Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/10/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: S., so sídlom M., IČO:

X., zastúpenej: Mgr. M., advokát, so sídlom Š., proti ţalovanej: Mgr. E., zamestnankyňa

Športového gymnázia, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej – „Nepripustenie

fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu ústnej formy internej časti

maturitných skúšok zo dňa 30.5.2011“, na odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne, č. k. -35, z 29. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -35 z 29. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, sp. zn. , z 29. novembra 2011 Krajský súd

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) zastavil konanie o ţalobe, ktorou sa ţalobkyňa domáhala

preskúmania rozhodnutia ţalovanej – nepripustenie fyzických osôb štúdia jednotlivých

predmetov k vykonaniu ústnej formy internej časti maturitných skúšok dňa 30. mája 2011.

V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, ţe predsedníčka školskej maturitnej

komisie na S., M., ktorá bola vymenovaná podľa

o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (rozumej

2

ţalovaná – poznámka odvolacieho súdu), vypracovala „Správu z ÚFIČ MS zo dňa 30. mája

2011“, v ktorej uviedla zistené nedostatky z kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej

skúšky, ktoré mali vykonať na uvedenej škole fyzické osoby štúdia jednotlivých predmetov

v dňoch 30. mája 2011 aţ 3. júna 2011. Táto kompetencia vyplýva pre predsedníčku školskej

maturitnej komisie z ustanovenia § 80 ods. 1 písm. a) školského zákona. Pri kontrole

pripravenosti a organizácie maturitnej skúšky prihliadla aj na skutočnosť, ţe ţalobca nesplnil

opatrenia a záväzné pokyny prijaté na základe výsledkov inšpekčnej činnosti, ktoré u neho

vykonala v januári aţ februári 2011 Štátna školská inšpekcia, Školské inšpekčné centrum

Trenčín. Opatrenia a zistené pokyny z inšpekčnej činnosti sa týkali fyzických osôb štúdia

jednotlivých predmetov, ktorí sa u ţalobcu prihlásili na vykonanie maturitnej skúšky.

Predsedníčka školskej maturitnej komisie zistila, ţe uchádzači štúdia jednotlivých predmetov

nesplnili podmienky na vykonanie internej časti maturitnej skúšky, pretoţe nevykonali

komisionálne skúšky z druhého cudzieho jazyka, ktorý mala škola zahrnutý v učebnom pláne

ŠkVP pre študijný odbor 6341-6 „škola podnikania“ a niektorým chýbali protokoly aj z iných

skúšok. Na základe týchto zistení predsedníčka školskej maturitnej komisie zastavila

vykonanie maturitnej skúšky všetkým uchádzačom jednotlivých predmetov. Podľa názoru

krajského súdu v danej veci neboli splnené podmienky na konanie o ţalobe ţalobkyne. Ţaloba

smeruje proti správe, ktorá je výsledkom kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej

skúšky, ktorú vypracovala predsedníčka maturitnej komisie podľa § 82 ods. 1 písm. a) a d)

školského zákona. Táto „Správa...“ nie je rozhodnutím, ktoré by bolo vydané v správnom

konaní podľa o správnom konaní (Správny poriadok). Zistenia

z kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej skúšky, aj keď boli zhrnuté v písomnej

správe, nie je moţné povaţovať za správne rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje

oprávnenia alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy

( ). Zistenia o pripravenosti a organizácii maturitnej skúšky vo forme

„Správy“ nemôţu byť predmetom preskúmania súdom, a preto krajský súd konanie zastavil

za pouţitia Krajský súd tieţ uviedol, ţe na podanie ţaloby podľa druhej

hlavy piatej časti by boli aktívne legitimované fyzické osoby štúdia jednotlivých

predmetov, ak by preukázali splnenie všetkých podmienok na vykonanie ústnej časti internej

maturitnej skúšky a o nevykonaní maturitnej skúšky by bolo rozhodnuté v správnom konaní

príslušným správnym orgánom. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1

písm. c) v spojení s

2

3

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie ţalobkyňa, ţiadajúc, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje

odvolanie ţalobkyňa odôvodnila tak, ţe krajský súd okrem toho, ţe nesprávne vec právne

posúdil a nesprávne rozhodol, sa tieţ nedostatočne zaoberal odôvodnením svojho

rozhodnutia. Krajský súd podľa ţalobkyne neuviedol ani jeden relevantný myšlienkový

postup, prečo konanie zastavil a prečo napadnuté rozhodnutie nepovaţuje za rozhodnutie,

ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia fyzických alebo právnických osôb. Ţalobkyňa

poukázala na rozhodnutie publikované pod R 196/2001 a uviedla, ţe konanie ţalovanej,

konanie a rozhodovanie predsedníčky školskej maturitnej komisie, je špecifickým konaním,

nemajúcim snáď v našom právnom poriadku obdobu. Otázkou podľa ţalobkyne ostáva,

či takéto rozhodnutie, postup ţalovanej je moţný. Ţalobkyňa poukázala na absurdnú

skutočnosť, ţe v prípade, ak podľa názoru súdu nie je napadnuté rozhodnutie, postup

preskúmateľný súdom, nie je konanie ţalovanej preskúmateľné ţiadnym orgánom, nakoľko

zákon ani iný predpis neumoţňuje takýto postup, ani prokuratúra Slovenskej republiky

nemôţe takéto konanie preveriť. Podľa ţalobkyne napadnuté rozhodnutie a postup majú

povahu správneho rozhodnutia. Ţalobkyňa je toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie je

„ďalším rozhodnutím“, ako to má na mysli . Krajský súd podľa ţalobkyne

nebral do úvahy skutočnosť, ţe prípadné konanie o nevykonaní maturitnej skúšky sa

nespravuje správnym poriadkom, nakoľko správny poriadok sa na konania podľa predpisov

upravujúcich ukončovanie stredoškolského štúdia nevzťahuje. Tieto predpisy poznajú len

moţnosť zrušenia maturitných skúšok ministrom školstva. Ţalobkyňa tvrdí, ţe napadnuté

rozhodnutie sa dotýka práv a povinností ţalobkyne i uchádzačov štúdia jednotlivých

predmetov, ţalobkyňa bola ukrátená na svojich právach, a síce, ţe uchádzačom štúdia

jednotlivých predmetov nebolo umoţnené vykonať maturitnú skúšku, ţalobkyni vznikajú

s neúspešnou maturitnou skúškou náklady a povinnosť (i morálna) zabezpečiť vykonanie

maturitnej skúšky. Ţalobkyňa takisto namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu,

nakoľko nie je jasné, z akých dôvodov presne krajský súd konanie zastavil.

Ţalovaná sa k odvolaniu ţalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „Najvyšší súd“)

ako súd odvolací ( (ďalej len

„“)) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu na základe včas podaného a inak

procesne riadneho odvolania, súc viazaný jeho rozsahom a dôvodmi ( ).

3

4

Na prejednanie odvolania Najvyšší súd nenariadil pojednávanie v zmysle

v spojení s vetou prvou a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie

ţalobkyne nie je dôvodné.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (Rozhodovanie o ţalobách

proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – druhá hlava piatej časti ) sa

postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Posúdiac návrh na začatie konania podaný ţalobkyňou podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2

), najmä so zreteľom na ţalobný petit, ktorým ţiadala zrušiť rozhodnutie ţalovanej,

odvolací súd vyhodnotil toto podanie ako ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (ako

bolo nakoniec aj označené) podľa druhej hlavy piatej časti

Všeobecné vymedzenie predmetu konania podľa druhej hlavy piatej časti

ustanovuje § 244 ods. 3, podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Ďalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe

ţaloby je, ţe osoba, ktorá sa ţalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím

na svojich právach ukrátená ( ), musí ísť o právoplatné rozhodnutie

správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

4

5

ibaţe takých niet ( a ) a napokon napadnuté rozhodnutie nesmie spadať

pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom vylúčené ( ).

Rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmavané v správnom súdnictve v konaní

podľa druhej hlavy piatej časti je svojou povahou individuálnym správnym aktom,

ktorým sa konkrétnemu adresátovi autoritatívne určil obsah jeho verejných subjektívnych

práv a povinností tak, ţe takýmto určením bol vo svojom právnom postavení subjektívne

dotknutý. Takéto rozhodnutie ani nemuselo byť vydané procesným postupom, na ktorý by sa

výslovne alebo aspoň subsidiárne vzťahoval o správnom konaní

(Správny poriadok), a v zásade ani nemusí mať formálne náleţitosti rozhodnutia podľa § 47

Správneho poriadku. Ochrana poskytovaná správnym súdnictvom by bola iba iluzórnou,

keby sám orgán verejnej správy tým, ţe svoje rozhodnutie prípadne vydá bez formálnych

náleţitostí zodpovedajúcich správnemu poriadku, vedel dosiahnuť, ţe proti takémuto

rozhodnutiu sa ukrátená fyzická alebo právnická osoba nebude vedieť domôcť ochrany

pred súdom, ktorá je garantovaná v článku 46 ods. 2 . Preto sa

za spôsobilý predmet súdneho prieskumu povaţujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom

rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno-aplikačné akty

správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 25. 8. 2011).

Podľa Najvyššieho súdu je nutné pojem rozhodnutia na účely moţnosti jeho

preskúmavania v konaní podľa druhej hlavy piatej časti vykladať predovšetkým

materiálne, t. j. podľa toho, či z obsahu aktu orgánu verejnej správy vyplýva, ţe ide

o rozhodnutie vo vyššie naznačených intenciách, a či by vyhovením ţalobe – ktorým je

v konaní podľa druhej hlavy piatej časti vţdy zrušenie napadnutého rozhodnutia – bola

poskytnutá efektívna ochrana dotknutému subjektívnemu právu ţalobcu.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobkyňa v podanej ţalobe označila ako

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (čo je aj nutnou náleţitosťou ţaloby podľa § 249

ods. 2 ) rozhodnutie „Mgr. E. – predsedu školskej maturitnej komisie a to Nepripustenie

fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov k vykonaniu ústnej formy internej časti

maturitných skúšok zo dňa 30.5.2011“, ktoré bolo doručené ţalobkyni dňa 31. 5. 2011.

Petitom ţaloby sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ţalovanej „a to Nepripustenie

5

6

fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu ústnej formy internej časti

maturitných skúšok zo dňa 30.5.2011“.

Na výzvu krajského súdu z 20.10.2011, aby ţalobkyňa doručila súdu napadnuté

rozhodnutie, boli predloţené podaním z 28.10.2011 jednak písomnosť podpísaná ţalovanou a

označená ako „Nepripustenie fyzických osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu

ústnej formy internej časti maturitných skúšok“ datovaná dňom 30. 5. 2011, a jednak

písomnosť podpísaná ţalovanou a označená ako „SPRÁVA ÚFIČ MS ZO DŇA 30.5.2011“.

Obe tieto písomnosti boli pripojené ţalobkyňou uţ k ţalobe.

Na základe posúdenia ţaloby podľa jej obsahu odvolací súd povaţuje za nepochybné,

ţe ţalobkyňa napádala svojou ţalobou ako rozhodnutie ţalovanej písomnosť datovanú

30.5.2011, adresovanú zriaďovateľke ţalobkyne a označenú ako „Nepripustenie fyzických

osôb štúdia jednotlivých predmetov na S. k vykonaniu ústnej formy internej časti maturitných

skúšok“. Keď ţalobkyňa na strane 1 ţaloby z ňou napadnutého rozhodnutia cituje, uvádza

časť vety, podľa ktorej ţalovaná „neumožnila fyzickým osobám štúdia jednotlivých

predmetov, ktorí nesplnili podmienky jej vykonania, vykonanie ústnej formy maturitnej skúšky

v dňoch 30.5.-3.6.2011“, čo zodpovedá vete z druhého odseku uvedenej písomnosti ţalovanej,

i keď s mierne pozmeneným slovosledom. Nebolo preto správne, ak krajský súd na viacerých

miestach odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza, ţe ţaloba smeruje proti správe, ktorá je

výsledkom kontroly pripravenosti a organizácie maturitnej skúšky, ktorú vypracovala

ţalovaná ako predsedníčka maturitnej komisie. Tento dokument, označený ako „SPRÁVA Z

ÚFIČ MS ZO DŇA 30.5.2011“, zjavne nebol súčasťou tej písomnosti ţalovanej, ktorú

ţalobkyňa označila ako napadnuté rozhodnutie a ktorú aj ţiadala zrušiť v ţalobnom petite.

Ţalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha svojou ţalobou zrušenia písomnosti,

ktorou ţalovaná oznámila zriaďovateľke ţalobkyne, ţe bola dňa 15.5.2011 menovaná

prednostom Krajského školského úradu v Trenčíne do funkcie predsedníčky školskej

maturitnej komisie pre maturitné skúšky prebiehajúce na ţalobkyni na obdobie od 1.3.2011

do 28.2.2012. Ďalej ţalovaná oznámila ţalobkyni, ţe na základe zistení Školského

inšpekčného centra Trenčín a ţalovanou vykonanej kontroly pripravenosti a organizácie

maturitnej skúšky ţalovaná neumoţnila vykonanie ústnej formy internej časti maturitnej

skúšky v dňoch 30.5. aţ 3.6.2011 fyzickým osobám štúdia jednotlivých predmetov,

ktorí nesplnili podmienky jej vykonania. Zriaďovateľke ţalobkyne bola táto písomnosť

doručená dňa 31.5.2011.

6

7

To, čo ţalobkyňa svojou ţalobou napáda a ţiada zrušiť, je svojou povahou list –

oznámenie ţalovanej ţalobkyni o „neumoţnení“ vykonania ústnej formy internej časti

maturitnej skúšky bliţšie neurčeným fyzickým osobám, ktoré nesplnili podmienky jej

vykonania. Postup ţalovanej, ktorým sa toto „neumoţnenie“ realizovalo, vyplýva zo Správy

priloţenej k ţalobe, v ktorej ţalovaná uviedla o udalostiach dňa 30.5.2011: „Po dohode

s prednostom KŠÚ a ŠŠI som zvolala školskú maturitnú komisiu (ŠMK) a vedenie školy. Pani

zriaďovateľka sa na stretnutie nedostavila. Zasadnutie ŠMK sa konalo asi o 14,00 hod.

za prítomnosti riaditeľky školy, právneho zástupcu školy a ŠŠI. Všetkých zúčastnených som

informovala so zistenými nedostatkami v predloženej dokumentácii osôb ŠJP. (...)

Nevykonaním komisionálnej skúšky z 2. cudzieho jazyka uchádzači ŠPJ nesplnili podmienku

na to, aby mohli konať internú časť maturitnej skúšky. Na základe týchto zistených skutočností

som dňa 30.5.2011 zastavila konanie ÚFIČ MŠ všetkým 158 uchádzačom ŠJP. Pani

riaditeľku aj pani zriaďovateľku, ktorú som tiež informovala o rozhodnutí ŠMK, som

požiadala, aby informovali o rozhodnutí ŠMK všetkých uchádzačov ŠJP. (...) Písomné

vyjadrenie k neumožneniu konať ÚFIČ MS uchádzačom ŠJP som dňa 31.5.2011 odovzdala

pani zriaďovateľke C. aj pani riaditeľke R..“

Odvolací súd posúdil, ţe písomnosť, ktorú ţalobkyňa ţiada zrušiť, nemá povahu

rozhodnutia, ktoré by bolo spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu na základe

ţaloby v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Tejto písomnosti chýba autoritatívnosť

určenia obsahu konkrétnych verejných subjektívnych práv a povinností ţalobkyne; ţalovaná

listom len dodatočne oznamuje svoj postup spočívajúci v neumoţnení vykonania ústnej formy

internej časti maturitnej skúšky bliţšie neurčeným fyzickým osobám. Samotný list ţalobkyne

nepredstavoval vrchnostenský akt aplikácie práva s nepriaznivým dosahom na právne

postavenie ţalovanej, ale notifikáciu uskutočneného zásahu, ktorým ţalobkyňa prípadne

mohla byť dotknutá. Konanie ţalovanej, ktoré mohlo ţalobkyňu zasiahnuť, malo povahu

faktickej aktivity, činnosti, ktorej výsledok nebol pretavený do podoby rozhodnutia na účely

druhej hlavy piatej časti V tejto súvislosti moţno dodať, ţe ţalobkyňa, podľa názoru

odvolacieho súdu, nie celkom jasne a konkrétne uviedla, na akých právach bola konaním

ţalovanej ukrátená – v ţalobe tvrdí, ţe bolo porušené právo ţalobkyne a jej študentov

na právnu istotu a rovnosť všetkých pred zákonom.

Pokiaľ ide o pojem „ďalšie rozhodnutia“ v vete prvej , pod ktorý

podľa ţalobkyne spadá aj „rozhodnutie“ ţalovanej, týmto pojmom zákonodarca rozšíril

7

8

mnoţinu preskúmavaných rozhodnutí (okrem rozhodnutí vydaných v správnom konaní),

za podmienky, ţe zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môţu byť tieto práva a povinnosti priamo dotknuté. Túto

podmienku, ktorá je výrazom autoritatívnosti a konkrétnosti rozhodnutia, však list ţalovanej,

označený ţalobkyňou ako napadnuté rozhodnutie, nespĺňa.

Účelom správneho súdnictva je ochrana subjektívnych práv fyzických osôb

a právnických osôb pred neprimeranou či svojvoľnou činnosťou správnych orgánov. Táto

ochrana, ako kaţdá súdna ochrana, má byť poskytovaná tak, aby bola efektívna.

Právna úprava správneho súdnictva na rozdiel od konania v občianskoprávnych

veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov a druhov konaní.

Z ustanovení , upravujúcich spôsob rozhodovania správneho súdu

v prvom stupni, vyplýva, ţe súd buď ţalobu zamietne, a to vtedy, ak rozhodnutie a postup

správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom (ods. 1), alebo napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšieho konanie, v prípadoch taxatívne

ustanovených zákonom (ods. 2 a 3), výnimočne vo veciach uvedených v

môţe súd rozhodnúť vo veci samej ( ). Iným spôsobom správny súd

v konaní podľa druhej hlavy piatej časti nemôţe meritórne rozhodnúť.

Vyhovením ţalobe ţalobkyne by mohlo byť iba „zrušenie“ listu ţalovanej

oznamujúceho, ţe ţalovaná nepripustila viaceré fyzické osoby k vykonaniu ústnej časti

internej formy maturitnej skúšky. Takýmto rozsudkom by sa ţalobkyni neposkytla ţiadna

účinná ochrana, keďţe „zrušenie“ oznámenia zásahu ţalovanej by sa samotného zásahu

spočívajúceho v nepripustení osôb k maturitnej skúške, ktorý tomuto oznámeniu predchádzal,

nijako nedotklo. V správnom súdnictve sa nerozhoduje o ţalobách preto, aby bola pre ţalobcu

výrokom rozsudku učinená len morálna satisfakcia spočívajúca v potvrdení, ţe konanie

správneho orgánu bolo prípadne nezákonné. Na základe uvedeného sa ţalobkyňa zvoleným

právnym prostriedkom domáhala súdnej ochrany právne neúčinným spôsobom a bezúčelne.

To však, samozrejme, neznamená, ţe „konanie ţalovanej nie je preskúmateľné

ţiadnym orgánom“, ako sa obáva ţalobkyňa vo svojom odvolaní. V správnom súdnictve je

preskúmateľné i také konanie či nekonanie správnych orgánov, ktoré nemá charakter

8

9

rozhodnutia preskúmavaného podľa druhej hlavy piatej časti Prostriedky, ktorými sa

tento súdny prieskum a jeho jednotlivé druhy iniciujú, však majú inú povahu a obsah a riadia

sa čiastočne odlišnými procesnými pravidlami neţ ţaloba o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu.

Podľa vety prvej súdy v správnom súdnictve konajú aj o ochrane

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zakotvuje piata

hlava piatej časti ().

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Súdne konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je

zárukou, ţe súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva

navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny

predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý by vznikol protiprávnym konaním,

prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. pojem „zásah“

nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z ustanovenia § 250v ods. 1 však

vyplýva, ţe ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej

moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra povaţuje

za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti

subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu

verejnej správy alebo v jeho činnosti, pokyne, prípadne nečinnosti. Cieľom ochrany podľa

je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôţe brániť inými prostriedkami.

Procesná náročnosť konaní v správnom súdnictve je vyvaţovaná tým, ţe vo väčšine

prípadov zákon vyţaduje povinné zastúpenie ţalobcu advokátom, pokiaľ nemá právnické

vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; povinné

9

10

zastúpenie advokátom sa s taxatívne určenými výnimkami vyţaduje v konaní podľa druhej,

štvrtej i piatej hlavy piatej časti (, , ).

Odvolací súd poznamenáva, ţe nie je jeho úlohou interpretovať v správnom súdnictve

kaţdý návrh na začatie konania tak, aby bol navrhovateľ v konečnom dôsledku úspešný.

Posúdiac návrh na začatie konania podaný ţalobkyňou podľa jeho obsahu, ako aj podľa

opakovane prejavenej vôle ţalobkyne povaţovať toto podanie za ţalobu podľa druhej hlavy

piatej časti , správny súd (ani krajský súd, ani Najvyšší súd) nemohol vyhodnotiť ţalobu

ţalobkyne ako návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa

predmet súdneho konania určuje ţalobca; v správnom súdnictve s povinným

zastúpením advokátom sa pritom očakáva kvalifikovanosť tohto určenia spojená s výberom

vhodného druhu konania v rámci správneho súdnictva. Súd nemôţe prekročiť petit ţaloby

( ) a keď ţalobkyňa ţiadala zrušiť „rozhodnutie“, súd nebol oprávnený,

aby ţalovanej uloţil povinnosti v zmysle Pre doplnenie odvolací súd

uvádza, ţe i v prípade, keby sa ţalobkyňa svojou ţalobou domáhala namiesto zrušenia listu

ţalovanej ochrany pred nezákonným zásahom spočívajúcim v nepripustení osôb k vykonaniu

ústnej formy internej časti maturitnej skúšky, musel by súd konanie zastaviť pre oneskorenosť

podania návrhu ( druhá veta v spojení s a ).

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti je konaním so zákonom limitovaným

predmetom (preskúmava sa v ňom vţdy rozhodnutie a postup správneho orgánu) a pretoţe

ţalobkyňa označila ako napadnuté rozhodnutie správneho orgánu list, ktorý povahu

rozhodnutia nemá, nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet

zodpovedajúci zákonnej úprave. Nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, preto bol

daný dôvod na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 prvej vety v spojení s § 247 ods. 1

Krajský súd síce konanie zastavil v dôsledku aplikácie nesprávneho procesnoprávneho

ustanovenia ( ), to však samo nemalo vplyv na vecnú správnosť výroku

napadnutého uznesenia. Neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, o aký ide v tejto

veci, by musel viesť k zastaveniu konania v ktoromkoľvek štádiu ( ). Konanie

podľa druhej hlavy piatej časti sa s poukazom na zastavuje preto,

ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom,

vtedy, ak sa ţalobou síce napáda rozhodnutie (čo nie je prípad prejednávanej veci),

avšak také, ktoré vylučuje zo súdneho prieskumu zákon. Ak ţaloba smeruje proti aktu

správneho orgánu, ktorý ani charakter rozhodnutia nemá, tým skôr (argumentum a minori ad

10

11

maius) treba konanie o nej zastaviť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd napadnuté uznesenie

krajského súdu ako vecne správne potvrdil ( ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1

a v spojení s prvou vetou tak, ţe v odvolacom konaní

úspešnej ţalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu neţiadala priznať

a v odvolacom konaní jej ţiadne trovy ani nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 18. apríla 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková

11