Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/21/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci žalobcu: M., nar. X., trvale bytom L., právne zastúpeného JUDr. J.,

advokátom so sídlom v P., proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove,

Krajský dopravný inšpektorát, ul. Pionierska č. 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie

zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.septembra 2009 č.p.: KRP-

107/12/DI-2-2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

č. k. zo dňa 8. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. zo dňa 8. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti s návrhom na zrušenie rozhodnutie žalovaného č.

12/DI-2-2009 zo dňa 11.9.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené

rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Poprad, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-

207/DI-209 zo dňa 5.6.2009, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania.

V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu

dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, boli v súlade

so zákonom.

Podľa názoru súdu bolo v konaní správnych orgánov jednoznačne preukázané,

že žalobca nepredložil také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv

na rozhodnutie vo veci priestupku a ktoré žalobca nemohol v konaní uplatniť.

Z administratívneho spisu z jednotlivých písomných dôkazov vyplývajú skutočnosti,

ktoré boli žalobcovi známe počas celého správneho konania a ktoré mohol kedykoľvek

v priebehu správneho konania aj uplatniť, a teda nie je naplnený dôvod obnovy konania podľa

§ 62 ods. 1 písm. a/ zákona o správnom konaní.

Súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že vzhľadom na obsah návrhu

na povolenie obnovy konania nebolo možné tento dôvod posúdiť aj podľa § 62 ods. 1 písm. e/

citovaného zákona, ktorý nevylučuje podať návrh aj z viacerých dôvodov.

Ak prvostupňovému orgánu nebolo z obsahu návrhu jasné, o ktorý dôvod taxatívne uvedený

v § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ ide, mal postupom podľa § 19 správneho poriadku žalobcu

promptne vyzvať na odstránenie nedostatkov návrhu na obnovu konania. Podľa názoru

prvostupňového súdu však žalobcom nie je splnený ani dôvod na povolenie obnovy konania

podľa § 62 ods. 1 písm. e/ zákona o správnom konaní, lebo rozhodnutie sa neopiera o dôkazy,

ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Aplikácia tohto dôvodu vyžaduje, že musí ísť o také

poznatky, ktoré správny orgán získal pri dokazovaní a ktoré či už úplne alebo čiastočne

nezodpovedajú skutočnosti a o nepravdivosti ktorých nikto nevedel. Za daných skutkových

okolností, keď sám žalobca policajné orgány zavádzal a vypovedal rozdielne, by bolo podľa

názoru krajského súdu nemysliteľné povoliť obnovu konania, pretože by to bolo v rozpore

3

s účelom tohto inštitútu. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že dôvodom,

pre ktorý podal žalobca návrh na obnovu konania, bola neochota L. D. uhradiť škodu, ktorá

vznikla na motorovom vozidle, na úhrade ktorej sa vraj dohodli.

Krajský súd uviedol, že v upravuje,

že pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada na tie vady konania

pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie NS SR č. 4Sž/98-102/02, podľa ktorého

správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb

pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných

predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený

skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné

pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec ide, bola poskytnutá možnosť predkladať

dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto zvlášť platí, ak ide o konanie, v ktorom

dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri takto vymedzenom zmysle konania dôvodom

zrušenia rozhodnutia správneho orgánu podľa môže byť len taká vada,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť, správnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Krajský súd preskúmal podľa v spojení s rozhodnutia

a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru,

že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom

a subjektívne práva žalobcu neboli v tomto konaní porušené, v dôsledku čoho žalobu ako

nedôvodnú zamietol. Procesné pochybenie správneho orgánu podľa prvostupňového súdu

nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože prípadné nové rozhodnutie

po odstránení procesnej chyby nemôže pre žalobcu mať za následok priaznivejšie

rozhodnutie.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že účastníkom náhradu

trov konania nepriznal.

