Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-32-2020.pdf
PDF · 220.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: plk. L.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 3, XXX XX M., právne zastúpená: IURISTICO s. r. o., IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-87/2019 zo dňa 26.11.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Konanie pred správnymi orgánmi
1. Personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 168 zo dňa 23.09.2019 v bode 3 jeho výroku bola žalobkyňa dňom 30.09.2019 odvolaná z jej doterajšej funkcie stálej zástupkyne riaditeľa expozitúry Východ národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ a súčasne bola dňom 01.10.2019 prevedená na Národnú kriminálnu agentúru Prezídia PZ, služobný úrad Ministerstvo vnútra SR s tým, že jej ustanovenie do funkcie vykoná riaditeľ NAKA Prezídia PZ. Dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť, že organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13 zo dňa 23.07.2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
2. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni oznámené dňa 27. 09. 2019, v zákonnej lehote proti nemu podala odvolanie. Prvostupňový orgán odvolaniu v rámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 73/1998 Z.z.“ alebo ako „zákon“) nevyhovel, preto odvolanie spolu so svojím stanoviskom k nemu a spisovým materiálom postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.
3. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-87/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdené rozhodnutie - personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 168 zo dňa 23.09.2019, ktoré sa týkalo viacerých osôb, príslušníkov PZ, v ktorom pod bodom 3 bola žalobkyňa dňom 01.10.2019 prevedená na Národnú kriminálnu agentúru Prezídia PZ, služobný úrad Ministerstvo vnútra SR a súčasne bola odvolaná dňom 30.09.2019 z jej doterajšej funkcie stálej zástupkyne riaditeľa expozitúry Východ národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ.
4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že dňa 23. 07. 2019 bolo ministerkou vnútra SR vydané organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonala s účinnosťou k 01. 10. 2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na P PZ. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci MV SR k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a vytvorením niektorých organizačných súčastí NAKA P PZ, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA P PZ a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich presystemizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá PZ. Pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, ale aj celý útvar Expozitúry Východ, a to pri súčasnom zrušení NPJ NAKA P PZ. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Východ boli súčasne z tohto zrušeného útvaru od systemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia odvolateľky (zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti spracoval dňa 18. 09. 2019 riaditeľ NAKA P PZ pod č. PPZ- NKA-27-480/2019-P návrh na vydanie personálneho rozkazu prezidenta PZ o prevedení odvolateľky podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 01. 10. 2019 na NAKA P PZ. Prezident PZ sa s uvedeným návrhom stotožnil a dňa 23. 09. 2019 pristúpil k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktorým žalobkyňu z dôvodu organizačných zmien, vyplývajúcich z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, dňom 30. 09. 2019 odvolal z doterajšej funkcie a dňom 01. 10. 2019 previedol na navrhovaný útvar stým, že jej ustanovenie do funkcie dňom 01. 10. 2019 vykoná riaditeľ NAKA P PZ. Prevedenie na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo v rámci prerokovania návrhu na prevedenie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom.
6. K odvolacím námietkam k postupu pred vydaním napadnutého rozhodnutia, nedostatku informácií v súvislosti s pripravovanou organizačnou zmenou na NAKA P PZ, nemožnosti oboznámiť sa s jej podstatou a povahou, s návrhom organizačnej zmeny a s analytickými podkladmi, z ktorých táto zmena vychádzala a s tým súvisiaci napadnutého rozhodnutia s § 241 zákona, žalovaný uviedol, že zákonným dôvodom prevedenia na inú funkciu bola organizačná zmena spočívajúca v zrušení dovtedy zastávanej funkcie a vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti k 01. 10. 2019. Rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny, prípadne systemizačné zmeny, budú vykonané na MV SR, je na riadiacich funkcionároch tohto rezortu, preto sa nemôžno úspešne domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie organizačnej alebo systemizačnej zmeny.
7. V súvislosti s určením ďalšieho služobného zaradenia žalobkyne žalovaný uviedol, že objektívne nie je možné pri ňom aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov. PZ je ozbrojený bezpečnostný zbor. Uplatňovanie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci funkcionári MV SR preukazovali a dokladovali potrebu vykonania každej organizačnej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám PZ na jeho zaradenie. Predmetné závery podporuje aj ustálená judikatúra súdov SR, napr. právny názor vyjadrený v už citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR v rozsudku č. k. 1 Sžo/265/2009 zo dňa 05. 04. 2011
8. Oznamovanie a doručovanie rozhodnutí vo veciach služobného pomeru je upravené v ustanoveniach § 266 zákona č. 73/1998 Z.z., kedy na rozdiel od iných predpisov obsahujúcich procesné ustanovenia správneho konania (napr. správny poriadok) predpokladá vzhľadom na špecifické charakteristiky určitých druhov rozhodnutí v súvislosti s osobitosťami štátnej služby príslušníkov PZ oznámenie rozhodnutia primárne jeho vyhlásením (§ 266 ods. 1 zákona). Iba v prípade, že by ústne vyhlásenie rozhodnutia nebolo možné, prichádza do úvahy oznámenie rozhodnutia jeho doručením. Napadnuté rozhodnutie má povahu rozhodnutia o prevedení policajta a keďže ustanovenie § 266 ods. 3 zákona v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré sa policajtovi oznamujú doručením, takýto druh rozhodnutia neuvádza, je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie bol prvostupňový orgán povinný odvolateľke oznámiť
ústnym vyhlásením (§ 266 ods. 2 zákona), čo aj dňa 27. 09. 2019 riadne vykonal. Zákon v § 266 ods. 5 zakotvuje ešte jednu výnimku z oznamovania rozhodnutia vyhlásením nad rámec rozhodnutí uvedených v § 266 ods. 3 zákona, a to oznamovanie rozhodnutia doručením tomu policajtovi, ktorému bol ustanovený v zmysle § 265 zákona opatrovník. Takúto výnimku však zákon nepripúšťa v prípade zastúpenia v zmysle § 263 zákona. Námietka, že napadnuté rozhodnutie nebolo riadne doručené vzhľadom ku skutočnosti, že ku dňu jeho oznámenia oprávnený orgán už disponoval jej plnomocenstvom udeleným advokátskej kancelárii, je s ohľadom na uvedené nedôvodná. Keďže splnomocnená advokátska kancelária bola splnomocnená okrem iného „aby prijímala doručované zásielky" a napadnuté rozhodnutie malo byť a bolo odvolateľke v zmysle zákona oznámené vyhlásením a nie doručením, keďže vyhlásenie odvolateľke bolo nesporne možné, nemožno túto námietku akceptovať. Pri oznamovaní napadnutého rozhodnutia postupoval prvostupňový orgán striktne v súlade so zákonom, keď ho odvolateľke dňa 27. 09. 2019 ústne vyhlásil. Možno doplniť, že už zo samotnej podstaty a charakteru napadnutého rozhodnutia, ako personálneho rozkazu deklarujúceho zmenu služobného pomeru policajta ku konkrétne určenému dňu, vyplýva, že doručovanie takéhoto rozhodnutia, závažným spôsobom sa dotýkajúceho služobného statusu policajta (a to navyše v danom prípade nie osobne policajtovi, ale jeho zástupcovi), by bolo neúčelné, a preto zákonodarca zakotvil formu osobného ústneho vyhlásenia takýchto druhov rozhodnutí ako primárny spôsob ich oznamovania.
9. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že nebolo vyhovené jej požiadavke na poskytnutie dokladov a informácií a že po neuskutočnení osobného pohovoru v súvislosti s plánovanými organizačnými zmenami v dôsledku riadnej dovolenky, nebola žalobkyňa napriek prísľubu o ďalšom postupe informovaná. Dôvodom prevedenia žalobkyne na inú funkciu bola organizačná zmena a v takomto prípade zákon a ani iný všeobecne záväzný právny predpis neukladá oprávnenému orgánu povinnosť obrátiť sa na policajta zastávajúceho funkciu, ktorá má byť v dôsledku organizačnej zmeny zrušená, s ponukou uskutočnenia osobného pohovoru. Pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je právne významné, či sa takýto pohovor uskutočnil alebo nie a z akého dôvodu k nemu nedošlo. Z predloženého emailového oznámenia jeho konania (email zástupcu riaditeľa NAKA P PZ zo dňa 10. 09. 2019) totiž nevyplýva, čo malo byť jeho obsahom, ale iba to, že mal súvisieť s pripravovanými organizačnými zmenami. Vychádzajúc z dostupných podkladov (predovšetkým z emailovej komunikácie medzi vedením NAKA P PZ a advokátskou kanceláriou) sa možno iba domnievať, že riaditeľ NAKA P PZ majúc vedomosť o organizačnej zmene plánovanej k 01. 10. 2019 (organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019 bolo vydané 23. 07. 2019) mal v úmysle iba o tejto skutočnosti informovať žalobkyňu, prípadne jej ponúknuť prevedenie na navrhovanú funkciu s jej súhlasom podľa § 35 ods. 6 zákona, resp. možnosť do stanoveného termínu podať žiadosť o prevedenie alebo preloženie na inú voľnú funkciu v PZ, ktorú si sama v rámci služobného úradu zvolí. Podľa stanoviska prvostupňového orgánu k podanému odvolaniu došlo po nedostavení sa žalobkyne na pohovor dňa 13.09.2019 zo strany príslušného nadriadeného k prehodnoteniu útvaru, na ktorý bola žalobkyňa po zrušení jej funkcie služobne zaradená. Konkrétne ku dňu emailového oznámenia zástupcu riaditeľa NAKA P PZ o termíne konania tohto pohovoru zo dňa 10.09.2019 sa predpokladalo, že žalobkyňa bude od 01. 10. 2019 služobne zaradená na iný útvar PZ mimo NAKA P PZ. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na zamýšľaný obsah pohovoru, ktorý sa mal uskutočniť dňa 13.09.2019, bol príslušnými funkcionármi zvolený pri oznamovaní organizačných zmien jednotlivým dotknutým policajtom taký postup, pri ktorom sa s policajtmi, ktorí mali byť prevedení alebo preložení mimo NAKA P PZ, vykonávali pohovory, avšak s ostatnými policajtmi, ktorým bolo určené, že po zrušení ich doterajšej funkcie budú prevedení a ustanovení na existujúce, premenované alebo novozriadené útvary NAKA P PZ, boli organizačné zmeny oznámené až vyhlásením príslušných personálnych rozkazov o ich prevedení na inú funkciu.
10. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je viac ako zrejmé, že dôvodom na prevedenie žalobkyne na inú funkciu nebola skutočnosť, že nedosahuje požadované výsledky na úseku svojho služobného zaradenia, resp. že takéto výsledky nedosahuje útvar, na ktorom zastávala funkciu nadriadenej, ale zrušenie jej funkcie v dôsledku organizačných zmien. O uvedenom svedčí aj to, že v napadnutom rozhodnutí bolo aplikované ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) zákona a nie ustanovenie § 35 ods. 1 písm. i) zákona, prípadne § 35 ods. 1 písm. c) zákona. Vo vzťahu k prevedeniu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona je relevantnou predovšetkým tá skutočnosť, že nadriadený (riaditeľ NAKA P PZ) dňa 18. 09. 2019 predložil pod č. PPZ-NKA- 27-480/2019-P návrh na vydanie personálneho rozkazu prezidenta PZ o prevedení žalobkyne na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, pričom v odôvodnení tohto návrhu nie je žiadna zmienka o nespĺňaní akýchkoľvek
predpokladov na zastávanie doterajšej funkcie odvolateľkou. Zákon v prípade takejto zmeny organizácie na MV SR nepozná žiadne výnimky ani poľahčujúce hľadiská, ktoré by s ohľadom na výsledky, odborné predpoklady alebo kvalifikáciu konkrétnych policajtov a z toho vyplývajúce pozitívne hodnotenie konkrétneho jednotlivca a celého útvaru vylučovali uplatnenie organizačnej zmeny vo vzťahu k takýmto kladne hodnoteným príslušníkom PZ. V zmysle časti IV. organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola žalobkynina funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky vnútra SR uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Po vydaní organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 tak prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol sa teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené zmeny ignorovať a iné vykonať. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie má charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania iba formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými zmenami v štruktúre MV SR.
11. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bolo výslovne uvedené, že predmetom prerokovania v Odborovom zväze polície v SR bolo jednak odvolanie žalobkyne z doterajšej funkcie, jej prevedenie na inú funkciu s tým, že ustanovenie do funkcie vykoná riaditeľ NAKA P PZ. V spojitosti s ustanovením § 35 ods. 8 zákona tak bolo žalobkyni prostredníctvom napadnutého rozhodnutia oznámené, že pri jej prevedení bolo dodržané ustanovenie § 225 ods. 2 písm. b) zákona, ktoré ukladá príslušnému nadriadenému prerokovať návrh na prevedenie policajta z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom. Neprerokovanie návrhu na prevedenie odvolateľky v odborovom orgáne by nemalo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo potvrdzuje napr. aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 3 Sžo/40/2013 zo dňa 20. 08. 2014: „Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nedodržanie požiadavky na prerokovanie návrhu na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., najvyšší súd poukazuje na to, že vady v tomto procesnom postupe služobného úradu nie sú v zmysle zákona sankcionované neplatnosťou prevedenia alebo preloženia. Je potrebné poukázať na to, že zákon explicitne ustanovuje prípady neplatnosti (napr. § 227 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. pri prepúšťam zo služobného pomeru). Prevedenie a preloženie policajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je svojou intenzitou sankcionované neplatnosťou z dôvodu procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou. Sankcionovanie neplatnosťou najvyšší súd nezistil ani z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2011.“ Námietka vzťahujúca sa k nejasnostiam ohľadom prerokovania veci s odborovým orgánom preto nebola namieste. Odborový zväz polície v SR pri prevedení žalobkyne nevystupoval ani na strane účastníka konania a ani v postavení oprávneného orgánu, a preto nie je dôvod sa vyjadrovať ani k nesúvisiacej elektronickej korešpondencii medzi ním a žalobkyňou.
12. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol dodržaný procesný postup predpokladaný zákonom, v dôsledku čoho sa nemohla vyjadriť k podkladom tohto konania, navrhnúť ich doplnenie a poskytnúť ďalšie informácie, žalovaný argumentoval, že napadnuté rozhodnutie nemá povahu konštitutívneho právneho aktu, iba sa ním konkrétnemu policajtovi deklaruje faktický stav, ktorý nastal v dôsledku zrušenia ňou dovtedy zastávanej funkcie. Tento stav hol žalobkyni oznámený prostredníctvom napadnutého rozhodnutia, a preto absencia úkonov oprávneného orgánu pred jeho vydaním v zmysle dvanástej časti zákona netvorí prekážku vydania napadnutého rozhodnutia. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, ako jediný právne významný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nemá charakter rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto personálnemu rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok, tzn. že proti nemu nie je možné podať odvolanie alebo rozklad. Pokiaľ prvostupňový orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil odvolateľke vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia, nejde o procesné pochybenie prvostupňového orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákon z dôvodu špecifického charakteru rozhodnutí prijímaných vo veciach služobného pomeru príslušníkov PZ (napr. potreba už spomínaného podriadenia sa potrebám PZ a predpoklad operatívneho nasadenia na plnenie stanovených úloh) totiž na rozdiel od iných právnych predpisov zakotvujúcich procesné pravidlá správneho konania neobsahuje všeobecné pravidlo zodpovedajúce napr. ustanoveniu § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb, o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Povinnosť poskytnúť účastníkovi konania možnosť pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a navrhovať ich doplnenie pre oprávnené orgány vyplýva iba pri niektorých druhoch konaní vo veciach služobného pomeru, ktoré sú v zákone taxatívne ustanovené (napr. § 56 ods. 1 alebo § 193 ods. 2 zákona). Keďže zákon takúto výnimku v prípade prevedenia policajta podlá § 35 ods. 1 písm. a) zákona, na rozdiel od konania o uložení disciplinárneho opatrenia alebo konania o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e), výslovne nezakotvuje, je potrebné konštatovať, že postup prvostupňového orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia plne zodpovedá procesným pravidlám ustanoveným v dvanástej časti zákona.
13. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou nedostatočného zistenia skutočného stavu veci a na absenciu predpisu upravujúceho podrobnosti konania vo veciach služobného pomeru. Ako už bolo uvedené, jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia, tvoriacim rámec ustanovením § 35 ods. 1 písm. a) zákona pre konanie o prevedení policajta právne významných skutkových zistení, je výlučne a iba existencia a obsah organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola zrušená žalobkynina funkcia s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činností. Táto skutočnosť, ako jediná relevantná a dostatočná na riadne zistenie skutočného stavu veci, bola v konaní aj riadne preukázaná. V týchto intenciách je formulované aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom je dostatočným spôsobom vyjadrené presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Potreba vydania predmetného vnútorného predpisu, predstavujúceho osobitný prípad normatívnych právnych aktov nesmerujúci voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe, nemôže byť totiž zo strany odvolacieho orgánu posudzovaná a preukazovaná.
14. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku diskriminácie. Podľa jeho názoru nemožno hovoriť o diskriminácii zo strany ministerky vnútra SR, pretože organizačnú zmenu nerealizovala selektívne iba voči žalobkyni a jej nadriadenému, ale aj voči všetkým ostatným príslušníkom PZ ku dňu 30.09.2019 zaradeným na bývalej Expozitúre Východ NPJ NAKA P PZ, dokonca sa táto zmena dotkla všetkých funkcií na všetkých úrovniach naprieč NAKA P PZ. Prezidentovi PZ taktiež nemožno pripísať diskriminačný postup voči žalobkyni, pretože majúc povinnosť realizovať organizačné zmeny na NAKA P PZ z bývalej Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ previedol na NAKA P PZ nielen žalobkyňu a riaditeľa tohto útvaru, ale aj ďalšieho zástupcu a ostatných policajtov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a to bez ohľadu na ich pohlavie, náboženské vyznanie, rasu, príslušnosť k národnosti a pod., čo znamená, že voči všetkým 14- subjektom v rovnakom postavení bolo postupované rovnako. Žalobkyňou pociťovanú diskrimináciu voči jej osobe žalovaný ako neopodstatnenú odmietol a pripomenul, že aj po organizačných zmenách bude naďalej pôsobiť v rámci NAKA P PZ, a to na rozdiel od viacerých iných policajtov do 30.09.2019 služobne zaradených na organizačných zložkách tohto útvaru, ktorých funkcie boli odsystemizované na jednotlivé krajské riaditeľstvá PZ.
II. Žaloba
15. Žalobou elektronicky súdu doručenou dňa 03.02.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-87/2019 zo dňa 26.11.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie - personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 168 zo dňa 23.09.2019, ktoré sa týkalo viacerých osôb, príslušníkov PZ, v ktorom pod bodom 3 bola žalobkyňa dňom 01.10.2019 prevedená na Národnú kriminálnu agentúru Prezídia PZ, služobný úrad Ministerstvo vnútra SR a súčasne bola odvolaná dňom 30.09.2019 z jej doterajšej funkcie stálej zástupkyne riaditeľa expozitúry Východ národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ. Žalobkyňa namietala, že uvedené rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
16. V žalobe žalobkyňa uviedla, že proti personálnemu rozkazu č. 168 zo dňa 23.09.2019 podala odvolanie, v ktorom namietala, že „hoci som žiadala informácie o obsahu a podkladoch samotnej organizačnej zmeny, ktorá bola avizovaná už dlhšie, okrem čísla príslušného nariadenia (nar. MV SR č. 13/2019) mi neboli do vydania personálneho rozkazu č. 168/2019 (ani dodnes) poskytnuté žiadne informácie; hoci som informovala o svojom právnom zastúpení vo veciach služobného pomeru predložením plnomocenstva advokátskej kancelárie IURISTICO s.r.o. žalovanému i odborovému zväzu už v letných mesiacoch roka 2019 (júl a august), tieto mi ani jeho prostredníctvom neposkytli požadované či potrebné informácie, ani mu neumožnili obhajobu mojich práv či už na avizovanom pohovore so mnou k môjmu odvolaniu a prevedeniu, ani mu nedoručovali môj personálny rozkaz, ani ho neprizvali k jeho vyhláseniu;
pred vydaním personálneho rozkazu č. 168/2019 nebolo začaté a vedené administratívne konanie zo strany žalovaného - neboli mi poskytnuté žiadne informácie ani podklady k tomuto konaniu, nebolo mi umožnené sa k tomuto rozkazu vyjadriť, vzniesť pripomienky, obhajovať svoje práva, či navrhovať dôkazy; hoci bolo zo strany nadriadeného vopred avizované, že budú vo všeobecnosti (a bez typového obmedzenia) realizované pohovory s dotknutými jednotlivými policajtmi v spojení s realizáciou organizačnej zmeny a aj som sama bola na taký pozvaná v čase mojej vopred schválenej dovolenky, bez ďalšieho odôvodnenia so mnou už nebol tento pohovor realizovaný a to ani v inej náhradnej forme (napr. písomne); len z tvrdenia/výroku „vopred prerokované OZO“ s citáciou § 225 ods. 2 písm. b) zákona nevyplýva, že došlo k reálnemu splneniu požiadavky prerokovania návrhu na moje prevedenie z organizačných dôvodov; odpoveď predsedu OZO môjmu právnemu zástupcovi, v ktorej tvrdí, že OZO nemá voči mne ako nečlenke žiadne povinnosti, nasvedčuje, že k prerokovaniu vôbec nedošlo; bez riadneho administratívneho konania nemohol byť úplnea presne zistený skutočný stav ani zabezpečené všetky potrebné podklady; rozhodnutie nespĺňa požiadavky podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. - neuvádza konkretizáciu relevantných skutočností, ktoré ani neboli zisťované, ani administratívnu úvahu pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov; neboli dodržané zásady kariérneho postupu príslušníka PZ podľa nariadenia ministra vnútra SR č.28/2018 (toho času už nahradené nar. MV SR č.168/2019)-neboli poskytnuté informácie o reorganizáciou NAKA novovytvorených funkciách či iných voľných funkciách v stanovených lehotách vopred pred obsadzovaním týchto funkcií, a to ani ich zverejnením v systéme, ani odkazom na tieto zverejnené informácie, a nebol dodržaný predpokladaný horizontálny alebo vertikálny postup za vyhodnocovania stanovených kritérií; tvrdila som, že pre uplatňovanie mojich vlastných práv a práv podriadených som mohla byť a bola pri realizácii organizačnej zmeny diskriminovaná v skrytej nepriamej forme, a to z dôvodov zrejme uplatňovania mnou príkladmo označených uplatňovaní práv voči nadriadeným (a neboli prijaté opatrenia zabraňujúce takému diskriminačnému zaobchádzaniu).“
17. Podľa žalobkyne žalovaný neviedol k reorganizácii Policajného zboru ústiacej do organizačného opatrenia nariadenia ministersky vnútra č. 13/2019 žiaden dialóg s vtedajšími nadriadenými jednotlivých územných špecializovaných celkov, aby im aspoň vysvetlil samotný obsah plánovanej zmeny a dôvody, ktoré k nej viedli, aby ich informoval o použitých podkladoch, o postupe realizácie tejto zmeny. Neposkytol ani vstupné údaje a neumožnil uplatniť pripomienky, a to ani vedúcim funkcionárom, ani individuálne reorganizáciou dotknutým policajtom, ani v prípravnej fáze, ani v realizačnej fáze pri vydávaní jednotlivých personálnych rozkazov o odvolaní, prevedení a ustanovení do nových funkcií. Aspoň minimálny dialóg odpovede na základné otázky mohli napomôcť vzájomnému pochopeniu strán a zamedzeniu nezákonností; vedenie mohlo byť uzrozumené a dodržať potrebu viesť administratívne konania podľa dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z. pred vydaním personálnych rozkazov o prevedení, mohlo nastaviť a odôvodniť splnenie objektívnych kritérií v postupe i následných personálnych rozkazoch o prevedení (§ 33 ods. 1, § 27 zákona č. 73/1998 Z.z.) vrátane následného ustanovovania do funkcií, mohlo byť dôsledne dbané na ochranu sociálnych práv vrátane práva na odmeňovanie a reálnej účasti odborových orgánov, mohli byť prijaté transparentné kritériá k zamedzeniu či aspoň zmenšeniu možností a príležitostí porušení § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. (zneužitia organizačnej zmeny k zbaveniu sa či degradácii nepohodlných policajtov), a pod. 18. Personálny rozkaz o prevedení a odvolaní z funkcie je rozhodnutím podľa zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré majú vyhovovať požiadavkám § 241 cit. zákona a byť výsledkom riadneho konania podľa dvanástej časti tohto zákona (§ 231 a nasl.), čo sa nestalo. Keďže reorganizácia NAKA bola predmetom i masmediálnych správ už mesiace vopred, s avizovaním zásadných zmien a zámeru „zefektívnenia polície“, žalobkyňa sa spolu s najbližším nadriadeným aktívne a opakovane snažila získať bližšie informácie o jej obsahu, podkladoch, spôsobe jej realizácie, novovytváraných funkciách či iných voľných funkciách, za účelom možnosti vyjadrenia sa k nim a prípadnej obhajoby práv vlastných či podriadených spolukolegov. Odpovede na konkrétne položené otázky však nikdy neobdržala, keďže sprístupnený číselný identifikátor nariadenia o organizačnej zmene (že sa jedná o nar. MV SR č. 13/2019) žiadnu bližšiu odpoveď na tieto otázky neobsahoval a tieto odpovede mi neboli poskytnuté ani iným spôsobom. 19. Princíp dobrej verejnej správy má byť vlastný i správe policajnej a mal by nutne zahŕňať i princíp transparentnosti verejnej správy a právo spoluúčasti (žiadajúcich, zvlášť riadiacich zložiek, hoc nižšieho stupňa). Viazanosť právom, dodržanie rovnosti (zákaz diskriminácie, zneužitia práva), a najmä princíp
právnej istoty a princíp proporcionality (spravodlivej rovnováhy medzi dvoma protichodnými záujmami - cieľmi a použitými prostriedkami) nemohli dať zákonný a ústavný právny základ pre vymyslenie totálnej reorganizácie (dlhodobo vopred), nezdieľanie jej obsahu ani podkladov a náhle emitovanie personálnych rozkazov niekoľko dní pred odvolaniami z funkcie, prevedením a ustanovením na iné zložky či funkcie. Pre taký postup neexistoval zrejme žiaden dôvod spočívajúci v náhlom vonkajšom či vnútornom ohrození bezpečnosti či iných hodnôt, či inom výnimočnom stave - o organizačnej zmene sa vedelo podstatne skôr a bola prijatá v dostatočnom časovom predstihu (dodnes však nevieme nielen ako, ale ani kedy bola reálne prijatá). 20. Odpoveď riaditeľa NAKA z 31. júla 2019, že „o všetkých podrobnostiach organizačnej zmeny týkajúcich sa zloženia a počtov nových organizačných zložiek budú riadne a včas oznámené všetkých funkcionárom všetkých dotknutých organizačných zložiek agentúry v rozsahu potrebnom a primeranom na plnenie služobných povinností“ (bod 2 odpovede nadriadeného), žiadnu odpoveď ani len na zrušované a novovytvárané funkcie či iné voľné funkcie a spôsob ich obsadzovania neposkytol, a to ani v neskoršej fáze. Odpoveď, že „s policajtmi, ktorých sa bude organizačná zmena týkať, budú vykonané pohovory riadne a včas v mesiaci august 2019“, vzbudila dôvodné očakávanie, že sa tak stane a že snáď bude uvedený pohovor naozaj realizovaný (možno ako súčasť zákonom vyžadovaného administratívneho konania pred vydaním rozhodnutia podľa zákona č. 73/1998 Z. z.). Ani jedno z uvedených očakávaní sa nenaplnilo, pričom jej dokonca nebol predložený či inak oboznámený ani len samotný obsah príslušnej organizačnej zmeny - nariadenia ministersky vnútra č. 13/2019, aby bolo možné vôbec posúdiť, a to nielen z dohadov, v čom mala spočívať táto organizačná zmena a aké boli jej limity, ktoré funkcie boli zrušené, ktoré boli novovytvorené, a podľa akých kritérií a akým spôsobom malo byť a bolo postupované pri obsadzovaní a preobsadzovaní na existujúce a novovytvorené funkcie. 21. Žalobkyňa informovala svoj služobný úrad aj Odborový zväz polície o tom, že si vo veciach služobného pomeru a súvisiacich konaniach zvolila právneho zástupcu, pričom informácie s originálom plnomocenstva boli zaslané doporučene poštou a pre informáciu i elektronicky (príslušné informácie by mali byť súčasťou môjho spisu). Prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa uplatňovala svoje práva a žiadala o poskytnutie dokladov a informácií od Národnej kriminálnej agentúry i Odborového zväzu polície SR (žiadosti z 27.09.2019 pod názvom „Organizačné zmeny na NAKA P PZ - žiadosť o poskytnutie dokumentov boli zaslané doporučene poštou, i cez elektronický formulár, resp. mailom). Služobný úrad na túto žiadosť neodpovedal (pred vydaním personálneho rozkazu) a odborový orgán mailom žiadosť zamietol. Odpovede služobného úradu, ktorá by mi umožnila hájiť moje práva v konaní pred vydaním personálneho rozkazu, sa mi tak nedostalo počas celého viacmesačného obdobia roka 2019 (viď komunikácia moja a nadriadeného s vyššie nadriadenými tu-vyššie) ani na podklade žiadostí môjho právneho zástupcu, a bolo mi tak odopreté hájiť moje práva za pomoci právneho zástupcu v konaní pred vydaním personálneho rozkazu. 22. Mailom zo dňa 10. septembra 2019 bol právny zástupca žalobkyne informovaný, že dňa septembra 2019 má byť so mnou z dôvodu plánovaných organizačných zmien uskutočnený pohovor, ktorý sa z dôvodu mojej dovolenky neuskutočnil. Od pohovoru, ktorý mohol byť torzom a náznakom, resp. súčasťou administratívneho konania pred vydaním personálneho rozkazu č. 168/2019 a nasledujúceho žalovaný svojvoľne upustil a neuskutočnil ani žiadne iné náhradné postupy (napr. písomné); dôvody žalobkyni neuviedol pred vydaním personálneho rozkazu a nefigurujú ani v odôvodnení personálneho rozkazu. 23. V rozhodnutí žalovaného sa nachádzajú nepreskúmateľné a bez opory v administratívnom spise fabulované špekulácie o tom, čomu mal pohovor slúžiť a prečo od neho bolo napokon vo vzťahu k mojej osobe asi upustené, keď žalovaný „sa domnieva“, že pohovor mal slúžiť len na informovanie o príslušnej organizačnej zmene, čomu nenasvedčuje ani individuálne použitie tohto postupu, ani jeho názov v štandardnom ponímaní. Potom sa zas žalovaný domnieva, že pohovor bol používaný len v prípade následného prevedenia mimo NAKA - čo následne bolo vo vzťahu k mojej osobe „prehodnotené“ (bez uvedenia dôvodov) a bola som prevedená k NAKA. 24. Z dôvodu nekonania pohovoru žalobkyňa nebola oboznámená s obsahom plánovanej zmeny, ani jej nebolo umožnené sa k nej vopred vyjadriť, a to ani písomne alebo ústne. Pokiaľ ďalej žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uvádza, že účelom pohovoru mohlo byť „prípadne jej ponúknuť prevedenie na navrhovanú funkciu s jej súhlasom podľa § 35 ods. 6 zákona, resp. možnosť do stanoveného termínu podať žiadosť o prevedenie alebo preloženie na inú funkciu“, je celkom zrejmé, že žalobkyni toto právo upustením od realizácie pohovoru nebolo umožnené realizovať, a to ani v inej forme (napr. písomnou informáciou o voľných miestach, ktorých zoznam sme s nadriadeným nedostali ani na podklade žiadosti zo dňa 30. júla 2019). 25. Postup žalovaného považovala žalobkyňa za nepreskúmateľný. Sám žalovaný si nebol istý, prečo mal byť pohovor realizovaný, u žalobkyne však správny orgán založil nádej, že pohovor bude
realizovaný a že mal byť realizovaný vo vzťahu k všetkým dotknutým policajtom už v mesiaci august 2019. Toto očakávané právo správny orgán žalobkyni odňal a bez jasného vopred stanoveného preskúmateľného zákonného základu postupoval voči policajtom dotknutým organizačnou zmenou rozdielne, t.j. diskriminačne, či už boli prevedení k NAKA, a teda ostali v rámci štruktúry NAKA, alebo boli prevedení mimo NAKA, napr. na krajské riaditeľstvá PZ. 26. Žalobkyňa namietala, že pred vydaním personálneho rozkazu nebolo realizované žiadne administratívne konanie v ponímaní zákona č. 73/1998 Z.z. Chýbalo riadne začatie konania podľa § 235 zákona, žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa či navrhovať dôkazy (§ 238 a súvisiace zákona). Preto nebol a nemohol byť zistený riadne stav rozhodujúci pre vydanie rozhodnutia, a neboli zaobstarané dôkazy žalovaným (keď podľa § 233 ods. 1 zákona dôkazom majú byť najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, a pod.). Toto administratívne konanie malo slúžiť oboznámeniu žalobkyne ako dotknutej osoby s podkladmi rozhodnutia vrátane nariadenia MV, inými podkladmi, mojím právom vyjadriť sa k nim, prípadne mojím právom navrhnúť doplnenie podkladov. V danom prípade však nebolo uskutočnené žiadne konanie, keď takéto konanie nebolo ani len formálne voči mne začaté, tobôž realizované. 27. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením, že žalovaný nebol povinný realizovať pred vydaním rozhodnutia administratívne konanie, keďže ho pre tento konkrétny prípad prevedenia na inú funkciu zákon výslovne nezmieňuje. Ide o nesprávne právne posúdenie, ktorá úplne zamedzilo konaniu. Žalobkyni nebol sprístupnený žiadaný zoznam voľných miest, o ktoré by prípadne mohla prejaviť záujem žiadosťou podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., nemala možnosť sa k plánovanému personálnemu rozkazu vyjadriť, navrhovať dôkazy. Ustanovenia Dvanástej časti zákona § 231 až 247a zákona č. 73/1998 Z.z. upravujú „konanie vo veciach služobného pomeru“ všeobecne pre všetky prípady; zákon ich použitie ani v danom prípade konania vo veci žalobkyne nevylúčil a ich dodržanie bolo potrebné považovať za minimálne požiadavky zákonnosti procesu. V dôsledku nerealizovania riadneho konania v predmetnej veci boli porušené § 233 ods. 1 i ods. 2, § 235, § 237 ods. 2, § 238, ako i § 241 najmä ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. 28. Pred vydaním personálneho rozkazu žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie ohľadom uvedenej organizačnej zmeny, sprístupnené žiadne podkladové dokumenty k tomuto prevedeniu a nebolo ani riadne začaté konanie, ktorého výsledkom malo byť toto rozhodnutie (a tomuto rozkazu nepredchádzal ani iný úkon voči mojej osobe). V tejto súvislosti je navyše potrebné zdôrazniť, že časovo i vecne bezprostredne na tento personálny rozkaz mal nadväzovať a aj nadväzoval personálny rozkaz o ustanovení do inej funkcie (s ktorými neprejavila súhlas), pre ktorý postup mali byť tieto informácie rovnako užitočné a potrebné. Uvedený nezákonný postup nezodpovedá základným požiadavkám na správne konanie a zakladá vadu podľa § 191 ods. 1 písm. g), ako aj § 191 ods. 1 písm. f) SSP, ale i § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. a/ SSP.
29. Žalobkyňa namietala, že nebol vydaný vykonávací predpis pre účely úpravy konania vo veciach služobného pomeru, a preto chýbali základné predpoklady pre zákonnosť tohto procesu ako takého. Tým, že ministerstvo neprijalo do dnešného dňa predpis upravujúci konanie vo veciach služobného pomeru, porušilo priamo zákonný príkaz § 247 zákona č. 73/1998 Z.z., z čoho žalobkyňa odvodila nezákonnosť všetkých súvisiacich konaní v týchto veciach i z nich ústiacich rozhodnutí (personálnych rozkazov, ako je tomu i v tomto prípade). 30. Pokiaľ ustanovenie § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. vylučuje subsidiárne použitie všeobecného predpisu o správnom konaní a príslušný orgán nie je spôsobilý už roky prijať príslušný procesný kódex v zmysle zákonného príkazu podľa § 247 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý by garantoval aspoň minimálne požiadavky ochrany práv účastníkov konania, normatívnosť tohto postupu a jeho základné formy, ide o neakceptovateľnú svojvôľu, ktorá je v príkrom rozpore s princípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Pritom už samotný zákonný predpis, ktorý umožňuje prijatie takejto podstatnej právnej úpravy len vo forme vykonávacieho predpisu ministerstva, a nie vo forme zákona, je na hranici ústavnej akceptovateľnosti. 31. Za nezákonný považovala žalobkyňa tiež postup, kedy konajúci správny orgán (pri absencii procesného predpisu) odmieta podporne per analogiam aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní. Zužujúci výklad právnych inštitútov zákona č. 73/1998 Z. z. je rovnako postupom, ktorý z povahy vylučuje zákonnosť celého procesu i výsledného rozhodnutia (napádaného personálneho rozkazu). V tomto chaose úplne absentuje garancia nediskriminačného postupu, ktorého sa služobný orgán dopustil. Absencia zákonnej úpravy pre administratívne konanie, ktoré zákonodarca zavedie namiesto štandardných procedúr (napr. aj namiesto pracovného zmluvného práva), je prípadom absencie úpravy rozsahu a spôsobu uplatňovania štátnej moci (čl. 2 Ústavy SR), navyše za situácie, keď zákonodarca
vylúči aspoň subsidiárne použitie všeobecného predpisu o správnom konaní (ako v danom prípade § 247, 247a zákona č. 73/1998 Z. z.). 32. Z výroku personálneho rozkazu „vopred prerokované v OZP SR“ nevyplýva, čo ani kedy bolo prerokované s odborovým orgánom, a rozhodnutie tak v tejto časti nie je preskúmateľné. V odpovedi predsedu Odborového zväzu polície v SR právnemu zástupcovi žalobkyne sa tvrdí, že voči žalobkyni ako nečlenke odborovej organizácie nemá žiadne povinnosti a ja žiadne zodpovedajúce práva. Javí sa, že tento odborový zväz žiaden návrh na prevedenie žalobkyne neprerokovával a § 225 ods. 1 ani ods. 2 zákona tak neboli dodržané. Odôvodnenie odvolacieho orgánu, ktorý vo vzťahu k tejto námietke uviedol mätúcu argumentáciu, že k prerokovaniu došlo (bez toho, že by odvolací orgán uviedol skutkové zistenia potrebné k tomuto záveru), ale na druhej strane, že neprerokovanie by nezakladalo neplatnosť prevedenia, zakladá nepreskúmateľnosť súvisiaceho výroku pre nedostatok dôvodov, ale i pre vzájomnú protichodnosť, t. j. nezrozumiteľnosť. V časti, kde vo vzťahu k vade prípadnej absencie prerokovania návrhu na prevedenie žalobkyne z organizačných dôvodov, ústiacej do personálneho rozkazu, žalovaný uvažuje v intenciách platnosti či neplatnosti, je toto východiskové uvažovanie a posúdenie veci žalovaným i právne nesprávne, keď vo vzťahu k personálnemu rozkazu ako individuálnemu správnemu aktu má byť uvažované iba v intenciách zákonnosti alebo nezákonnosti, a pri porušení evidentného príkazu zákona môže byť výsledkom úvahy iba nezákonný proces a nezákonné rozhodnutie. Uvedené zakladá vady podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. d) i písm. c) S. s. p.
33. Personálny rozkaz v časti odvolania z funkcie je podľa žalobkyne nepreskúmateľný pre nemožnosť overenia tejto skutočnosti z odkazovaného nariadenia MV SR č. 13/2019, ktoré žalobkyni nebolo sprístupnené a ktoré ani v rozhodnutí žalovaného nie je citované (a nie je ani predmetom spisu, do ktorého som mala konečne ex post po vydaní personálneho rozkazu možnosť nahliadnuť). K záveru o zrušení jej funkcie pritom nie je možné dospieť len na podklade formálneho zrušenia tabuľkového miesta, ale len na základe poznania a porovnania náplne zrušovanej funkcie a novovytvorených funkcií. Vedúce pozície ako napr. vedúci tretieho oddelenia vyšetrovania, prípadne tretieho operatívneho oddelenia odboru Východ NAKA P PZ (prípadne možno aj iné pozície) sa javia ako obdobné funkcii žalobkyne, ktorej zrušenie bolo tvrdené, pričom prípadné menšie odlišnosti v náplni činností by nemali viesť k záveru o zrušení pôvodnej funkcie.
34. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že jediným podkladom napadnutého personálneho rozkazu bolo nariadenie MV SR č. 13/2019, avšak neuvádza konkrétne z neho použité relevantné ustanovenia. Žalovaný ani na výslovnú námietku možnej diskriminácie neuviedol, ako bolo zabezpečené, aby pri realizácii tohto opatrenia nedošlo k diskriminácii žalobkyne a k výkonu práva nadriadených podľa § 2a ods. 1 a ods. 2 zákona. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný mal dôvod ju diskriminovať, a to z dôvodov uplatňovania jej práv v rámci predchádzajúceho výkonu funkcie zástupkyne riaditeľa, kedy uplatňovala rešpektovanie práv podriadených vrátane vyžadovania transparentnosti, ochrany práv dotknutých policajtov a rovnosti zaobchádzania pri plánovanej reorganizácii NAKA, žiadostí o riešenie nadmernej záťaže nášho odboru - napr. prerozdelením spisov tzv. eurofonodov či navýšením počtu vyšetrovateľov, ochrany pred neštandardnými postupmi (napr. účelové kontroly čerpania OFP), ochrany zákonného statusu nezávislých vyšetrovateľov a zákonných zásad trestného procesu v spojení s vynucovaným vkladaním údajov do informačného systému tzv. NAKATOKU bez garancií proti úniku informácií a so zakotvením možných zásahov nadriadených do procesu vyšetrovania a trestného konania. Za týmto účelom som sa žalobkyňa domáhala nápravy, a to či už na pravidelných každomesačných poradách vedenia v Bratislave, z ktorých sú úradné záznamy, alebo osobitnými písomnými podaniami - námietkami voči postupom, žiadosťami o nápravné opatrenia, žiadosťami o poskytnutie dostatočných informácií, a to napr. i v spojení s pripravovanou organizačnou zmenou. 35. Konkrétna realizácia organizačnej zmeny vo vzťahu k žalobkyni tak napokon bola zneužitá aj na účely poškodenia osoby žalobkyne, a teda ako prostriedok nepriamej diskriminácie. Žalobkyňa bo degradovaná na podstatne nižšie pozíciu, nebola ustanovená do žiadnej riadiacej pozície a nebolo jej ani umožnené sa o takú funkciu uchádzať. Žalobkyňa poukázala na to, že jej bolo avizované a odkazované napr. i cestou riaditeľa NPKJ NAKA PPZ pplk. Martina Fritza, že sa stáva (a jej priamy nadriadený) pre vyššie vedenie „nepohodlnou“, že by sme mala (a jej priamy nadriadený) zvážiť dobrovoľný odchod z polície, inak proti nej môžu byť podniknuté i účelové kroky (kontroly) a reorganizácia bude zneužitá proti nej (a jej priamemu nadriadenému).
III. Vyjadrenie žalovaného
36. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.03.2020, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Argumentácia žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe bola obdobná, ako tá, ktorú žalovaný uviedol v odôvodneniu svojho rozhodnutia napadnutého žalobou a ktorá je opísaná v úvodnej časti odôvodnenie rozsudku.
37. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania vedeného na prvostupňovom správnom orgáne bolo rozhodovanie o prevedení žalobkyne na inú funkciu v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. po tom, čo bola v dôsledku organizačných zmien zrušená jej doterajšia funkcia, pričom došlo k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti. Predmetné konanie bolo ukončené vydaním personálneho rozkazu.
38. Ministerka vnútra SR dňa 23.07.2019 vydala organizačné opatrenie č. 13/2019, ktorým v zmysle tretej časti tohto opatrenia vykonala s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na P PZ. Uvedeným organizačným opatrením ministra vnútra SR došlo v záujme zabezpečenia kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu štátnej služby v rámci MV SR k organizačným a systemizačným zmenám, a to jednak zrušením, premenovaním a vytvorením niektorých organizačných súčastí NAKA P PZ, ako aj zrušením tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA P PZ a ich presystemizovaním v rámci tohto útvaru, resp. ich prisystemizovaním na niektoré krajské riaditeľstvá PZ. Pri tomto postupe teda došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti. V rámci uvedených organizačných zmien bola zrušená nielen funkcia zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, ale aj celý útvar Expozitúry Východ, a to pri súčasnom zrušení NPJ NAKA P PZ. Všetky pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Východ boli súčasne z tohto zrušeného útvaru odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia žalobkyne (zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti spracoval dňa 18.09.2019 riaditeľ NAKA P PZ pod č. PPZ- NKA-27-480/2019-P návrh na vydanie personálneho rozkazu prezidenta PZ o prevedení žalobkyne podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.10.2019 na NAKA P PZ. Prezident PZ sa s uvedeným návrhom stotožnil a dňa 23.09.2019 pristúpil k vydaniu personálneho rozkazu, ktorým žalobkyňu z dôvodu organizačných zmien, vyplývajúcich z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, dňom 30.09.2019 odvolal z doterajšej funkcie a dňom 01.10.2019 previedol na navrhovaný útvar s tým, že jej ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ NAKA P PZ. Prevedenie žalobkyne na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo v rámci prerokovania návrhu na prevedenie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom.
40. Zmena služobného zaradenia žalobkyne bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ňou zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. Personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry MV SR. Zmena služobného zaradenia žalobkyne, realizovaná personálnym rozkazom, bola odôvodnená, pričom sa táto zmena uskutočnila v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. Z hľadiska procesného postupu bol v personálnom rozkaze aplikovaný § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., ako aj hmotnoprávne ustanovenie § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého žalobkyni patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie a taktiež bola dodržaná dikcia ustanovenia § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko návrh na prevedenie žalobkyne z dôvodu organizačných zmien bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom.
41. K námietkam žalobkyne týkajúcej sa nedostatku informácií v súvislosti s pripravovanou organizačnou zmenou na NAKA P PZ, keďže sa nemohla oboznámiť s jej podstatou a povahou, a to konkrétne s návrhom organizačnej zmeny a s analytickými podkladmi, z ktorých táto zmena vychádzala a namietanému rozporu s § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., žalovaný upriamil pozornosť na zákonný dôvod prevedenia žalobkyne na inú funkciu, ktorým bola organizačná zmena spočívajúca v zrušení ňou dovtedy
zastávanej funkcie a vytvorení novej funkcie s inou náplňou činnosti k 01.10.2019. Objektívne nebolo možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych vzťahov.
42. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Uplatňovanie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci funkcionári MV SR preukazovali a dokladovali potrebu vykonania každej organizačnej zmeny vo vzťahu k dotknutým príslušníkom PZ, je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, to znamená, že sa podriadi potrebám PZ na jeho zaradenie. Predmetné závery podporuje aj ustálená judikatúra súdov SR, napr. právny názor vyjadrený v už citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR v rozsudku č. k. 1Sžo/265/2009 zo dňa 05.04.2011.
43. Opodstatnenie nemala ani námietka o rozpore napadnutého personálneho rozkazu s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., teda že neobsahuje povinné náležitosti. Podľa žalovaného prvostupňový orgán postupoval pri vydávaní rozhodnutia plne v súlade s ustanoveniami § 241 zákona č. 73/1998 Z. z., keď do svojho rozhodnutia začlenil v príslušnej forme všetky zákonom požadované náležitosti. Napadnuté rozhodnutie je vyhotovené písomne, je v ňom uvedený orgán, ktorý ho vydal, je datované, žalobkyňa je v ňom jednoznačne identifikovaná. Je taktiež opatrené úradnou pečiatkou s podpisom s uvedením mena, priezviska a funkcie prezidenta PZ ako oprávnenej osoby. Po formálnej stránke teda rozhodnutie má všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 241 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci, ako aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, je z neho zrejmé, kto je účastníkom konania, aký právny vzťah sa rozhodnutím zakladá, resp. ktoré skôr nadobudnuté právo alebo nárok sa prostredníctvom neho odníma, a preto nie je namieste spochybňovať nedodržanie povinných obsahových náležitostí tejto časti rozhodnutia zakotvených v § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. V odôvodnení personálneho rozkazu sú uvedené všetky relevantné skutočnosti, ktoré prvostupňový orgán viedli k jeho vydaniu. Je v ňom zrozumiteľne, logicky a dostatočným spôsobom vysvetlené, akými úvahami sa prezident PZ riadil pri hodnotení podkladov svojho rozhodnutia, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil a ako takto zistený skutkový stav posúdil z vecného hľadiska ako aj po právnej stránke.
44. Ďalej žalovaný uviedol, že oznamovanie a doručovanie rozhodnutí vo veciach služobného pomeru je upravené v ustanoveniach § 266 zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorých je zrejmé, že zákon č. 73/1998 Z. z. na rozdiel od iných predpisov obsahujúcich procesné ustanovenia správneho konania (napr. správny poriadok) predpokladá vzhľadom na špecifické charakteristiky určitých druhov rozhodnutí v súvislosti s osobitosťami štátnej služby príslušníkov PZ oznámenie rozhodnutia primárne jeho vyhlásením (§ 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Iba v prípade, že by ústne vyhlásenie rozhodnutia nebolo možné, prichádza do úvahy oznámenie rozhodnutia jeho doručením. Personálny rozkaz má povahu rozhodnutia o prevedení policajta a keďže ustanovenie § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v taxatívnom výpočte rozhodnutí, ktoré sa policajtovi oznamujú doručením, takýto druh rozhodnutia neuvádza, je zrejmé, že personálny rozkaz bol prvostupňový orgán povinný žalobkyni oznámiť ústnym vyhlásením (§ 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.), čo aj dňa 27.09.2019 riadne vykonal. Je potrebné doplniť, že zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 266 ods. 5 zakotvuje ešte jednu výnimku z oznamovania rozhodnutia vyhlásením nad rámec rozhodnutí uvedených v § 266 ods. 3 zákona, a to oznamovanie rozhodnutia doručením tomu policajtovi, ktorému bol ustanovený v zmysle § 265 zákona č. 73/1998 Z. z. opatrovník. Takúto výnimku však zákon nepripúšťa v prípade zastúpenia v zmysle § 263 zákona. č. 73/1998 Z.z.. Námietka žalobkyne, že personálny rozkaz nebol riadne doručený vzhľadom ku skutočnosti, že ku dňu jeho oznámenia oprávnený orgán už disponoval jej plnomocenstvom udeleným advokátskej kancelárii, je s ohľadom na uvedené nedôvodná. Keďže splnomocnená advokátska kancelária bola splnomocnená okrem iného „aby prijímala doručované zásielky“ a personálny rozkaz mal byť a bol žalobkyni v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. oznámený vyhlásením a nie doručením, keďže vyhlásenie žalobkyni bolo nesporne možné, nemožno túto námietku akceptovať. Pri oznamovaní personálneho rozkazu postupoval prvostupňový orgán striktne v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z., keď ho žalobkyni dňa 27.09.2019 ústne vyhlásil. Zo samotnej podstaty a charakteru personálneho rozkazu, ako personálneho rozkazu deklarujúceho zmenu služobného pomeru policajta ku konkrétne určenému dňu, vyplýva, že doručovanie takéhoto rozhodnutia, závažným spôsobom sa dotýkajúceho služobného statusu policajta by bolo neúčelné, a preto zákonodarca zakotvil formu osobného ústneho vyhlásenia takýchto druhov rozhodnutí ako primárny spôsob ich oznamovania.
45. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebolo vyhovené jej požiadavke na poskytnutie dokladov a informácií, žalovaný znova poukázal na dôvod prevedenia žalobkyne na inú funkciu, ktorým bola organizačná zmena. V takomto prípade zákon neukladá oprávnenému orgánu povinnosť obrátiť sa na policajta zastávajúceho funkciu, ktorá má byť v dôsledku organizačnej zmeny zrušená, s ponukou uskutočnenia osobného pohovoru. Pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti personálneho rozkazu preto nie je právne významné, či sa takýto pohovor uskutočnil alebo nie a z akého dôvodu k nemu nedošlo. V zmysle časti IV. organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola funkcia žalobkyne preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky vnútra SR uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Po vydaní organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019 tak prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol sa teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené zmeny ignorovať a iné vykonať. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že personálny rozkaz má charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania iba formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systemizačnými zmenami v štruktúre MV SR. V týchto intenciách je potrebné posudzovať aj vplyv doteraz dosiahnutých služobných výsledkov žalobkyne (ako aj jej kolegov) na potrebu vykonania organizačnej zmeny na NAKA P PZ, pričom tieto nemôžu byť prekážkou zefektívnenia výkonu služobných činností na celom tomto útvare. Na základe uvedeného je potrebné skonštatovať, že všetky námietky a tvrdenia žalobkyne, odvíjajúce sa od jej doterajších výsledkov, záverov hodnotení a výslednosti práce bývalej Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, nie sú spôsobilé byť predmetom preskúmania v rámci tohto odvolacieho konania, keďže jediným podkladom vydania napadnutého rozhodnutia je výlučne iba existencia a obsah organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13/2019, ktorým bola zrušená jej funkcia. Potreba vydania tohto vnútorného predpisu, predstavujúceho osobitný prípad normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe, nemôže byť zo strany oprávneného orgánu, ako ani odvolacieho orgánu posudzovaná a preukazovaná, a to ani vo vzťahu k žalobkyňou prezentovaným osobným danostiam na výkon doteraz zastávanej funkcie.
46. K námietke týkajúcej sa nejasnosti uskutočnenia prerokovania personálneho rozkazu vopred s odborovou organizáciou žalovaný uviedol, že v personálnom rozkaze bolo uvedené, že predmetom prerokovania v Odborovom zväze polície v SR bolo jednak odvolanie žalobkyne z doterajšej funkcie a jej prevedenie na inú funkciu s tým, že ustanovenie do funkcie vykoná riaditeľ NAKA P PZ. Vyplýva to z formálneho členenia výroku personálneho rozkazu, keď informácia o prerokovaní odborovým orgánom spolu s náležitým uvedením zákonného ustanovenia nasleduje až po uvedení uplatnenia týchto inštitútov na prípad žalobkyne, odvíjajúci sa od existencie organizačného opatrenia uvedeného v odôvodnení. V spojitosti s ustanovením § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. (podľa ktorého prevedenie nie je izolovaným inštitútom, ale vždy naň nadväzuje aj odvolanie z doterajšej funkcie s povinnosťou ustanoviť prevedeného policajta na inú funkciu) tak bolo žalobkyni prostredníctvom personálneho rozkazu oznámené, že pri jej prevedení bolo dodržané ustanovenie § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré ukladá príslušnému nadriadenému prerokovať návrh na prevedenie policajta z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom. Možno doplniť, že ani neprerokovanie návrhu na prevedenie žalobkyne v odborovom orgáne by nemalo za následok nezákonnosť personálneho rozkazu, čo potvrdzuje napr. aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 3 Sžo/40/2013 zo dňa 20. 08. 2014.
47. Pokiaľ v žalobe žalobkyňa tvrdila, že pred vydaním personálneho rozkazu nebol dodržaný procesný postup predpokladaný zákonom, v dôsledku čoho sa nemohla vyjadriť k podkladom tohto konania, navrhnúť ich doplnenie a poskytnúť ďalšie informácie, žalovaný uviedol, že personálny rozkaz nemá povahu konštitutívneho právneho aktu, iba sa ním konkrétnemu policajtovi deklaruje faktický stav, ktorý nastal v dôsledku zrušenia ňou dovtedy zastávanej funkcie. Tento stav bol žalobkyni iba oznámený prostredníctvom personálneho rozkazu, a preto absencia úkonov oprávneného orgánu pred jeho vydaním v zmysle dvanástej časti zákona netvorí prekážku jeho vydania. Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019, ako jediný právne významný podklad pre vydanie personálneho rozkazu, nemá charakter rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto personálnemu rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok, tzn. že proti nemu nie je možné podať odvolanie alebo rozklad.
48. Pokiaľ prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil žalobkyni vyjadriť sa pred vydaním personálneho rozkazu, nejde o procesné pochybenie prvostupňového orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť personálneho rozkazu. Zákon z dôvodu špecifického charakteru rozhodnutí prijímaných vo veciach služobného pomeru príslušníkov PZ (napr. potreba už spomínaného podriadenia sa potrebám PZ a predpoklad operatívneho nasadenia na plnenie stanovených úloh) totiž na rozdiel od iných právnych predpisov zakotvujúcich procesné pravidlá správneho konania neobsahuje všeobecné pravidlo zodpovedajúce napr. ustanoveniu § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Povinnosť poskytnúť účastníkovi konania možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a navrhovať ich doplnenie pre oprávnené orgány vyplýva iba pri niektorých druhoch konaní vo veciach služobného pomeru, ktoré sú v zákone taxatívne ustanovené (napr. § 56 ods. 1 alebo § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ). Keďže zákon č. 73/1998 Z. z. takúto výnimku v prípade prevedenia policajta podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., na rozdiel od konania o uložení disciplinárneho opatrenia alebo konania o prepustení policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e) č. 73/1998 Z. z., výslovne nezakotvuje, je potrebné konštatovať, že postup prvostupňového orgánu pred vydaním personálneho rozkazu plne zodpovedá procesným pravidlám ustanoveným v dvanástej časti zákona č. 73/1998 Z. z.. Možno doplniť, že aj v prípade konaní, pri ktorých sa žalobkyňou namietaný postup explicitne vyžaduje, je posúdenie, či takéto procesné pochybenie prvostupňového orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru, individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Žalobkyňou doteraz zastávaná funkcia od 01.10.2019 v dôsledku nadobudnutia účinnosti opatrenia ministerky vnútra SR č. 13/2019 nie je v tabuľkách zloženia a počtov systemizovaná, a teda neexistuje. Zrušením personálneho rozkazu, napríklad z dôvodu procesných nedostatkov, by nastala situácia, že žalobkyňa by nebola zaradená na žiadnej systemizovanej funkcii v rámci PZ, pretože jej doterajšia funkcia zástupca riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ už neexistuje. Založenie takéhoto právneho stavu nemožno v žiadnom prípade pripustiť, pretože policajt musí byť počas celého trvania služobného pomeru ustanovený na jednej z funkcií systemizovaných v rámci tabuliek zloženia a počtov PZ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa 05. 04. 2011. Prípadné nové prvostupňové konanie, ktoré by bolo vykonané hoci aj v súlade so žalobkyňou prezentovanými a požadovanými procesnými postupmi by teda nemohlo viesť k zlepšeniu jej právnej situácie, ale práve naopak, pretože v dôsledku nezastávania žiadnej systemizovanej funkcie v rámci PZ by jej nevznikali viaceré nároky, ktoré zákon spája výlučne so zaradením na konkrétnu funkciu (samotné trvanie služobného pomeru nepostačuje). Rozhodnutie sa totiž nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Zrušením rozhodnutia len z namietaného procesného dôvodu a formálne zopakovanie správneho konania by neviedlo k zmene postavenia pre jeho jediného účastníka -žalobkyňu, resp. by nemohlo viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci samej (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/90/2016 zo dňa 25. 01. 2018, sp. zn. 7Sžo/25/2016 zo dňa 26. 10. 2017, sp. zn. 10Sžd/21/2011 zo dňa 25. 04. 2012
49. K namietanej diskriminácii žalovaný uviedol, že aby mohlo ísť o diskrimináciu, existencia diskriminačného dôvodu (pohlavie, náboženské vyznanie alebo viera, rasa, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský stav a rodinný stav, farba pleti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenia alebo oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti). Je navyše zrejmé, že žiadny z uvedených možných diskriminačných dôvodov nebol súčasťou a ani nevyplýval zo žiadneho z podkladov personálneho rozkazu. Žiadny z orgánov, ktoré konali v žalobkyninej veci, ako ani ministerka vnútra SR pri prijímaní organizačného opatrenia č. 13/2019 (v rámci ktorého sa údaje konkrétnych osôb služobne zaradených na organizačnou zmenou dotknutých funkciách ani neuvádzajú), nemal k dispozícii informácie, ktoré by dokázali identifikovať žalobkyňu ako príslušníčku niektorej zo zákonom predpokladaných skupín subjektov alebo nositeľku určitého antidiskriminačným zákonom definovaného statusu. Pre posúdenie diskriminačných praktík zo strany orgánov verejnej správy vystupujúcich nielen v konaní vo veciach služobného pomeru, ale aj pri riadení a organizácii organizačných zložiek rezortu MV SR, preto v prípade žalobkyne chýba základný predpoklad, ktorým je objektívny diskriminačný dôvod, na ktorom by tieto orgány mohli založiť svoj postoj vedúci k znevýhodneniu žalobkyne v konaní, a preto je potrebné akúkoľvek jej diskrimináciu zo strany prezidenta PZ ako oprávneného orgánu alebo ministerky vnútra SR dôrazne odmietnuť. Pokiaľ žalobkyňa naznačuje, že organizačná zmena na celom útvare NAKA P PZ bola zneužitá a vykonaná iba z dôvodu, že žalobkyňa si spolu s najbližším nadriadeným uplatňovali svoje práva, je potrebné takúto polemiku dôrazne odmietnuť. Je potrebné si uvedomiť,
že žalobkyňa nebola jedinou príslušníčkou PZ, ktorej funkcie sa organizačná zmena personálnym rozkazom rozhodnutím dotkla. Už len z personálneho rozkazu ako celku (nielen jeho 3. časti) je zrejmé, že prevedení na NAKA P PZ museli byť všetci policajti bývalej Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, ktorých tabuľkové miesta neboli odsystemizované na príslušné krajské riaditeľstvá PZ.
50. Pokiaľ by bolo skrytým dôvodom prijatia organizačnej zmeny zo strany ministerky vnútra SR a následne aj skutočnou motiváciou prezidenta PZ pri prevádzaní poškodenie žalobkyne a jej najbližšieho nadriadeného pre uplatňovanie si ich práv, vzťahovala by sa táto organizačná zmena iba na tieto dve diskriminované osoby. Nemožno hovoriť o diskriminácii zo strany ministerky vnútra SR, pretože organizačnú zmenu nerealizovala selektívne iba voči žalobkyni a jej nadriadenému, ale aj voči všetkým ostatným príslušníkom PZ ku dňu 30.09.2019 zaradeným na bývalej Expozitúre Východ NPJ NAKA P PZ, dokonca sa táto zmena dotkla všetkých funkcií na všetkých úrovniach naprieč NAKA P PZ. Prezidentovi PZ taktiež nemožno pripísať diskriminačný postup voči žalobkyni, pretože majúc povinnosť realizovať organizačné zmeny na NAKA P PZ z bývalej Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ previedol na NAKA P PZ nielen žalobkyňu a riaditeľa tohto útvaru, ale aj ďalšieho zástupcu a ostatných policajtov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a to bez ohľadu na ich pohlavie, náboženské vyznanie, rasu, príslušnosť k národnosti a pod., čo znamená, že voči všetkým subjektom v rovnakom postavení bolo postupované rovnako. Žalovaný podotýka, že aj po organizačných zmenách bude naďalej žalobkyňa pôsobiť v rámci NAKA P PZ, a to na rozdiel od viacerých iných policajtov do 30.09.2019 služobne zaradených na organizačných zložkách tohto útvaru, ktorých funkcie boli odsystemizované na jednotlivé krajské riaditeľstvá PZ (podľa prehľadu zmien v tabuľkách zloženia a počtov P PZ, ako neoddeliteľnej prílohy opatrenia ministerky vnútra SR č. 13/2019, bolo dňom 01. 10. 2019 v prospech krajských riaditeľstiev PZ presystemizovaných z NAKA P PZ celkovo 50 tabuľkových miest policajtov).
IV. Relevantná právna úprava
51. Podľa § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
52. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
53. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
54. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
55. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/20200101.html>.
56. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte
po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.
57. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.v súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov príslušné odborové orgány.
58. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti.
59. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
60. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.
61. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
62. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
63. Podľa § 247 zákona č. 73/1998 Z.z. podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
64. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.
65. Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
66. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.
67. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.
68. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/20190201.html> sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
V. Posúdenie veci správnym súdom
69. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP, pretože rozhodnutie a postup žalovaného (prvostupňového správneho orgánu) v medziach žaloby boli v súlade so zákonom.
70. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
71. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
72. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).
73. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3).
74. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru nie je možné prirovnávať k zamestnaneckému pomeru v intenciách právnej úpravy Zákonníka práce. Svojou povahou je inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25.1.2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.6.2016).
75. V predmetnej súdom posudzovanej veci konaniu pred správnym orgánom o prevedení žalobkyne (policajta v služobnom pomere) na inú funkciu predchádzalo vydanie organizačného opatrenia č. 13/2019 zo dňa 23. 07. 2019, ktorým nadriadený s príslušnou právomocou (ministerka vnútra SR) vykonal s účinnosťou k 01.10.2019 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia počtov okrem iného aj na Prezídia PZ. Uvedeným organizačným opatrením došlo k organizačným a systemizačným zmenám spočívajúcim v zrušení, premenovaní a vytvorení niektorých organizačných súčastí NAKA Prezídia PZ, ako aj zrušení tabuľkových miest prevažnej častí funkcií na jednotlivých útvaroch NAKA Prezídia PZ a ich presystemizovaní v rámci tohto útvaru, resp. ich presystemizovaní na niektoré krajské riaditeľstvá PZ.
76. Organizačnou zmenou sa podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 z.z. okrem iného rozumie aj zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Takéhoto policajta nadriadený s personálnou právomocou prevedie na inú funkciu, pričom sa prevedenie na inú funkciu vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
77. Otázka zákonnosti riadiaceho aktu o organizačnej zmene v konaní nebola sporná. Ide síce o rozhodnutie orgánu verejnej správy, avšak nejde o individuálny správny akt ale o normatívny správny akt, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby - účastníka konania. Organizačného opatrenie č. 13/2019 zo dňa 23.07.2019 bolo rozhodnutie organizačnej povahy, ktoré zároveň upravovalo vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal - Ministerstva vnútra SR. Zároveň je zákonnosť uvedeného správneho aktu predpokladaná, pričom správny súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť (efektívnosť) alebo účelnosť jeho obsahu. Nadriadený v intenciách zákonom mu zverenej právomocou je pri jej výkone v rozhodovaní autonómny a nie je povinný vopred žiadať stanovisko alebo konzultovať s podriadenými v ozbrojenom bezpečnostnom zbore založenom na subordinácii a požiadavke striktného dodržiavania povinností policajtmi svoje rozhodnutia týkajúce sa organizácie nasadzovania príslušníkov PZ v rámci organizačnej a systemizačnej štruktúry.
78. Organizačným opatrením č. 13/2019 zo dňa 23.07.2019, ktoré bolo podkladom pre konanie o preložení žalobkyne podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., došlo k zrušeniu doterajších funkcií príslušníkov PZ a k vytvoreniu nových policajných funkcií s inou náplňou činnosti, pričom bola zrušená NPJ NAKA P PZ. Spolu s NPJ NAKA P PZ bol zrušený útvar Expozitúry Východ, čo v konečnom dôsledku znamenalo zrušenie (nie len) funkcie zástupcu riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, ktorá v danom čase bola obsadená žalobkyňou. Organizačným opatrením boli pôvodne systemizované funkčné miesta policajtov Expozitúry Východ odsystemizované na iné novozriadené, resp. existujúce súčasti v rámci organizačnej štruktúry PZ. V spojitosti s funkciou zástupcu riaditeľa Expozitúry Východ NPJ NAKA P PZ, táto bola v dôsledku organizačnej zmeny zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
79. Predmetom konania napadnutého v správnej žalobe bolo prevedenie žalobkyne na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., teda z dôvodu, že v dôsledku organizačných zmien sa jej doterajšia funkcia zrušila. Skutočnosť, že sa funkcia zastávaná žalobkyňou k 30.09.2019 zrušila bol objektívne preukázaný predpoklad a zároveň dôvod pre vypracovanie návrhu na vydanie personálneho rozkazu nadriadeným s touto personálnou právomocou.
80. Pred vydaním personálneho rozkazu, ako to vyplýva z návrhu na vydanie personálneho rozkazu spísaného dňa 18.09.2019 riaditeľom MV SR P PZ NAKA adresovaného prezidentovi PZ, bol návrh na prevedenie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien v súlade s ustanovením § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom.
81. Správny súd je toho názoru, že v ods. 75 a 79 opísané podklady boli pre správny orgán dostatočné a spoľahlivo opodstatňujúce vydanie rozhodnutia v personálnom konaní, kedy niet pochýb, že v dôsledku organizačnej zmeny došlo k zrušeniu funkcie obsadenej žalobkyňou, teda ňou vykonávaná funkcia v PZ zanikla, a preto musela byť žalobkyňa prevedená na inú funkciu v PZ.
82. Personálnym rozkazom v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) v spojení s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bola žalobkyňa dňom 01.10.2019 preradená na určený útvar s tým, že jej ustanovenie do funkcie
týmto dňom mal podľa rozhodnutia vykonať riaditeľ NAKA P PZ. Uvedený postup bol v súlade aj s § 35 ods. 6, ods. 8 a ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z..
83. Argument žalobkyne o ničotnosti konania v personálnych otázkach z dôvodu neexistencie všeobecne záväzného právneho predpisu, na ktorého vytvorenie zákon splnomocňuje žalovaného v § 247 zákona je neopodstatnený. V súvislosti s namietanými nedostatkami personálneho konania správny súd poukazuje na to, že na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (okrem výkonu rozhodnutia), pričom osobitne je postup vo veciach služobného pomeru upravený v dvanástej časti zákona (§ 231 až 247a). Nemožno sa v žiadnom prípade stotožniť s fabulatívnym hodnotením, že neexistencia osobitného predpisu uberá žalobkyni alebo hociktorému policajtovi, ktorý je účastníkom personálneho konania z garancie ochrany ich práv ako účastníkov konania. Pre namietanú neexistenciu predpisu vydaného žalovaným tiež nemožno vnímať personálne konania ako neakceptovateľnú svojvôľu v príkrom rozpore s princípom právneho štátu, pretože zákon (a ide o ustálený a rešpektovaný názor) dáva dostatočné záruky, že konanie bude voči účastníkovi spravodlivé a správny orgán presne a úplne zistí skutočný stav veci a na ten účel si na rozhodnutie obstará potrebné podklady, pričom v tejto formulácii je potrebné vidieť povinnosť obstarať podklady objektívne - neutrálne (v prospech alebo neprospech účastníka) len v prospech úplného zistenia skutočného stavu.
84. Konanie podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. je špecifickým druhom personálneho konania, ktorého osobitosť je daná charakterom podkladu, ktorým je už vyššie spomínaný normatívny správny akt, rozhodnutie organizačnej povahy, teda zákonnosť ktorého správne súdy nepreskúmavajú. V tomto smere je vylúčená prejudicialita správneho súdu uvedená v § 132 SSP. Správny súd v takýchto prípadoch nespochybňujem správnosť rozhodnutia o organizačnej zmene, pokiaľ táto nie je zrejme rozporná so zákonom. V súdom posudzovanom prípade nemožno konštatovať v rozsahu žalobných námietok (§ 134 ods. 1 SSP) nezákonnosť organizačného opatrenia č. 13/2019 zo dňa 23.07.2019 vydaného ministerkou vnútra SR - z dôvodu, že o organizačnej zmene neboli vopred informované dotknuté osoby a nemohli sa k nej vopred vyjadriť a predniesť prípadne svoje argumenty.
85. V čom správny súd dal žalobkyni za pravdu, bola námietka týkajúca sa porušenia jej práva oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie o jej prevedení na inú funkciu, a tým bolo organizačné opatrenie č. 13/2019 zo dňa 23.07.2019. Správny súd poukazuje na právo účastníka konania nahliadať do spisov vyplývajúce z § 237 ods. 2 zákona. Vychádzajúc z premisy vyplývajúcej z § 233 ods. 1 zákona, že správny orgán rozhoduje až na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady, bolo predmetné organizačné opatrenie súčasťou administratívneho spisu a žalobkyňa bola oprávnená sa sním oboznámiť. Pokiaľ bola žalobkyňa v konaní zastúpená advokátom bolo na mieste, aby sa s príslušným podkladom pre rozhodnutie oboznámil aj jej právny zástupca. V tejto súvislosti treba ozrejmiť, že pochybnosti o správnosti postupu oprávneného orgánu spôsobila jeho komunikácia so žalobkyňou ohľadom ústneho pohovoru, ktorý sa napokon nekonal a ktorý logicky mal byť zameraný práve na oboznámenie žalobkyne s dôkaznou situáciou, teda s predmetným organizačným opatrením ako podkladom pre rozhodnutie. Je však zároveň pravdou, že v konaní o prevedení policajta na inú funkciu právny predpis neukladá oprávnenému orgánu povinnosť obrátiť sa na účastníka konania s ponukou uskutočnenia osobného pohovoru. V tomto smere oprávnený orgán konal nad rámec svojich povinností, no zdá sa, že tým žalobkyňu uviedol do omylu, že bude s predmetom konania a so zadováženými podkladmi pre rozhodnutie práve na ústnom pohovore oboznámená. Je potrebné však konštatovať, že tieto okolnosti nemohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keďže, čo súd už vyššie konštatoval, v zmysle organizačného opatrenia č. 13/2019 bola funkcia žalobkyne preukázateľne zrušená a bola uložená povinnosť nadriadeným s príslušnou personálnou právomocou realizovať predmetné organizačné zmeny, ktorým personálny rozkaz opísaný v úvode odôvodnenia rozsudku plne zodpovedal. Súd dodáva, že organizačnému opatreniu zodpovedala aj tá časť rozhodnutia, ktorou bola žalobkyňa ustanovená do novej funkcie a ktorá bola v súlade s § 33 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.
86. Správny súd nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobkyne týkajúcou sa postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorou namietala, že jej právneho zástupcu zvoleného z radov advokátov správny orgán neprizval na oznámenie rozhodnutia ani jej personálny rozkaz č. 168 zo dňa 23.09.2019 prostredníctvom jej právneho zástupcu nebol doručený. V zákone č. 73/1998 Z.z. je zastúpenie upravené v § 263 a nasl. a oznamovanie rozhodnutí je upravené v § 266. Správny súd v zhode s názorom žalovaného má za to, že príslušná právna úprava ustanovuje ako primárny spôsob oznámenia
rozhodnutia vyhlásením oprávneným orgánom ústne a priamo policajtovi. Doručením sa rozhodnutie oznamuje iba v prípade, že ústne vyhlásenie rozhodnutia priamo policajtovi nebolo možné, alebo ak má policajt opatrovníka alebo pri rozhodnutiach taxatívne vymenované v § 266 ods. 3 zákona, medzi ktoré rozhodnutie o prevedení policajta na inú funkcie nie je zaradené. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva ani povinnosť komunikovať v konaní vo veciach služobného pomeru s účastníkom prostredníctvom jeho zvoleného zástupcu. Za potrebné považuje súd dodať, že žalobkyňa podala proti personálnemu rozkazu odvolanie, ktoré bolo kvalifikované, a preto v konečnom dôsledku ju vytýkaný spôsob oznámenia rozhodnutia nijako v uplatňovaní jej procesných práv nehendikepoval.
87. Súd sa nestotožnil ani s žalobnou námietkou žalobkyne vytýkajúcou jej diskriminácie. Žalobkyňa neuviedla konkrétne v čom mal spočívať diskriminačný postup oprávneného orgánu, len poukázala na možný motív spočívajúci v nespokojnosti jej nadriadených, akým spôsobom žalobkyňa (prípadne jej priamy nadriadený) uplatňovala jej práva v rámci výkonu funkcie zástupkyne riaditeľa. Diskrimináciou je nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stav, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Správny súd nemohol z administratívneho spisu, z žalobou napadnutých rozhodnutí alebo tvrdení žalobkyne konštatovať ani jeden z vyššie uvedených diskriminačných dôvodov ako základný predpoklad diskriminačného konania proti osobe. Dôvodom na prevedenie žalobkyne na inú funkciu neboli vyššie vymenované skutočnosti, alebo tie, ktoré sú žalobkyňou uvedené v správnej žalobe (opísané v ods. 34 odôvodnenia rozsudku), ale dôvodom bolo zrušenie jej funkcie v dôsledku organizačných zmien. Motívy organizačnej zmeny sú z hľadiska zákona č. 73/1998 Z.z. bez rovnako právneho významu ako posúdenie účelnosti a opodstatnenosti takejto zmeny. Pokiaľ má žalobkyňa dôkazy o zneužití právomoci niektorého z oprávnených orgánov činných v konaní týkajúcom sa jej služobného pomeru, právny poriadok Slovenskej republiky jej poskytuje prostriedky na oznámenie takéhoto konania, konanie pred správnym súdom nie je takýmto priestorom. 88. K tvrdeniu žalobkyne o jej degradácii z dôvodu, že jej nebola ponúknutá žiadna riadiaca funkcia je nutné uviesť, že policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený, pričom pri svojom rozhodnutí nie je viazaný skutočnosťou, akú funkciu vykonával policajt pred ustanovením. Policajt na riadiacu funkciu nemá právne vynútiteľný nárok a právny nárok na prevedenie na riadiacu funkciu nevzniká ani prevádzanému policajtovi vykonávajúcemu riadiacu funkciu. 89. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečili správne orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali v rozhodnutiach napadnutých všeobecnou správnou žalobou vyvodený právny záver. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočili z rámcov právnej úprav, ako bola vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 90. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).