Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/72/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci ţalobcov: 1/ M. J., bytom T., 2/ A. J., bytom T., právne zast.

JUDr. J. L., advokátom, Advokátska kancelária, T., proti ţalovanému: Katastrálny úrad

v Trenčíne, Trenčín, M. R. Štefánika 20, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. Xo 18/10 zo dňa 14.10.2010, na odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č.k. -39 zo dňa 23. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. -39 zo dňa 23. februára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa

domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Xo 18/10 zo dňa 14.10.2010 ako

aj prvostupňového rozhodnutia Správy katastra v Trenčíne č. X-48/10 zo dňa 7.9.2010.

Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil tým, ţe predmetom správneho konania bolo

posúdenie návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Ţalobcovia ţiadali predĺţenie

hranice medzi parcelou č. X. v ich vlastníctve a parcelou č. X. vo vlastníctve M. P.

a manţelky aţ k parcele č. X. podľa geometrického plánu z roku 1971. Na základe tohto

geometrického plánu postavili v roku 1972 betónový plot a pri meraní došlo k opomenutiu

daného geometrického plánu a hranica je určená tak, ţe ich betónový plot teraz zasahuje

do parcely č. X., s čím nesúhlasí vyššie uvedený sused. Opravou hranice parciel by došlo aj

2 2

k zmene výmery a parc. č. X. by mala výmeru 411,79 ma parc. č. X. výmeru 289,21 m

na úkor parciel č. X. a X. a X.

Krajský súd dospel k záveru, ţe v danom prípade predĺţenie hranice medzi parcelami,

ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov a iných vlastníkov nie je moţné riešiť ako opravu chýb

v katastrálnom operáte postupom podľa § 59 katastrálneho zákona. Ţalobcovia na opravu

chýb podľa § 59 katastrálneho zákona nepreukázali podklady, nakoľko tieto ani v skutočnosti

neexistujú, len preto, ţe ţalobcovia pod predĺţením hranice si predstavujú jej zmenu tak,

ţe by došlo aj k zmene výmery susedných pozemkov, čo aj uviedli presným výpočtom

v ţalobe.

Krajský súd sa stotoţnil so zisteným skutkovým stavom správou katastra a s právnym

záverom, ţe od 15.4.2004 nemá správa katastra právomoc určiť priebeh hranice pozemkov.

Je potrebné vychádzať z ustanovenia § 3 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého

za hranicu susedných pozemkov moţno povaţovať hranicu podľa skutočnej drţby, ak ju

vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná a je teda vymedzená

vlastníckym právom. Sami ţalobcovia však poukazujú na spornosť hranice a skutočnosť,

ţe vlastníci susedných pozemkov ju neuznávajú. Tento stav nie je moţné riešiť postupom

podľa § 59 katastrálneho zákona, t.j. opravou chýb v katastrálnom operáte, ale len súdnym

sporom o hranicu. Podľa krajského súdu správa katastra rozhodla v súlade so zákonom,

3

keď konanie zastavila podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku. Ţalovaný napadnutým

rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a keďţe záväzný je výrok

rozhodnutia, je potrebné vychádzať z toho, podľa akého právneho ustanovenia zastavil

konanie prvostupňový správny orgán. Krajský súd napadnuté rozhodnutie povaţuje

za zákonné napriek tomu, ţe ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol aj iný dôvod

zastavenia konania, s ktorým sa krajský súd nestotoţňuje, keďţe v konaní X/21/00 síce išlo

rovnako o opravu chýb v katastrálnom operáte ako aj v tomto konaní, ale oprava sa týkala

výmery parciel a nie zmeny hranice medzi susednými pozemkami, preto súd nepovaţuje tieto

konania za rovnaké a nesúhlasí záverom, ţe konanie je potrebné zastaviť pre prekáţku

res iudicata. Námietky ţalobcov uplatnené v ţalobe neboli dôvodné a nedokázali zvrátiť

závery správnych orgánov.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa tak,

ţe neúspešným ţalobcom ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému rozhodnutiu podali ţalobcovia v zákonnej lehote odvolanie

z dôvodu, ţe povaţujú rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a zaloţený na nesprávnom

posúdení veci. Ţalobcovia sa nestotoţňujú s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý sa

síce nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného na dôvod zastavenia katastrálneho konania

v danej veci, keď podľa súdu prvého stupňa rozhodnutie X-21/00 zo dňa 6.11.2000 nevytvára

prekáţku res iudicata pre katastrálne konanie, ale keďţe je záväzný výrok rozhodnutia, tak je

potrebné vychádzať z toho, podľa akého právneho ustanovenia zastavil konanie prvostupňový

správny orgán. Ţalobcovia tvrdia, ţe dôvod zastavenia katastrálneho konania v danej veci

nebol daný, keď právoplatné rozhodnutie v predchádzajúcom konaní nevytváralo prekáţku

právoplatne skončenej veci pre nové katastrálne konanie, pretoţe je zrejmé, ţe ţalovaný

riadiac sa nesprávnym názorom na existenciu prekáţky res iudicata, nepodrobil riadnemu

preskúmaniu rozhodnutie Správy katastra Trenčín č. X-48/10 zo dňa 7.9.2010, proti ktorému

ţalobcovia podali odvolanie. Ţalovaný riadiac sa nesprávnou právnou úvahou o existencii

iného dôvodu pre zastavenie konania, neţ z akého konanie zastavil správny orgán prvého

stupňa, podľa názoru ţalobcov, nepodrobil preskúmaniu prvého stupňa rozhodnutie

správneho orgánu z hľadiska jeho správnosti a tým ani z hľadiska správnosti a zákonnosti

postupu prvostupňového správneho orgánu, ktorý vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádzal.

4

Ţalobcovia sa nestotoţňujú s tvrdením súdu prvého stupňa, ţe doplnením podanej

ţaloby o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu zo dňa 7.2.2011 došlo

k rozšíreniu dôvodov na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, na ktoré s poukazom

na ustanovenie v spojení s nebolo moţné prihliadnuť.

Ţalobcovia doplnením ţaloby len upresnili skutkové a právne dôvody podanej ţaloby, avšak

týmto podaním rozhodne nerozširovali rozsah napadnutia správneho rozhodnutia tak, ako to

má na mysli ustanovenie . Preto konštatovanie prvostupňového súdu

o nemoţnosti prihliadnuť na nové skutočnosti uvedené v tomto doplňujúcom podaní nie je

právne opodstatnené.

Ţalobcovia v priebehu konania na súde prvého stupňa zdôrazňovali, ţe podstatou ich

ţiadosti, na základe ktorej začalo predmetné katastrálne konanie, bola oprava chyby

v katastrálnom operáte, spočívajúcej v chybne zakreslenej hranici pozemkov v katastrálnej

mape. Uviedli, ţe hranica týchto pozemkov bola vytvorená geometrickým plánom č. 762-227-

71 zo dňa 4.8.1971, ktorý bol technickým podkladom k právnemu úkonu, na základe ktorého

došlo k rozdeleniu príslušných pozemkov. Táto hranica bola vlastníkmi susedných

rozdelených pozemkov rešpektovaná od roku 1972 aţ do roku 2010, kedy po zistení jej

nesprávneho zákresu v katastrálnej mape došlo k vzneseniu poţiadavky voči ţalobcom 1/ a 2/

na posunutie tejto skutočnej vlastníckej hranice na miesto v súlade so zákresom v katastrálnej

mape. Z týchto skutočností vyplýva, ţe v podstate nie je spor o hranicu pozemkov medzi

vlastníkmi susedných pozemkov, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa, ale ţe sporné je

zakreslenie hranice týchto pozemkov v katastrálnej mape, ktoré je vykonané v rozpore

s hranicou týchto pozemkov vymedzenou podľa skutočnej drţby, ktorú dlhodobo vlastníci

susedných pozemkov uznávali a nespochybňovali. Poukázali na ustanovenie § 3 ods. 2 veta

druhá katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, ţe za hranicu susedných pozemkov sa

povaţuje hranica podľa skutočnej drţby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a nie

je medzi nimi sporná. Keď sa vo veci začalo konať, nikto netvrdil, ţe hranica medzi

pozemkami je sporná, ale tvrdili iba, ţe hranica je nesprávne zakreslená.

Keďţe súd prvého stupňa na vyššie uvedené dôleţité skutočnosti neprihliadol

a vo veci vyvodil nesprávny právny záver, ţalobcovia povaţujú jeho rozhodnutie

za nesprávne a týmto odvolaním sa domáhajú zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa

odvolacím súdom. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

5

tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie Správy katastra v Trenčíne zruší a vec vráti

ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne

k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľov nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol vyhlásený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

25. apríla 2012.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -39 zo dňa 23.2.2011, ktorým krajský súd zamietol ţalobu ţalobcov,

ktorí ţiadali preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové

rozhodnutie o zastavení konania o opravu chyby v katastrálnom operáte z dôvodu § 30 ods. 1

písm. e/ Správneho poriadku.

Ţalobcovia doručili dňa 2.7.2010 správe katastra ţiadosť o opravu chyby (jednalo sa

v podstate o poţiadavku predĺţenia hranice) medzi pozemkami parc. č. X. v ich vlastníctve

a č. X. vo vlastníctve M. P. a manţelky aţ k parcele č. X. podľa geometrického plánu z roku

1971. Ţiadosť odôvodnili tým, ţe na základe geometrického plánu postavili v roku 1972

betónový plot a pri meraní došlo k opomenutiu tohto geometrického plánu a hranica je určená

tak, ţe ich betónový plot teraz zasahuje do parcelného č. X., s čím sused nesúhlasí. Opravou

2

hranice parciel by došlo aj k zmene výmery a parc. č. X. by mala výmeru 411,79 ma parc. č.

2

X. výmeru 289,21 mna úkor výmer ďalších parciel č. X. a X. a X.

Podľa , o katastri nehnuteľnosti

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov, správa katastra aj bez návrhu

b/ v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape

chybne zakreslené hranice pozemkov,

c/ v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi ako aj vlastníkmi a inými

oprávnenými osobami, opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými

6

zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov vo verejných

listinách a v iných listinách.

Z obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, ţe skutočným dôvodom pre podanie

návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte boli nezhody medzi vlastníkmi dvoch

susedných parciel o priebehu hranice, čo napokon aj sami ţalobcovia v konaní priznali.

Takýto spor a nesúhlas ďalších dotknutých strán s priebehom hranice vylučuje moţnosť

riešenia nezrovnalostí opravou chýb v katastrálnom operáte, ale je potrebné ho riešiť

v občianskom súdnom konaní o určení priebehu hranice, prípadne výmery dotknutých parciel.

Najvyšší súd poukazuje na platnú judikatúru v tejto oblasti, z ktorej vyplýva, ţe spor

o vlastníctvo, s ktorým nepochybne určenie hranice súvisí, nemoţno riešiť opravou údajov

katastra podľa ustanovenia § 59 zákona o katastre nehnuteľností, lebo nejde o rozpor zápisu

s verejnou listinou alebo inou listinou, ani o rozpor s výsledkami prešetrovania zmien údajov

katastra, ani o rozpor s výsledkami revízie údajov katastra, ale rozdielny názor dotknutých

osôb na priebeh hranice medzi susednými pozemkami. Navrhovaná oprava v podstate

predstavuje zmenu v osobe vlastníka časti dotknutej parcely a takýto spor o vlastníctvo nie je

riešiteľný opravou údajov o osobe vlastníka podľa katastrálneho zákona, pričom treba

poukázať aj na ustanovenie , podľa ktorého aj rozhodovanie vlastníckych

sporov k nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu a nie je ţiadnou právnou úpravou zverené

správnemu orgánu.

K námietke ţalobcov, ţe ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu

z dôvodu res iudicata a pritom predchádzajúce rozhodnutie, na ktoré sa ţalovaný odvolával,

nezakladá prekáţku rozhodnutej veci, najvyšší súd poukazuje na to, ţe dôvodom zrušenia

rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by

mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rovnako by sa toto pravidlo

malo vzťahovať aj na prípady porušenia procesných predpisov. Aj v takýchto prípadoch by

dôvodom zrušenia rozhodnutia malo byť len také porušenie zákona, ktoré má, alebo by mohlo

mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné,

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, nakoľko správnym konaním sa nazýva postup

správnych orgánov účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutia,

ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť

7

realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo

najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci.

Pri takto vymedzenom zmysle konania dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu

môţe byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. O takúto

situáciu ide aj v tomto prípade, keďţe krajský súd sa stotoţnil s právnym názorom

prvostupňového správneho orgánu a druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie svojim

výrokom potvrdil. Iný právny názor odvolacieho správneho orgánu nemôţe v danom prípade

spôsobiť ţalobcom ujmu na ich právach, nakoľko ani prvostupňové rozhodnutie neprinieslo

pre nich priaznivejšie rozhodnutie, ktoré by pre nich znamenalo zmenu z hľadiska úspechu

v tom, čoho sa v správnom konaní domáhali.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej

veci bol dostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a bol z neho vyvodený

správny právny záver. Z dôvodov vyššie uvedených preto napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil, viazaný tieţ rozsahom

a dôvodmi odvolania ( ) a dôvodmi podanej ţaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd so zreteľom na výsledok

odvolacieho konania podľa a tak, ţe účastníkom ich náhradu

nepriznal, pretoţe ţalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech a ţalovaný nemá zákonný

nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková