Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/9/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I.. Ľ. K., trvale bytom Ul. K..

N. X., M., zastúpeného J.. R. S., advokátom so sídlom N.. S. X., M., proti žalovanému Mestu

Michalovce, Nám. slobody 30, Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 2007/54104-Mo zo dňa 7. marca 2008 a rozhodnutia žalovaného č. 2008/2381-Pe

zo dňa 28. marca 2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2.

marca 2011, č. k. -72, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 2. marca 2011, č. k. -72, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa

(ďalej len „“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 2007/54104-Mo zo dňa 7. marca 2008 o povolaní užívania stavby S. Komunikácie a spevnené

plochy v rámci stavby „K.-S. a N. C. M.“ na ul. A. S. v M., CKN parc. č. X., X., X.7, X., X. a X.

katastrálne územie M. pre stavebníka Z. M., S., ako aj rozhodnutia žalovaného č. 2008/2381-Pe

zo dňa 28. marca 2008 o povolení užívania stavby „K.-S. a N. C. M. – 3. stavba“, zrealizovanej

na pozemku parc. č. X., katastrálne územie M. na návrh stavebníka Z. M., S.

2

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca nie je subjektom, ktorému by

prislúchalo postavenie účastníka správneho konania v zmysle , preto nemôže

byť ani procesne legitimovanou osobou na podanie žaloby v prejednávanej veci. Ďalej uviedol,

že rovnako nie je opomenutým účastníkom v zmysle , teda postup podľa

tohto zákonného ustanovenia nie je odôvodnený.

Konštatoval, že z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca nie je stavebníkom ani

vlastníkom predmetných stavieb. Súčasne z projektovej dokumentácie, nachádzajúcej sa

v administratívnom spise i príslušných GO plánov a tiež z grafických príloh, predložených

žalobcom vyplýva, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nie sú umiestnené vyššie

špecifikované stavby, povolenie užívania ktorých bolo predmetom napadnutých rozhodnutí,

a tieto nehnuteľnosti nie sú ani susediacimi s nehnuteľnosťami, na ktorých sú stavby umiestnené.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich

náhradu právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c

ods. 1 veta prvá ).

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej

lehote odvolanie z dôvodov uvedených v a , navrhujúc, aby

odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 2. marca 2011 zrušil ako nezákonné,

nakoľko mal zato, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Za nesprávny považoval najmä záver krajského súdu, že žalobcovi neprislúcha postavenie

účastníka kolaudačného konania a tým i postavenie aktívne legitimovaného účastníka tohto

konania. Opätovne zdôraznil, že stavby „K.-S. a N. C. M. - 3. stavba“, „S. Úprava nadradeného

dopravného systému 2. stavba, 3. stavba“(ďalej len „S.“) a „S. Komunikácie a spevnené plochy

v rámci stavby „K.-S. a N. C. M.“ je potrebné ponímať ako jednu stavbu, keďže vo všetkých

stavebných konaniach vystupuje jeden stavebník a stavebné práce smerovali k výstavbe

nákupného komplexu označovaného ako „K.-S. a N. C. M.“ alebo „K.-S. a N. C. M., Obchodné

3

centrum II“, ktorého súčasťou boli i prístupové komunikácie – cesty, chodníky a parkoviská.

Uviedol, že stavebné povolenie na stavbu S. bolo vydané Obvodným úradom pre cestnú dopravu

a pozemné komunikácie Michalovce len z dôvodu špeciálne vymedzenej právomoci tohto

špeciálneho stavebného úradu v zmysle o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon). Skutočnosť, že všetky tri stavebné konania boli súčasťou

jednej stavby, podľa žalobcu vyplýva nielen zo záhlaví stavebných povolení, resp. kolaudačných

rozhodnutí, ale aj z ich výrokovej časti.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že stavebné povolenie žalovaného z 30. apríla 2007

k stavbe K.-S. a N. C. M. – 3. stavba v bode 29 vymedzuje ako jednu z podmienok realizácie

stavby povinnosť dodržať podmienky stanovené v rozhodnutí Obvodného úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie Michalovce z 5. marca 2007 o povolení stavby S., ktoré

rozhodnutie bolo zmenené tým istým orgánom stavebným rozhodnutím z 20. septembra 2007.

Doplnil, že z uvedeného rozhodnutia, zrušeného Krajským súdom v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. je zrejmé, že je súčasťou stavby K.-S. a N. C. M.. Zároveň namietal, že

v čase vydania napadnutého kolaudačného rozhodnutia žalovaný vedel, že stavebník porušil

stavebné predpisy tým, že bez súhlasu žalobcu zastaval pozemky EKN X., X., X. k. ú. M.,

pričom Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Michalovce nekonal so

žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v situácii, kedy stavebné povolenie k stavbe S.

nebolo právoplatné. Dodal, že uvedené skutočnosti žalovanému oznámil listom zo dňa 5. marca

2008.

Súčasne vyslovil názor, že s ohľadom na skutočnosť, že stavba S. nie je skolaudovaná,

pričom stavebné povolenie bolo zrušené, je užívanie tejto stavby nedovolené a je správnym

deliktom podľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Mal zato, že bez tejto stavby (t.j.

prístupových komunikácií, vrátane kruhového objazdu) je riadne užívanie budovy K.-S. a N. C.

M. nemožné a v zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona nebezpečné, nakoľko zo žalobcom

predloženého nákresu terajšieho stavu do kópie z katastrálnej mapy je zrejmé, že bez kruhového

objazdu, ako časti stavby S. je prístup v V. C. a ul. H. k budove K.-S. a N. C. nemožný. Vjazd

z ul. H. popri O. K. pripadá do úvahy, ale výjazd nie, keďže smeruje k opačnému koncu – ku

kruhovému objazdu. Z uvedeného žalobca vyvodil záver, že tieto tri stavebné a kolaudačné

4

konania navzájom súvisia, pretože stavebné (technické) a právne nedostatky stavby S.

ovplyvňujú nedostatky druhej stavby.

Súdu prvého stupňa, ako aj žalovanému vyčítal, že svojím postupom umožnili

stavebníkovi užívať stavbu bez toho, aby boli splnené podmienky vymedzené v stavebnom

konaní, nakoľko podľa žalobcu § 81 ods. 1 stavebného zákona je potrebné vykladať ústavne

konformným výkladom podľa , 2 tak, aby boli

rešpektované oprávnené záujmy žalobcu ako vlastníka pozemku.

V závere odvolania uviedol, že krajský súd tieto podstatné skutočnosti nevyhodnotil

komplexne a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Zdôraznil, že nie je rozhodujúce, na koľko

stavebných (resp. kolaudačných) konaní bola stavba rozčlenená, ak jednotlivé stavebné (resp.

kolaudačné) konania na seba časovo a funkčne nadväzujú, vystupuje v nich ako stavebník tá istá

osoba a podmienky vymedzené v jednom stavebnom konaní ovplyvňujú splnenie podmienok

v inom stavebnom konaní, preto nemožno uprieť dotknutému účastníkovi jedného stavebného

(resp. kolaudačného) konania zúčastniť sa iného stavebného (kolaudačného) konania, a jeho

nedostatky ako účastníkovi pripomienkovať. Zároveň uviedol, že nepriznaním postavenia

účastníka kolaudačného konania v zmysle § 78 ods. 1 stavebného zákona, mu žalovaný

znemožnil, aby v priebehu kolaudačného konania mohol robiť prednesy, navrhovať dôkazy, teda

uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy v zmysle a

o správnom konaní (správny poriadok).