4

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že v návrhu

na obnovu konania uvádzal, že rozhodnutie o priestupku voči nemu bolo vydané na základe

dôkazov, ktoré boli nepravdivé, označil ich v návrhu a zároveň uviedol v tomto tvrdení aj

nové skutočnosti správnemu orgánu dovtedy neznáme. Konkrétne uviedol dôkazy, ktoré boli

nové a dokazujú nepravdivosť dôkazov v pôvodnom konaní o priestupku, a to okrem jeho

vlastného tvrdenia, čestné vyhlásenie T., J., poštovú poukážku vypísanú skutočným vinníkom

nehody, prepis zvukovej nahrávky s vodičom skutočného páchateľa, z ktorých dôkazov je

zrejmé, že sa skutku nedopustil žalobca. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dôvodom

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o nepovolení obnovy ako vyplýva z tohto

rozhodnutia bolo, že návrh posúdil tak, že sa žalobca domáha obnovy konania podľa § 62 ods.

1 písm. a/ o správnom konaní, a že tvrdené nové skutočnosti a dôkazy

boli známe žalobcovi po celý čas konania a nešlo preňho o nové dôkazy. Toto tvrdenie

správneho orgánu o dôkazoch je pravdivé len z časti, pretože vyhlásenie T., J. a priznanie

páchateľa pred matkou žalobcu ako aj úhrada pokuty skutočným páchateľom sa udiala až

po právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, takže tieto dôkazy nemohol použiť počas

konania. Je pravdou, že sám žalobca vedel, že dňa 1.3.2009 nevypovedal pravdu a

že nepravdivým je i dodatočne vyhotovený záznam o nehode, ale to práve zakladá

nesprávnosť rozhodnutia správneho orgánu, opierajúceho sa o toto zdôvodnenie,

lebo z návrhu žalobcu zrejme vyplýva, že sa domáha obnovy konania podľa § 62 ods. 1

písm. e/ zákona o správnom konaní, a nie podľa písm. a/, ako to rozhodujúci správny orgán

nesprávne posúdil. Pri dôvode obnovy podľa ustanovenia písm. e/ nie je nutné zavinenie

žalobcu na tom, že sa neuplatnili dôkazy v primárnom konaní. Dôkazy, ktoré vo svojom

návrhu na obnovu označil ako nové a väčšina z nich novými naozaj bola, však obsahovo

preukazovali, že dôkazy, na základe ktorých bol uznaný vinným z priestupku, sú nepravdivé.

Správny orgán mal povinnosť posúdiť návrh podľa jeho obsahu ako mu to ukladá zákon

a keď to neurobil, porušil § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov podal odvolanie nadriadenému orgánu, t.j. žalovanému,

ktorý však vo svojom rozhodnutí rovnako nekriticky zopakoval chyby prvostupňového

správneho orgánu a obnovu konania nepovolil. Vo svojom rozhodnutí síce konštatoval,

že návrh na obnovu je v súlade so zákonom, avšak s jeho právnym záverom, že obnovu

konania nie je možné povoliť ani podľa § 62 ods. 1 písm. e/ nie je možné súhlasiť, nakoľko je

v rozpore s dôkazmi a so zákonom ako aj logikou. Podanie účastníka správneho konania

sa má posudzovať podľa obsahu, pričom správne orgány majú postupovať v súlade

5

so zákonom a občanom poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu. Právne normy nie je možné v takomto prípade vykladať reštriktívne.

K dôvodom uvádzaným v rozhodnutí správneho orgánu, týkajúcich sa nahrávky, žalobca aj

v konaní pred súdom poukázal na to, že tvrdenie správneho orgánu, že tento záznam bol

získaný nezákonne a nemožno ho použiť, je maximálne sporným, súhlas bol daný, o čom

môžu svedčiť minimálne tri osoby a ak by sa ako dôkaz použiť nedal, nič nebráni vypočuť

účastníka tohto rozhovoru ako svedka, ktorý bude svedčiť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel

pri tomto úkone.

Súd nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného. Nie je možné súhlasiť s názorom

prvostupňového súdu, že tým, že žalobca vo svojom návrhu napísal aj vetu, že „vyšli najavo

nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o priestupku“, tak je

bez všetkého automaticky daný iba dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona

o správnom konaní. Ďalej žalobca namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa nedáva odpoveď

na to, prečo bolo rozhodnutie a aj samotný postup správneho orgánu v súlade so zákonom,

prečo žalobcom namietané porušenie zákona správnym orgánom neakceptoval a považuje ho

za zákonné. Nedal odpoveď ani na to, akými úvahami sa súd pri aplikácii práva riadil a ako

dospel k takým záverom, keď svoje závery nekonkretizuje a nerozoberá.

Vzhľadom na uvedené žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vydané v rozpore so zákonom na základe nedostatočne

zisteného stavu veci a ako nepreskúmateľné ho zrušil a vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril dňa 5.1.2011 žalovaný. Uviedol, že sa v plnej miere

stotožňuje s hodnotením krajského súdu uvedenom v napadnutom rozsudku o absurdnosti

povolenia obnovy konania o priestupku, keď sám žalobca policajné orgány zavádzal a

klamlivo vypovedal. Poukázal na to, že celé konanie o priestupku bolo skončené na základe

súhlasu žalobcu pri ústnom pojednávaní o priestupku. Žalobca bol v čase dopravnej nehody

osobou spôsobilou na právne úkony (bol vo veku 22 rokov) a tak jeho tvrdenie, že sa nechal

ovplyvniť, bolo výlučne na jeho uvážení.

K tvrdeniu žalobcu o tom, že správny orgán v rámci konania o povolení obnovy

za účelom zistenia súhlasu s vyhotovením zvukového záznamu z rozhovorov predvolal iba

rodičov L. uviedol, že takýto postup vyplynul z toho, že vyjadrenia, či výpovede týchto osôb

6

považoval žalobca za dôkaz, ktorý chcel použiť v konaní o povolení obnovy konania.

Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že svojim postupom kryl skutočného vinníka

a poukazuje, že práve na základe konania žalobcu je možná účelová situácia, že takýmto

dohodnutým postupom môže dôjsť ku stavu, kedy by nebolo možné v lehote vyplývajúcej

z § 20 zákona o priestupkoch postihnúť páchateľa priestupku.

Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

25. apríla 2012.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán na ich základe

dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá

žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu, ktorým tento zamietol návrh žalobcu na obnovu konania.

7

Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 28.2.2009 vyplýva, že k dopravnej nehode

došlo dňa 28.2.2009 v čase o 6:40, a to tak, že vodič M. na ceste II 534 v km 6,7 v smere

od Popradu na Vysoké Tatry v mierne ľavotočivej zákrute strhol vedenie vozidla

do protismeru, nakoľko mu do cesty vošla lesná zver – srnka. Následne, keď sa chcel vrátiť

do svojho jazdného pruhu, tak sa dostal s vozidlom do šmyku a zišiel s vozidlom mimo

vozovku. Po vyzvaní na vykonanie dychovej skúšky túto odmietol, lebo pôvodne zobral

dopravnú nehodu na seba L., ktorý je s ním kamarát od malička a chcel mu pomôcť. Sám bol

v šoku a preto na toto klamstvo pristúpil, a až neskôr, keď si uvedomil dôsledky svojho

konania a možné marenie vyšetrovania objasnenia a zadokumentovania nehody sa priznal, že

vozidlo viedol sám. Za toto konanie mu bola podľa o priestupkoch

uložená pokuta vo výške 500 € a zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 36 mesiacov.

Návrhom na podanie obnovy zo dňa 27.4.2009 žalobca žiadal povolenie obnovy

priestupkového konania, pričom v dôvodoch návrhu na obnovu konania poukázal na to,

že v rámci zisťovania skutkového stavu správnym orgánom úmyselne nepravdivo uviedol,

že vozidlo viedol on sám a nie L., napriek tomu, že vozidlo neviedol, chcel L. pomôcť, lebo

on sám nebol nútený vykonať dychovú skúšku na preukázanie alkoholu v krvi.

Žalobca návrh na obnovu konania odôvodil tak, že má za to, že sú v jeho prípade

splnené podmienky pre obnovu konania, a to z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti

a dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie o priestupku. K návrhu pripojil

kópiu poštového peňažného poukazu zo dňa 12.3.2009, z ktorého má vyplývať, že pokutu

a trovy konania zaplatil L. v jeho mene a zároveň predložil čestné vyhlásenie J. a T.

Podľa o správnom konaní, konanie pred správnym

orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví,

ak

a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv

na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie

sa dosiahlo trestným činom.

8

Podľa o správnom konaní podanie sa posudzuje

podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa

navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť aj jeho ďalšie náležitosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v ustanovení § 19 ods. 2

Správneho poriadku ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť

podanie účastníkov tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli osoby, ktorá ho robí.

To na jednej strane vyžaduje, aby správny orgán odstránil možné pochybnosti o úmysle

účastníka tak, aby sa z obsahu podania jednoznačne určito a zrozumiteľne dalo ustáliť, čo je

jeho úmyslom, zároveň však takéto požadované upresnenie na druhej strane limituje správny

orgán pri posúdení skutočného procesného úmyslu účastníka pri hodnotení jeho vôle,

ktorú zrozumiteľne a jednoznačne vyjadril, a to potom v ďalšom neukladá povinnosť

správneho orgánu automaticky za účastníka vyhľadávať pre neho najpriaznivejšie možné

výklady pri hodnotení obsahu podania. Naopak, správny orgán si nemôže domýšľať obsah

úkonu alebo z obsahu jednoznačného úkonu robiť závery, ktoré z neho v skutočnosti

nevyplývajú a dať úkonu iný význam, než účastníkom sledovaný zmysel. Každý procesný

úkon je potrebné posudzovať s objektívneho hľadiska, podľa toho ako bol navonok urobený.

Je síce pravdou, že správne orgány majú účastníkom konania poskytovať pomoc

a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu, ide však o poučenie

o procesných právach, resp. poučenie o tom, aké dôsledky má vykonanie alebo nevykonanie

určitých procesných úkonov, pričom v danej veci by poučenie o možnom uplatnení písm. a/

alebo e/ § 62 ods. 1 Správneho poriadku predstavovalo poučenie, ktoré má výrazne

hmotnoprávny aspekt a znamenalo by prekročenie právomoci správneho orgánu uloženej mu

zákonom. Správne orgány v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku sú povinné postupovať

v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností.

Z obsahu správneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadal o povolenie obnovy

konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/, t.j. že podľa jeho názoru vyšli najavo nové skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť

bez zavinenia účastníka konania. K neskoršej snahe žalobcu interpretovať svoje podanie ako

návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ nie je možné prihliadnuť, nakoľko tento

9

jeho pokus o interpretáciu sa javí byť účelový, podmienený negatívnym rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu, ktorý zrozumiteľne a logicky vysvetlil, prečo nie je možné

vyhovieť návrhu na obnovu konania v prípade, ak na jednej strane žalobca priznáva,

že v správnom konaní klamal, na druhej strane však práve na základe tohto klamstva chcel

tvrdiť, že v konaní vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sa nemohli uplatniť

bez zavinenia účastníka konania. Práve toto klamstvo žalobcu vylučuje predpoklad, že nové

skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez jeho zavinenia.

S ohľadom na vyššie uvedené stanovisko odvolacieho súdu sú ostatné námietky

žalobcu uvedené v odvolaní pre rozhodnutie veci irelevantné, preto sa nimi najvyšší súd

v odôvodnení rozhodnutia ďalej nezaoberal.

Keďže odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné,

resp. v časti irelevantné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, nepriznal ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia

Andrea Jánošíková