štúdia jednotlivých
predmetov, ktorí nesplnili podmienky jej vykonania, vykonanie ústnej formy maturitnej skúšky
v dňoch 30.5.-3.6.2011“, čo zodpovedá vete z druhého odseku uvedenej písomnosti ţalovanej,
i keď s mierne pozmeneným slovosledom. Nebolo preto správne, ak krajský súd na viacerých
miestach odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza, ţe ţaloba smeruje proti správe, ktorá je
výsledkom kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej skúšky, ktorú vypracovala
ţalovaná ako predsedníčka maturitnej komisie. Tento dokument, označený ako „SPRÁVA Z
ÚFIČ MS ZO DŇA 30.5.2011“, zjavne nebol súčasťou tej písomnosti ţalovanej, ktorú
ţalobkyňa označila ako napadnuté rozhodnutie a ktorú aj ţiadala zrušiť v ţalobnom petite.
Ţalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha svojou ţalobou zrušenia písomnosti,
ktorou ţalovaná oznámila zriaďovateľke ţalobkyne, ţe bola dňa 15.5.2011 menovaná
prednostom Krajského školského úradu v Trenčíne do funkcie predsedníčky školskej
maturitnej komisie pre maturitné skúšky prebiehajúce na ţalobkyni na obdobie od 1.3.2011
do 28.2.2012. Ďalej ţalovaná oznámila ţalobkyni, ţe na základe zistení Školského
inšpekčného centra Trenčín a ţalovanou vykonanej kontroly pripravenosti a organizácie
maturitnej skúšky ţalovaná neumoţnila vykonanie ústnej formy internej časti maturitnej
skúšky v dňoch 30.5. aţ 3.6.2011 fyzickým osobám štúdia jednotlivých predmetov,
ktorí nesplnili podmienky jej vykonania. Zriaďovateľke ţalobkyne bola táto písomnosť
doručená dňa 31.5.2011.
6
To, čo ţalobkyňa svojou ţalobou napáda a ţiada zrušiť, je svojou povahou list –
oznámenie ţalovanej ţalobkyni o „neumoţnení“ vykonania ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky bliţšie neurčeným fyzickým osobám, ktoré nesplnili podmienky jej
vykonania. Postup ţalovanej, ktorým sa toto „neumoţnenie“ realizovalo, vyplýva zo Správy
priloţenej k ţalobe, v ktorej ţalovaná uviedla o udalostiach dňa 30.5.2011: „Po dohode
s prednostom KŠÚ a ŠŠI som zvolala školskú maturitnú komisiu (ŠMK) a vedenie školy. Pani
zriaďovateľka sa na stretnutie nedostavila. Zasadnutie ŠMK sa konalo asi o 14,00 hod.
za prítomnosti riaditeľky školy, právneho zástupcu školy a ŠŠI. Všetkých zúčastnených som
informovala so zistenými nedostatkami v predloženej dokumentácii osôb ŠJP. (...)
Nevykonaním komisionálnej skúšky z 2. cudzieho jazyka uchádzači ŠPJ nesplnili podmienku
na to, aby mohli konať internú časť maturitnej skúšky. Na základe týchto zistených skutočností
som dňa 30.5.2011 zastavila konanie ÚFIČ MŠ všetkým 158 uchádzačom ŠJP. Pani
riaditeľku aj pani zriaďovateľku, ktorú som tiež informovala o rozhodnutí ŠMK, som
požiadala, aby informovali o rozhodnutí ŠMK všetkých uchádzačov ŠJP. (...) Písomné
vyjadrenie k neumožneniu konať ÚFIČ MS uchádzačom ŠJP som dňa 31.5.2011 odovzdala
pani zriaďovateľke C. aj pani riaditeľke R..“
Odvolací súd posúdil, ţe písomnosť, ktorú ţalobkyňa ţiada zrušiť, nemá povahu
rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu na základe
ţaloby v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Tejto písomnosti chýba autoritatívnosť
určenia obsahu konkrétnych verejných subjektívnych práv a povinností ţalobkyne; ţalovaná
listom len dodatočne oznamuje svoj postup spočívajúci v neumoţnení vykonania ústnej formy
internej časti maturitnej skúšky bliţšie neurčeným fyzickým osobám. Samotný list ţalobkyne
nepredstavoval vrchnostenský akt aplikácie práva s nepriaznivým dosahom na právne
postavenie ţalovanej, ale notifikáciu uskutočneného zásahu, ktorým ţalobkyňa prípadne
mohla byť dotknutá. Konanie ţalovanej, ktoré mohlo ţalobkyňu zasiahnuť, malo povahu
faktickej aktivity, činnosti, ktorej výsledok nebol pretavený do podoby rozhodnutia na účely
druhej hlavy piatej časti O.s.p. V tejto súvislosti moţno dodať, ţe ţalobkyňa, podľa názoru
odvolacieho súdu, nie celkom jasne a konkrétne uviedla, na akých právach bola konaním
ţalovanej ukrátená – v ţalobe tvrdí, ţe bolo porušené právo ţalobkyne a jej študentov
na právnu istotu a rovnosť všetkých pred zákonom.
Pokiaľ ide o pojem „ďalšie rozhodnutia“ v § 244 ods. 3 vete prvej O.s.p., pod ktorý
podľa ţalobkyne spadá aj „rozhodnutie“ ţalovanej, týmto pojmom zákonodarca rozšíril
7
mnoţinu preskúmavaných rozhodnutí (okrem rozhodnutí vydaných v správnom konaní),
za podmienky, ţe zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môţu byť tieto práva a povinnosti priamo dotknuté. Túto
podmienku, ktorá je výrazom autoritatívnosti a konkrétnosti rozhodnutia, však list ţalovanej,
označený ţalobkyňou ako napadnuté rozhodnutie, nespĺňa.
Účelom správneho súdnictva je ochrana subjektívnych práv fyzických osôb
a právnických osôb pred neprimeranou či svojvoľnou činnosťou správnych orgánov. Táto
ochrana, ako kaţdá súdna ochrana, má byť poskytovaná tak, aby bola efektívna.
Právna úprava správneho súdnictva na rozdiel od konania v občianskoprávnych
veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov a druhov konaní.
Z ustanovení § 250j O.s.p., upravujúcich spôsob rozhodovania správneho súdu
v prvom stupni, vyplýva, ţe súd buď ţalobu zamietne, a to vtedy, ak rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom (ods. 1), alebo napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšieho konanie, v prípadoch taxatívne
ustanovených zákonom (ods. 2 a 3), výnimočne vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 O.s.p.
môţe súd rozhodnúť vo veci samej (§ 250j ods. 5 O.s.p.). Iným spôsobom správny súd
v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nemôţe meritórne rozhodnúť.
Vyhovením ţalobe ţalobkyne by mohlo byť iba „zrušenie“ listu ţalovanej
oznamujúceho, ţe ţalovaná nepripustila viaceré fyzické osoby k vykonaniu ústnej časti
internej formy maturitnej skúšky. Takýmto rozsudkom by sa ţalobkyni neposkytla ţiadna
účinná ochrana, keďţe „zrušenie“ oznámenia zásahu ţalovanej by sa samotného zásahu
spočívajúceho v nepripustení osôb k maturitnej skúške, ktorý tomuto oznámeniu predchádzal,
nijako nedotklo. V správnom súdnictve sa nerozhoduje o ţalobách preto, aby bola pre ţalobcu
výrokom rozsudku učinená len morálna satisfakcia spočívajúca v potvrdení, ţe konanie
správneho orgánu bolo prípadne nezákonné. Na základe uvedeného sa ţalobkyňa zvoleným
právnym prostriedkom domáhala súdnej ochrany právne neúčinným spôsobom a bezúčelne.
To však, samozrejme, neznamená, ţe „konanie ţalovanej nie je preskúmateľné
ţiadnym orgánom“, ako sa obáva ţalobkyňa vo svojom odvolaní. V správnom súdnictve je
preskúmateľné i také konanie či nekonanie správnych orgánov, ktoré nemá charakter
8
rozhodnutia preskúmavaného podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Prostriedky, ktorými sa
tento súdny prieskum a jeho jednotlivé druhy iniciujú, však majú inú povahu a obsah a riadia
sa čiastočne odlišnými procesnými pravidlami neţ ţaloba o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu.
Podľa § 244 ods. 5 vety prvej O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú aj o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zakotvuje piata
hlava piatej časti O.s.p. (§ 250v).
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Súdne konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je
zárukou, ţe súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva
navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny
predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý by vznikol protiprávnym konaním,
prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Občiansky súdny poriadok pojem „zásah“
nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z ustanovenia § 250v ods. 1 však
vyplýva, ţe ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej
moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra povaţuje
za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti
subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu
verejnej správy alebo v jeho činnosti, pokyne, prípadne nečinnosti. Cieľom ochrany podľa
§ 250v O.s.p. je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická
osoba alebo právnická osoba nemôţe brániť inými prostriedkami.
Procesná náročnosť konaní v správnom súdnictve je vyvaţovaná tým, ţe vo väčšine
prípadov zákon vyţaduje povinné zastúpenie ţalobcu advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; povinné
9
10 4Sţo/10/2012
zastúpenie advokátom sa s taxatívne určenými výnimkami vyţaduje v konaní podľa druhej,
štvrtej i piatej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250a, § 250t ods. 8, § 250v ods. 8 O.s.p.).
Odvolací súd poznamenáva, ţe nie je jeho úlohou interpretovať v správnom súdnictve
kaţdý návrh na začatie konania tak, aby bol navrhovateľ v konečnom dôsledku úspešný.
Posúdiac návrh na začatie konania podaný ţalobkyňou podľa jeho obsahu, ako aj podľa
opakovane prejavenej vôle ţalobkyne povaţovať toto podanie za ţalobu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p., správny súd (ani krajský súd, ani Najvyšší súd) nemohol vyhodnotiť ţalobu
ţalobkyne ako návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa
§ 250v O.s.p. predmet súdneho konania určuje ţalobca; v správnom súdnictve s povinným
zastúpením advokátom sa pritom očakáva kvalifikovanosť tohto určenia spojená s výberom
vhodného druhu konania v rámci správneho súdnictva. Súd nemôţe prekročiť petit ţaloby
(§ 153 ods. 2 O.s.p.) a keď ţalobkyňa ţiadala zrušiť „rozhodnutie“, súd nebol oprávnený,
aby ţalovanej uloţil povinnosti v zmysle § 250v ods. 4 O.s.p. Pre doplnenie odvolací súd
uvádza, ţe i v prípade, keby sa ţalobkyňa svojou ţalobou domáhala namiesto zrušenia listu
ţalovanej ochrany pred nezákonným zásahom spočívajúcim v nepripustení osôb k vykonaniu
ústnej formy internej časti maturitnej skúšky, musel by súd konanie zastaviť pre oneskorenosť
podania návrhu (§ 250v ods. 3 druhá veta v spojení s § 250d ods. 3 a ods. 8 O.s.p.).
Konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je konaním so zákonom limitovaným
predmetom (preskúmava sa v ňom vţdy rozhodnutie a postup správneho orgánu) a pretoţe
ţalobkyňa označila ako napadnuté rozhodnutie správneho orgánu list, ktorý povahu
rozhodnutia nemá, nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet
zodpovedajúci zákonnej úprave. Nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, preto bol
daný dôvod na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 prvej vety v spojení s § 247 ods. 1
O.s.p. Krajský súd síce konanie zastavil v dôsledku aplikácie nesprávneho procesnoprávneho
ustanovenia (§ 250d ods. 3 O.s.p.), to však samo nemalo vplyv na vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia. Neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, o aký ide v tejto
veci, by musel viesť k zastaveniu konania v ktoromkoľvek štádiu (§ 103 O.s.p.). Konanie
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa s poukazom na § 250d ods. 3 O.s.p. zastavuje preto,
ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom,
vtedy, ak sa ţalobou síce napáda rozhodnutie (čo nie je prípad prejednávanej veci),
avšak také, ktoré vylučuje zo súdneho prieskumu zákon. Ak ţaloba smeruje proti aktu
správneho orgánu, ktorý ani charakter rozhodnutia nemá, tým skôr (argumentum a minori ad
10
11 4Sţo/10/2012
maius) treba konanie o nej zastaviť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd napadnuté uznesenie
krajského súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1
a § 142 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou O.s.p. tak, ţe v odvolacom konaní
úspešnej ţalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu neţiadala priznať
a v odvolacom konaní jej ţiadne trovy ani nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 18. apríla 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková
11