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolanie žalobcu

bolo zamietnuté a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -72 zo dňa 2. marca

2011 bolo ako vecne správne potvrdené. Uviedol, že odvolacie dôvody pokladá za účelové

a právne irelevantné, pričom sa domnieva, že Krajský súd v Košiciach úplne a spoľahlivo zistil

skutkový stav, vec správne právne posúdil a preto sa žalovaný v plnom rozsahu so závermi

prvostupňového súdu, vyjadrenými v napadnutom uznesení, stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

5

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia ,

Odvolací súd sa po dôkladnom preštudovaní kompletného spisového materiálu v plnom

rozsahu stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach, ktorý napadnutým rozhodnutím

konanie zastavil podľa , pretože žalobca nie je osobou oprávnenou na

podanie žaloby, pričom správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu nepovolal

za účastníka predmetného správneho konania.

V správnom súdnictve (piata časť ) je okruh účastníkov konania vždy vymedzený

zákonom. V konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa

druhej hlavy piatej časti je okruh účastníkov vymedzený , podľa ktorého sú

účastníkmi konania žalobca a žalovaný ( veta prvá ). Podľa

je na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná fyzická

alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu. Kto je žalobcom vyplýva z Je ním fyzická alebo právnická osoba,

ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho

orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba,

s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať

malo.

V danom prípade žalobca v odvolaní namietal, že mu prislúcha postavenie účastníka

kolaudačného konania a tým i postavenie aktívne legitimovaného účastníka tohto konania,

nakoľko stavby „K.-S. a N. C. M., 3. stavba“, „S. Úprava nadradeného dopravného systému 2.

stavba, 3. stavba“ a „S. Komunikácie a spevnené plochy v rámci stavby K.-S. a N. C. M.“ je

potrebné ponímať ako jednu stavbu, keďže vo všetkých stavebných konaniach vystupuje jeden

stavebník a stavebné práce smerovali k výstavbe nákupného komplexu označovaného ako „K.-S.

a N. C. M.“ alebo „K.-S. a N. C. M., Obchodné centrum II“, ktorého súčasťou boli i prístupové

komunikácie – cesty, chodníky a parkoviská. V nadväznosti na uvedené namietal, že pozemky

EKN č. X., X., X. k.ú. M., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, boli zastavané bez jeho súhlasu.

6

S ohľadom na tieto skutočnosti považoval záver Krajského súdu v Košiciach o tom, že žalobca

nie je účastníkom správneho konania za nesprávny a v rozpore so zákonom.

Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore so

zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré

vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách

citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej

aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti

súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ

sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď

v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

Ak súd zistí, že žalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich

právach, nebol oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho

rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením podľa konanie zastaví.

V predmetnej právnej veci bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade skúmať, či je

splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane žalobcu, t.j. v zmysle § 247 ods. 1, resp. § 250

ods. 1, 2 Z ustanovenia veta prvá vyplýva, že žalobcom je ten, kto bol

účastníkom správneho konania, ktorého zákonnosť postupu a rozhodnutia v ňom vydanom sa

preskúmava. Aby súd správne posúdil, či žalobca má byť účastníkom konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007/54104-Mo zo dňa 7. marca 2008 a rozhodnutia

žalovaného č. 2008/2381-Pe zo dňa 28. marca 2008 alebo nemá, musel skúmať, či bol, resp. mal

byť účastníkom preskúmavaného správneho konania.

Predmetom preskúmania v tomto konaní sú rozhodnutia žalovaného, ktorými bolo

rozhodnuté o povolení užívania stavby S. Komunikácie a spevnené plochy v rámci stavby „K.-S.

a N. C. M.“ na Ul. A. S. v M. na pozemkoch X., X.6, X.7, X., X. a X. katastrálne územie M. pre

stavebníka Z. M., S. a stavby „K.-S. a N. C. M. – 3. stavba“ na pozemku X. katastrálne územie

M. pre stavebníka Z. M., S.

7

Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, pričom toto konanie je upravené v § 76

a nasl. stavebného zákona.

Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník,

vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Žalobca nemôže byť podľa citovaného zákonného vymedzenia účastníkom kolaudačného

konania, nakoľko nie je ani jedným z taxatívne vymenovaných subjektov.

Vzhľadom na skutočnosť, že pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj

správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, je potrebné postupovať

podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť.

V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo

lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou

tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k rovnakému záveru ako dospel správny

orgán, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať

podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo

vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní – správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade

je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140

stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie

podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je

bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá

ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu

situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva

účastníkov kolaudačného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14

správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania.

Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými

právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne

použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,

8

osobitným zákonom. Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je

stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Kolaudačné konanie, o ktoré

ide v prejednávanom prípade, je jedným z konaní, ktoré sú upravené stavebným zákonom,

predmetom úpravy ktorého je rozsiahla problematika usporiadania územných celkov,

povoľovania konkrétnych stavieb a ich kolaudácie, stavebného dohľadu, či vyvlastňovania.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď

nekonal so žalobcom ako s účastníkom kolaudačného konania, keďže tento nebol ani jedným

z taxatívne vymedzených účastníkov kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 stavebného

zákona, t.j. nebol ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je

stavba umiestnená. Žalobca chcel postavenie účastníka kolaudačného konania odôvodniť

tvrdením, že stavby K.-S. a N. C. M., 3. stavba, S. Úprava nadradeného dopravného systému 2.

stavba, 3. stavba a S., Komunikácia a spevnené plochy je potrebné ponímať ako jednu stavbu,

keďže vo všetkých stavebných konaniach vystupuje jeden stavebník a stavebné práce smerovali

k výstavbe nákupného komplexu označovaného ako „K.-S. a N. C. M.“ alebo „K.-S. a N. C. M.,

Obchodné centrum II“, ktorého súčasťou boli i prístupové komunikácie – cesty, chodníky

a parkoviská, súčasne zdôrazňujúc, že žalobca má vlastnícke právo k parcele EKN č. X., teda k

časti nehnuteľnosti, na ktorej bola uskutočnená stavba S.. Z uvedeného však nie je možné jeho

účastníctvo v konaní odvodiť, nakoľko v súvislosti s označenými stavbami boli vedené

samostatné správne konania. Rovnako tak zo skutočnosti, že v týchto konaniach vystupuje jeden

stavebník a jednotlivé stavby vytvárajú nákupný komplex nie je možné vyvodiť, že ide o jednu

stavbu. Zároveň odvolací súd uvádza, že z projektovej dokumentácie, nachádzajúcej sa

v administratívnom spise i príslušných geometrických plánov a tiež z grafických príloh,

predložených žalobcom vyplýva, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nie sú

umiestnené vyššie špecifikované stavby, povolenie užívania ktorých bolo predmetom

napadnutých rozhodnutí.

Odvolacia námietka žalobcu, že stavba S. nie je skolaudovaná, pričom stavebné povolenie

bolo zrušené, preto jej užívanie je nedovolené, je vo vzťahu k petitu žaloby irelevantná, nakoľko

zrušenie stavebného povolenia ako výsledok samostatného správneho konania, ktoré nie je

predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci, nemá vplyv na skutočnosť, že žalobca

9

nespĺňa zákonné predpoklady účastníctva v preskúmavanom správnom konaní. Ako už bolo

uvedené, kolaudačné konanie ako jeden zo špecializovaných procesov v štátnej správe, má svoj

zákonom stanovený účel a vlastné zákonné pravidlá, podľa ktorých žalobca nemôže byť

účastníkom kolaudačného konania.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným

v napadnutom uznesení, že žalobca nebol účastníkom správneho konania vo veci povolenia

užívania stavieb S. Komunikácie a spevnené plochy v rámci stavby „K.-S. a N. C. M.“ a K.-S.

a N. C. M. – 3. stavba a nie je preto oprávnený domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Košiciach č.k. -72 zo dňa 2. marca 2011 ako vecne správne potvrdil

( ).

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

ustanovenia v spojení s , keď neúspešnému žalobcovi ich

náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. apríla 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia :

Dagmar Bartalská