Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/16/2022

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne A. B. C., D. XX, XXX XX E., právne zast. JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou, Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 355 505 97 proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného číslo Xo 28/2021/DRM zo dňa 21. januára 2022 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta

II. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa dňa 16.08.2021 požiadala Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) o opravu chyby v katastrálnom operáte, týkajúcej sa chybného zákresu hranice medzi parcelami CKN XXX, XXX F. XXX v kat. území G..

2. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že ako vlastníčka parciel CKN XXX F. XXX nadobudnutých darom od matky H. H. I. D. na základe titulu Darovacej zmluvy N XXX/XX - J. 1147/2003 zistila, že pred nadobudnutím daru v roku 2003 boli uvedené parcely CKN XXX F. XXX zapísané v katastri na základe geometrického plánu (ďalej tiež len „GP“) č. 242-247-57-91, teda správne, keďže v uvedenom GP sú hranice medzi parcelami CKN XXX, XXX F. XXX správne vyznačené, t. j. hranica pozemkov je zalomená v jenom bode. Na uvedených parcelách neboli robené žiadne úpravy, dochádzalo len k zmene vlastníckeho práva.

3. Pri výmene oplotenia a vytýčení hraníc geodetom v júli 2021, bol zistený nesúlad zákresu hraníc medzi parcelami CKN XXX, XXX F. XXX podľa geometrického plánu a katastrálnou mapou. V žiadosti uviedla, že geodetom vytýčená hranica parciel podľa číselnej mapy v katastri prechádza cez historický starú budovu, 800 mm hrubá obvodová stena je mimo pozemku.

4. Poukázala na to, že v geometrickom pláne je hranica pozemkov zalomená, avšak v číselnej mape nie (chýbajúce zalomenie medzi bodmi 3-36 a 3-22), taktiež meračský bod objektu 3-35 v číselnej mape nemá správne hodnoty súradníc vzhľadom na súčasný, ale stále pôvodný stav.

5. Register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v kat. území G. bol matkou žalobkyne v zákonnej lehote reklamovaný. Informáciu o odstránení chýb v ROEP obdržala od Okresného úradu

Bardejov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktorý zaslal opravené podklady, vrátane geometrického plánu č. 242-24757-91 orgánom katastra (poznámka v11/2001).

6. Z vyššie uvedeného dôvodu, žiadala o opravu chybného zákresu hraníc medzi uvedenými parcelami v zmysle zapísaného geometrického plánu 242-247-57-91.

7. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 25.08.2021 oznámil začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a vyzval na vyjadrenie sa k veci účastníkov konania a zároveň ich upovedomil, že majú právo sa pred vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi na jeho vydanie. Zo spisového materiálu vyplýva, že účastníci konania sa k danému oznámeniu o začatí konania nevyjadrili, ale zúčastnili sa osobného pojednávania v danej veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.09.2021 a 13.09.2021.

8. Žalobkyňa sa osobného pojednávania v danej veci zúčastnila dňa 10.09.2021 a po oboznámení sa s vecou podala stanovisko, podľa ktorého v roku 1979 pri technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej aj „THM“) bol starý rodinný dom, resp. maštaľ, stále zakreslený na parcele CKN XXX, z náčrtu o miestnom vyšetrovaní č. 003 vyplýva, že pozdĺžne rozmery objektu sú rovnaké (5,40 m a 5,42 m) čo v súčasnosti nezodpovedá právnemu stavu evidovanému v katastrálnej mape, keďže v mape má objekt lichobežníkový tvar. Na základe vytýčenia hraníc v teréne, bolo geodetom zistené, že priebeh hranice medzi parcelami CKN XXX F. XXX je zošikmený a končí na vnútornom rohu jestvujúcej budovy. Na základe uvedeného konštatovala, že súradnice bodov, ktoré sú uvedené pri THM nezodpovedajú skutočnosti, ktorá bola na mieste v čase mapovania a je preukázateľná až dodnes (nakoľko objekt budovy stále stojí, resp. jeho štítová stena), pričom hranica medzi parcelami bola v čase merania označená trvalým spôsobom a to postaveným plotom, čo je znázornené aj v náčrte o miestnom prešetrení po THM. Po oboznámení sa s archívnymi materiálmi uloženými v katastri nehnuteľnosti poukázala na to, že THM nebolo vykonané dôsledne a vyšetrený skutkový stav v teréne chybným zameraním bol nesprávne premietnutý do mapy, z ktorých sú brané podklady pre ďalšie merania a vytyčovania hraníc.

9. Žalobkyňa svoje stanovisko doplnila dňa 13.09.2021 prostredníctvom mailu v ktorom upresnila, že jej v podanom návrhu ide o to, aby stav, ktorý sa zobrazuje v mapových podkladoch bol zhodný so stavom v teréne, keďže doposiaľ žila v domnienke, že všetko je v poriadku, nakoľko všetky mapy od roku 1979 a skôr zobrazujú objekt na jej pozemku CKN XXX. Po vytýčení hranice v teréne na základe súradníc, prechádza hranica cez objekt, čo na žiadnej mape nie je zakreslené. Takže žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte znamená zosúladiť to, aby grafické zobrazenie máp od r. 1979 bolo zosúladené so skutočnosťou, že hospodársky objekt sa nachádza na pozemku CKN XXX. V r. 2002 keď bol zapísaný geometrický plán, vznikol právny stav, ktorý platí doteraz. Vlastník susednej parcely kupoval nehnuteľnosť so stavom, ktorý je vyobrazený v grafike na katastrálnom portáli. To znamená, že s hranicou medzi pozemkami prechádzajúcou vedľa objektu. Žalobkyňa teda nežiadala posun hranice a zmenu výmery pozemkov, iba odstránenie chyby medzi grafickou častou a chybnými súradnicami. V prípade odstránenia chýb v súradniciach sa na grafike nič meniť nebude. Oprava sa nemôže vyhodnocovať ako spor žalobkyne s vlastníkom susednej parcely, keďže ide o chybu, ktorá vznikla chybou zápisu údajov do katastra.

10. Ústneho pojednávania v danej veci sa dňa 13.09.2021 zúčastnil aj A. B. K., ktorý uviedol, že vlastníkom parcely CKN XXX o výmere 553 m2 je na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2018, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 2729/2018. Na uvedenej parcele nebola zaevidovaná a nie je vedená žiadna ťarcha, ani mapa nenasvedčuje o tom, aby na parcele CKN XXX bol postavený nejaký cudzí objekt. Až pri vytýčení hranice v teréne v roku 2021, bolo geodetom zistené, že časť múra z pôvodnej maštale zasahuje do parcely CKN XXX. Po tomto zistení vyzval žalobkyňu ako vlastníčku parcely CKN XXX na odstránenie časti múra, ktorý zasahuje do jeho pozemku. K odstráneniu uvedeného k dnešnému dňu nedošlo, preto zvažujem riešenie veci súdnou cestou, resp. je naklonený aj dohode so žalobkyňou.

11. Dňa 16.09.2021 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. X 59/2021/Hu, v ktorom vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že zamieta návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že nie sú splnené podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte.

12. Voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. X 59/2021/Hu zo dňa 16.09.2021 podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie listom zo dňa 07.10.2021. Účastník konania A. B. K. sa k uvedenému odvolaniu nevyjadril.

13. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 21.01.2022.

II.

Zhrnutie rozhodnutia žalovaného

14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rekapituloval zistený skutkový stav.

15. Pokiaľ ide o pozemkovoknižné parcely mpč. XXX, XXX F. XXX boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. XXX v katastrálnom území (ďalej len „k.ú.“) Becherov v prospech L. G. v podiele 2/24 číslom denníka 1671 v roku 1907 a K. D. v podiele 22/24 číslom denníka 4128 v roku 1930.

16. Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. -005 zaevidovaným v registri Z pod číslom 1733 v roku 2000 bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k.ú. G. a zapísaný do katastra nehnuteľností. Pri spracovaní ROEP boli pozemkovoknižné parcely mpč. XXX, XXX F. XXX zapísané v PKV č. 154 zidentifikované na parcely E KN (parcela určeného operátu - združený pozemok) č. XXX, XXX F. XXX. Číslom zmeny (ďalej len „ČZ“) 19/00 boli parcely E KN č. XXX, XXX F. XXX zapísané na novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. v prospech L. G. v podiele 2/24, ktorý vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudol č.d. 1671/1907 na základe zápisu v PKV č. 154 a v prospech H. H. I. D. v podiele 22/24, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla rozhodnutím o dedičstve č. D 240/55.

17. Na základe notárskej zápisnice - osvedčenia o vydržaní č. N 36/99 zaevidovanej v registri Z pod číslom 2229 v roku 1999 podľa § 63 zákona č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov nadobudla H. H. I. D. v podiele 2/27 okrem iných aj parcely E KN č. XXX, XXX F. XXX zapísané na LV č. XXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 16/01 na LV č. XXX v k.ú. G..

18. Na základe žiadosti o prešetrenie posunov parciel, ktorú zaslala H. H. I. D. na Okresný úrad Bardejov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bola vyhotovená oprava pod č. 3/2001/00634-001, ktorú Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, zaevidoval v registri Z pod číslom 1902 v roku 2001, na základe ktorej boli ČZ 1/02 opravené výmery parciel E KN č. XXX na 260 m2, E KN č. XXX na 260 m2 a E KN č. XXX na 530 m2 na LV č. XXX v k.ú. G..

19. Geometrickým plánom (ďalej len „GP“) č. 242-247-57-91 vyhotoveným dňa 10.11.1991 na majetkoprávne vysporiadanie bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorených parciel C KN (parcela evidovaná na katastrálnej mape): č. 229, ktorá bola vytvorená z dielu „1“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „6“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX F. M. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „2“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „3“ z parcely E KN č. 552 zapísanej na LV č. XXX, z dielu „4“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „5“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX.

20. Zápis novovytvorených parciel C KN č. XXX F. XXX bol vykonaný ČZ 13/02 na novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. na základe žiadosti o zápis zaevidovanej v registri R pod číslom 3 v roku 2002. Týmto zápisom parcely E KN č. XXX, XXX F. XXX na LV č. XXX v k.ú. G. zanikli.

21. GP č. XXX-XXX-XX-XX vyhotoveným dňa 10.11.1991 na majetkoprávne vysporiadanie bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorených parciel C KN č. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „1“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „6“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX F. M. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „2“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „3“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „4“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „5“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX.

22. Zápis novovytvorených parciel C KN č. XXX F. XXX bol vykonaný ČZ 13/02 na novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. na základe žiadosti o zápis zaevidovanej v registri R pod číslom 3 v roku 2002.

23. Darovacou zmluvou č. N 288/2003 zaevidovanou v registri V pod číslom 1147 v roku 2003 nadobudla A. B. C. I. H. v celosti od H. H. I. D. okrem iných aj parcely C KN č. XXX F. XXX zapísané na LV č. XXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 22/03 na LV č. XXX v k.ú. G..

24. Pozemkovoknižné parcely mpč. 550 a 552 boli zapísané v PKV č. 205 v k.ú. G. v prospech H. H. I. D. v celosti číslom denníka 37 v roku 1961.

25. Rozhodnutím Okresného úradu Bardejov, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. -005 zaevidovaným v registri Z pod číslom 1733 v roku 2000 bol schválený ROEP v k.ú. G. a zapísaný do katastra nehnuteľností. Pri spracovaní ROEP boli pozemkovoknižné parcely mpč. 550 a 552 zapísané v PKV č. 205 zidentifikované na parcelu E KN č. 550. ČZ 19/00 bola parcela E KN č. 550 zapísaná na novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. v prospech H. H. I. D. v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla rozhodnutím o dedičstve č. D 240/55 a č.d. 37/1961.

26. Na základe žiadosti o prešetrenie posunov parciel, ktorú zaslala H. H. I. D. na Okresný úrad Bardejov, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bola vyhotovená oprava pod č. 3/2001/00634-001, ktorú Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, zaevidoval v registri Z pod číslom 1902 v roku 2001, na základe ktorej bola ČZ 1/02 opravená výmera parcely E KN č. XXX na 496 m2 na LV č. XXX a zároveň bola na LV č. XXX v k.ú. G. zapísaná parcela E KN č. XXX na 360 m2 (zidentifikovaná ako pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. 552 v PKV č. 205).

27. GP č. 242-247-57-91 vyhotoveným dňa 10.11.1991 na majetkoprávne vysporiadanie bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorených parciel C KN č. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „1“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „6“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX F. M. XXX, ktorá bola vytvorená z dielu „2“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „3“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX, z dielu „4“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX a z dielu „5“ z parcely E KN č. XXX zapísanej na LV č. XXX.

28. Zápis novovytvorených parciel C KN č. XXX a XXX bol vykonaný ČZ 13/02 na novozaložený LV č. XXX v k.ú. G. na základe žiadosti o zápis zaevidovanej v registri R pod číslom 3 v roku 2002. Týmto zápisom parcely E KN č. XXX a XXX na LV č. XXX v k.ú. G. zanikli.

29. Parcela C KN č. XXX bola na novozaložený LV č. XXXX v k.ú. G. zapísaná na základe projektu jednoduchých pozemkových úprav, ktorá nadväzovala na technicko-hospodárske mapovanie.

30. Kúpnou zmluvou zaevidovanou v registri V pod číslom 2729 v roku 2018 nadobudol Ing. Miroslav Jajko v celosti od K. E. okrem iných aj parcelu C KN č. 235 zapísanú na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 3/19 na LV č. XXXX v k.ú. G..

31. K odvolacím námietkam žalobkyne žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa v priebehu konania nedopustil takých procesných pochybení, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že správny orgán na úseku katastra je povinný rešpektovať listiny už zapísané v katastri nehnuteľnosti, následné právne zmeny, dobromyseľnosť nadobúdateľov i princíp právnej istoty. Právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny v katastrálnom operáte tak, aby zodpovedal navrhovanému skutkovému stavu, je dohoda medzi dotknutými vlastníkmi, resp. určovacia žaloba.

32. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ak medzi chybným zápisom do katastra nehnuteľností a žiadosťou o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) boli vykonané ďalšie zápisy do katastra nehnuteľností, nemožno vykonať opravu chýb v katastrálnom operáte podľa katastrálneho zákona, a to predovšetkým z dôvodu ochrany dobromyseľne

nadobudnutého vlastníckeho práva. Podľa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín.

33. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že pri technicko-hospodárskom mapovaní v k.ú. G. v 70- rokoch bol priebeh hraníc predmetných parciel vyšetrený v teréne a následne bolo vykonané zameranie podľa skutočného stavu v teréne. Z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané zobrazenie parciel v pozemkovej mape (v súčasnosti v katastrálnej mape) a výpočet ich výmer odvodených z geometrického a polohového určenia nehnuteľností. Vyhlásením platnosti obnoveného operátu po tvorbe THM nový operát nadobudol právoplatnosť. Tým bolo zadefinované ich geometrické a polohové určenie, ktoré jednoznačne charakterizuje predmetné parcely. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa zamerania v teréne. Pri prešetrení katastrálnej mapy podľa meračského nákresu č. 003 a zápisníku, ktorým boli zadefinované hranice predmetných pozemkov bolo zistené, že na priamke medzi bodmi 16, 36 a 22 nie je znázornená žiadna súradnica bodu, resp. nie je tam žiadny lom hranice. Hranica podľa meračského náčrtu č. 003 je rovná, resp. priama. Z uvedeného vyplýva, že výmery predmetných pozemkov sú v katastrálnom operáte vedené tak, ako boli zadefinované GP č. 242-247-57-91 a sú nezmenené. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ako vlastníčka parciel C KN č. XXX a XXX nadobudla vlastnícke právo v roku 2003 darovacou zmluvou č. V-1147/2003 tak, ako boli parcely v tom čase evidované v katastri nehnuteľností. Správny orgán na úseku katastra nehnuteľností eviduje zápisy vlastníckeho práva k dotknutým parcelám na základe došlých verejných listín (ako sú rozhodnutia o dedičstve, resp. zmluvy registrované štátnym notárstvom alebo povolené pod príslušným číslom vkladu vlastníckeho práva), ktoré po preskúmaní spôsobilosti zápisu podľa katastrálneho zákona sú uložené v zbierke listín katastra nehnuteľností.

34. Žalovaný poukázal na znenie § 41 katastrálneho zákona a konštatoval, že ak sa vykoná zápis listiny do údajov katastra nehnuteľností, zápisom takej listiny sa stávajú údaje hodnovernými, ak sa nepreukáže opak. Opak sa preukazuje predovšetkým inou verejnou listinou. Uvedený záver vyplýva aj z ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

35. Povinnosťou orgánov na úseku katastra nehnuteľností je evidovať vlastnícke právo nadobúdateľov v zmysle platných právnych listín. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú z hľadiska svojho postavenia evidenčnými orgánmi, čo značí, že po doručení zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny sa preskúma spôsobilosť jej zápisu do katastra nehnuteľností a následne sa vykoná zápis listiny do katastra nehnuteľností v celom rozsahu práv a povinností v nej určených. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností nie sú oprávnené posudzovať správnosť údajov vyplývajúcich z verejných listín a rozhodovať o tom, ktoré údaje zostanú zapísané v katastri nehnuteľností. Za vyhotovenie verejnej listiny alebo inej listiny predloženej na zápis do katastra nehnuteľností nenesie právnu zodpovednosť správny orgán na úseku katastra nehnuteľností ale jej vyhotoviteľ (napr. notár). Správny orgán nemôže nijakým spôsobom zasiahnuť do obsahovej stránky verejnej listiny alebo inej listiny, nakoľko spôsobilosť zápisu sa posudzuje iba z tzv. formálneho hľadiska, t.j. či je takáto verejná listine alebo iná listina obsahuje náležitosti vymedzené katastrálnym zákonom.

36. Správne orgány na úseku katastra nehnuteľností sú povinné rešpektovať vlastnícke právo nadobúdateľov a nemajú právomoc rozhodnúť, ktorá verejná listina ostane, resp. neostane zapísaná v údajoch katastra nehnuteľností, keďže táto právomoc prináleží jedine súdom a vzhľadom na to, že v súvislosti s jednotlivo vykonanými zápismi vlastníckeho práva (preukázanými podľa doručených verejných listín podľa časovej postupnosti) nebola spochybnená ich právna sila, v prípade nesúhlasu s takto evidovaným skutkovým stavom a právnym stavom je namieste postupovať súdnou cestou, t.j. podaním žaloby na príslušný súd.

37. Správne orgány teda podľa žalovaného nemajú právomoc zrušiť riadne evidované vlastnícke právo a to ani postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, ak prešetrením údajov nebol zistený rozpor evidovaných údajov s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien

údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra; resp. chybne zakreslené hranice pozemkov alebo chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.

38. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonom, odvolanie žalobkyne zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

III.

Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

39. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 28.03.2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 21.01.2022.

40. V žalobe uviedla, že skutkové zistenia a právne závery správneho orgánu v prvostupňovom rozhodnutí sú úplne zmätočné a nezákonné, keďže neposkytujú žiadne uspokojivé vysvetlenie, prečo toho času podľa údajov poskytnutých geodetovi k vytyčovaniu hranice, hranica (ktorej pevné označenie v teréne od roku 1979 je nemenné a rovnako je nemenné situovanie storočnej stavby) prechádza cez stavbu. Rovnako tak nedal žiadne uspokojivé vysvetlenie na to, ako je možné, že za tejto situácie vyplývajúcej z vlastných katastrom poskytnutých údajov je celá stavba zobrazená v katastrálnej mape na ploche dotknutej parcely vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. A už vôbec neposkytol vysvetlenie, prečo je táto storočná stavba nemenného obdĺžnikového tvaru zobrazená v katastrálnej mape v tvare lichobežníka.

41. Taktiež prvostupňový správny orgán, napriek tomu, že geometrický plán z roku 1991 overil ako správny a ním novovytvorené parcely zapísal do katastra nehnuteľností, čím sa údaje tohto geometrického plánu a jeho podkladových materiálov t. j. záznamu z podrobného merania stali súčasťou geodetických údajov katastra nehnuteľnosti, neposkytol žiadnu uspokojivú odpoveď na to, prečo nie je hranica dotknutého pozemku v katastrálnej mape vymedzená podľa údajov geometrického plánu.

42. V podstate prvostupňový správny orgán pri vymedzení skutkového stavu opomenul čo i len relevantné zadefinovanie chybnosti katastrálneho operátu a jej príčin. Pričom táto chybnosť je zjavná a nesporne spôsobená jeho vlastnou činnosťou.

43. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že údaje o hranici pozemkov (aj pôdorysu stavby) zodpovedajú výsledkom THM z roku 1979 resp., že geometrické a polohové určenie dotknutých pozemkov zodpovedá výsledkom THM z roku 1979. Takýto záver katastra nemôže byť správny, pretože priamo odporuje zisteniam pri vytyčovaní hranice v porovnaní s údajmi THM. Preto neobstojí ako zákonný a správny ani záver prvostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa a A. K. nadobudli navzájom susediace pozemky podľa ich geometrického a polohového určenia v katastrálnom operáte v čase ich nadobudnutia, a preto akákoľvek oprava geometrického a polohového určenia týchto pozemkov v katastrálnom operáte by viedla k zásahu do ich vlastníckych práv, čo podľa správneho orgánu neumožňuje vykonanie akejkoľvek opravy v opravnom konaní bez súhlasu všetkých dotknutých vlastníkov.

44. Konajúce správne orgány opomenuli, že charakter chyby katastrálneho operátu vylučuje, aby vykonaním jej opravy došlo k zásahu do vlastníckych práv vlastníkov susediacich pozemkov, a to minimálne z nasledovných dôvodov: 1/ Podľa katastrálneho zákona parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla. V danom prípade bol v čase nadobudnutia pozemkov žalobkyňou v roku 2003 a A. K. v roku 2018 vnútorný rozpor v samotných údajoch katastrálneho operátu o geometrickom a polohovom určení pozemkov označených ako parcela CKN č. XXX, XXX F. XXX. 2/ Podľa katastrálneho zákona pozemok je časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti a za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

45. Vnútorný rozpor v samotných údajoch katastrálneho operátu o geometrickom a polohovom určení pozemkov označených ako parcela CKN č. XXX, XXX F. XXX nie je viditeľný na zobrazení týchto pozemkov a ich hraníc v katastrálnej mape. Naopak katastrálna mapa odzrkadľuje a odzrkadľovala aj v čase nadobúdania vlastníctva susediacich pozemkov žalobkyňou a A. K. stav v teréne, teda umiestnenie storočnej stavby na vlastníckom pozemku žalobkyne a umiestnenie vlastníckej hranice tak, ako je (a bola v roku 2003 aj 2018, totožne s rokom 1979) v teréne vymedzená pevným oplotením. Teda A. K. nadobúdal pozemok s vlastníckou hranicou vymedzenou pevným oplotením, na ktorom sa nenachádzala žiadna časť stavby a hranice ním takto nadobúdaného pozemku považoval za nesporné.

46. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie žalovaného, jeho obsah považuje žalobkyňa za úplne zmätočný a tým nepreskúmateľný, osobitne v časti zistenia skutkového stavu veci odvolacím orgánom, ale aj v časti tzv. zhodnotenia veci odvolacím orgánom. Druhostupňový správny orgán neobsiahol ani vlastné odvolacie argumenty odvolateľa, s týmito sa nevysporiadal a so zmätočným odôvodnením potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré je samo osebe nezákonné nesprávne a nepreskúmateľné. Uvedené zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu.

47. Žalobkyňa poukázala aj na predbežné výsledky šetrenia katastrálnej inšpekcie, z ktorých vyplýva, že pri správnom prepočte súradníc lomových bodov hranice pozemkov podľa uhlov a dĺžok zistených a zaznamenaných v zápisníku pri miestnom šetrení THM v roku 1979 a ich konfrontácii so zameraním pevne označenej hranice v teréne, je hranica totožná, a totožný je aj pôdorys stavby. Preto zjavne k chybe katastra došlo pri vlastnom prepočte súradníc lomových bodov hranice a stavby vymedzených pri THM.

48. Žalobkyňa preto navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 21.01.2022, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor č. X 59/2021/Hu-2 zo dňa 16.09.2021 a vec vrátiť Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, vyjadrenia ďalších účastníkov konania 49. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním číslo: Xo 28/2021/DRM zo dňa 26.05.2022.

50. Uviedol, že prvostupňový správny orgán prešetrením technicko-hospodárskeho merania a mapovania realizovaného v rokoch 1978-1979, v rámci ktorého došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu návrhom dotknutých parciel (C KN č. XXX, XXX a XXX) a k novému určeniu ich výmer, zistil, že na priamke medzi bodmi 3-36 a 3-22 nebola znázornená žiadna súradnica lomu a taktiež, že výmera predmetných pozemkov tak, ako bola určená pri novom mapovaní (bez zohľadnenia súradnice lomového bodu), bola uvedená vo výkaze výmer doterajšieho stavu v GP č. 242247-57-91 a nezmenená ostáva aj v súčasnosti. Akákoľvek zmena hranice (posun lomového bodu, vloženie ďalšieho lomového bodu a pod.) by teda mala za následok zmenu výmery na liste vlastníctva.

51. Napriek skutočnosti, že v rámci vykonania nového zamerania vyšetreného stavu v teréne v rámci THM, nebol zohľadnený lom priebehu hranice medzi dotknutými parcelami, čo bolo následne premietnuté pri prečíslovaní parciel a určení ich výmer, prvostupňový správny orgán nemohol vyhovieť podanému návrhu žalobkyne, a to z dôvodu absencie splnenia ďalších k tomu potrebných podmienok.

52. Aby na podklade podaného návrhu žalobkyne mohlo dôjsť k vykonaniu opravy údaju v katastrálnom operáte, ďalším predpokladom vykonania opravy hranice je stav, kedy od chybného zobrazenia hranice pozemkov v katastrálnej mape nedošlo k zmene vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom, ibaže by bola možnosť vykonania opravy priebehu hranice medzi dotknutými osobami nesporná. Ako to vyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí oboch správnych orgánov, nielen že dotknuté pozemky boli po vyhlásení platnosti nového operátu THM predmetom ďalších právnych zmien vlastníckeho práva, ale rovnako po oboznámení účastníkov konania s následkom vykonania zmeny hranice pozemkov, spočívajúcom v zmene ich výmery, títo v rámci vedenia správneho konania neprejavili zhodu s vykonaním opravy hranice pozemkov.

53. K žalobkyňou vytýkanej nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa zakladá zákonný dôvod vykonania opravy v katastrálnom operáte, poukázaním na chybu v

katastrálnom operáte premietnutú v chybných geodetických údajoch, či prepočtoch súradníc, nemožno s týmto jej záverom bez zohľadnenia ďalších predpokladov potrebných pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte, súhlasiť. V kontexte vyššie uvedených podmienok pre vykonanie opravy údaja v katastri nehnuteľností, ktoré musia byť naplnené kumulatívne (čo v danom prípade neboli), ak by prvostupňový správny orgán na podklade samotného zistenia chybného zákresu hranice v katastrálnom operáte pristúpil k vykonaniu jej opravy, prekročil by rozsah svojich právomocí, nakoľko by týmto úkonom zasiahol do vlastníckych práv vlastníkov dotknutých pozemkov.

54. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-o-KS 54/2006 zo dňa 10. 5. 2006, podľa ktorého „Určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní možno domáhať iba v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak ide o spor o ochranu vlastníckeho práva, patrí vec do právomoci súdu. Správa katastra preto prekročila svoju právomoc, keď rozhodla o spore, ktorý, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, patrí do právomoci súdu.“

55. Ďalej poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého „Rozdielny názor dotknutých strán na priebeh hranice medzi pozemkami nemožno riešiť opravou chýb v katastrálnom operáte, nakoľko určenie hranice má vplyv na vlastnícke právo k spornej časti pozemku a preto tento spor o vlastníctvo nemôže byť predmetom správneho konania. Podľa ust. rozhodovanie vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam patrí do právomoci súdu a nie je žiadnou právnou úpravou zverené správnemu orgánu.“

56. K námietke zmätočnosti a nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný poukázal na záver prvostupňového správneho orgánu o tom, že v rámci vykonania THM meraní na priamke medzi bodmi 3-36 a 3-22 nebola znázornená súradnica lomu, čím tak odôvodnil nesúlad priebehu hranice medzi číselnou mapou katastra a hranicou v teréne.

57. Prvostupňový správny orgán viazaný podaným návrhom na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte, prešetril skutočnosti žalobkyňou uvádzané v návrhu, a po náležitom právnom posúdení, resp. subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, dospel k záveru, že pre vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte neboli naplnené zákonné podmienky.

58. Vo všeobecnosti, okresný úrad, katastrálny odbor, opraví údaj v katastri nehnuteľností postupom podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona za predpokladu preukázania niektorého z dôvodov opravy chyby v katastrálnom operáte. V tejto právnej úprave sú taxatívnym spôsobom vymedzené dôvody a podmienky opravy údajov, pričom je dôležité poznamenať, že z iných dôvodov okresný úrad, katastrálny odbor nemôže vykonať opravu údaja v katastri nehnuteľností, pretože musí rešpektovať ústavný princíp legality štátnej moci, ktorý je ustanovený v .

59. Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že ak by aj orgán verejnej moci pochybil, toto pochybenie môže napraviť výlučne za striktného dodržania postupu v zmysle účinného právneho predpisu - katastrálneho zákona. Na tomto závere, teda nemôže obstáť prístup, podľa ktorého, ak orgán verejnej moci pochybil, nech aj napraví svoje pochybenie, čo zároveň vyvracia vyššie uvedený záver žalobkyne o tom, že chyba v katastrálnom operáte - chyba geodetických údajov či prepočtov súradníc zakladá zákonný dôvod na vykonanie jej opravy.

60. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobkyne na otázku, prečo predložený GP č. 242-247-57-91, ktorý bol správnym orgánom overený, nebol premietnutý vo vzťahu k priebehu hranice medzi dotknutými parcelami do katastrálnej mapy, žalovaný uviedol, že GP č. 242-247-57-91 bol vyhotovený po realizácii technicko-hospodárskych meraní a mapovaní v rokoch 1978 - 1979, čo ovplyvnilo výkaz výmer geometrickým plánom riešených parciel. Je potrebné zdôrazniť, že predložený GP č. 242-247-57-91 bol vyhotovený pre účely majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých parciel, pričom slúžil ako podklad pre vykonanie opravy ROEP v jeho písomnej aj grafickej časti. Na základe podanej žiadosti o vykonanie opravy ROEP, spracovateľ registra spol. Metrík s.r.o. Poprad vypracoval opravné podklady, ktoré obsahovali novovytvorené parcely, zrušené parcely a zoznam súradníc bodov novovytvorených parciel, no rovnako aj v tomto prípade vychádzal zo súradníc nadobudnutých v rámci technicko-hospodárskeho merania k. ú. G. realizovaného v 70-tych rokoch.

61. Žalovaný dodal, že správny orgán zohľadnil predložený GP č. 242-247-57-91 v rozsahu, ako bol tento súčasťou zbierky listín. Nakoľko súčasťou GP č. 242-247-57-91 nebol záznam podrobného merania zmien v podobe výpočtu súradníc bodov dotknutých parciel, žalovaný predpokladá, že z tohto dôvodu, boli pri vykonaní opravy ROEP spracovateľom registra spol. Metrík s. r. o. zohľadnené súradnice THM merania, ktoré, ako to prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí odôvodnil, neriešili súradnicu lomového bodu na priamke medzi bodmi 3 -36 a 3-22.

62. K dopadu potenciálnej opravy chyby v katastrálnom operáte na výmeru susediacich pozemkov žalovaný uviedol, že hoci A. K. nadobudol predmet kúpy v domnienke, že tento korešponduje s reálnym stavom pozemku s vlastníckou hranicou vymedzenou pevným oplotením v teréne, popisný stav evidovaný v katastri nehnuteľností tomuto záveru neodpovedá. Nakoľko súčasný stav výmer dotknutých parciel odzrkadľuje namerané údaje z technicko-hospodárskeho merania a mapovania, v rámci ktorého, ako to prvostupňový správny orgán prešetril a riadne uviedol, nebol zohľadnený lomový bod na priamke medzi bodmi 3 - 36 a 3 - 22, akákoľvek zmena priebehu dotknutej hranice smerujúca k prispôsobeniu stavu v teréne, ( či už skrz posunu lomového bodu alebo vloženia lomového bodu ) by mala vplyv na zmenu výmer pozemkov na liste vlastníctva.

63. Pokiaľ ide o výsledky žalobkyňou iniciovanej kontrolnej činnosti katastrálnej inšpekcie žalovaný konštatoval, že ak aj katastrálna inšpekcia dospeje k záveru nesprávneho zamerania priebehu hranice medzi pozemkami, potvrdí tak skutkový záver prvostupňového správneho orgánu. Napriek tomu, že v čase rozhodovania správnych orgánov, títo nemali možnosť oboznámiť sa s výsledkom kontrolnej činnosti, aj keby ním správne orgány disponovali, na tomto podklade by nebolo možné pristúpiť k oprave údaju v katastri nehnuteľností, nakoľko v čase vydania rozhodnutia neboli splnené ďalšie podmienky zákonného postupu v zmysle § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Samotný záver o nesprávnom zameraní priebehu hranice medzi pozemkami nezakladá dôvodnosť vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte.

64. K námietke, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne žalovaný uviedol, že povinnosťou žalovaného ako odvolacieho orgánu je preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z hľadiska jeho zákonnosti a správnosti, posudzuje najmä či odvolaním napadnuté rozhodnutie je vecne správne a účelné. Žalovaný si dovoľuje zdôrazniť, že pri rozhodovaní o odvolaní nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, napriek tomu v danom prípade po náležitom preskúmaní podaného odvolania, rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a spisového materiálu, žalovaný dospel k záveru o správnosti a zákonnosti rozhodnutia, čo následne premietol a skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia.

65. Žalovaný preto označil správnu žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

66. V replike zo dňa 08.09.2022 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ účastník iniciuje správne konanie o opravu chyby katastrálneho operátu spočívajúcej v chybnom definovaní hranice medzi pozemkami údajmi katastra a svoj návrh podloží tvrdeniami a dôkazmi nasvedčujúcimi chybe, potom je úlohou správneho orgánu v konaní o takomto návrhu náležite zistiť skutočný stav veci a učiniť primárne záver v otázke či k chybe došlo. Pokiaľ dospeje k náležite odôvodnenému záveru, že k chybe nedošlo, uvedené je potom dôvodom na zamietnutie návrhu na opravu. Pokiaľ však dospeje k záveru, že k chybe došlo, potom a jedine potom, teda až sekundárne po zistení a zadefinovaní chyby môže relevantne vyhodnocovať, či charakter zistenej chyby umožňuje vykonanie jej opravy v administratívnom konaní o oprave chyby. V danom prípade z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva záver, že údaje, ktorými je v katastri definovaná hranica pozemkov sú podľa nich správne, teda k chybe nedošlo. Správne orgány mali za to, že údaje, ktorými je v katastri definovaná hranica pozemkov (aj pôdorys stavby) zodpovedajú výsledkom THM (technicko hospodárskeho mapovania) z roku 1979 resp., že geometrické a polohové určenie dotknutých pozemkov zodpovedá výsledkom THM z roku 1979, ktoré boli prevzaté aj pri obnove katastrálneho operátu schválením ROEP (registra obnovenej evidencie pozemkov). Pričom geometrický plán s doplneným lomovým bodom, ktorého súčasťou nebol záznam z podrobného merania, tieto údaje vyplývajúce z THM nemohol ovplyvniť.

67. Nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom potvrdzujú aj výsledky neskoršieho šetrenia katastrálnej inšpekcie, podľa ktorých hranica pozemkov označená pevnými bodmi v teréne nemenne od roku 1979 až doposiaľ korešponduje s

lomovými bodmi, ktorými bola táto hranica označená pri THM v roku 1979. Príčinou toho, že pri vytýčení hranice pozemkov podľa údajov poskytnutých katastrom, má vytýčená hranica iný priebeh ako historická hranica, je podľa zistení inšpekcie skutočnosť, že lomové body hranice pozemkov zistené pri THM v roku 1979 sú v údajoch katastra zadefinované nesprávnymi súradnicami. Teda v katastrálnom operáte je vedený nesprávny matematický výpočet súradníc lomových bodov hranice pozemkov. Až po správnom a dostatočnom zistení a vymedzení chyby katastrálneho operátu je podľa žalobkyne možné skúmať a učiniť relevantný záver v sekundárnej otázke, a to či je takáto chyba v intenciách úpravy katastrálneho zákona, ako aj judikatúry, na ktorú poukazuje žalovaný odstrániteľná v administratívnom konaní o oprave chyby, teda skúmať, či odstránením takejto chyby dôjde k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka susedného pozemku. Ak áno potom jedine po oboznámení vlastníka susedného pozemku s tým, že takáto chyba tu je a vznikla vlastnou činnosťou katastra, sa môže vlastník susedného pozemku relevantne vyjadriť či súhlasí s opravou takejto chyby. Takýto postup bol správnymi orgánmi pri vydaní napadnutých rozhodnutí zjavne opomenutý, správne orgány vlastníka susedného pozemku de facto uviedli do omylu, keď ho neoboznámili s existenciou chyby a jej charakterom a tento, napriek tomu, že dovtedy rešpektoval historickú hranicu pozemkov ako vlastnícku hranicu, trval v zhode s nesprávnymi závermi katastra na tom, že vlastnícka hranica je vymedzená (chybnými) súradnicami lomových bodov a s jej opravou nesúhlasil.

68. Podaním zo dňa 12.09.2022 žalobkyňa doručila správnemu súdu Oznámenie o vybavení podania Úradu geodézie, kartografie a katastra, odboru katastrálnej inšpekcie sp. zn. OKI/2022/001298-2 zo dňa 11.04.2022, z ktorého vyplýva, že dňa 17.03.2022 odbor katastrálnej inšpekcie kontrolne zmeral skutočný stav oplotení a stavieb C KN parciel č. XXX, XXX F. XXX ako aj parciel širšieho okolia, dňa 29.03.2022 boli domerané odkopané pôvodné základy starého oplotenia a kontrolne prepočítané súradnice z údajov v zápisníkoch podrobného merania pre technicko-hospodárske mapovanie z roku 1979. Zistený bol nesprávny výpočet súradníc troch rohov kamennej stavby a bolo zistené nesprávne zameranie priebehu pôvodného oplotenia – nezamerané všetky lomové body pôvodného oplotenia.

69. Ďalší účastník sa k priebehu konania nevyjadril.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 70. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

71. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

72. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

73. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

74. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

75. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

76. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

77. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

78. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

79. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti.

80. Podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby.

81. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

82. V správnej žalobe žalobkyňa namieta zmätočnosť a nedostatočnosť skutkových zistení správnych orgánov, ktoré viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Správne orgány sa podľa žalobkyne nedostatočne zaoberali skutočnosťou, prečo hranica medzi dotknutými pozemkami v katastrálnej mape nezodpovedá jej vymedzeniu podľa údajov geometrického plánu. To následne podľa žalobkyne viedlo k nesprávnemu záveru o tom, že by akákoľvek oprava geometrického a polohového určenia dotknutých pozemkov v katastrálnom operáte viedla k zásahu do vlastníckych práv, čo znemožňuje vykonanie opravy v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalobkyňa poukazuje na to, že v čase, kedy žalobkyňa a A. K. svoje pozemky nadobúdali, existoval vnútorný rozpor v údajoch katastrálneho operátu o geometrickom a polohovom určení pozemkov označených ako parcela CKN č. XXX, XXX F. XXX, no keďže tento rozpor nie je na zobrazení dotknutých pozemkov v katastrálnej mape viditeľný, A. K. nadobúdal pozemok s vlastníckou hranicou vymedzenou pevným oplotením a hranice takto vymedzené považoval za nesporné. Podľa názoru žalobkyne by teda samotná skutočnosť, že po zápise parciel C KN č. XXX, XXX F. XXX do katastra nehnuteľností došlo vo vzťahu k parcele č. XXX k právnej zmene v podobe zmeny vlastníckeho práva v prospech A. K. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2018 a jej dodatku č. 1 zo dňa 17.01.2019 nemala brániť vykonaniu opravy chyby v katastrálnom operáte, osobitne pokiaľ ide o chybu spôsobenú samotnými správnymi orgánmi konajúcimi na úseku katastra nehnuteľnosti.

83. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol popísaný vyššie v tomto rozhodnutí, pričom samotné skutkové okolnosti týkajúce sa chronológie zapisovania informácií o dotknutých pozemkoch do katastra nehnuteľností, ani skutkové okolnosti týkajúce sa zmien vecných práv k predmetným nehnuteľnostiam neboli medzi účastníkmi konania sporné.

84. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, obsahom napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako aj s argumentáciou účastníkov konania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa zamietnuť.

85. Z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že návrh žalobkyne na vykonanie opravy chýb v katastrálnom operáte prvostupňový správny orgán zamietol s poukazom na jeho viazanosť listinami už zapísanými v katastri nehnuteľnosti a následnými právnymi zmenami. V tejto súvislosti poukázal na to, že po tvorbe THM nadobudol nový operát právoplatnosť, čím bolo zadefinované geometrické a polohové určenie parciel CKN XXX, XXX, a XXX jednoznačne charakterizujúce parcely, ktoré navyše boli následne predmetom ďalších právnych zmien, pričom terajší vlastníci nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v takom stave, v akom bolo vedené na ich právnych predchodcov.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín, a to s ohľadom na ochranu dobromyseľného vlastníka.

86. Túto argumentáciu na základe odvolania žalobkyne rozvinul žalovaný, ktorý v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval, že po prešetrení katastrálnej mapy a výsledkov THM, ako sú zaznamenané v pôvodných meračských údajoch, ktorými boli definované súradnice lomových bodov hraníc pozemkov, z ktorých bola následne aj odvodená výmera pozemkov premietnutá do údaja o výmere parciel uvedenej na liste vlastníctva bolo zistené, že na priamke medzi bodmi 3-16, 3-36 a 3-22 nebola znázornená súradnica bodu, resp. nie je tam žiadny lom hranice. Výmera pozemkov, tak ako bola určená pri novom mapovaní bola uvedená vo výkaze výmer doterajšieho stavu v geometrickom pláne č. 242-247-57-91 a ostala nezmenená do súčasnosti. Poukázal na primárne evidenčnú úlohu správnych orgánov na úseku katastra, ktoré nie sú oprávnené posudzovať správnosť údajov vyplývajúcich z verejných listín a rozhodovať o tom, ktoré údaje ostanú zapísané v katastri.

87. Správny súd v rámci posúdenia veci považuje právne závery vyslovené žalovaným síce za nepostihujúce všetky čiastkové výhrady žalobkyne uvedené v jej odvolaní, avšak v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, s ktorým tvoria jeden celok, ako aj s ohľadom na meritórne dôvody rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte za právne udržateľné. To najmä s poukazom na vyššie citované ustanovenia katastrálneho zákona a ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v porovnateľných prípadoch.

88. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 17. januára 2012 uviedol, že opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín.

89. Zo spisového materiálu je zrejmé, že parcela C KN č. XXX, ktorá by bola navrhovanou opravou dotknutá, od zápisu do novovytvoreného listu vlastníctva č. XXXX do doby rozhodovania správnych orgánov prešla právnou zmenou v podobe zmeny vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2018 v znení dodatku zo dňa 17.01.2019, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V 2729/2018 dňa 17.01.2019. Správny súd má za to, že zmena v osobe vlastníka je významnou zmenou a dostatočným dôvodom pre nevydanie rozhodnutia o oprave chyby. Najmä, ak má týmto rozhodnutím byť zapísaná zmena, ktorá má dopad na údaje zapísané na liste vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby, než je navrhovateľ vykonania zmeny. Žalobkyňou navrhovaná zmena by mala dopad na údaje zapísané na liste vlastníctva, konkrétne na výmeru dotknutých parciel, keďže súčasný stav výmer odzrkadľuje údaje namerané z technicko-hospodárskeho merania a mapovania, v rámci ktorého nebol zohľadnený lomový bod na priamke medzi bodmi 3-36 a 3-22. Uvedenú skutočnosť (nezameranie všetkých lomových bodov) napokon potvrdili aj zistenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, odboru katastrálnej inšpekcie, ako na to poukázala žalobkyňa.

90. Osobitne vo vzťahu k oprave chyby spočívajúcej v chybnom zobrazení hraníc pozemkov správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. apríla 2015, podľa ktorého „V odôvodnených prípadoch správny orgán opraví v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami chybne zakreslené hranice pozemkov. Na to, aby správny orgán vykonal opravu chýb podľa uvedeného zákonného ustanovenia, musí existovať spôsobilá listina, ktorá bola do katastra zapísaná, resp. zakreslená v rozpore s jej vyhotovením, a teda musí existovať určitý geometrický plán, či iný grafický podklad spôsobilý na zákres hraníc pozemkov do katastrálnej mapy, ktorým sa preukáže, že správny orgán vykonal jeho zákres do katastra (katastrálnej mapy, pozemkovej mapy) v rozpore s jeho vyhotovením. Takáto oprava musí byť súčasne uskutočnená v súčinnosti so všetkými vlastníkmi, či inými oprávnenými osobami. Ak by existoval spor o hranicu pozemku, správnemu orgánu by neprislúchalo vykonať opravu podľa § 59 katastrálneho zákona. Spory o vlastníctve a o určení hraníc pozemkov patria do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky.“

91. Potrebu súhlasu a súčinnosti všetkých dotknutých vlastníkov pri vykonaní opravy chýb v katastrálnom operáte zdôraznil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 30. novembra 2016, kde uviedol, že „opravu chýb v katastrálnom operáte podľa vyššie zmieneného

ustanovenia možno vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami nespochybňovanú a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou.“

92. Nesporový charakter je teda jednou zo základných čŕt konania o oprave chyby, pričom jedným z predpokladov vykonania opravy je, aby dotknuté strany takúto opravu nespochybňovali (obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.7Sžrk/10/2017, zodňa23. januára2019).

93. Vyššie prezentované právne názory možno napokon podporiť aj odkazom na odbornú literatúru, v zmysle ktorej jedným, aj keď v právnej norme výslovne neuvedeným, predpokladom vykonania opravy chyby podľa § 59 katastrálneho zákona je to, že nedošlo od vykonania zápisu určitého údaja do katastra nehnuteľností v rozpore s rozhodnutím okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu, verejnou listinou alebo inou listinou k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ibaže by bola možnosť vykonania opravy chyby medzi dotknutými osobami nesporná, t. j. ak by dotknuté osoby súhlasili s možnosťou vykonania opravy chyby v katastrálnom operáte. (Viď. JAKUBÁČ, R.: Oprava chyby v katastrálnom operáte. Bratislava: Wolters Kluwer, 2021. s. 61. ).

94. V súdenom prípade je nesporné, že k zmene vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam od zápisu parcely C KN XXX do LV č. XXXX došlo, pričom zároveň nejde o nespornú vec. Uvedený záver vyplýva z toho, že vlastník dotknutého pozemku parc. C KN 235 A. K. v zápisnici zo dňa 13.09.2021 uviedol, že po zistení, že časť múra z pôvodnej maštale zasahuje do parcely C KN XXX, vyzval žalobkyňu na odstránenie zasahujúcej časti múra a na odstránenie nezrovnalosti zvažuje riešenie súdnou cestou, resp. dohodu so žalobkyňou.

95. Inými slovami, odvolacie tvrdenie žalobkyne o tom, že A. K. si „nekupoval výmeru, ale časť zemského povrchu jasne ohraničenú a vymedzenú vlastníckymi hranicami v teréne, ktoré v podstate korešpondujú zo zobrazením hraníc parcely v katastrálnej mape (ako sa neskôr ukázalo, nie s ich vymedzením geodetickými údajmi katastra)“ nezodpovedá postoju A. K., ktorého záujem o výmeru pozemku vyplývajúcu z listu vlastníctva vyplýva aj z jeho požiadavky na odstránenie presahujúcej časti obvodového múru. Z vyjadrenia A. K. teda vyplýva, že tento trvá na správnosti stavu vyplývajúceho z geodetických údajov katastra, na rozdiel od žalobkyne, ktorá považuje za správny a východiskový stav vyplývajúci z katastrálnej mapy a dlhoročného priebehu hranice pozemkov v teréne. Za týchto okolností spornosť údajov katastra (a to i v prípade, ak prípadnú spornosť skutočne spôsobilo pochybenie správnych orgánov na úseku katastra nehnuteľností), už v súčasnosti nie je možné odstrániť v konaní o oprave chyby katastrálneho operátu, keďže vo svojej podstate sa preklopila do roviny sporu týkajúceho sa obsahu vlastníckeho práva, o ktorom žalovaný ako správny orgán v žiadnom prípade rozhodovať ani nemôže (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. novembra 2015).

96. Na námietku o tom, že správne orgány procesne pochybili, keďže mali A. K. informovať o tom, že v katastrálnom operáte je uvedený nesprávny matematický výpočet súradníc lomových bodov hranice pozemkov a až následne žiadať jeho relevantné vyjadrenie k tomu, či súhlasí s opravou takejto chyby, a teda svojim postupom uviedli A. K. do omylu ohľadne existencie a povahy chyby v katastrálnom operáte správny súd už v zmysle nemohol prihliadať, keďže bola vznesená až v replike zo dňa 24.08.2022, teda po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

97. Obiter dictum správny súd konštatuje, že z obsahu zápisnice zo dňa 13.09.2021 vyhotovenej prvostupňovým správnym orgánom vyplýva informovanie vlastníka susediaceho pozemku o tom, že roh stavby na parc. CKN č. XXX, označený bodom 3-35 a zobrazený v ZPMZ č. 40 ku GP č. 242-247-57-91 nezodpovedá súradniciam, a teda grafický výkres v geometrickom pláne bol pravdepodobne zhotoviteľom pripodobnený skutkovému stavu. Napriek tejto informácii o rozpore údajov A. K. ako vlastník susediaceho pozemku nevyjadril súhlas s vykonaním opravy chyby v katastrálnom operáte postupom podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona. 98. Pokiaľ ide o dopad záverov katastrálnej inšpekcie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí správny súd v prvom rade konštatuje, že tieto závery neboli správnym orgánom k dispozícii v čase ich rozhodovania. Hoci uvedené závery potvrdzujú tvrdenia žalobkyne ohľadne pochybenia orgánov katastra pri výpočte súradníc rohov kamennej stavby žalobkyne a pri nezameraní všetkých lomových bodov pôvodného oplotenia, nie sú samé osebe spôsobilé nič zmeniť na vyššie uvedených zákonných a vecne správnych dôvodoch zamietnutia návrhu žalobkyne spočívajúcich v dopade navrhovanej zmeny

na skutočnosti zapísané na liste vlastníctva, ktorých sa dotkla neskoršia zmena vlastníckeho práva k parc. C KN XXX a na nesúhlase dotknutého vlastníka so zápisom zmeny.

99. Správny súd len záverom podotýka, že aj podľa relevantnej odbornej literatúry inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte tak, ako je upravený v až 59b katastrálneho zákona, nemožno vnímať ako univerzálny inštitút na odstraňovanie akýchkoľvek nesprávností v katastri nehnuteľností, ktoré spôsobil orgán katastra alebo eventuálne iný subjekt (Fečík, M., Jakubáč, R. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 825).

100. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd uzavrel, že v rozsahu potrebnom pre objasnenie dôvodov zamietnutia návrhu žalobkyne na opravu chýb v katastrálnom operáte boli napadnuté rozhodnutia odôvodnené dostatočne a zrozumiteľne, preto nezistil dôvod pre ich zrušenie, ktorý by spočíval v ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť či nedostatok dôvodov, ani pre nesprávne právne posúdenie veci.

101. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol podľa ako nedôvodnú.

102. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v zmysle nebola súdom v konaní uložená žiadna povinnosť a náhradu trov súdneho konania si ani neuplatňoval.

103. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).