Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/23/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: TM-tools, s.r.o., Šoltésovej č. 1685/200, Povaţská Bystrica, právne zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Charge Davoué Ujj, s.r.o., Legionárska 14, Trenčín, zastúpenej

konateľom a advokátom JUDr. Jozefom Ujom, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. I/226/10080-80451/2010/990618-r zo dňa 16.7.2010, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 63 zo dňa 9.3.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. - 63 zo dňa 9.3.2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa ţalobca

domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný

platobný výmer správcu dane zo dňa 18.3.2010, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel

k záveru, ţe ţalobca hoci mal uzavretú zmluvu o mediálnej spolupráci so spoločnosťou Dúha

Servis, s.r.o. o tvorbe a odvysielaní reklamy prostredníctvom siete súkromných reklamných

televíznych staníc, vrátane reklamno-propagačných akcií pre rok 2007 v nestanovenom objeme,

tak napriek tomu nepreukázal, ţe by dodávateľ Dúha Servis, s.r.o. uskutočnil zdaniteľné obchody

pre ţalobcu, keďţe nezabezpečoval vysielanie reklamy pre ţalobcu priamo. Pokiaľ dodávateľ

tvrdil, ţe vysielanie reklamy mal zabezpečiť prostredníctvom ďalších spoločností, tak preverením

týchto spoločností správcom dane, resp. doţiadaním správcom dane sa jednoznačne i podľa

názoru krajského súdu preukázalo, ţe reklama pre ţalobcu odvysielaná nebola. Krajský súd

zdôraznil, ţe zdieľa závery daňových orgánov a keďţe dodávateľ Dúha Servis, s.r.o. nevykonával

reklamu sám, čo je preukázané, tak bolo dôvodné zisťovanie správcu dane, kto potom mal

reklamnú kampaň vykonať subdodávateľsky. Bolo preukázané, ţe ani subdodávateľským

spôsobom nebola reklamná kampaň pre ţalobcu vykonaná a preto nemohol dodávateľ ţalobcu

Dúha Servis, s.r.o. ţalobcovi dôvodne účtovať dodanie sluţieb.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca

a ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie ţalovaného v spojení

s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok

krajského súdu vo výrokovej časti ako i v odôvodnení je postavený na formálnom prevzatí

údajných nedostatkov zistených daňovou kontrolou v iných spoločnostiach a uvedených

v rozhodnutiach daňových orgánov a ktoré nedostatky majú preukazovať neodvysielanie reklamy

a sú údajne v príčinnej súvislosti s nedôvodným uplatnením nároku na odpočet DPH ţalobcom.

Z praktického hľadiska to znamená, ţe ţalobca DPH zaplatil v cene za reklamu obchodnému

partnerovi a ţalobca si následne uplatnil nárok na odpočet DPH, u obchodného partnera ţalobcu

bola DPH priznaná a zaplatená daňovému úradu. Teda daňový úrad by mal obchodnému

3

partnerovi ţalobcu vrátiť priznanú a odvedenú DPH. Z toho vyplýva, ţe daňové orgány majú

z podaného obchodného prípadu v prípade zaplatenia dodatočného platobného výmeru dvakrát

odvedenú DPH. To znamená podľa ţalobcu, ţe bolo u ţalobcu nesprávne podané daňové

priznanie k dani z príjmu právnických osôb a v nesprávnej výške odvedená daň z príjmu

právnickej osoby. Poukázal na to, ţe neporušil ţiadne ustanovenia zákona o DPH a neporušil ani

ust. a Podľa ţalobcu bola

reklamná kampaň realizovaná prostredníctvom médií a bola určená prostredníctvom

rozhlasového vysielania a šírenia zvuku neurčitému počtu poslucháčov. Dodávateľ ţalobcovi

oznamoval dané odvysielanie aj ústnym podaním, ţe reklama bude odvysielaná v určitom

časovom horizonte, výsledok tohto vysielania sa odzrkadľoval na výkonnosti predajní a na raste

počtu zamestnancov ţalobcu. Obchodný partner ţalobcu Dúha Servis, s.r.o. predmetné faktúry

riadne eviduje vo svojom účtovníctve a dodávateľ riadne daň voči správcovi dane vysporiadal

a poukázal na príslušné ustanovenia Existencia nielen účtovného

vzťahu, ale aj obchodnoprávneho vzťahu a reálnosť obchodov bola preukázaná uţ pri daňovej

kontrole, okrem iného aj rámcovou Zmluvou o mediálnej spolupráci č. 03/2007/DS zo dňa

3.1.2007. Poukázal na faktúru č. 20070067 zo dňa 15.6.2007 a jej obsah. Svedok P. Ţ.

v daňovom konaní potvrdil odvysielanie reklamných spotov a potvrdil reálnosť zdaniteľného

obchodu. Ţalobca taktieţ predloţil krajskému súdu Zmluvu o poskytovaní reklamného

vysielacieho času zo dňa 2.6.2003 uzavretej medzi spoločnosťami Rádio Lumen, spol. s r.o.

a Dúha Servis, s.r.o. a tieţ 6 faktúr a nie je teda pravdou, ţe by ţalobca predloţil 2 faktúry

a uvedená zmluva sa vôbec v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu nespomína a preto tvrdenia

správcu dane a krajského súdu nie sú správne. Pokiaľ Rádio Lumen oznámilo, ţe

nespolupracovalo so spoločnosťou Dúha Servis, s.r.o. a ţe nevysielalo reklamu pre dodávateľa

ţalobcu, tak uvádzalo nepravdu. Predloţené faktúry a zmluva vyvrátili tvrdenia Rádia Lumen

v daňovom konaní a tým aj formálne prevzatý skutkový záver krajským súdom. Tieţ uviedol, ţe

ako daňový subjekt z hľadiska dôkazného bremena nemohol ovplyvniť obchodnoprávne vzťahy,

práva a povinnosti medzi inými subjektami. Správne orgány napriek dostatočne zistenému

skutkovému stavu vec nesprávne právne posúdili s odvolaním sa na údajné nedostatky v iných

spoločnostiach, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s nárokom ţalobcu na odpočet DPH a tieţ

nepreukazujú skutočnosť, ţe reklamy údajne neboli odvysielané. Podľa ţalobcu je rozsudok

krajského súdu nepreskúmateľný a nespravodlivý. Správne orgány nezákonne dorubili ţalobcovi

4

daň v rozpore s , , , a v tejto súvislosti poukázal ţalobca

na rozsudky NS SR sp. zn. , 26/2001, , . Krajský súd sa

nevysporiadal s porušením základných zásad daňového konania, s porušením ustanovení najmä

, a bod 1 . Poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu ČR a Nález Ústavného súdu SR . Tieţ podľa

ţalobcu došlo k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1

Dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy garantované čl. 13 Dohovoru a tieţ poukázal

na Nález ÚS SR , ktorý tieţ hovorí o nesprávnom výklade a aplikácii daňových

predpisov daňovými orgánmi, ale aj všeobecnými súdmi a bliţšie ţalobca dôvodil nálezmi

ÚS SR ako i . Vzhľadom na tieto skutočnosti daňová kontrola

nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne

získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemoţno pouţiť (a contrario § 29

ods. 4 veta prvá ) a potom sú nezákonné a neústavné i rozhodnutia daňových

orgánov ako i krajského súdu.

Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212

ods. 1 v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, ţe deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 18. apríla 2012 podľa a v spojení s veta prvá

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

5

Podľa druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti postupu

a rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval dodatočný

platobný výmer správcu dane, ktorým bol ţalobcovi ako platiteľovi dane, vyrubený rozdiel DPH

za zdaňovacie obdobie máj 2007.

Najvyšší súd zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou

činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje

zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom

ustanovenia , podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím

súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text

v odôvodnení uvedie.“

Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd SR na svoj rozsudok zo dňa

31. mája 2011 sp. zn. , zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke

Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia, ktorého odôvodnenie ďalej

v príslušnom rozsahu uvádza:

„Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov, zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

6

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (

Zb.). V zmysle zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové

konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3

), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to

kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní

a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové

subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide

o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,

preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie

daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

7

Podľa v platnom znení právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová

povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ,

s výnimkou ods. 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným

platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. I/226/10084-80454/2010/990618-r zo dňa 16.7.2010, ktorým tento potvrdil rozhodnutie –

platobný výmer Daňového úradu Povaţská Bystrica č. /Mar zo dňa 22.3.2010,

ktorým správca dane dovyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august

2007 ţalobcovi vo výške 2.024,33 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj

súdneho spisu preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za rok 2007 daňovú kontrolu

zameranú na kontrolu dodrţiavania ustanovení o DPH, ktorú ukončil

protokolom č. /Remi zo dňa 22.2.2010 a prerokoval ho so ţalobcom dňa

16.3.2010. Z predloţených dokladov vyplýva, ţe správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie,

na základe ktorého mal za preukázané, ţe dodávatelia spoločnosti DÚHA SERVIS, s.r.o.

Dubnica nad Váhom neodvysielali reklamnú kampaň pre ţalobcu v dôsledku čoho ani spoločnosť

DÚHA SERVIS, s.r.o. nemohla dodať reklamnú kampaň ţalobcovi bez toho, aby zabezpečila jej

realizáciu v médiách. Daňový subjekt Rádio Media, s.r.o., ktorý má licenciu na vysielanie Rádia

DÚHA a ktoré podľa tvrdenia ţalobcu reklamnú kampaň odvysielalo, sa v sídle spoločnosti

zapísanom v obchodnom registri nenachádzalo. Konateľ spoločnosti Rádia Media, s.r.o.

sa v sídle spoločnosti nenachádza, zdrţiava sa v Bratislave, kde prebýva zrejme ako bezdomovec.

8

Z výpovede tohto konateľa Gabriela Fazekaša získanej v ďalšom daňovom konaní vyplýva, ţe

podpísal nejaké doklady za odmenu 5.000,--Sk, prehlásil však, ţe nikdy nepodnikal

a nedisponuje ţiadnymi účtovnými dokladmi spoločnosti Rádio Media, s.r.o. Moldava

nad Bodvou. Aj bývalí zamestnanci spoločnosti Rádio Media, s.r.o. potvrdili, ţe Gabriela

Fazekaša nikdy nevideli. Ţalobca v ţalobe uvádza informáciu, ţe bol konateľom a riaditeľom

spoločnosti Ivan Kováčik. Ivan Kováčik však nebol konateľom spoločnosti Rádio Media, s.r.o.,

vykonával iba funkciu riaditeľa. Z výpovede svedka Z. K. vyplýva, ţe Ing. Kováčik mal dať

svedkovi na spálenie doklady, ku ktorým sa nemá nikto dostať, pričom sa malo jednať o účtovné

doklady a zmluvy. Ivana Kováčika nebolo moţné vypočuť vo veci vysielania reklamy

pre ţalobcu, lebo v roku 2008 po ťaţkej chorobe dňa 21.2.2008 zomrel.

Konateľ spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. Lúky pod Makytou Jaroslav Vavrík potvrdil, ţe

jeho spoločnosť nevykonávala ţiadnu činnosť a o sprostredkovaní odvysielania reklamnej

kampani pre ţalobcu nemal ţiadnu vedomosť. Správca dane zistil, ţe k zápisu konateľa Jaroslava

Vavríka do obchodného registra spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. do dnešného dňa nedošlo

a podľa Okresného súdu Trenčín ako konateľ daňového subjektu SMZ Slovakia, s.r.o. sú stále

zapísaní Miroslav Močko a Pavel Ţeníšek. Na základe uvedeného sú faktúry spoločnosti SMZ

Slovakia, s.r.o. podpísané osobou, ktorá o akejkoľvek činnosti spoločnosti nemá vedomosť

a navyše nie je ani osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti.

Ţalobcom označený svedok P. Ţ. na ústnom pojednávaní uviedol, ţe reklamnú kampaň

realizovala len Rádio DÚHA. Fakturáciu uskutočnila spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. ako

zmluvný partner Rádia DÚHA. Rozpis spotov v dokumente „upresnenie realizácie vysielania

reklamných spotov pre firmu TM-tools, s.r.o. na Rádiu LUMEN a HIT FM Rádio Trenčín

uviedol ako chybu, čo malo byť spôsobené čerpaním mylných informácií z notebooku

zamestnankyne. Zástupca Rádia LUMEN, spol. s.r.o. uviedol, ţe pre ţalobcu nebol objednaný

ţiaden reklamný produkt, nebola preňho odvysielaná ţiadna reklama ani spot v uvedenom

období.

Vzhľadom na uvedené, napriek tomu, ţe ţalobca predloţil ako dôkazy odoslané faktúry

Rádia LUMEN a zmluvy o odvysielaní reklamy, ktoré majú vyvrátiť tvrdenie ţalovaného,

9

ţe reklamná kampaň v Rádiu LUMEN nebola odvysielaná, správca dane vyhodnotil dôkazy

predloţené ţalobcom ako nedôveryhodné, keďţe nepreukazujú po obsahovej stránke, ţe

zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo osobou uvedenou vo faktúrach.

Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v konaní vyskytla zásadná právna otázka

posúdenia a rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu

dane v prípade, ţe sú pochybnosti o prijatí zdaniteľného plnenia daňovým subjektom, ako aj

pochybnosti v osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania správcom

dane uviedol spochybnené údaje o subdodávateľoch zdaniteľného plnenia a takisto ako daňový

subjekt, nevie preukázať dodanie zdaniteľného plnenia odberateľovi (t.j. daňovému subjektu).

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,

zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,

preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ

uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe

zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

Zo zistení správcu dane je preukázané, ţe v tvrdeniach ţalobcu ako aj dodávateľa

reklamných spotov vznikli nezrovnalosti, keď neboli uvedené presné údaje o subdodávateľoch

reklamných spotov a za subdodávateľov boli označené firmy, ktoré v miestnom zisťovaní

popreli, ţe by reklamné spoty vyhotovili alebo odvysielali, ďalej, ţe za subdodávateľov bola

označená firma, ktorá evidentne nevykonávala ţiadnu činnosť (jej zakladateľ a konateľ

je bezdomovec, ktorý poprel, ţe by firma odvysielala komukoľvek reklamné spoty).

Prevádzkovateľ dodávateľa reklamných spotov nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri,

nezdrţiava sa tam ani jej konateľ, spoločnosť nekomunikuje s daňovým subjektom, neexistujú

medzi ním a dodávateľom ţiadne písomné doklady o spolupráci. Ďalej bolo zistené, ţe

spoločnosť dodávateľa mala reklamnú kampaň zabezpečiť podľa mediálneho plánu v sieti

10

súkromných rozhlasových staníc, ale v mediálnom pláne nebol uvedený ani čas a deň, ani

rozhlasová stanica, kde sa bude reklamná kampaň vysielať.

Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane svoj záver, ţe sa zdaniteľné

plnenie, ktoré si uplatnil ţalobca v daňovom priznaní neuskutočnilo, podloţil skutkovými

zisteniami s konkrétnym odkazom na vykonané dôkazy a ich obsah, ktoré vyhodnotil

a dostatočne zdôvodnil, na základe čoho dospel, podľa názoru najvyššieho súdu, k oprávneným

pochybnostiam o neuskutočnení zdaniteľných plnení.

Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe skutkový stav bol nesprávne právne posúdený,

najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotoţňuje. V danom

prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej

faktúry, iba predloţenie účtovných dokladov a zmlúv, pretoţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia

je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. K tejto námietke dáva

ţalobcovi súd do pozornosti, ţe v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní

§ 29 ods. 8 je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou

daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy

posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná sluţba

dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať

uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si

uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto

zmysle dôkazné bremeno, nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.

Ţalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi

povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov

(plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto

oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, ţe má v zmysle daňových predpisov

preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, ţe k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo

a preukázať, kto uvedenú sluţbu skutočne poskytol. Z technického hľadiska bolo na úvahe

ţalobcu, či mal ţiadať dodávateľov reklamných spotov o poskytnutie záznamov z odvysielania

týchto spotov alebo zabezpečiť iným spôsobom dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali dodanie

11

objednaných sluţieb. Nedá sa stotoţniť s tvrdením ţalobcu, ţe poskytnutie takejto sluţby nie je

moţné preukázať.

Ţalobca ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol aj námietku, ţe správny orgán získal

dôkazy, ktorými podloţil svoju správnu úvahu nezákonne. Bliţšie túto námietku neodôvodnil,

pričom však najvyšší súd vychádzajúc z predchádzajúcich písomných podaní ţalobcu v súdnom

konaní mal za to, ţe ţalobca namietal dĺţku lehoty stanovenej zákonom na vykonanie daňovej

kontroly.

Najvyšší súd skúmal lehotu na vykonanie daňovej kontroly, pričom zistil, ţe táto trvala

od 16.3.2009 do 16.3.2010, pričom pôvodná 6 mesačná lehota bola riadne predĺţená na základe

ţiadosti správcu dane zo dňa 6.8.2009 nadriadeným orgánom do 16.3.2010, ktorú lehotu správca

dane dodrţal a daňovú kontrolu vykonal v zákonnej lehote stanovenej v § 15 ods. 17 zákona

o správe daní.

V odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj

právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí uviedol

zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa

vysporiadal aj s právnou argumentáciou ţalobcu.

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ), v dôsledku čoho

nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je

v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny podľa veta druhá a potvrdil, stotoţniac sa

v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá

12

), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia

nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.“

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení

námietok ţalobcu a tieţ s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd SR nezistil ţiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového

stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219

ods. 1, 2 za pouţitia ust. napadnutý rozsudok krajského súdu ako

súladný so zákonom potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1

v spojení s ust. za pouţitia ust. veta prvá . Ţalobca

v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. apríla 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth