Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/76/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. K., nar.

X., bývajúcu u matky a zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny so sídlom v Partizánskom, Nám. SNP č. 151/6, dieťa matky S. K., trvale bytom vo

V., prechodne bytom v N., zastúpenej JUDr. S. P., advokátom v N., a otca JUDr. R. K.,

bývajúceho v T., o úpravu styku, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn.

, o dovolaní matky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 6. decembra

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

zo 6. decembra 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Partizánske uznesením zo 7. októbra 2011 č.k. -289 preniesol

príslušnosť vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa na Okresný

súd Nitra z dôvodu, že od začatia konania došlo k zmene okolností, podľa ktorých sa

posudzuje príslušnosť na prejednanie danej veci. Uviedol, že matka s maloletou od novembra

2009 býva v N., zariaďuje byt, kde sa väčšinou zdržiava s maloletou a maloletá navštevuje

v N. materskú školu, čo sú skutočnosti nasvedčujúce, že pobyt maloletej v N. nie je

prechodného charakteru. Uviedol, že pojednávania museli byť opakovane odročované

na žiadosť matky z dôvodu ošetrovania maloletej, preto minimálne z časového hľadiska je

dostupnosť súdu v mieste bydliska dieťaťa pre maloletú aj matku priaznivejšia.

Na odvolanie matky Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 6. decembra 2011 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 , keď napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne,

2

náležite odôvodnené a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Zdôraznil, že z hľadiska určenia

bydliska občana nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva

prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale sa v určitom mieste zdržiavať.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka, ktorého prípustnosť

odvodzovala z ustanovenia , teda, že sa jej postupom odvolacieho súdu

odňala možnosť konať pred súdom. Uviedla, že Okresný súd Partizánske uznesením

zo 7. októbra 2011 č.k. -289 preniesol svoju príslušnosť na prejednanie veci

na Okresný súd Nitra. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie, ktoré bolo zaslané

na vyjadrenie otcovi maloletej a kolíznemu opatrovníkovi. Otec maloletej sa k jej odvolaniu

vyjadril v písomnej forme 16. novembra 2011, ktoré jej však doručené nebolo, obsah

vyjadrenia otca maloletej k jej odvolaniu jej nie je známy. Nemala teda možnosť sa

s predmetným vyjadrením oboznámiť, naň reagovať a označiť súdu dôkazy, ktoré by

vyvracali prípadné nepravdivé tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení. Týmto postupom jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom.

Kolízny opatrovník a otec maloletej v písomnom vyjadrení k dovolaniu matky uviedli,

že napadnuté uznesenie považujú za vecne správne a dovolanie navrhujú odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

so zákonom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie

stanoviska ( ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého

3

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

Ako je ale výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Preto pokiaľ dovolateľka dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu o príslušnosti,

prípustnosť dovolania ustanovenie priamo vylučuje.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

pred ním konať.

Podľa ustanovenia , dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľka namietala, že odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že jej

nebolo doručené vyjadrenie otca maloletej k jej odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého

stupňa.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 ).

Podľa , upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu podanému matkou maloletej proti uzneseniu

súdu prvého stupňa (č.l. 291 až 292) doručeného otcovi maloletej 16. novembra 2011 podal

tento písomné vyjadrenie zo 16. novembra 2011 (č.l. 298), ktoré bolo súdu prvého stupňa

doručené 21. novembra 2011 v jednom vyhotovení, pričom zo spisu vyplýva, že toto nebolo

doručené matke maloletej, ani kolíznemu opatrovníkovi, a súd prvého stupňa ani nevyzval

otca na doplnenie potrebného počtu exemplárov.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie otca maloletej k odvolaniu

nebolo doručené matke maloletej, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné

odvolacie konanie považovať za spravodlivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP z 27. apríla

2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, že

princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho

konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis – á – vis

proti jej protistrane (pozri, napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).

Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje

právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť

nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa

so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

súdu a vyjadriť sa k nim (por. Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24). Právo na spravodlivé

6

súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od špecifických

okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26,

18. október 2007 a Vokoun proti Českej republike, č. 20728/05, ods. 26, 3. júl 2008).

Dovolací súd poukazuje aj na to, že význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie

k odvolaniu zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby

procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť

vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Bolo povinnosťou

odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní matky maloletej, o ktorom

rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle , poskytol odvolateľke

možnosť vyjadriť sa k písomnému podaniu otca maloletej (vyjadreniu k odvolaniu).

Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva

dovolateľky na súdnu ochranu podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).

Procesná vada podľa ustanovenia zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová